Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312206996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu F. U., nar. X. XX. XXXX, bývajúceho
v V., na ul. M. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Furdom, bývajúcim v Z. na X. G.. XX,
proti žalovanej W. A., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v A., na ul. Z. č. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr.
Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom v Humennom, na ul. Kudlovskej č. 1, o určenie neexistencie
dôvodov vydedenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 11. 2013,
č. k. 6C 33/12-124 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaná n e m á p r á v o

na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že dôvody vydedenia žalobcu nebohým otcom F. U.,
nar. X. X. XXXX a zomrelom XX. X. XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej
zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Korenkovej dňa 16. 6. 2011 nie sú dané. Ďalej vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť súdny
poplatok vo výške 66 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej sa žalobca pôvodnou žalobou
domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice

dňa 16. 6. 2011. V priebehu konania zobral žalobu v časti o neplatnosť závetu späť a čo sa týka listiny
o vydedení, žiadal určiť, že v čase jej podpísania dôvody na vydedenie dané neboli.

Podľa ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d/ trvalo vedie neusporiadaný život.V danom prípade listina o vydedení obsahuje dôvody pre vydedenie uvedené v ustanovení § 469a
ods. 1 pod písmenami „a“ a „b“. To znamená, že nebohý F. U. vydedil žalobcu, pretože mu neposkytol
potrebnú pomoc a neprejavoval oňho opravdivý záujem. Preto vo veci sa skúmalo, či v čase vydedenia

boli skutkové okolnosti také, aby mohlo dôjsť k vydedeniu žalobcu.

Vydedenie umožňuje poručiteľovi, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z
neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v
situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Dôvod vydedenia musí byť vždy uvedený v listine o vydedení.
Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

Materiálnou záležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, musí sa posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívna
možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Formálnou
náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať
dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné. Formálne náležitosti listiny o vydedení splnené boli,

lebo táto bola spísaná formou notárskej zápisnice a obsahovala aj dôvody pre vydedenie. Nebolo však
preukázané, že boli splnené materiálne náležitosti vydedenia.

Pokiaľ ide o prvý dôvod vydedenia, a to neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných
závažných prípadoch, vo veci sa skúmalo jednak to, či u poručiteľa takáto pomoc bola potrebná, či ju
vyžadoval a či ju žalobca odmietol. Poručiteľ trpel viacerými zdravotnými problémami, a to minimálne

od roku 2008, kedy bol prvý krát operovaný. Bolo tiež preukázané, že dlhodobo požíval alkoholické
nápoje, mal tiež problémy s chrbticou, s očami a psychické problémy. Možno teda konštatovať, že bol
chorý. Nebolo ale preukázané, aby žalobca ako potenciálny dedič, bol o tomto zdravotnom stave v
celom rozsahu informovaný. Žalobca potvrdil vedomosť iba o zdravotných problémoch svojho otca s
chrbticou a tiež o tom, že si chcel vybaviť invalidný dôchodok pre toto ochorenie. Požívanie alkoholických

nápojov zo strany poručiteľa bolo žalobcom vnímané ako bežné požívanie alkoholických nápojov, lebo
žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že ak sa stretli v reštaurácii alebo v cukrárni, tak si jeho otec vypil
nejaké alkoholické nápoje a keď bol žalobca plnoletý, tak ponúkol aj jeho. O psychických problémoch
svojho otca nevedel nič a dozvedel sa o nich až po jeho smrti od jeho ošetrujúceho lekára. Pri osobných
stretnutiach a pri telefonátoch sa mu otec nesťažoval na nič iné, ako na bolesti chrbtice, a teda žalobca

ani nemal možnosť sa dozvedieť, aký je komplexný zdravotný stav jeho otca. S rodinnými príslušníkmi
zo strany otca sa nestretával a svojho otca nenavštevoval v jeho domácnosti. Nebolo preukázané, aby
poručiteľ žalobcu ako svojho syna žiadal o nejakú pomoc v chorobe. Žalovaná a jej matka tvrdili, že
nebohý F. U. telefonicky prosil svojho syna, aby ho prišiel navštíviť v nemocnici, ale táto skutočnosť
ničím iným preukázaná nebola.

Žalobca svojmu otcovi poskytnúť finančnú, osobnú a ani materiálnu pomoc nemohol. V čase, keď bol
poručiteľ chorý, žalobca študoval na strednej škole a pol roka navštevoval vysokú školu. Potom bol
nezamestnaný a vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, bez akýchkoľvek finančných
prostriedkov, pretože nedosahoval vek 25 rokov. Všetky jeho finančné náklady hradila len jeho matka.
Neprichádza tak do úvahy, aby žalobca mohol poručiteľovi poskytnúť finančnú alebo materiálnu pomoc.

