vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri
posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia,
ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o
10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie namieta, že neboli zohľadnené výsledky posúdenia zdravotného
stavu navrhovateľa v neurochirurgickom náleze Doc. MUDr. H. Y., CSc., zo dňa 26.11.2012, s ktorým
záverom sa súd stotožňuje. Podľa objektívneho nálezu (citácia): „Chrbtica na poklop citlivá, s maximom
v L úseku, kde je vyrovnaná drieková lordóza obojstranne PVS, hybnosť L úseku redukovaná,
Thomayer pozitívny od 60 cm, Lasseque obojstranne pozitívny, v poslednej fáze hybnosť C úseku
redukovaná, stoj na špičkách aj pätách urobí, v postoji I. aj II. titubácie smerom dopredu. RTG C
chrbtice zobrazuje C úsek v blokovom postavení, s difúznymi rozsiahlymi degeneratívnymi zmenami,
najmä v zmysle tvorby predných aj zadných osteofytov. RTG LS chrbtice dokazuje zmeny kontúr stavca
L2, stav po kompresívnej fraktúre znížený cca o 30%, rozsiahle predné aj zadné osteofyty, MR LS
oblasti zobrazuje prominenciu hmôt disku na úrovni L1, s intímnym dotykom na durálny vak a
prominencia disku L5 centrálne a doľava, na úrovniach L2-L4 sú prominencie diskov, ktoré spolu s
pridruženými degeneratívnymi zmenami významné zúžujú pomery v spinálnom kanále, s diagnózou
stav po kompresívnej zlomenine stavca L2, stav po náhlej cievnej mozgovej príhode, spondylosis a
spondylarthrosis CB a CC syndroma, laesio disci interv. L1 -/L5, precique L1 a L5 1. sin, stenosis
canalis spinalis, vertigo, cephalea, syndróm zadného krčného sympatiku, s odporúčaním, že stav kvôli
rozsiahlym pridruženým degeneratívnym zmenám nie je možné riešiť operačne, vertebrogénny režim,
stav je prognosticky nepriaznivý najmä kvôli poúrazovej situácii na úrovni L2.“
V správe z hospitalizácie navrhovateľa zo dňa 25.02.2013 sa okrem iného konštatuje, že bol
realizovaný sled morfologických vyšetrení MRI mozgu v auguste 2012, s hypoxicko-ischemickými
léziami v bielej hmote, počínajúce atrofie mozgu, pričom EEG nález je v norme. Podľa CT vyšetrenie
úseku LS chrbtice v novembri 2011 v úrovni L4-5 a L5-S1 je bulging diskku s komprimáciou koreňov L5,
S1 II. stupňa, stav po kompresívnej fraktúre tela stava L2. MRI LS s nálezom cirkulárnej protrúzie disku
L3-L4 s ľahkým kontaktom na obe koreňové pošvy L4, dorzomediálna protrúzia disku vľavo. Počas
hospitalizácie boli doplnené RTG úseku C chrbtice s konštatovaním porúch statiky, spondyartrózne a
spondylotické zmeny, osteofyty C5-7. Na RTG bedrových kĺbov obojstranne mediálna užšia kĺbna
štrbina. D-USG vyšetrením magistrálnych mozgovýách artérií sú verifikované difúzne sklerotické zmeny
plošného charakteru, bez hemodynamickej závažnosti a podľa nálezu psychiatra je konštatovaná
organická kognitívna porucha, suspektná počínajúca multiinfarktová demencia. Podľa psychológa ide o
úbytok mnestických schopností, poruchy vštiepivosti, podržania a výbavnosti, deficit fluencie, je
zhoršená tenacita pozornosti v diskrepancii s ostatnými kognitívnymi funkciami v.s. na podklade
depresie.
V diagnostickom závere sa konštatuje, že u navrhovateľa ide o chronickú bolesť hlavy kombinovanej
etiológie vs. na podklade mikroantiopatie hypertonicko-diabetickej (MRI verifikované ischemickohypoxické lézie v BG mozgu) s podielom psychogénnej zložky, izolovaná porucha mnestických funkcií v
diskrepancii s ostatnými kognitívnymi funkciami v.s. na podklade depresie, fóbické vertigo, stav po