Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Adrián Pažúr
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 30C/74/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204899825
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7204899825.21
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v právnej veci žalobcu: Bytový podnik
mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: N. J., R..
XX.X.XXXX, R. D. H. X, T..Č.. R. R. K., U.. V.: J. - K. Č. Q. X., v konaní o zaplatenie 3.229,30 € s prísl.
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.229,30 € s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne
z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 17.06.2001, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac
omeškania, do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 161,32 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Právny predchodca žalobcu Bytový podnik mesta Košice, príspevková organizácia, žalobou podanou
09.07.2002 navrhoval, aby súd zaviazal pôvodného žalovaného v 1. rade - Ľ. J. a pôvodne žalovaného
v 2. rade - J. J. na zaplatenie 97.286,- Sk s prísl. a náhradu trov konania.
Právny predchodca v podanej žalobe uviedol, že pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade obývali dvojizbový byt
na ulici V. K. X, Č.. D. XX, o celkovej ploche 55,74 m2. Podľa evidenčného listu pre výpočet nájomného
mali platiť nájomné vo výške 270,- Sk mesačne a úhrady za služby spojené s bývaním za rok 1998 za
mesiace 1 - 12/1998, zároveň im vznikol nedoplatok z vyúčtovania vo výške 41.188,- Sk, za rok 1999
mali platiť nájomné vo výške 270,- Sk mesačne a úhrady za služby spojené s bývaním za mesiace 1 -
12/1999, zároveň im vznikol nedoplatok z vyúčtovania vo výške 49.618,- Sk.
V priebehu konania pôvodný žalovaný v 1. rade - Ľ. J. zomrel, uznesením č.k. 30C 74/04-50 z
28.08.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2004, súd konanie voči pôvodnému žalovanému v 1.
rade zastavil.
Uznesením č.k. 30C 74/04-56 z 15.06.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.05.2008, súd pripustil,
aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník na strane žalovaného pristúpil žalovaný v 3.
rade - N. J..
Uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach z XX rokovania č. 629/2008 zo dňa 30. - 31.10.2008
bola zrušená príspevková organizácia Bytový podnik mesta Košice dňom 31.12.2008, s prechodom práv
a povinností na zriaďovateľa - Mesto Košice.
Uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach z XX. rokovania č. 629/2008 zo dňa 30. - 31. októbra
2008 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom Bytový podnik mesta
Košice, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, so 100 % majetkovou
účasťou mesta Košice, na zabezpečenie (výkon) správy a údržby bytového fondu vo vlastníctve
mesta Košice a ďalšie činnosti určené zakladateľskou listinou. V uznesení je uvedený peňažný vklad
mesta Košice do spoločnosti vo výške 200.000,- Sk a nepeňažný vklad - vklad podniku podľa § 59
ods. 4 Obchodného zákonníka do spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, spoločnosť s ručením
obmedzeným ku dňu 01.01.2009, ktorým sú veci, práva a záväzky, práva z priemyselného a duševného
vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria a slúžia na prevádzkovanie Bytového podniku mesta
Košice - príspevková organizácia, vrátane prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania, súd konal s právnym
nástupcom pôvodného žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO:
44 518 684.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 30C 74/2004-121 z 13.05.2010, ktorým žalobu žalobcu zamietol,
žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a o trovách konania žalobcu rozhodol, že nemá
právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co 205/2010-131 z 15.07.2011 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že prvostupňový súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal z predpokladu, že Ľ. J. vzniklo v roku 1964 spolu s manželkou právo spoločného
osobného užívania bytu manželmi k bytu Č.. XX R. X. N. R. B.. V. K. Č.. X. Vychádzal pritom zo
súpisu bytového príslušenstva zo dňa 13.04.1964 obsiahnutého v spise na č.l. 2. Taktiež uzavrel, že
z dôvodu zmien zákonných ustanovení sa právo spoločného osobného užívania bytu manželmi po
01.01.1992 zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi, čím manželom vznikol spoločný nájom bytu.