Išlo o objektívny stav, subjektívne nezavinený žalobcom. Žalobca nemohol svojmu otcovi poskytnúť ani
osobnú pomoc v chorobe, lebo s ním nežil v spoločnej domácnosti. Od jeho detstva nebol vytvorený
žiaden bližší vzťah s otcovou rodinou, nestretávali sa a žalobca otca v jeho domácnosti nenavštevoval.
Takýto stav zapríčinil poručiteľ, keď svojho syna navštevoval výlučne v V. alebo v A.. Nevytvoril mu
rodinné zázemie vo svojej domácnosti, ani u svojich príbuzných. Do H., kde žil, ho zobral len raz, či dva

krát v období, keď bol žalobca ešte dieťaťom. Nebohý F. U. žil so svojou matkou, ktorá na pojednávaní
uviedla, že žalobca nie je jej vnukom. Za takého stavu možno ťažko predpokladať, že by žalobca bol v
rodinesvojhootcavítanýamoholmutamposkytovaťakúkoľvekosobnúpomoc.Jedinoupomocou,ktorá
nebola vylúčená, mohla byť psychická pomoc žalobcu pri zvládaní príznakov choroby nebohým F. U.,
najmä pokiaľ ide psychické problémy. Žalobca však tvrdil, že o týchto problémoch nebol informovaný a

ani žalovaná strana nepreukázala, že by žalobca vedel o tom, že jeho otec je psychiatrickým pacientom.Rovnako neboli preukázané materiálne podmienky na vydedenie žalobcu z druhého dôvodu, ktorým
mal byť trvalý nezáujem žalobcu o svojho otca. Žalobca žil v spoločnej domácnosti s otcom asi do
trinástich rokov veku. Potom došlo k rozchodu jeho rodičov a otec sa odsťahoval do obce H. k svojej

matke. V tom čase bol žalobca maloletý a spôsob stretávania sa a komunikácie určoval najmä jeho
otec, a to tak, že za ním chodil do V.. Stretávali sa v cukrárni, alebo reštaurácii. Do H. ho zobral len
raz, alebo dvakrát. Neskôr pribudli vzájomné telefonické rozhovory a takýmto spôsobom bola zaužívaná
komunikácia medzi otcom a synom. To, že išlo o vzájomne dobrý vzťah nepopierala ani žalovaná, lebo
potvrdila, že jej brat za synom chodil a vzájomne si telefonovali. Problémovým sa ukázal rok 2011, kedy

nebohý F. U. mal psychické problémy, liečil sa a žalobca nechal štúdium na vysokej škole. Žalobca
však tvrdil, že so svojim otcom sa stretol, aj keď pomenej, ale pravidelne boli v telefonickom kontakte.
Zlomovou udalosťou bol návrh na exekúciu, ktorý žalobca podal ku koncu roku 2010. Ošetrujúca
lekárka však uviedla, že nebohý F. U. sa k nej prvýkrát dostavil dňa 09.11.2010 a mal dlhšiu dobu
jednak psychické problémy a jednak problémy s alkoholom. Keďže upovedomenie o začatí exekúcie
poručiteľovi mohlo byť doručené najskôr až začiatkom roku 2011, nebolo preukázané, aby psychické

problémy poručiteľa boli následkom podania návrhu na začatie exekúcie. Navyše, nemožno za dôvod
vydedeniapovažovaťstav,keďžalobcasadomáhalzákonnéhonárokunavyplateniedlžnéhovýživného.
Naopak, jeho otec si neplnil svoju zákonnú povinnosť platiť riadne a včas výživné, čo je jednou zo
základných povinností rodiča voči dieťaťu. Nebolo teda preukázané, aby zo strany žalobcu došlo k
výraznej zmene zaužívaného spôsobu komunikácie medzi ním a otcom a vôbec nebolo preukázané, aby

zo strany žalobcu išlo o výrazne negatívne správanie sa voči poručiteľovi. Svedkyňa JUDr. L. M., ktorá
bola psychiatričkou nebohého F. U., uviedla, že mu neodporúčala urobiť akékoľvek zásadné životné
rozhodnutie v čase, keď trpel psychiatrickým ochorením. Odporúčala mu najprv preliečenie. Nebohý F.
U. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v NsP N. v čase od 10.01.2011 do 30.01.2011, čomu
predchádzalo dlhšie obdobie, kedy sám vnímal svoje zdravotné problémy. Potom bol hospitalizovaný

