Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9P/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205625
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:6112205625.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u

matky, dieťa rodičov: matky R. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H., právne zastúpenej
Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, adresa pre
doručovanie Centrum právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, a otca O. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, G., N. N., mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu otca maloletého na úpravu
styku s maloletým a zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu matky maloletého na zákaz styku otca
maloletého s maloletým, takto

r o z h o d o l :

. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Otec maloletého O. X., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s mal. W. X., nar. XX.XX.XXXX,
každú poslednú nedeľu v mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. v mieste obvyklého pobytu maloletého
s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloletého v stanovený
deň a hodinu otcovi odovzdať a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke, všetko
v mieste obvyklého pobytu maloletého.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

ňa23.02.2012podalastarámatkamaloletéhoR.G.naOkresnomsúdeBanskáBystricanávrhnaúpravu
styku s maloletým vnukom W. X., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. XXP/

XX/XXXX-XX zo dňa 04.04.2012 preniesol miestnu príslušnosť v danej veci na Okresný súd Námestovo,
ktorému bola vec následne dňa 22.06.2012 postúpená. Dňa 22.02.2012 podal otec maloletého na
Okresnom súde Banská Bystrica návrh na úpravu styku s maloletým, Okresný súd Banská Bystrica
uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 20.06.2012 preniesol miestnu príslušnosť i v danej veci na
Okresný súd Námestovo, ktorému bola vec následne dňa 19.07.2012 postúpená. Uznesením zo dňa
23.11.2012 spojil súd uvedené konania na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. XP/XX/XXXX. Dňa
20.11.2012 bol Okresnému súdu Námestovo doručený návrh otca maloletého na zníženie vyživovacej

povinnosti voči maloletému, vedené pod sp. zn. XP/XX/XXXX. Uznesením č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa
23.11.2012 spojil súd konanie sp. zn. XP/XX/XXXX a XP/XX/XXXX na spoločné konanie.Konanie o návrhu starej matky maloletého R. G. súd uznesením č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa
26.06.2013, na základe späťvzatia návrhu, zastavil, rovnako ako konanie o protinávrhu matky
maloletého na zákaz styku starej matky maloletého R. G. s maloletým.

Otec maloletého návrh na úpravu styku s maloletým odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. XC/XXX/XXXX-XX bolo jeho manželstvo so R. X. rozvedené a mal. W. X. bol
zverený do výchovy matky. Má podozrenie, že o dieťa nie je poriadne postarané, a že trpí po fyzickej i
psychickej stránke. Je otcom mal. W. a úprava ich vzájomného styku je v najlepšom záujme maloletého.
Od svojej svokry sa dozvedel, že po odchode do Trstenej nie je o dieťa riadne postarané, jeho syn bol

a je fyzicky a psychicky týraný druhom matky maloletého. Úpravou styku so synom mieni dosiahnuť
aspoň zmiernenie nepriaznivých dopadov pobytu maloletého u svojej matky a jej druha. Jeho syn sa
nachádza v cudzom prostredí, bez svojich najbližších, nenavštevuje škôlku. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby súd určil, že je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy prvý týždeň v mesiaci tak, že si ho
prevezme spred bytu matky v Trstenej v piatok o 13:00 hod. a na tom istom mieste ho matke odovzdá
v nedeľu o 17:00 hod., ako aj druhý a tretí týždeň v mesiaci august každého roka s tým, že maloletého

si prevezme v pondelok druhého týždňa a odovzdá ho na tretí týždeň v nedeľu. Návrh na zníženie
výživného otec maloletého odôvodnil tým, že výživné na maloletého pri rozvode manželstva bolo určené
vo výške 100,- €, keďže súd vychádzal z jeho vtedajších príjmov v roku 2009. Od vydania rozsudku
sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, ako aj jeho príjem a zdravotný stav. Je dlhodobo
nezamestnaný, snaží sa nájsť si trvalú prácu alebo aspoň brigády, sezónne zamestnanie či iné spôsoby

práce, avšak bezúspešne. Utrpel úraz ruky, v dôsledku ktorého má trvalé následky, ktoré sú zjavné,
prípadní zamestnávatelia si jeho hendikep hneď všimnú a nemajú o neho ako o zamestnanca záujem.
Keďže v jeho prípade sa podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom,
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pri určení výživného sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného, navrhol, aby súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

18.11.2009 č.k. XC/XXX/XXXX-XX v časti týkajúcej sa výživného zmenil tak, že výživné sa počnúc
dňom 01.01.2013 znižuje zo sumy 100,- € na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine.

