Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Gajerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712219210.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom
debt, s.r.o. , so sídlom v Bratislave, v Bratislave, Šoltésovej 14, zastúpeného advokátksou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 9, proti odporcovi A. G., U. R.
H. T. H. XX, zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou Martinou Murčekovou, súdnou tajomníčkou
tunajšieho súdu , za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so
sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
331,94 eur s príslušenstvom , ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 registrovanej na Okresnom súde Pezinok pod Spr.
651/2012.
V návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom ako poskytovateľ v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení. Predmetnou zmluvou
sa odporkyňa zaviazala riadne odoberať poskytovanú službu a platiť za ňu riadne a včas dohodnuté
poplatky. Odporca sa tiež zaviazal v prípade porušenia dohodnutých zmluvných povinností uhradiť
zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru : Č.. XXXXXXXXXX, splatnú dňa
27.2.2010, znejúcu na sumu 331, 94 eur ( 10.000 SK) - zmluvná pokuta.
Nezaplatením faktúry v lehote ich splatnosti sa odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle
§ 517 ods. 2 OSP do omeškania. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške 9% ročne,
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Navrhovateľ si návrhom uplatnil i právo na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.
Dňa 24.01.2013 doručeným podaním oznámilo vstup do konania Občianske združenie slovenských
spotrebiteľovAZ,sosídlomvSkalici,podľa§93ods.2,3,4OSPakovedľajšíúčastníknastraneodporcu.
Vstup vedľajšieho účastníka do konania súd oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa a opatrovníčke
odporcu. Proti účasti vedľajšieho účastníka v konaní nevzniesli žiadne námietky.Vedľajší účastník sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.01.2014.
V podaní namietal nárok navrhovateľa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 331, 94 eur, pričom
poukazoval na charakter zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej. Zmluvnú pokutu v nej obsiahnutú označil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku , ktorá je absolútne neplatnou pre nerovnováhu práv a povinností
zúčastnených zmluvných strán. Poukázal na nemožnosť jej individuálneho dojednania vzhľadom na
charakter zmluvy, ktorá je iba typizovanou zmluvou a je naformulovaná bez možnosti spotrebiteľa
zasiahnuť do jej obsahu. Návrh navrhovateľa žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : Zmluva o pripojení
( nedatovaná ), Dodatok k Zmluve o pripojení , faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 331,94
eur - zmluvná pokuta, nečitateľné Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s a písomnými vyjadreniami účastníkov
konania.
Na prejednanie veci súd nenariadil ústne pojednávanie, nakoľko v danom prípade ide o tzv. drobný spor,
kdehodnotapredmetukonanianepresahuje1000,-eurapodľa§115aOSP,podľaktoréhopojednávanie
nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
O.s.p.).
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania
ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď
svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie
súdu. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho
záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček / Ficová a
kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto
právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej
činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému
ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v
postavení vedľajšieho účastníka. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom
orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú
takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci :
Na margo navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd uvádza, že všetky listiny boli súdu
predložené vo veľmi nekvalitnej fotokópii ( s výnimkou faktúr ) . Z o Zmluvy o pripojení ( ďalej len
Zmluva ) súd zistil, že odporca ako fyzická osoba- nepodnikateľ, uzavrela s navrhovateľom označeným
ako : T - Mobile Slovensko, a.s zmluvu podľa § 43 a nasl. Z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytovať
odporcovi služby verejnej mobilnej sieta s aktiváciou SIM karty a záväzok odporcu riadne a včas platiť
navrhovateľovicenuslužby špecifikovanejvZmluveadodržiavať svojepovinnostivsúladesoZmluvou.
Podľa Dodatku k Zmluve ktorého predmetom podľa čl. 1 zmena programu služieb a záväzok
navrhovateľa zabezpečiť predaj zľavneného telefónu špecifikovnaého v tabuľke 1. V článku 3 bolo
uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka je účastník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu 10.000,- Sk.Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru : faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 331,94 eur -
zmluvná pokuta, splatnú dňa 27.02.2010.
Súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s., ktoré súdu boli predložené v
nečitateľnej fotokópii.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti
Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V konaní mal súd nahliadnutím do internetovej stránky www.orsr.sk za preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa spoločnosť T- Mobile Slovensko a.s. na základe Zmluvy o zlúčení vo forme
notárskej zápisnice č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa 17.6.2010 zanikla a
jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala Slovak telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova
10, IČO : 35 763 469, a ko právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, v odd. Sro vložka č. 2081/ B. Uvedená spoločnosť ako postupca uzavrela s navrhovateľom ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011, ktorá jej registrovaná na tunajšom
súde pod Spr. 3051/2012. Predmetom tejto zmluvy je i postúpenie pohľadávky voči odporcovi pod
referenčným číslom X.XXXXXXXX.
Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom ako spotrebiteľom Zmluvu o pripojení podľa § 43
a nasl. Z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom
zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytovať odporcovi služby verejnej mobilnej siete, vrátane aktivácie
SIM karty a záväzok odporcu riadne a včas platiť navrhovateľovi cenu služby špecifikovanej v Zmluve
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou .
Podľa Dodatku k Zmluve bola predmetom podľa čl. 1 aktivácia programu - podľa tabuľky 1 Dodatku . V
článku 3 bolo uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka je účastník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu 10.000,- Sk.
Zmluva o pripojení bola uzavretá formou tlačiva vopred typizovaného , kde jednotlivé ustanovenia
o právach a povinnostiach záujemcu/spotrebiteľa, boli formulované výlučne dodávateľom služby, bez
možnosti spotrebiteľa akokoľvek ich pripomienkami meniť.
Spotrebiteľ mal tak možnosť zmluvu ako celok uzavrieť, alebo ju ako celok odmietnuť.
Z predložených listinných dôkazov nebolo možné zisť, akú zmluvnú povinnosť odporcu porušila.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania neuviedol, na základe čoho bola právnym predchocom
navrhovateľa vystavená faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných
povinností.Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje za nedôvodný a to tak z dôvodu na absenciu
ozrejmenia porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti odporcom, ako aj s poukazom na rozsiahlu a
ustálenú judikatúru súdov.
Povinnosť spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá
v Dodatku k Zmluve o pripojení, čl. 3, ktorý obsahuje paušálne určené zmluvnú pokutu 10.000,-Sk
Zmluvná pokuta bola dohodnutá paušálne, bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia zmluvnej
povinnosti, bez ohľadu na individualizáciu spotrebiteľa a konkrétne okolnosti daného prípadu.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Krajský súd v Prešove, v konaní XCo XXX/XXXX poukázal na to, že slovné spojenie uvádzané v
dodatkoch k Zmluvám o pripojení pod bodom 2.5 v časti - v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 /najmä ale..../, vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je
neakceptovateľné a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je nutné zdôrazniť, že zmluvná
pokuta za nezaplatenie splatnej ceny služby, ktorá je vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 Eur ) a ktorá
nezahrňuje intenzitu porušenia povinností je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je pritom právne
významné, či aj dôjde reálne k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa, s ktorou je spájaná
neprijateľnázmluvnápokuta,aledôležitéje,čiobjektívnezmluvnápodmienkavyvolávaznačnýnepomer
v právach a povinnostiach zúčastnených strán.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2011 č. XXCoXXX/XXXX : Krajský súd potvrdil
rozhodnutie okresného súdu a zvýraznil význam plošnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmenkami. Spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tvar a služby koná profesionálne a oproti
spotrebiteľovisoznalosťou ponúkanéhotovaruaslužieb,čozodpovedápoctivémuprístupuvpodnikaní.
Vo svetle súčasnej judikatúry je teda celkom zrejmé, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu vo vopred
určenej paušálnej sume, na formulárovej, vopred pripravenej zmluve, bez možnosti jej individuálneho
dojednania, bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka , ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
spotrebiteľa , tým že zvýhodňuje dodávateľa služby, je neplatná. Spotrebiteľ je dodávateľom tlačený
do postavenia v ktorom nemá žiadnu zmluvnú voľnosť, môže zmluvu vrátane jej dodatku prijať, alebo
ako celok odmietnuť. Spotrebiteľ často nie je práva znalý, nerozumie jednotlivým ustanoveniam
zmluvy, ktorú dodávateľ vopred, za iste s celým tímom odborníkov pripravil. Zmluva je navyše zásadne
spotrebiteľom mobilnými operátormi predkladaná v slabom textovom rozlíšení ( výber čo najmenšieho
písma), čo značne znevýhodňuje spotrebiteľa a zaťažuje jeho orientáciu v texte zmluvy.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je preto nedôvodným nárokom , ktorý je zo strany
navrhovateľa uplatňovaný v rozpore so zákonom a rozsiahlou judikatúrou slovenských súdov na
všetkých úrovniach, ako aj judikatúrou Európsleho súdu pre ľudské práva. Súd preto nemohol inak, ako
návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca bol v konaní úspešná, avšak právo na náhradu trov si v konaní neuplatnila a nevyčíslila a preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 142 ods. 1 , kedy
úspešnému účastníkovi konania patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Vedľajší účastník je právnickou osobou zriadenou na účely ochrany práv spotrebiteľa, teda
ochranu práv spotrebiteľa má priamo vo svojej činnosti. Je dôvodné predpokladať, že bude disponovať
všetkými schopnosťami hájiť práva spotrebiteľa vrátane ochrany jeho práv v rámci súdneho konania.
Vedľajší účastník sa môže zvoliť právneho zástupcu - advokáta, ktorý ho bude v súdnom konaní
zastupovať , avšak v takom prípade potom nejde o účelne vynaloležné trovy a je dôvodné, aby si trovy
takto vzniknuté hradil sám.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní
do doručenia tohto rozsudku, písomne , v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a) a f) O. s. p.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.