od 13.09.2011 do 04.10.2011 v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu. Listina o vydedení bola
spísaná dňa 16.06.2011, teda nepochybne v čase, keď psychický stav nebohého F. U. sa zhoršoval a
to nepochybne malo vplyv na jeho rozhodnutie vydediť žalobcu. Dôvodom vydedenia nemohlo byť ani
to, že podľa tvrdenia žalovanej, žalobca nenavštívil svojho otca v nemocnici. Jednak sa nezistilo, aby
žalobca o hospitalizácii svojho otca vedel a jednak v čase prvej hospitalizácie v roku 2008 bol žalobca

ešte maloletý. Posledná hospitalizácia v Z. bola ku koncu roku 2011, avšak ani žalovaná nepotvrdila,
aby žalobca o tejto hospitalizácii vedel. Naopak, žalobca tvrdil, že so svojím otcom naposledy rozprával
na Silvestra roku 2011 a krátko na to poručiteľ zomrel. O vzťahu rodiny nebohého F. U. k žalobcovi
napovedáiskutočnosť,žežalobcanebolinformovanýosmrtisvojhootcaanemoholsazúčastniťanijeho
pohrebu. Ak žalovaná tvrdila, že žalobca sa nezúčastnil ani oslavy päťdesiatych narodenín otca, tak je

nutné konštatovať, že nebolo preukázané, aby na takúto oslavu bol pozvaný, pričom nebolo zaužívané,
aby žalobca navštevoval svojho otca v H., kde žil.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa podanej žalobe vyhovel a určil, že neboli dôvody
na vydedenie žalobcu.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že z vyjadrení žalobcu vyplývajú
rozpory zásadným spôsobom spochybňujúce dôveryhodnosť jeho tvrdenia, že s otcom udržiaval
neustály kontakt. Ak podľa vlastnej výpovede žalobca v roku 2011 mal telefonovať otcovi poslednýkrát
na Silvestra v roku 2011 a predtým mu telefonoval na meniny, čo je XX. L. XXXX, potom mu nemohol

volať desať alebo dvadsaťkrát ročne. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby svojmu otcovi, či
už na meniny alebo na Silvestra roku 2011, prípadne v inom termíne zatelefonoval alebo mu zaslal
SMS správu. Podľa vyjadrení samotného žalobcu tento mal celé leto roku 2011 stráviť v obci Y., kde
nie je telefónny signál. V tomto období však mal pracovať pre pizzeriu podľa potrieb zamestnávateľa na
zavolanie pri rozvoze pizze. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nemal záujem udržiavať akýkoľvek

kontakt so svojím otcom a neprejavoval o neho opravdivý záujem. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy so
svojím otcom nekontaktoval, nedvíhal mu telefón, neprejavoval o neho žiaden záujem, neposkytoval
mu psychickú podporu a volal mu iba v prípade, ak išlo o peniaze, čím je daný kvalifikovaný dôvod
neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa. Je nepravdepodobné, aby pri normálne fungujúcomvzťahuotcaasynanebohýF.U.ničnepovedalžalobcoviosvojomnepriaznivomzdravotnomstave,aksa
snažil s ním skontaktovať z nemocnice pri svojej prvej hospitalizácii, čo nepochybne vyplýva z výpovedí
svedkýň. Ak žalobca nepoznal komplexný zdravotný stav svojho otca a nebol informovaný o tom, že

jeho otec je hospitalizovaný, tento stav nezavinil nebohý F. U., ale žalobca absolútnym odmietaním a
nezáujmom o svojho otca, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V čase prvej hospitalizácie v roku 2007
alebo v roku 2008 žalobca bol takmer plnoletý a nič mu nebránilo, aby svojho otca navštívil v nemocnici,
prípadne mu aspoň zavolal a tak mu poskytol psychickú podporu pri zvládaní jeho ochorenia. V súvislosti
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie koncom roku 2010 je potrebné zdôrazniť, že žalobca, hoci mal

vedomosť o sociálnej odkázanosti nebohého F. U., pred podaním návrhu nedal svojmu otcovi možnosť,
aby dlžné výživné vo výške 150 Eur uhradil dobrovoľne v určenej lehote, prípadne aby dlh uhradil v
splátkach. Poskytnutie primeranej lehoty zo strany žalobcu na úhradu dlžného výživného, ktoré je bežné
vo fungujúcich vzťahoch otca a syna, by svedčilo o opravdivom záujme žalobcu o svojho otca, ktorým by
predišiel následkom nepriaznivého dopadu exekúcie na osobu nebohého F. U., ktorého jediným zdrojom
príjmu bol invalidný dôchodok. Pritom z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17. 1. 2011 je zrejmé,