Matka maloletého vo vyjadrení k návrhu (č.l. 46, 80) uviedla, že s návrhom na úpravu styku syna W.
s jeho otcom nesúhlasí. O. X. je nespoľahlivý, úplne ľahostajný k synovi. Nezaujímal sa o neho počas

manželstva, ani po ňom. Vždy vyhľadával nevhodné partie ľudí, nezaujímal sa o domácnosť a užíval
drogy počas manželstva, aj po rozvode. Nemá podmienky ani povahu na to, aby sa plnohodnotne
postaral o syna. Súdom určené výživné neplatí už tri a pol roka a rovnako dlho sa so svojim synom
ani nestretol. Nepozná synove zvyky, povahu a ani o jeho základné potreby by sa nevedel postarať.
Pre neplnenie si vyživovacej povinnosti podala na otca maloletého trestné oznámenie. Pokiaľ by mal

záujem o stretávanie sa so synom, žil by slušný život, podal by takýto návrh už dávno a platil by na
neho výživné. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd styk otca s maloletým W. zakázal. S návrhom na
zníženie výživného tiež nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ je schopný nájsť si zamestnanie. Tvrdenie, že po
úraze ruky má zjavný hendikep sa nezakladá na pravde. Nepredložil žiadne potvrdenie lekára, ruku má
plne funkčnú a nemá následky, ktoré by mu znemožňovali sa zamestnať. Jej príjmy sú dávka v hmotnej

núdzi, príspevok na bývanie, prídavky na dieťa, náhradné výživné a aktivačný príspevok. Výdavky na
dieťa mesačne, vrátane stravy, hygienických potrieb, oblečenia a poplatku za škôlku vyjdu približne na
150,- €. Mimo to sa synovi za poslednú dobu kúpil počítač, bicykel a jeho výdavky za zvýšia, pretože
nastupuje do prvého ročníka ZŠ. Výdavky na domácnosť, stravu, hygienické potreby a menšie opravy
v byte sú mesačne 200,- €, nájomné 220,- € a prípadné nedoplatky. Kredit na mobilný telefón má 15,-

€, internet 16,- €, náklady na benzín sú 50,- €.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.06.2013 a 22.05.2014, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom rodičov maloletého a listinnými dôkazmi - správou Obce Malachov (č.l. 43), správou Mesta
Trstená (č.l. 49), lustráciou v soc. poisťovni (č.l. 55-56, 95, 134-135), správami Soc. poisťovne (č.l. 73,
76), správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 74-75, 77, 142-143, 151-157),

oznámením Daňového úradu Banská Bystrica (č.l. 78), listinami preukazujúcimi príjmy a výdavky matky
maloletého (č.l. 81-88), správou Daňového úradu Žilina (č.l. 89), potvrdením Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica (č.l. 90-91, 145), rodným listom maloletého (č.l. 4 pôvodného spisu XP/
XX/XXXX), rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 5 pôvodného spisu
XP/XX/XXXX), potvrdením o hľadaní si zamestnania (č.l. 6-8 pôvodného spisu XP/XX/XXXX), správou

kolízneho opatrovníka (č.l. 92-94), znaleckým posudkom č. 1/2014 znalkyne PhDr. Dagmar Tukovej(č.l. 117-133), potvrdením o mzde (č.l. 146), potvrdením Soc. poisťovne (č.l. 148), potvrdením Dolox
s.r.o., Trstená (č.l. 149-150), ako aj ďalším obsahom spisu a podstatného obsahu pripojených spisov
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/XX/XXXX, sp. zn. XC/XXX/XXXX.

Otec maloletého na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že nie je pravda, že by o syna
nejavil záujem. Pokiaľ ide o zníženie výživného, toto je len dočasné, teraz je na úrade práce a keď sa
zamestná bude opäť platiť vyššie výživné. Jeho príjmy sú v súčasnosti nulové, pomáha mu priateľka a
rodina, z toho platí aj výživné. Mal problémy s drogami, ale skončil s tým. So synom sa chce stretávať,
nevie čo má matka proti tomu. Snažil sa skontaktovať s matkou maloletého, ale ona sa zatajuje. Zistil