Súčasne prvostupňový súd uzavrel, že keďže žalobca nepreukázal, kedy došlo k smrti pôvodného
žalovaného v 1. rade - Ľ. J., pričom ani súd napriek vykonanému dokazovaniu nevedel zistiť dátum smrti,
nie je zrejmé, či mohlo dôjsť k zákonnému prechodu nájmu bytu na žalovaných v 1. a 2. rade, pretože
títo sa mohli stať spoločnými nájomcami, len ak s pôvodne žalovaným v 1. rade - Ľ. J. žili v deň jeho
smrti v spoločnej domácnosti a nemali vlastný byt. Ani dohoda o skončení nájmu bytu nepreukazuje,
že došlo k zákonnému prechodu nájmu. V prejednávanej veci teda prvostupňový súd svoje zamietavé
rozhodnutie oprel o záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, kedy
došlo k prechodu nájmu bytu na žalovaných v 1. a 2. rade, a či žalovaní v 1. a 2. rade skutočne užívali
byt v období, za ktoré si žalobca uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy. Takýto záver prvostupňového súdu
je však predčasný. Žalobca v tomto konaní sa domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy
3.229,30 € (97.286,-Sk) s prísl., ktorá suma tvorí dlžné nájomné, úhrady za služby spojené s užívaním
bytu, ako aj nedoplatky z vyúčtovania za roky 1998 a 1999 za byt Č.. XX R. V. K. Č.. X. Žalobca tvrdil, že
žalovaní v 1. a 2. rade v predmetnom období užívali tento byt, a to na základe prechodu nájmu bytu po
pôvodných nájomcoch Ľ. J. a jeho manželky, pričom v dôsledku ich úmrtia nájom prešiel na žalovaných
v 1. a 2. rade.
Odvolací súd ďalej v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd musí prejudiciálne vyriešiť otázku, či
žalovaní v 1. a 2. rade boli v predmetnom období nájomcami predmetného bytu, a teda či nárok je voči
ním dôvodný. V tomto smere však súd dokazovanie nevykonal. Z obsahu spisu a doteraz vykonaných
dôkazov sa záver súdu o tom, že Ľ. J.V. vzniklo v roku 1964 spolu s manželkou právo spoločného
užívania bytu manželmi podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991,
javí ako správny. Ďalšie závery prvostupňového súdu sú len hypotetické, založené na domnienkach.
Predovšetkým pre rozhodnutie v tejto veci bude potrebné zistiť presný dátum úmrtia Ľ. J. a jeho
manželky, pretože zistenie presného dátumu úmrtia je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či
došlo k zániku spoločného nájmu manželov, prípadne k prechodu nájmu na žalovaných v 1. a 2. rade.
Ide o dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné v súvislosti s právnym posúdením veci pri aplikácii
predpisu kogentnej povahy týkajúceho sa prechodu nájmu k predmetnému bytu. Bez presného zistenia
dátumu smrti Ľ. J. a jeho manželky nemožno zistiť, či vôbec mohol prejsť nájom predmetného bytu na
žalovaných v 1. a 2. rade, a až potom bude potrebné skúmať ďalšie podmienky prechodu nájmu (či v
čase smrti v predmetnom byte bývali a nemali vlastný byt). Je nepochybné, že z doteraz vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne zistené, kedy zomrel Ľ. J. a kedy zomrela O. J. a či vôbec zomreli,
je však úlohou prvostupňového súdu tieto skutočnosti zistiť napr. prostredníctvom matričného úradu
príslušnej mestskej časti v Košiciach, ktorá eviduje údaje o narodení a úmrtí osôb, prípadne lustráciou
dedičských konaní u príslušného súdu, nejde totiž o také dôkazy, ktoré by súd nemohol vykonať bez
výslovnej žiadosti žalobcu. Takto prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože si
nezabezpečil dostatočný skutkový základ pre posúdenie rozhodujúcej právnej otázky v súvislosti s
prechodom nájmu bytu na žalovaných v 1. a 2. rade, preto svoje rozhodnutie založil na skutkových
