Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010050
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614010050.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného U. P., na
hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : U. P., O.. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom V., V. XXX/XX, prechodne U.Á.
XXX, E., zamestnaný, rozvedený t.č. na slobode,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 24.09.2013 o 20.40 h v obci Bošany viedol osobné motorové vozidlo značky Opel Vectra, ev.č. P.
XXX W., na ceste III/064049 v smere do Klátovej Novej Vsi, kde na ul. Dukelskej pri dome č. XXX bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Trenčín, pričom bolo zistené,
že vozidlo vedie v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke, ktorý mu bol
uložený rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, pod č. ORP-769/DI-SK-2012 zo
dňa 05.11.2012, právoplatným dňa 11.12.2012 na dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

t e d a :

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti

č í m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 56
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere =700,-eur (sedemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 578/13/3305-8 zo dňa
03.03.2014, po jej preskúmaní, súd vydal trestný rozkaz č.k. 2T/36/2014-48 dňa 06.03.2014. Obvinený
podal proti trestnému rozkazu včas odpor, ktorý odôvodnil tým že hoci peňažný trest považuje za
spravodlivý a je schopný ho zaplatiť, trest zákazu činnosti neprimerane postihuje jeho a osoby voči
ktorým má vyživovaciu povinnosť. Následne samosudca nariadil a vykonal dňa 04.06.2014 hlavné
pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. poriadku, obžalovaný ku
skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný, pričom trestnú
činnosť zároveň oľutoval. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku
odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení
stanoviska prokurátora uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku a podľa § 257 ods.
8 Tr. poriadku ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok právne kvalifikoval ako
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona., keďže obžalovaný
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu
riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci. Zavinenie obžalovaného je dané priamym úmyslom
podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v
Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného a jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní, prečítal listinné dôkazy, a to rozhodnutie o priestupku z 5.11.2012 a listiny z priestupkového
konania č.l. 12-21, správu MV SR č.l. 22, odpis RT č.l. 24, výpis z karty vodiča - obžalovaného č.l. 25-28,
76-84, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 31-33, 81-84, správu zamestnávateľa - pracovné
hodnotenie č.l. 37, správu mesta Bojnice č.l. 38, potvrdenie o trvalom pobyte detí obžalovaného č.l.
68-69, stanovisko zamestnávateľa zo 7.5.2014 č.l. 70, rozsudok OS Prievidza 6C/210/2010 č.l. 71-73,
rozhodnutie ÚPSVR Prievidza zo 6.4.2011 na č.l. 74, výpis z katastra nehnuteľností č.l. 74a/, 75, Trestný
rozkaz 2T/36/2014-48 zo 6.3.2014, odpor proti Trestnému rozkazu z 2.4.2014 č.l. 51-52, odpoveď na
lustráciu v sociálnej poisťovni č.l. 54a/, výsledok lustrácie v evidencii MS SR č.l. 67.

Obžalovaný pri výsluchu oľutoval spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že aj priestupok, za ktorý bol
postihnutý pred spáchaním trestného činu vedením motorového vozidla v zákaze činnosti, sa týkal
poruchy jeho motorového vozidla. Motorové vozidlo viedol len raz v dobe trestu zákazu činnosti. Uviedol,
že vodičské oprávnenie je pre neho nevyhnutné, pracuje ako biotechnológ - vývojár, riadi administratívu,
ako aj výrobu. Z opisu práce vyplýva, že má na starosti aj pracovné cesty tak na východ Slovenska
ale aj do Čiech a Nemecka. Najazdí niekoľko desiatok tisíc kilometrov ročne. Študuje ako doktorand
v Nitre, kam je povinný sa dostavovať raz za dva týždne. Zamestnávateľ mu poskytol aj služobný byt,
zdržiava sa v Revúcej, pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Pravidelne využíva právo styku
s jeho maloletými deťmi aj za prítomnosti jeho rodiny, ktorá žije v Bratislave. Ako osoba zdravotne ťažko
postihnutá nemá rovnaké možnosti na zamestnanie sa ako zdravý človek, jeho súčasný zamestnávateľ
mu vyšiel v ústrety, aj preto by o prácu nechcel prísť. Ku priestupku na úseku dopravy v dobe plynutia
zákazu činnosti dňa 24.11.2013 uviedol, že išlo o jeho osobné motorové vozidlo Opel Vectra, ktoré
používali jeho rodičia, bolo zle zaparkované. Bolo to na Grosslingovej ulici v Bratislave. Bol v prítomnosti
svojich rodičov, keďže išlo o jeho motorové vozidlo, pokutu dostal on. Išlo o pokutu za nedovolené
parkovanie. Ku skutku zo 16.1.2014 uviedol, že vozidlo viedol v areáli REKOS Revúca, kde má sídlo
viacej firiem. Zákaz činnosti mu už neplynul, no ešte nemal vykonané preskúšanie, teda vodičské
oprávnenie mu vrátené nebolo. O niekoľko dní neskôr ho potom absolvoval a vodičský preukaz mu bol
vydaný. Skúšku vykonal dňa 22.1.2014.

