Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/576/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206819
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613206819.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta
Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu,v právnej veci navrhovateľa
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16,
proti odporkyniW. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie 1.743,94 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/189/2013-52
zo dňa 19.8.2013, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Vychádzal
zo zistenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.9.2008 uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporkyňou, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere spadajúca pod režim zákona č.
258/2001 Z.z., neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
RPMN). Nemožno totiž akceptovať zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého je pri údaji o priemernej
hodnote RPMN uvedený odkaz na prílohu č. 1 (označenú ako neoddeliteľná súčasť zmluvy), keďže,
okrem iného, nie je zrejmé, čo je prílohou č. 1 zmluvy. Ak navrhovateľ za prílohu č. 1 zmluvy
považoval súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 1. štvrťrok 2008 (č.l. 8 spisu), podľa okresného súdu uvedené nemožno akceptovať, nakoľko
zákon jednoznačne vyjadruje požiadavku, aby bola priemerná hodnota RPMN uvedená v zmluve.
Navrhovateľom predložená listina - súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch - nie je pritom súčasťou uzatvorenej zmluvy, ale slúži na preukázanie, či údaj o priemernej
hodnote RPMN, nachádzajúci sa v zmluve, sa zhoduje s údajom o priemernej hodnote RPMN
zverejneným na uvedenej listine. Nadväzne dotknutá zmluva síce nie je neplatná, avšak úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že
odporkyňa uhradila už navrhovateľovi 5.449,50 eur, ktorá suma prevyšuje jej záväzok z titulu vrátenia
poskytnutých finančných prostriedkov navrhovateľom (4.979,09 eur), okresný súd v tejto časti návrh
zamietol.
Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky (62,70 eur), navrhovateľ nešpecifikoval
dostatočným spôsobom, z akých konkrétnych položiek uvedená suma pozostáva, resp. o aký druh
nákladu pri každej položke jednotlivo ide. Navrhovateľ len všeobecne označil náklady ako poštovné,
administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, či so
zasielaním sms-správ. Z jeho strany teda nebola splnená povinnosť tvrdenia v súvislosti s ne/vymedzením uplatneného nároku tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným nárokom. Okresný súd
zdôraznil, že je neprípustné, aby uvedenú povinnosť plnil súd; došlo by tým totiž k porušeniu zásady
rovnakého postavenia účastníkov v konaní.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej odporkyni ich náhradu
nepriznal, keďže si tento procesný nárok neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že priemerná hodnota RPMN tvorila
neoddeliteľnú Prílohu č. 1 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.9.2008, čo vyplýva
aj z predloženej fotokópie, na ktorej je vidieť, že zmluva bola zopnutá zošívacou sponou. Odvolateľ
poukazoval pritom na to, že zákonodarca neustanovil, akým konkrétnym spôsobom má byť predmetný
údaj zverejnený v zmluve; preto je postačujúce jeho uvedenie v prílohe zmluvy. Čo sa nákladov
spojených s uplatňovaním pohľadávky týka, tieto boli, podľa názoru odvolateľa, podrobne špecifikované
podaním zo dňa 16.8.2013; dátum a výška jednotlivých účtovaných nákladov je zrejmá i z predloženého
úverového účtu odporkyne. Zároveň z generálneho výpočtu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky je zrejmé, že tieto sú reálne vyššie, než ktoré si voči odporkyni uplatnil v návrhu na začatie
konania.
Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Účelom uvádzania priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je, aby spotrebiteľ, ktorý
ju uzatvára, mal možnosť porovnať tento údaj (vypovedajúci o priemernej výške RPMN od všetkých
poskytovateľov obdobných typov úverov) s výškou RPMN, pri ktorej je mu poskytovaný konkrétny úver
a posúdiť, či tento je (v porovnaní s inými poskytovateľmi obdobných úverov) pre neho výhodný alebo
nie. Takéto chápanie priemernej hodnoty RPMN v odvolaní uvádza aj samotný navrhovateľ. Absencia
predmetného údaju v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru.
Skutočnosť, že údaj o priemernej hodnote RPMN nie je uvedený priamo v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 11.9.2008, ale len v prílohe zmluvy, podľa názoru odvolacieho súdu (v
zhode s názorom súdu prvého stupňa) nemožno vyhodnotiť tak, že zmluva predmetný údaj obsahuje.
Niet racionálneho dôvodu, aby, pokiaľ zmluva bezprostredne obsahuje údaj o RPMN, neobsahovala
takisto priamo údaj o priemernej hodnote RPMN. Z hľadiska možnosti jednoduchého a jednoznačného
porovnania spotrebiteľom oboch údajov je požiadavka, aby oba boli obsiahnuté priamo v zmluve, plne
opodstatnenou.
Len okrajom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci hodnota RPMN 20,40 % je
o 1,8 % vyššia, než priemerná hodnota RPMN 18,60 %. Odkaz v zmluve ohľadom priemernej hodnoty
RPMN len na prílohu (aj keby fyzicky tvorila pevnú súčasť zmluvy) je neprípustným obchádzaním
zákonnej požiadavky na obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Osobitne z hľadiska
vyššie uvedeného účelu informovanosti spotrebiteľa o nákladoch úveru a z nej vyplývajúcej možnosti
porovnania hodnôt RPMN a priemernej hodnoty RPMN.
Zároveň je potrebné konštatovať, že údaj o priemernej hodnote RPMN nie je v prílohe uvedený
jednou (jednoznačnou) číselnou hodnotou. Príloha obsahuje tabuľku a len na základe kvalifikovania/
diferencovania úveru podľa jeho výšky, zabezpečenia a zmluvnej doby splatnosti sa možno dopracovať
k výslednej priemernej hodnote RPMN. Ako náležite už poznamenal súd prvého stupňa, hoci zmluva pri
údaji priemernej hodnoty RPMN odkazuje na Prílohu č. 1 („viď Príloha č. 1“), listina obsahujúca tabuľku
so súhrnnými informáciami o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za 1. štvrťrok 2008
nenesie označenie „Príloha č. 1“, ani žiadne iné.Uvedeným východiskám a úvahám zodpovedá záver okresného súdu o absencii údaju o priemernej
hodnote RPMN v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.9.2008 uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporkyňou; následkom čoho je bezúročnosť a bezpoplatkovosť dotknutého úveru.
Nakoľko odporkyňa uhradila navrhovateľovi 5.449,50 eur, čo je viac, než výška poskytnutého úveru, súd
prvého stupňa správne návrh navrhovateľa v tejto časti nároku zamietol.
Okresný súd správne vyhodnotil tiež okolnosti uplatnenia nároku navrhovateľom v časti týkajúcej sa
nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky (neunesenie bremena tvrdenia čo do konkrétnosti
uplatneného nároku - jednotlivých položiek týchto nákladov - navrhovateľom v sporovom konaní).Tejto
procesnej požiadavke (bremeno konkrétneho tvrdenia) nezodpovedá „generálny výpočet nákladov“ (t.j.
mesačné náklady na jedného klienta), ako ho uplatnil navrhovateľ. Nemožno sa preto stotožniť s
odvolacou námietkou, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli podrobne špecifikované
podaním zo dňa 16.8.2013. Ohľadom predmetného podania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a dodáva, že ani v štádiu odvolacieho konania navrhovateľ nekonkretizoval
jednotlivé položky nákladov spojených s uplatnením konkrétnej (navyše v zmysle vyššie uvedeného len
údajnej) pohľadávky, keď iba (všeobecne) uviedol, že „dátum a výška jednotlivých nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky je zrejmá z predloženého úverového účtu žalovaného“.
Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.