Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247732
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110247732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Obec Plavecký
Peter, Plavecký Peter č. 137, 906 35 Plavecký Peter, právne zastúpeného JUDr. Daliborom Kiselicom,
advokátom, Nám. Martina Benku 12, Bratislava, proti odporcom: 1. Slovenská republika - Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o náhradu škody vo výške 19.627,72 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.11.2012, č.k.
16C/226/2010-220, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.11.2012, č.k.
16C/226/2010-220 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom
domáhal náhrady škody vo výške 19.627,72 eur s príslušenstvom, a odporcom náhradu trov konania
nepriznal.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.12.2010 domáhal
náhrady škody na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. § 2 ods. 1
písm. h) zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady, oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové
zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce (navrhovateľa) alebo
jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární, a to
atómovej elektrárne V1, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť JAVYS a.s., a atómovej elektrárne V-2,
prevádzkovateľ ktorej je spoločnosť SE, a.s.. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné
jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD (Úrad jadrového dozoru
SR) stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia. Pretože sa navrhovateľ nachádza v dvoch samostatných

oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, vyrubil
daňovníkomJAVYSa.s.aSEa.s.platobnýmivýmermidaňzajadrovézariadeniezarok2007a2008,ato
každémusamostatnevplnejvýške.Tietoplatobnévýmeryodvolacíorgán-DaňovériaditeľstvoSR(teraz
odporca v 2. rade) zrušil, resp. zmenil tak, že prevádzkovatelia jadrových zariadení boli zaviazaní na
úhradudanezajadrovézariadeniapomerne.Odporcav1.radevsúčinnostisodporcomv2.radeporušili
svoje právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní, a navrhovateľovi ako správcovi dane bolo
odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje zákon o miestnychdaniach. Navrhovateľovi tak vznikla škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený, a ktoré
by mu inak prináležali. K vzniku škody došlo v dôsledku rozhodnutia - konania odporcov v rozpore so
zákonom (s § 73 zákona č. 582/2004 Z.z.) tým, že odporca v 2. rade zaviazal prevádzkovateľov zaplatiť

nižšiudaň.Pretoodporcoviav1.a2.radezodpovedajúzaškoduvzmysle§420Občianskehozákonníka
(ďalej len OZ).

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 25.1.2011 doplnil zdôvodnenie nároku na náhradu škody a
uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., teda v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, a nie v zmysle § 5, teda z dôvodu spôsobenej škody nezákonným

rozhodnutím. V dôsledku konania odporcu v 1. a 2. rade došlo k ukráteniu jeho práv tým, že odporca v 1.
a 2. rade spôsobil, že navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo v dôsledku jeho rozhodnutia
vyrubiť miestnu daň v celej výške, a vznikla mu majetková ujma, t.j. škoda, ktorú predstavujú príjmy z
daní, o ktoré bol navrhovateľ ukrátený a ktoré by mu inak prináležali, pričom k jej vzniku došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu odporcu v 1. a 2. rade.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutím Úradu jadrového

dozoru SR č. 191/220-70/2007 zo dňa 17.1.2007 schválil pre Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť a.s.
veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako kruh s polomerom 25 km, pričom stred tohto
kruhu je vo ventilačnom komíne JZ JE V-1. Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR č. XXXX/XXX-
XXX/XXXX XXXX/XXX-XXX/XXXX XXXX/XXX-XXX/XXXX zo dňa 22.3.2006 schválil pre Slovenské
elektrárne a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE - Bohunice V-2 v tvare kruhu s

polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom
príslušnými súradnicami.

Navrhovateľ ako správca dane podľa § 2 ods. 1 písmeno h) zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, je oprávnený ukladať
prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie.

NavrhovateľsanachádzavzónachdvochatómovýchelektrárníAtómováelektráreňV-1,prevádzkovateľ
JAVYS, a.s. a Atómová elektráreň V-2, prevádzkovateľ SE, a.s.