Z rozhodnutia o priestupku a priestupkového spisu že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g, k/ Zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, a to uznesením ORP-769/DI-SK-2012 z 05.11.2012 právoplatným dňa

11.12.2013, pričom mu bola uložená pokuta 500,-€ a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, s dobou začiatku plynutia odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zákaz činnosti mu plynul od
11.12.2012 do 11.12.2013.

Podľa správy Ministerstva vnútra SR, PPZ lustrácie v systéme AVÍZO, odpisu z registra trestov a lustrácie
Ministerstva spravodlivosti SR doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča a lustrácie v
registri priestupkov evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že bol od 20.07.2005 doposiaľ
šestnásťkrát postihnutý za priestupok na úseku dopravy, a jedenkrát za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za skutok zo dňa
29.1.2011. Pred dátumom spáchania trestného činu v tejto veci bol priestupkovo postihnutý trinásťkrát, z
toho od roku 2010 päťkrát. Z uvedených registrov vyplýva, že dňa 15.04.2014 bol postihnutý v blokovom
konaní OOPZ Revúca pokutou 30,-€, za priestupok porušením § 4 ods. 1 písm. b/ z.č. 8/2009 Z.z. -
povinnosti vodiča a § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. Rozhodnutím DI Revúca ORPZ-RA-
OSPDP62-45/2014-SK z 19.03.2014 bol postihnutý za priestupoch spáchaný dňa 16.01.2014 a bola mu
uložená pokuta vo výške 100,-€, z dôvodu porušenia povinností vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. b/ z.č.
8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch - porušenie všeobecne záväzného právneho
predpisu o BCP iným spôsobom. Mestskou políciou Bratislava bol za priestupok proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky zo dňa 24.11.2013 postihnutý podľa § 22 ods. 1 písm. k/ Z.č. 372/1990 Zb. (§
3 ods. 2b - šikmé rovné čiary z.č. 8/2009 Z.z.) a bola mu uložená bloková pokuta 10,-€. Dňa 22.01.2014
absolvoval preskúšanie podľa § 91 ods. 5 Z.č. 8/2009 Z.z.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, čiastočného výpisu z LV č. XXXX, okres Revúca, obec Revúca,
k. ú. Revúca, je vlastníkom bytu č. 2, vchod č. 7, súpisné číslo XXXXX na parcele XXXX/XX, právnická
osoba BEK Agro Revúca, s.r.o.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny č.: OSVPOS/
A/2011/15312-003/058945/SMJ/VAL z 06.04.2011 súd zistil, že obžalovaný je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom s mierou funkčného postihnutia 60%.

Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/210/2010 zo 17.06.2011 súd zistil, že týmto rozsudkom
bolo manželstvo účastníkov konania U. P. a obžalovaného rozvedené. Deti účastníkov mal. B. a G.
zostávajú na čas po rozvode v starostlivosti matky. Odporca - obžalovaný bol zaviazaný platiť na výživu
mal. G. mesačne sumou 100,-€ a mal. B. sumou 100,-€ mesačne najneskôr do 20. dňa v mesiaci počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Bol upravený styk odporcu - obžalovaného s maloletými deťmi tak, že tento
je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny víkend v mesiaci a to v čase od soboty 7.00 hod. do 19.00
hod a od nedele od 7.00 hod do 19.00 hod a každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod do 18.30 hod a
to tak, že si deti vyzdvihne pred bytom matky a v stanovený čas maloleté deti pred bytom matky odovzdá.

Zo správy zamestnávateľa Bioplyn Budča spol. s.r.o. vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v trvalom
pracovnom pomere od 04.02.2013, pracovný pomer bol skončený dohodou 09.10.2013. Pracovný
pomer bol ukončený dohodou, zamestnávateľ uvádza, že po konflikte s nadriadeným, keď aj napriek
dvojnásobnému posúvaniu termínu odovzdania pracovnej úlohy túto nesplnil a nesúhlasný postoj a
výčitky zo strany konateľa spoločnosti riešil odchodom zo zamestnania.

Zo správ mesta Bojnice, z 25.11.2013 vyplýva, že ku dňu podania správy mal prihlásený pobyt v V., na
adrese spolu s deťmi a bývalou manželkou. Od roku 2013 nie je evidovaný ako daňovník ani vlastník
nehnuteľnosti v k.ú. mesta V.. Jeho správanie nebolo predmetom riešenia, bližšie informácie nie sú
známe.