jej adresu až potom, keď sa začalo konanie. Výživné neplatil, lebo bol bez roboty, nemal z čoho. Má
problémy s rukou. Predal pozemok a z toho vyplatil dlh na výživnom. Úraz utrpel v práci v Čechách,
je pravda, že tam bol alkohol. Má problém so šľachami, s citom v ruke. Úraz sa mu stal v roku 2009,
vtedy ešte pracoval pre zamestnávateľa AGC. V Čechách pracoval brigádnicky. Nepožiadal o dávky
v hmotnej núdzi, lebo nechce nič od úradu. Na úrade práce bol evidovaný aj pred 13.04.2012, ale
vyradili ho, lebo sa nestihol ísť hlásiť, nakoľko bol vtedy v Bratislave - švagor ho zobral na brigádu na

jeden deň. Býva spolu s priateľkou v trojizbovom byte, platia nájomné 400,- €, ostatné výdavky sú na
stravu 300,- € až 400,- €, spláca pôžičky, ktoré si bral ešte v čase, keď boli spolu s bývalou manželkou,
exekúcie. So splácaním dlhov mu pomáha rodina. Priateľka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem. Byt,
v ktorom bývajú, patrí priateľkinej matke, tejto platia podľa dohody, ktorá je ústna. Má účet vo VUB,
ale je zablokovaný, auto nemá, v súčasnosti už nevlastní ani žiadne nehnuteľnosti. Alkoholické nápoje

nepožíva, len teraz, lebo je vystresovaný zo súdu. Fajčí denne asi 10 cigariet, krabička stojí 2,80 €.
Priateľka fajčí tiež, ide to z jej príjmu. Asi 2-krát ho zobral švagor na brigádu. Nájomné platia mesačne,
priateľka vkladá peniaze svojej matke na účet. Pomáha mu pri tom rodina, pomáha im aj priateľkina
matka, keď môže. Zo závislosti na drogách sa neliečil, prestal s tým sám. Keď bol v Trstenej, nebol
v kontakte so synom, lebo jeho matka ho poslala do jeho izby. Na pojednávaní dňa 22.05.2014 otec

maloletého uviedol, že je stále nezamestnaný, v minulosti sa pokúsil nájsť si zamestnanie. Pracoval
na základe dohody o vykonaní práce vo Švajčiarsku, išlo o vykonávanie stavebných prác. Išlo viac -
menej o pomocné stavebné práce. Bolo to na prechode mesiacov august - september. Jeho zdravotný
stav, pokiaľ ide o ruku sa nezlepšil, ide o trvalé zdravotné následky. Pokúšal sa vybaviť si aj invalidný
dôchodok, avšak stalo sa to v práci po požití alkoholu, tak sa nedalo. Nesnažil sa kontaktovať so synom,

čakal na súd, lebo v minulosti, keď prišiel do Trstenej za synom, tak na neho zavolali políciu. Bolo to
ešte pred posledným pojednávaním. V súčasnosti alkoholické nápoje už nepožíva. Priateľka bola minulý
rok na liečení v období jún 2013 až september 2013, tiež tam v tomto období chodil ambulantne na
liečenie. V súčasnosti si dá možno maximálne 1 pivo za mesiac. Jeho bytové pomery sa nezmenili,
stále bývajú s priateľkou v byte jej matky, platia nájomné 370,- € a rovnako sú obaja nezamestnaní.

Pokiaľ ide o výdavky, tieto sa nezmenili. Vo Švajčiarsku robil tých 10 dní preto, lebo to tam išiel vyskúšať.
Išiel tam s kamarátom, ktorého potom nevyplatili, tak si tiež nemohol dovoliť platiť niekoho ďalšieho a
nakoniec tam ani naspäť nešiel. Pokiaľ by sa mu to osvedčilo, tak by bol mohol ostať pracovať a bolo by
dobre. Priateľka nemá žiaden príjem, s úhradou výdavkov im pomáhajú jej stará matka a krstná matka.
Hradia im bývanie, chodievajú sa najesť k jej starej matke. Keď na niečo potrebujú peniaza, tak im dajú.

Telefónmálennaprijímaniehovorov,nemážiadenpaušál,anikredit.Keďpotrebujevolať,voláztelefónu
priateľky. Nikomu nedlží, prácu si hľadá stále. Naposledy robil v roku 2007 alebo 2008, pracovný pomer
skončil dohodou, nakoľko prepúšťali zamestnancov. Pokiaľ bude upravený styk so synom, je ochotný
si požičať, aby mohol stretnutie realizovať.

