Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/490/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204795
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213204795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.
I. G. nar. X.X.A. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov N. R. nar. XX.XX.A. bývajúcej v Y. T. U. O.. Č.. X a I. G. nar. X.X.A. trvale bývajúceho v
obci Š. Č.. A. t.č. v Č. M. v C. na Y. O.. Č.. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 9.10.2013 č.k. 27P 63/2013-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 9.10.2013 č.k. 27P 63/2013-66 zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby
súd znížil výživné pre mal. W. I. G. nar. X.X.A. od 1.3.2013 do budúcna na 40 € mesačne. Konajúci súd

pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 a § 78 Zákona o rodine a
vykonaného dokazovania. Dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bola schválená
rodičovská dohoda o výživnom otca pre mal. W. I., nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie
výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s odôvodnením,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa dostatočne nepreukázala náklady
spojené predovšetkým s návštevou jazdeckého kurzu, za ktorý má mesačne uhrádzať 100 € a takisto

nezdokladovala ďalšie výdavky, podľa jej názoru odôvodnené a zvýšené. Uviedol, že on okrem určeného
výživného prispieva aj naturálne a to tým, že kupuje maloletej oblečenie a príležitostne jej dáva vreckové.
Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné na maloletú znížil na 40
€ mesačne.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Konštatovala, že predložila všetky doklady
požadované súdom prvého stupňa a k naturálnemu plneniu otca uviedla, že otec si pravidelne neplní
ani určenú vyživovaciu povinnosť a oblečenie, resp. vreckové jej dáva maximálne dvakrát do roka.
Pre úplnosť uviedla, že podľa jej vedomostí otec maloletej žije so svojou priateľkou nadštandardným

spôsobom života, o čom svedčia napríklad dovolenky, ktorou naposledy bola v minulom roku I..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivosti prihliadal na to,

čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne

posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase
terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola
preukázanákvalifikovanázmenapomerovodôvodňujúcazníženievýživnéhopremaloletédieťavsúlade
s návrhom otca. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo

povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku

zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide
o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel
k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena

pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného. Vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady je primerané a korešpondujúce
skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd navyše poznamenáva, že výživné 100
€ mesačne pre maloletú ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ale dôsledne
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletej

nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu
byť podstatne vyššie, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ otec
namietalnedostatočnézistenieskutkovéhostavuveci,odvolacísúdkonštatuje,ževpriebehukonaniana

súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie v
merite veci, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Rozhodnutie súd prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd
nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku otca týkajúcej sa skutočnosti, že pri vykonávaní dôkazovbol pod vplyvom alkoholu, preto súd nemal na jeho vyjadrenia prihliadnuť, nakoľko otec maloletej je
svojprávny a zodpovedný za svoje konanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. iba doplnil na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.