Zo stanoviska zamestnávateľa obžalovaného BEK AGRO Revúca, s.r.o. zo 07.05.2014 vyplýva, že
obžalovaný dňa 7.10.2012 do tejto spoločnosti nastúpil na pozíciu riaditeľa Na základe jeho pracovných
povinností technologicky riadiť bioplynovú stanicu a zastrešovať všetku administratívu spoločnosti mu
bolo pridelené služobné vozidlo na denné pokrytie pracovných úloh v mieste pracoviska Revúca a

služobných ciest po území SR a okolitých krajín, absolvuje aj týždenné porady v sídle materskej firmy
v Banskej Štiavnici, automobil má možnosť použiť aj na súkromné účely. Zamestnávateľ uvádza, že
v prípade straty alebo dlhodobom zadržaní vodičského oprávnenia z dôvodu jeho immobilizácie a
nepokrytia pracovných úloh budú musieť pokrytie úloh na zabezpečenie prevádzky riešiť jeho uvoľnením
z pracovnej pozície. Zamestnávateľ vyjadril spokojnosť s doterajším plnením jeho pracovných úloh, a
potvrdil, že mu bol pridelený služobný byt.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol od 4.2.2013 do 9.10.2013 evidovaný ako
zamestnanec firmy Bioplyn Budča, s.r.o., od 09.10.2013 do 31.12.2013 COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA
s.r.o., a od 1.1.2014 doposiaľ BEK AGRO Revúca s.r.o.

Z potvrdenia o trvalom pobyte Mestského úradu Bojnice z 09.05.2014 vyplýva, že mal. G. P. a B. P. sú
prihlásené k trvalému pobytu v V..

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy,
nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a to k
tomu, že sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal a aj ju oľutoval. Súd nezistil ani jednu priťažujúcu
okolnosť. Hoci doposiaľ nebol súdne trestaný, bol viackrát postihnutý za priestupok, s jednou výnimkou,
spáchal všetky na úseku dopravy. Za prevahy poľahčujúcich okolnosti tak súd ukladal trest podľa §
38 ods. 3 Tr. zákona. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Je zrejmé, že tu zákonodarca nemal
na mysli len spolužijúcu rodinu, ide o rodinu v širšom zmysle, ktorá zahŕňa aj právo na vzájomný styk
rodiča a dieťaťa, tiež sa má na mysli materiálne zabezpečenie rodiny a to aj po rozvode manželstva,
v tomto zmysle plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k deťom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil práve
tieto skutočnosti prihliadajúc na to, že obžalovaný je osobou prvotrestanou, kde okrem trestu významnú
rolu hrá aj samotné trestné stíhanie a jeho následky na povesť spoločenské a pracovné postavenie
obžalovaného. Súd má tak za to, že na nápravu páchateľa postačí aj trest peňažný, ktorý súd určil
vo výške 700,-€, zohľadňujúcej majetkovú situáciu obžalovaného vychádzajúc z jeho vyhlásenia v
odpore proti trestnému rozkazu a jeho majetkových pomerov. Pre prípad úmyselného zmarenia tohto
trestu súd určil náhradný trest vo výmere 4 mesiace. Hoci obžalovaný svojim zavineným konaním
porušil záujem na výkone rozhodnutia orgánu štátu, ktorý ukladal sankciu za priestupok na úseku
dopravy, súd obžalovanému neukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.
Práve tento druh trestu by podľa názoru súdu bol trestom, trestajúcim nielen páchateľa, ale priamo
ovplyvnil schopnosť obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť a sťažil mu možnosť stretávať sa
s deťmi. Tiež by spôsobil stratu zamestnania a vystavil obžalovaného opäť raz prihliadnuc na jeho
hendikep, súťaži na trhu práce. Hoci nerešpektovaním rozhodnutia štátneho orgánu o uložení zákazu
činnosti porušil záujem spoločnosti na výkone rozhodnutí štátnych orgánov, toto by paušálne nemalo
viesť k ukladaniu trestu zákazu činnosti popri inom druhu trestu. V tomto prípade je obžalovaný osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím, zamestnaná, zdržiavajúca sa mimo miesta stretávania s maloletými
deťmi, svoje vzdelanie si prehlbuje popri zamestnaní, jeho zamestnanie je pritom závislé na vodičskom
oprávnení. Aj keď je pravdou, že obžalovaný bol opätovne postihnutý za priestupok počas doby zákazu
činnosti, a to mestskou políciou za nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky § 3 ods.
2 b/ z.č. 8/2009 Z.z. - šikmé bočné čiary, a tiež dňa 16.01.2014 spáchal priestupok porušením § 4
ods. 1 písm. b/ z.č. 8/2009 Z. z. povinnosť vodiča mať pri sebe platné doklady predpísané zákonom,
za čo bol postihnutý ODI Revúca pokutou 100,-€, na tieto priestupky nemožno prihliadať, pretože boli
spáchané po spáchaní trestného činu v tejto veci. Hoci je zrejmé, že obžalovaný opäť po uplynutí zákazu
činnosti viedol motorové vozidlo 16.01.2014 teda skôr ako úspešne vykonal preskúšanie, nemožno
túto skutočnosť považovať za okolnosť, ktorá je spôsobilá svojou závažnosťou odôvodniť bez ďalšieho
uloženie trestu zákazu činnosti s jeho zrejmými následkami na život obžalovaného. Trest by mal byť
individuálny a spravodlivý, tak ako ukladanie trestu odňatia slobody v tomto prípade prvotrestancovi, by
bolo neprimerané závažnosti prečinu vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov, tak rovnako závažná

by bola v tomto prípade strata spoločenského uplatnenia a sťaženie uplatnenia rodičovských práv či
zásah do práv dieťaťa na styk s rodičom a na vyživovaciu povinnosť počas plynutia trestu zákazu
činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.