Matka maloletého na pojednávaní rovnako zotrvala na svojom návrhu na zákaz styku otca maloletého

s maloletým. Uviedla, že keď otec prestal platiť výživné na syna, tak sa s ním prestal aj stretávať. Je
pravda, že mu najskôr zakázala styk so synom, lebo užíval drogy, následne však prestal platiť výživné.
Výživné neplatí asi 4 roky dozadu. Otec maloletého sa ju nepokúšal kontaktovať kvôli stretnutiu so
synom, nebola s ním počas tohto obdobia v kontakte. Nepokúšal sa s ňou skontaktovať ani potom čo
podal návrh na úpravu styku. Volal len jej matke, že chce na ňu telefón a raz potom prišiel aj s matkou.

Po tejto návšteve mal však syn problémy a pomočoval sa. Otec podal návrh na základe podnetu jej
matky, táto jej vravela, že syn nemal bývať u otca v čase kedy by bol upravený styk otca so synom, ale
by ho vodil k nej. Ona v súčasnosti býva so synom a s priateľom. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, ktoré
uviedla, sú to spoločné výdavky. Výdavky 150,- € sú výdavky len na maloletého. Poplatok za škôlku je
len za stravu, 6, €, lebo jej to prepláca úrad. Prídavky na dieťa sú vo výške 23,- €, aktivačný príspevok

62,- €, dávka v hmotnej núdzi 19,- €, príspevok na bývanie 89,- €. Úrad jej to všetko vypláca naraz, v
jednej sume, preto je v potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi uvedená suma 171,37 €. Výdavky200,- €, sú spoločné výdavky na celú domácnosť, okrem nájomného. Priateľ je zamestnaný na pracovnú
zmluvu, príjem má cca 1.650,- € v hrubom. Syn, okrem bežných chorôb, býva zdravý. Nesúhlasí, aby sa
otec so synom stretával, lebo ho pozná, najskôr to bola basa, potom drogy. Keď mu priháralo, tak prestal,

potom zase začal, tak nemá istotu, že nezoberie syna medzi feťákov. Nesúhlasí ani so stretávaním sa
otca so synom v jej prítomnosti, ona si zakladá novú rodinu. Na pojednávaní dňa 22.05.2014 matka
maloletého uviedla, že od posledného pojednávania sa jej majetkové pomery nezmenili, stále je vedená
na úrade práce a jej jediným príjmom sú prídavky na deti a dávky v hmotnej núdzi. Manžel je v súčasnosti
nezamestnaný, pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu, že jeho brat, u ktorého pracoval, si

už nemohol dovoliť ďalšieho zamestnanca. V súvislosti so zmenou bývania sa im zvýšili výdavky na
nájomné, kde predtým platili 220 €, v súčasnosti je nájomné 300 €. W. v súčasnosti chodí do školy, je
prvák. Od znaleckého dokazovania sa syn s otcom nestretol, otec neprejavil záujem o stretnutie s ním.
Otec maloletého výživné neplatí, naposledy zaplatil potom čo bolo na neho trestné stíhanie. Poberá
náhradné výživné. Zdravotný stav mal. W. je dobrý, trpí len bežnými detskými chorobami. V súvislosti
so školskou dochádzkou sa zvýšili výdavky, platí rodičovské 10,- € za rok, do triedneho fondu 10,- €, na

začiatku školského roka treba kvôli pomôckam cca 100,- €, a potom v priebehu roka podľa potreby. Otec
maloletého sa o syna nezaujíma, ani sa na neho neopýtal. Nesnažil sa ju kontaktovať ani telefonicky.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané,
že rozsudkom okresného súdu č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.11.2009 bolo manželstvo účastníkov
konania (rodičov maloletého) rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi

maloletého bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne. Styk otca s
maloletým nebol upravený. Zo spisu vyplýva, že v čase rozhodnutia súdu matka maloletého bola na
rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 € mesačne, otec maloletého bol
nezamestnaný (posledné zamestnanie otca maloletého bolo v spoločnosti V. H. s.r.o., od 01.07.2008
do 08.06.2009 s priemerným čistým mesačným príjmom cca 373,- €, pracovný pomer ukončil otec

maloletého dohodou z dôvodu, že sa mu črtalo nové zamestnanie), privyrábal si brigádnicky, nebol
poberateľom dávky sociálnej pomoci ani dávky v hmotnej núdzi, nebol evidovaný na úrade práce,
nepoberal dávku v nezamestnanosti. Matka s maloletým bývali v spoločnej domácnosti s matkou a
starými rodičmi matky, matka na bývanie prispievala sumou 50,- € mesačne.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č.l. 74-75, 77, 83, 88, 142, 151-157) vyplýva, že

matka maloletého je poberateľkou prídavku na dieťa, ktorý bol v roku 2013 vyplácaný vo výške 23,10
€ mesačne, od januára 2014 vo výške 23,52 €. Od 21.05.2012 je vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 171,37 €, od 01.09.2013 boli dávky v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke odňaté. Od 01.05.2014 je spolu s rodinou, manželom I. S. a synom W. X.,
poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi v sume 77,60 € mesačne. Poberá náhradné výživné za rok 2014

vo výške 100,- € mesačne.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (č.l. 90, 91, 145) otec
maloletého je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 13.04.2012, dávku v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke nepoberá.