záveroch, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli a súčasne vec nesprávne právne posúdil.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť presný dátum
úmrtia Ľ. J. a jeho manželky, čo je nevyhnutným predpokladom posúdenia prechodu nájmu bytu na
žalovaných v 1. a 2. rade a až potom bude môcť prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní posúdiť
dôvodnosť návrhu žalobcu a vo veci rozhodnúť. Osobitne bude venovať pozornosť evidenčnému listu
zo dňa 18.01.1996 na č.l. 3 spisu, ktorý vymenúva rodinných príslušníkov Ľ. J., ktorí žili v predmetnom
byte a ktorých ku rozhodujúcim skutočnostiam môže v konaní vypočuť, prípadne zváži vykonanie
ďalších dôkazov. V súvislosti s dôvodnosťou samotného nároku prihliadne na obsah listinného dôkazu
obsiahnutého v spise na č.l. 32 - dohody o skončení nájmu bytu podľa § 710 ods. 1 OZ zo dňa
24.07.2000, osobitne na bod IV, z ktorého obsahu vyplýva, že prenajímateľ voči nájomcovi neeviduje
žiadne nedoplatky na byte z titulu neplatenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Až po
takto doplnenom dokazovaní bude môcť vo veci rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V intenciách právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil presný dátum úmrtia
Ľ. J. a jeho manželky, posúdil listinný dôkaz - Evidenčný list zo dňa 18.01.1996, vykonal
ďalšie dokazovanie prednesom zástupkyne žalobcu, výpoveďou žalovaného, výpoveďou svedkyne,
oboznámením listinnými dôkazmi a po takto doplnenom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
Podľa prednesu zástupkyne žalobcu, Ľ. J. byt získal na základe nájomnej zmluvy v roku 1964. Podľa
evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, ku dňu 18.1.1996, v byte žili okrem Ľ. J. aj
žalovaný - syn a jeho bratia - Ľ., N., J.. V dôsledku úmrtia Ľ. J. a jeho manželky došlo k prechodu
nájmu bytu na žalovaných v 1. a 2. rade, o čom svedčí aj dohoda o skončení nájmu podľa § 710 ods. 1
Občianskeho zákonníka z 24.07.2000 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a J. O. N. J..
Podľa výpovede žalovaného, matka O. J. zomrela XX.XX.XXXX, otec Ľ. J. zomrel XX.XX.XXXX.
Žalovaný žil s nimi v spoločnej domácnosti v čase smrti otca spolu so súrodencami Ľ. J., N. J.Á. O. J. J.,
spolu so svojim bratom J. uzatvorili dohodu o skončení nájmu bytu zo dňa 11.05.2000, na základe ktorej
uvoľnili byt R. V. K. Č.. X, Č.. D. XX, R. X. N.. Následne uzavreli zmluvu o nájme sociálneho bytu na H.
B. Č.. X, Č.. D. X, R. X. N.. V čase, kedy odchádzali z bytu na V. K. v byte bývali všetci štyria bratia -
žalovaný spolu s už nebohými Ľ., N. O. J., nikto z nich nemal iný byt. Žalovaný uviedol, že sa nepamätá,
či do ich odchodu z bytu na V. K. on alebo niektorí z bratov platil nájomné a úhrady za užívanie bytu.
Potvrdil, že vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 1999 prevzal 16.05.2001.
Z výpovede svedkyne K. K., ktorá je sestrou žalovaného súd zistil, že otec aj matka bývali v byte na
V. K. až do svojej smrti, v čase smrti otca a po jeho smrti v byte bývali bratia J., N., N. O. Ľ., dokedy
uviesť nevedela.
V priebehu konania pôvodne žalovaný v 2. rade J. J. zomrel. Uznesením č.k. 30C 74/2004-147 z
25.01.2012, ktoré nadobudol právoplatnosť 16.02.2012, súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil
a konal
Súd zo súpisu bytového príslušenstva k 31.03.1964 zistil, že na meno nájomníka Ľ. J., R.. XX.XX.XXXX,
bol vykonaný súpis bytového príslušenstva k bytu Č.. XX R. X. N. V. K. X C. J. s tým, že celkový počet
osôb bývajúcich v byte bol 6, počet detí do 18 rokov bol 4.
