Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní spoločným
konaním vylákali od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s úver tým, že spoločnosť uviedli do
omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a splácanie a spôsobili tak úverovej
spoločnosti väčšiu škodu, naplnili tým všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu úverového
podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
TZ tak po formálnej aj materiálnej stránke, preto ich súd uznal za vinných zo žalovaného skutku v
zmysle obžaloby.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoby obžalovaných ako aj možnosť ich
nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného V. súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu,
podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má
zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj
spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný bol
trikrát súdne trestaný naposledy rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/209/2009 z 28.09.2010 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 3To/61/2010 z 22.02.2011, ktorý bol uložený
obžalovanému V. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky pre prečin krádeže so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia trestného konania, ktorý v
súčasnosti obžalovaný aj vykonáva. Súčasne súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra,
sp. zn. 2T/91/2008 z 14.12.2009, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na päť rokov a probačným dohľadom za zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona. Keďže zločin úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, odsek 3 Tr. zák. obžalovaný spáchal vo viacčinnom súbehu s prečinom krádeže a
so zločinom sexuálneho zneužívania, boli splnené všetky zákonné predpoklady - formálne podmienky
zakotvené v ustanoveniach § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na uloženie súhrnného trestu odňatia
slobody za použitia asperačnej zásady. Napriek uvedenému konštatovaniu však súd považoval
uloženie súhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady vo výmere 8 rokov a 2
mesiace, t.j. v najnižšej možnej výmere, vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti za
neprimerane prísne, čo by bolo v rozpore so zásadou proporcionálnosti trestu.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa (obžalovaný V. bol pri spáchaní trestnej len
akýmsi nástrojom v rukách druhého) a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom
zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 ods. 1 a
§ 41 ods. 2 Trestného zákona súd teda skúmal aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Tr. zák., teda či trest uložený skorším rozsudkom možno