že dlžné výživné za obdobie od 1. 10. 2009 do 31. 12. 2010 predstavovalo sumu 79,80 Eur, ktorú nebohý
F. U. uhradil dobrovoľne dňa 28. 12. 2010 ešte predtým, ako sa vôbec dozvedel o vedení exekúcie.
UzneseniesúdnehoexekútorabolonebohémuF.U.doručenéažniekedyvmesiacijanuár2011.Žalobca
ničím nepreukázal, aby nebohý F. U. ho nepozval na oslavu svojich 50-tych narodenín. V konaní sa
nevyhodnotili svedecké výpovede svedkýň P. A., JUDr. Z. Z. a MUDr. L. M., ktoré majú podstatný vplyv

na rozhodnutie. Aj keď listina o vydedení bola spísaná v čase, keď psychický stav nebohého F. U. sa
zhoršoval, išlo o rozhodnutie, ktoré v ňom dozrievalo už dlhší čas a psychické ochorenie nebohého F. U.
honeovplyvnilovjehorozhodnutívydediťsvojhosyna.Pritomvôľováarozpoznávaciastránkanebohého
F. U. nebola ničím narušená a uvedomoval si aj následky svojho konania. Pri svojom rozhodnutí nebohý
F. U. nebol nikým ovplyvňovaný. To, že ošetrujúca lekárka neodporúčala robiť nebohému F. U. akékoľvek

zásadné životné rozhodnutia v čase, kedy trpel psychiatrickým ochorením, nemôže byť dôvod pre záver
o tom, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s námietkami žalovanej spochybňujúcimi spôsob vyhodnotenia jednotlivých dôkazov pri

rozhodovaní o uplatnenom nároku je potrebné poukázať na ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia hodnotenie dôkazov predstavuje činnosť súdu, pri ktorej sa hodnotia
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení

dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti
ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

V prejednávanej veci sa vykonali všetky potrebné dôkazy, ktoré po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich
vzájomných súvislostiach odôvodňovali prijatie záveru o opodstatnenosti žaloby o určenie neexistencie
dôvodov vydedenia žalobcu. Subjektívna nespokojnosť žalovanej so spôsobom vyhodnotenia výsledkov

dokazovania nie je okolnosťou spochybňujúcou vecnú správnosť rozhodnutia.

Za dôvod vydedenia sa nedá označiť nenavštívenie poručiteľa žalobcom pri prvej hospitalizácii v roku
2008. V tom čase žalobca plnoletý nebol a ničím právne významným sa nepreukázalo, aby žalobca o
hospitalizáciisvojhootcavedel.Okremtohopo ukončeníhospitalizáciesaporučiteľsožalobcomnaďalejkontaktoval, či už telefonicky alebo osobne, čo bez akýchkoľvek pochybností potvrdila na pojednávaní
konanom dňa 4. 10. 2012 i samotná žalovaná. Táto účastníčka rovnako ako svedkyňa L. U. za zlomový
moment vo vzťahoch medzi žalobcom a nebohým F. U. považovali začiatok roku 2011, kedy sa nebohý

F. U. dozvedel o tom, že zo strany žalobcu bol proti nemu podaný návrh na začatie exekúcie. Podanie
návrhu na začatie exekúcie za situácie, ak nebohý F. U. si svoju povinnosť voči žalobcovi riadne neplnil,
nie je okolnosťou odôvodňujúcou vydedenie žalobcu. Podaniu návrhu na vykonanie exekúcie nebohý F.
U. mohol predísť riadnym plnením si svojej zákonnej povinnosti platiť výživné včas.

V priebehu konania žalobca nikdy netvrdil, aby svojho otca počas pobytov v nemocniciach navštevoval.

Neurobil tak preto, lebo o týchto hospitalizáciách vedomosť nemal. Ak žalovaná tvrdí opak, musí svoje
tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať. Platí totiž ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Takýto jednoznačný dôkaz zo strany
žalovanej predložený nebol.

Taktiež sa ničím nepreukázalo, aby žalobca bol pozvaný na oslavu 50-tych narodením svojho otca. Za
dôkaz opaku sa nedá označiť svedecká výpoveď L. U., matky nebohého F. U.. Tento dôkaz nemožno

označiť za hodnoverný vzhľadom na negatívny postoj svedkyne k žalobcovi, ktorého nepovažuje za
svojho vnuka ani za syna nebohého F. U.. Jej výpoveď je teda motivovaná snahou pomôcť žalovanej
ako svojej dcére, ktorú nebohý F. U. závetom ustanovil za závetnú dedičku.

Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam poukazujúcim na správanie sa žalobcu po spísaní listiny o vydedení dňa
16. 6. 2011 je potrebné dodať, že tieto sú právne bezvýznamné. Dôvod vydedenia totiž musí existovať

už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení a nie až po ňom.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný žalobca náhradu trov

tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.