Súd z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 18.07.1996 zistil, že osoby bývajúce v
byte boli Ľ. J., S. I. N., N. O. J. J. a ostatné osoby bez uvedenia pomeru k užívateľovi bytu.
Súd z mesačného zálohového predpisu platieb platného k 01.01.1996 zistil, že výška úhrad a nájomného
bola určená v sume 270,- Sk.
Súd z vyúčtovania za obdobie od 01.01.1998 do 31.12.1998 z 27.05.1999 (č.l. 6) zistil, že právny
predchodca žalobca vykazoval na meno Ľ. J., za byt na ulici V. K. X, R. X. N.., nedoplatok vo výške
41.188,- Sk.
Súd z vyúčtovania za obdobie od 01.01.1999 do 31.12.1999 z 26.02.2001 (č.l. 7) zistil, že právny
predchodca žalobca vykazoval na meno Ľ. J., za byt na ulici V. K. X, R. X. N.., nedoplatok vo výške
49.618,- Sk.
Súd z poštovej doručenky (č.l. 9) zistil, že žalovaný dňa 16.05.2001 prevzal zásielka právneho
predchodcu žalobcu obsahujúcu vyúčtovanie za obdobie od 01.01.1999 do 31.12.1999.
Súd z Dohody o skončení nájmu bytu podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka z 11.05.2000, ktorá
bola podpísaná 24.07.2000, zistil, že právny predchodca žalobcu a nájomcovia J. J. O. N. J. uzavreli
dohodu o skončení nájmu bytu. V zmysle čl. I dohody, prenajímateľ prenajal nájomcovi na dobu neurčitú
2 izbovú bytovú jednotku na ulici V. K. X, Č.. D. XX, R. X. N.., nájomný vzťah k bytu nájomcu vznikol
po úmrtí rodičov v zmysle Občianskeho zákonníka, § 706 prechod nájmu bytu, zanikol 11.05.2000. V
zmysle bodu IV, prenajímateľ voči nájomcovi neeviduje žiadne nedoplatky na byte z titulu neplatenia
nájomného a služieb spojených s užívaním bytu
Súd z oznámenia Registra obyvateľova Slovenskej republiky (č.l. 21) zistil, že Ľ. J., R.. XX.XX.XXXX,
sa nenachádza v evidencii občanov SR.
Súd z vyjadrenia žalobcu (č.l. 188) zistil, že Ľ. J. a jeho manželka O. J. mali priezvisko J., J.. Ľ. J.
sa narodil XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX a manželka O. J. sa narodila XX.XX.XXXX a zomrela
XX.XX.XXXX.
Súd z dedičských spisov sp. zn. D 1601/89 po neb. O. J. zistil, že sa narodila XX.XX.XXXX, zomrela
XX.XX.XXXX, konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Súd z dedičského spisu sp. zn. D 198/1991 po neb. Ľ. J. zistil, že sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel
XX.XX.XXXX, konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Súd z Potvrdenia Štátneho notárstva Košice - mesto z 15.07.1992 zistil, že po Ľ. J., R.. XX.XX.XXXX,
prichádzajú do úvahy nasledovní dedičia - deti a vnuci poručiteľa: N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. J.X., V. K.
Č.. X - I., Ľ. J., R.. XX.XX.XXXX, D. J., V. K. Č.. X - I., N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. J., V. K. Č.. X - I., J.
J., R.. XX.XX.XXXX, D. J., V. K. Č.. X - I., K. K. W.. J., R.. XX.XX.XXXX, D. J., P. XX - A., J. Š. W.. O.,
R.. XX.XX.XXXX, D. J., U. X - C., T. O., R.. XX.XX.XXXX, D. J., V. K. Č.. X - C., E. O., R.. XX.XX.XXXX,
D. J., V. K. Č.. X - C..
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, rozhodnutím o
pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o
hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo,
aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, právo užívať byt vznikne
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa ustanovenia § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, ak za trvania manželstva
manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu
manželmi.
Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, ak užívateľ zomrie a
ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci,
zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi
sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú
vlastný byt.
Podľa ustanovenia § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), ktoré je
prechodným ustanovením k úpravám účinným od 1. januára 1992, právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ustanovenia § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), poplatok z omeškania je za každý
deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa ustanovenia § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa časti 2 bodu 2 Výmeru ministerstva financií č. R -1/1996 z 12.3.1996, ktorým sa určuje rozsah
tovarov s regulovanými cenami, vyúčtovanie platieb za dodávku tepla a TÚV sa vykoná raz ročne
za kalendárny rok najneskôr do 31. mája. Účtovateľ na požiadanie užívateľov umožní nahliadnuť do
dokladov týkajúcich sa spracovaného vyúčtovania. Podľa bodu 13 ods. 5 citovaného výmeru, nedoplatok
alebo preplatok plynúci z vyúčtovania je splatný do 15 dní potom, kedy užívateľ bytu alebo nebytového
priestoru dostal vyúčtovanie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Ľ. J. a manželke O. J. vzniklo v roku 1964
právo spoločného užívania bytu manželmi k bytu Č.. XX R. X. N. R. B. V. K. Č.. X, pričom O. J.Á. zomrela
XX.XX.XXXX a Ľ. J. zomrel XX.XX.XXXX.
Z dôvodu úmrtia manželky O. J. zaniklo právo spoločného osobného užívania bytu manželmi a Ľ. J.
vzniklo právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo do jeho smrti dňa XX.XX.XXXX.
V tomto prípade mal súd zároveň preukázané (zo výpovede žalovaného a jeho sestry K. K.), že v čase
smrti Ľ. J. žili v byte jeho deti - synovia J., N., N. O. Ľ. J., ktorí nemali vlastný byt, na základe čoho im
vzniklo právo osobného užívania bytu.
Z dôvodu zmien zákonných ustanovení po 1. januári 1992 sa právo osobného užívania zmenilo na
nájom bytu, na základe čoho boli J., N., N. O. Ľ. J. povinní platiť nájomné a úhrady za plnenie spojené
s užívaním bytu. Tým, že neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v lehote
splatnosti, vznikol im nedoplatok nájomného a úhrad spojených s bývaním za rok 1998 vo výške 270,- Sk
mesačne za mesiace 1-12/1998, nedoplatok z vyúčtovania vo výške 41.188,- Sk a za rok 1999 vznikol
nedoplatok nájomného a úhrad za služby spojené s bývaním za mesiace 1-12/1999 vo výške 270,- Sk
mesačne, zároveň vznikol nedoplatok z vyúčtovania vo výške 49.618,- Sk.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného (z
dôvodu úmrtia J., N. O. Ľ. J.Á.) zaplatiť žalobcovi nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu spolu vo
výške 3.229,30 €.
Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na úhradu poplatku z omeškania, ktorý je požadovaný v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
Vo vzťahu ku skutočnosti, že z bodu IV Dohody o skončení nájmu bytu podľa § 710 ods. 1 OZ
zo dňa 24.07.2000 vyplýva, že prenajímateľ voči nájomcovi nevedie žiadne nedoplatky na byte z
titulu neplatenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, súd pokladá za potrebné uviesť, že
predmetom konania je nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu za obdobie rokov
1998-1999. Z vykonaného dokazovania (prednesu žalobcu, výpovede žalovaného a svedkyne K. K.) mal
súd preukázané, že žalovaný a jeho bratia žiadne platby za byt neuhrádzali, pričom dohoda o skončení
nájmu bytu bola uzavretá dňa 11.05.2000 a vyúčtovanie nájmu a úhrad za plnenia spojené s užívaním
bytu za rok 1999, bolo vypracované až dňa 31.5.2000 a žalovanému doručené až dňa 16.05.2001.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech
vo veci nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona.
Žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 161,32 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.