Navrhovateľ pre daňovníka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom 1/2008 zo dňa
11.1.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume 295.651,-
Sk . Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/

XXXXXX-r zo dňa 29.4.2008 platobný výmer X/XXXX zo dňa 11.1.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, keď zistil procesné pochybenia. Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. X/XXXX zo dňa
23.1.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume v sume
9.813,82 eur. Navrhovateľ pre daňovníka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom
3/2009 zo dňa 23.1.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2008

v sume 9.813,82 eur. Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 22.7.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 3/2009 zo
dňa 23.1.2009 tak, že daň vyrubenú navrhovateľom vo výške 9.813,82 eur zmenil na 4.906,89 eur.
Navrhovateľ pre daňovníka Slovenské elektrárne, a.s. platobným výmerom 2/2008 zo dňa 11.1.2008
vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume 295.651,- Sk. Odporca

v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r
zo dňa 5.5.2008 platobný výmer 2/2008 zo dňa 11.1.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď
zistil procesné pochybenia. Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. 2/2009 zo dňa 23.1.2009
vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume v sume 9.813,82 eur.
Navrhovateľ pre daňovníka Slovenské elektrárne, a.s. platobným výmerom č. 4/2009 zo dňa 23.1.2009

vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 9.813,82 eur.

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r zo dňa 28.7.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 4/2009 tak, že daň vyrubenú
navrhovateľom zmenil na 4.906,89 eur.Súd tiež zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 11.5.2010 podal na Ministerstvo financií SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu v celkovej výške 28.497,24 eur spôsobenej
rozhodnutiami a postupom Daňového riaditeľstva SR týkajúci sa platobných výmerov za daň za jadrové

zariadenia V-1 a V-2 i za rok 2009. Ministerstvo financií SR podaním číslo MF/XXXXX/XXXX-XXX zo
dňa 21.5.2010 oznámilo navrhovateľovi, že nárok na náhradu škody nie je opodstatnený, navrhovateľ
nie je oprávneným subjektom na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX
Z.z.. Navrhovateľ vydal platobné výmery na daň za jadrové zariadenia prevádzkovateľom Jadrová
vyraďovacia spoločnosť, a.s. a Slovenské elektrárne, a.s., a v uvedenom prípade sám žiadateľ -

navrhovateľ rozhodoval ako správca dane v prvom stupni o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach právnických osôb, nebol účastníkom konania, a preto nemožno tvrdiť, že bol ukrátený na
právach a právom chránených záujmoch.

S poukazom na ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, a na ust. § 420 ods. 1 OZ, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že v

prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci je nutné prednostne aplikovať ustanovenia zákona č.
514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu za škodu podľa § 420 OZ v prejednávanej veci nemožno aplikovať,
nakoľko navrhovateľ sa vo veci domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu.

Súd tiež dospel k záveru, že v konaní je vecne pasívne legitimovaným subjektom len odporca v

1. rade (štát zastúpený príslušným ministerstvom), a preto voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol
pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Voči odporcovi v 1. rade súd návrh zamietol z
dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v 2. rade postupoval úradne nesprávne tým, že
prevádzkovateľom vyrubil daň len pomerne. Poukázal tiež na to, že rozhodnutia odporcu v 2. rade sú
právoplatné, neboli nikdy zrušené, a súd vo veci nebol oprávnený preskúmavať správnosť právoplatných

rozhodnutí odporcu v 2. rade o vyrubení pomernej dane za jadrové zariadenie, a nebol ani oprávnený
preskúmavať zákonnosť postupu odporcu v 1. a 2. rade v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že nakoľko si odporcovia náhradu
trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu s tým, že namietol nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že svojim
žalobným návrhom sa domáhal náhrady škody podľa ust. § 420 OZ, a neskôr právnu kvalifikáciu rozšíril
alternatívne aj o nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd však aplikáciu ust. §
420 OZ vylúčil z dôvodu, že na škodu spôsobenú štátom pri výkone verejnej moci sa vzťahuje osobitný

predpis- zák.č.514/2003Z.z..Vovzťahu kodporcoviv2.rade súdnávrhzamietolzdôvodunedostatku
pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 152 ods.
4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej každý má právo na to, aby sa vo veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na
zistený stav. Pokiaľ Ústava SR priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom každému, znamená to, že súdy pri výklade zákonov musia takéto

vymedzenie subjektov ústavnoprávnej ochrany rešpektovať. Zákonmi a ani ich výkladom nie je možné
zužovať množinu subjektov ústavnoprávnej ochrany podľa čl. 46 iba na účastníkov správneho konania.
Účinná zodpovednosť štátu za škodu nie je zaručená ak si tento môže svojvoľne určovať, kto je a kto
nie je účastníkom konania, a tým aj to, kto má a kto nemá nárok na náhradu škody. Súd prvého stupňa
preto aplikoval právne normy v rozpore s ústavou, a mal na daný skutkový stav aplikovať § 420 OZ. Ak