Podľa správy kolízneho opatrovník (č.l. 92-94) matka maloletého býva v prenajatom 2-izbovom dome,

v spoločnej domácnosti s mal. W. a priateľom (t.č. manželom, pozn. súdu) I. S.. Mal. W. má v
domácnosti vytvorenú vlastnú izbu. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Mal. W. bol
žiakom materskej školy v Trstenej, navštevoval krúžky Spiderman a anglického jazyka, jeho zdravotný
stav je dobrý. Matka sa vyjadrila, že biologický otec O. X. sa so synom nestretáva, neudržiava s ním
žiadny kontakt. Mal. W. nemá k otcovi vytvorený žiadny vzťah. Počas spoločného života rodičov otec

maloletého požíval omamné látky. Bol zrealizovaný pohovor s mal. dieťaťom u psychológa, kde sa mal.
W. vyjadril, že s otcom sa stretávať nechce. Podľa záznamu psychológa zo zisťovania názoru dieťaťa
na kontakt s otcom maloletý k otcovi prejavuje negatívne emócie, má pred ním strach, necíti z jeho
strany žiaden záujem. Mal. sa vyslovil, že sa s ním vôbec nechce stretávať. Zo správy z prešetrenia
rodinnýchpomerovuotcavyplýva,žeotecmaloletéhobývav3-izbovombytevBanskejBystrici.Náklady

spojené s domácnosťou sú vo výške cca 300,- € mesačne, tieto im poskytuje matka jeho priateľky. Je
nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky, nepracuje ani
brigádnicky. Otec uviedol, že sa s maloletým vôbec nestretáva, naposledy ho videl asi pred rokom a pol.
Od tejto doby mu matka kontakt s maloletým neumožňovala.Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých
za účelom posúdenia osobnosti maloletého a vzťahov medzi rodičmi a maloletým a ich vplyvu
na rozvoj osobnosti maloletého. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 1/2014 znalkyne PhDr.

Dagmar Tukovej (č.l. 117-133) nesie osobnosť otca maloletého podstatné znaky sociopatického
vývinu, psychopatologizácia osobnosti je vysoko pravdepodobná. Nesie podstatné znaky nezrelosti a
juvenilnosti, formálnosť v konaní aj myslení, nedostatočne vybudované exekutívne funkcie, v dôsledku
čoho nie je možné spoľahnúť sa na jeho prísľuby a dohody, pretože pri ich dodržiavaní je nespoľahlivý.
Mal. W. prezentuje pozitívne citové väzby k matke a jej druhovi I., aj keď k nemu v menšej miere,

najsilnejšie ich prezentuje k osobe starej matky. Biologického otca z týchto vzťahov vylučuje, nemá
k nemu vytvorenú citovú väzbu. Medzi rodičmi maloletého aktuálne vládne nevraživosť, vzájomné
obviňovanie, neochota k spoločnému postupu pri výchove syna. Maloletý to vníma neohrozujúco,
vzhľadom k tomu, že k otcovi nemá dostatočne vytvorené pozitívne emocionálne väzby. Bezprostredné
stretávanie sa maloletého s otcom vníma ako neohrozujúce, vzhľadom k tomu, že otec vo svojej
hravosti je synovi blízky, majú spoločné témy. Z dlhodobého hľadiska psychický vývin syna môže vážne

narušiť nespoľahlivosť otca, pre jeho tendenciu nedodržiavať pravidlá a dohody. Znalkyňa odporučila
stretávanie sa otca so synom len v bezpečnom prostredí syna, to znamená v domácom prostredí
dieťaťa, neodporučila pobyt syna s otcom na dlhší čas a mimo bydliska. Uviedla, že zákaz styku môže
obmedzovať W. v možnosti vytvoriť si vzťah k otcovi, vlastný postoj, zdravo ho formulovať a zapracovať
do konceptu vlastnej osobnosti. Je potrebné zachovať určitú voľnosť, ponechanie to aj na výber mal.