súd mal za to, že ústavne súladný výklad zákona nie je možný, bol povinný konanie prerušiť a podať
na ÚS SR návrh na preskúmanie súladnosti predmetných zákonných ustanovení s ústavou podľa § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p.. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa.K odvolaniu navrhovateľa zaujali písomne stanovisko odporcovia.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v jeho odvolaní sú
neopodstatnené, a nezakladajú sa na skutočnostiach a dôkazoch zistených a preukázaných v rámci

prvostupňového konania. V danej právnej veci sa jedná o rozhodovaciu činnosť štátneho orgánu
v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že pojem nesprávneho úradného postupu
možno vymedziť ako akékoľvek konanie orgánu štátu pri výkone svojich právomocí, výstupom alebo
záverom ktorého nie je rozhodnutie (Rc 35/77). Aj z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že „nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledkuporušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie(nievšakvydanierozhodnutia

samo)..“ (4 Cdo 24/2004). Navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu účelovo. V prípade, že by svoj nárok uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia, nesplnil by
podmienky na náhradu škody vyplývajúce zo zákona č. 514/2003 Z.z., a to byť účastníkom konania
(navrhovateľ nikdy nebol a nemohol byť účastníkom konania), a rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci
správneho konania, neboli nikdy zrušené. Navrhovateľ sa nárokov na náhradu škody domáha ako orgán

verejnej moci, ktorý konal a rozhodoval ako orgán prvého stupňa v rámci správneho konania. Jeho
nadriadený orgán verejnej moci - Daňové riaditeľstvo SR zmenilo rozhodnutie prvostupňového orgánu.
Navrhovateľ si škodu uplatňuje z titulu zmeny rozhodnutia nadriadeným orgánom, pričom poukazuje na
nesprávny úradný postup Daňového riaditeľstva SR. Je paradoxné, že práve navrhovateľ predložil ako
dôkaz uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.8.2005, sp.zn. 3Sž-o- KS 25/2005, ktoré potvrdilo

uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 110/2003 - 29, kde sa jednoznačne konštatuje, že:
„Súd dospel k záveru, že u uvedených skutkových okolností vyplýva, že obec Jaslovské Bohunice
nebola účastníkom odvolacieho správneho konania a postupom správneho orgánu - žalovaného nebola
ukrátená na svojich právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.), keďže predmetom preskúmania bol platobný výmer,
ktorý vydala ako orgán štátnej správy v zmysle § 1 ods. 1 písm. i) zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych

poplatkoch v prvom stupni. Súd poukázal na ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511 /1992 Zb. o správe daní a
poplatkov, v zmysle ktorého je pre prvostupňový správny orgán - obec Jaslovské Bohunice právny názor
žalovaného ako odvolacieho orgánu, vyslovený v žalobou napadnutom rozhodnutí právne záväzný.“
Aj z uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Trnave, potvrdeného názorom Najvyššieho súdu
SR, je zrejmé, že je neprípustné, aby si správny orgán (orgánu verejnej moci) nižšieho stupňa

nárokoval náhradu škody z titulu odlišného rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu. Pretože
prvostupňový súd dostatočným spôsobom preskúmal danú vec, vykonal potrebné dokazovanie, a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, navrhuje odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len demonštratívne

vymedzuje, čo sa považuje za nesprávny úradný postup, je zrejmé, že rieši len tie prípady vzniku
škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Navrhovateľ sa však podaným návrhom domáha
náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že Daňové riaditeľstvo SR (teraz Finančné riaditeľstvo
SR) ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami zmenilo platobné výmery vydané navrhovateľom, a
tak navrhovateľovi ako správcovi dane odňalo právo aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že podľa tvrdení navrhovateľa mu bola v uvedenom prípade
škoda spôsobená rozhodovacou činnosťou Finančného riaditeľstva SR. Navrhovateľ zároveň žiadnym
spôsobom nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu v 2. rade, ktoré by bolo možné posúdiť
ako nesprávny úradný postup. Súd teda na základe navrhovateľom uvedených skutočností správne
posúdil, že sa jedná o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a nie nesprávnym úradným

postupom. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, či už nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom, nie je možné
domáhať sa náhrady tejto škody podľa § 420 OZ. Preto tvrdenie navrhovateľa o odkaze pod čiarou k §
25 ods. 1 zákona č. 514 /2003 Z.z. o aplikácii Občianskeho zákonníka na tieto právne vzťahy považuje
za právne irelevantné. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že v uvedenom prípade vzhľadom na

uvedené skutkové okolnosti je potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť ako nárok na náhradu
škodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Prejejuplatnenievšaknebolisplnenézákonomstanovené
podmienky - zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, navrhovateľ nebol účastníkom konania, a teda
náhraduškodyvuvedenomprípadeniejemožnépodľaplatnejprávnejúpravypriznať.Odporcav2.rade
zároveň poznamenal, že nemá vo veci pasívnu legitimáciu, pretože podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá v stanovených
prípadoch Slovenská republika zastúpená príslušným ústredným orgánom. Ústredným orgánom štátnej
správy je podľa zák. č. 575/2001 Z.z. vo veciach daňovej správy Ministerstvo financií SR. Navrhol preto

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil

skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným
spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť len nasledovné:

Je pravda, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 zakotvuje právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci ako právo všeobecné pre „každého“. Nemožno však
opomenúť ani ďalšie články ústavy - čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1, podľa ktorých domáhať sa práv

priznaných ústavou vo vymedzených článkoch sa možno len v medziach zákona, pričom podmienky
a podrobnosti pri uplatňovaní (okrem iného aj práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom) stanoví zákon. Samotná ústava tak odkazuje na
použitie zákona, ktorý upravuje zákonné podmienky a predpoklady, ktorých nesplnenie môže mať okrem
iného za následok aj to, že vylúči určitú skupinu osôb z možnosti uplatňovania si konkrétneho práva.

V tomto zmysle rozhodol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II.
ÚS 467/08, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51
ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Súd prvého stupňa správne skúmal dodržanie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu
škody, jeho výklad zákonnej normy nebol arbitrárny a ani v rozpore s Ústavou SR s poukazom na čl. 46

ods. 4 a 51 ods. 1. Preto nebol dôvod ani na prerušenie konania a podávanie návrhu ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska. Je nepochybné, že navrhovateľ sa žalovaného nároku domáha z titulu spôsobenej
škody nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu. Predmetom konania teda nebol nesprávny úradný
postup, za ktorý nemožno považovať ani pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že v dôsledku toho je ním

vydané rozhodnutie nesprávne. Ak škoda mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím, treba skúmať
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu; teda, či existuje škoda, nezákonné rozhodnutie
a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že uplatnený nárok v konaní
nemožno posudzovať podľa § 420 OZ, pretože túto všeobecnú zodpovednosť vylučuje lex specialis,
ktorým je zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ako jediný možno aplikovať v prípade škody vzniknutej pri výkone

verejnej moci.

Vychádzajúc zo zákona č. 514/2003 Z.z. bolo treba skúmať v konaní, či boli splnené podmienky na
uplatnenie si tejto škody, t.j.:

a) prvou podmienkou je, že za škodu zodpovedá vždy štát zastúpený príslušným orgánom, čo vylučuje
existenciu pasívnej legitimácie na strane odporcu v 2. rade a ako legitimovaný subjekt by mohol

vystupovať jedine odporca v 1. rade,b)§5ods.1citovanéhozákonastanovuje,ženároksimôževprípadenezákonnéhorozhodnutiauplatniť
jedine účastník tohto konania, čo navrhovateľ nespĺňa, pretože on sám konal ako orgán verejnej moci,

c) samotné rozhodnutie odporcu v 2. rade, ktorým mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda, je platným

rozhodnutím, ktoré nebolo nikdy zrušené a ani zmenené pre nezákonnosť.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že všeobecný súd nemá právomoc posudzovať správnosť rozhodnutia
správneho orgánu. Výnimkou je len konanie podľa 5. hlavy O.s.p., upravujúcej správne súdnictvo. V
rámci rozhodovania o výške dane za jadrové zariadenie rozhodoval odporca v 2. rade ako príslušný
správny orgán, ktorého postup a právne posúdenie veci nemôže byť predmetom skúmania všeobecného
súdu v konaní o nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcom, úspešným aj v odvolacom konaní, neboli trovy odvolacieho konania priznané, pretože návrh
na ich náhradu nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.