W.. Voči otcovi je potrebné vymedziť presnú formu stretávania a dbať na jej dôsledné dodržiavanie, aby
sa predišlo neurotizácii osobnosti maloletého pri nedodržiavaní pravidiel stretávania sa zo strany otca.
Aktuálne reálne vyznieva stretávanie sa raz do mesiaca formou štyroch hodín v domácom prostredí. Na
vnímanie biologického otca v podstatnej miere má vplyv jeho matka, ktorej W. chce vyhovieť, podstatnú
rolu v odmietaní zohráva tiež nedostatok spoločných zážitkov s otcom, nevytvorené citové väzy, ako aj

spokojnosť s aktuálnym stavom.

Z potvrdenia o odmene (č.. 146) vyplýva, že otec maloletého vykonával práce pre zamestnávateľa O.,
s.r.o., R. na základe dohody o vykonaní práce, kde za august 2013 mu bola vyplatená čistá mzda 19,65
€, za september 2013 čistá mzda 98,21 €

Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré

nasledovne právne kvalifikoval:

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. W. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2, 3 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia, príp.
dohody, o výživnom je skutočnosť, že na strane povinnej alebo oprávnenej osoby došlo k zmene

pomerov. Nejde pritom o akúkoľvek zmenu, ale len o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné
stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to tak na strane osôb k
výžive povinných, ako aj na strane osoby výživou oprávnenej. Je preto potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto okolnosti však môžu byť dôvodom na
zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. na
strane oprávneného), alebo objektívne (vývojom životných nákladov). Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata alebo získanie výhodnejšieho zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej alebo zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov
a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. strata alebo nadobudnutie schopnosti

(čiastočnej alebo úplnej) živiť sa sám, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd
preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by od posledného rozhodovania o výživnom voči
mal. W. zo strany otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Pokiaľ ide o príjmy a výdavky na strane otca maloletého, k výraznej zmene oproti obdobiu kedy

bolo naposledy rozhodované o výživnom na maloletého (v rámci rozvodového konania na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. XC/XXX/XXXX) nedošlo. V čase posledného skúmania pomerov
bol otec maloletého dobrovoľne nezamestnaný, privyrábal si brigádnicky. V súčasnosti je otec
maloletého rovnako nezamestnaný, privyrába si len príležitostnými brigádami, jedinou zmenou oproti
predchádzajúcemu obdobiu je, že v súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec v

súčasnosti žije so svojou priateľkou v byte jej matky, pričom z výpovede otca maloletého a správy Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica(č.l.94)vyplynulo,žejehovýdavky,rovnakoakovýdavky
jeho priateľky, v podstate hradia rodinní príslušníci jeho priateľky. Vzhľadom na uvedené nebol otec
maloletého ani schopný uviesť výšku výdavkov (okrem výdavkov na bývanie) a tieto ani nepreukázal.

K podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky maloletého, ktorá v čase posledného skúmania

pomerov bývala spolu s maloletým so svojou matku a starými rodičmi, ktorým prispievala do domácnosti
50,- € mesačne. V súčasnosti je matka maloletého opätovne vydatá, žije spolu so svojim manželom,
ktorý je momentálne nezamestnaný, a mal. W.. Jej príjem predstavujú prídavky na dieťa vo výške 23,52
€, dávky v hmotnej núdzi 77,60 € a náhradné výživné na mal. W. vo výške 100,- €. V súvislosti s bývaním
sa zvýšili výdavky matky maloletého, kde nájomné za byt predstavuje sumu 370,- €, na ktorých sa

však podieľa spolu s manželom. Pokiaľ ide o ostatné výdavky matky, tieto sa oproti predchádzajúcemu
posudzovanému obdobiu v podstate nezmenili.

K zmene pomerov však došlo aj na strane maloletého, ktorý v čase posledného určenia výživného
navštevoval materskú školu, v súčasnosti je už žiakom základnej školy, s čím sú nevyhnutne spojené
vyššie výdavky, pokiaľ ide o štúdium, cestovanie, ale aj stravu (vzhľadom na vyšší vek maloletého) a

ostatné základné potreby. Je teda možné konštatovať, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov,
ktorá by, v prípade zmeny pomerov na strane otca, odôvodňovala skôr zvýšenie výživného, nie naopak.Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na strane výživou povinných,
ako aj výživou oprávnených osôb nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pokiaľ otec maloletého poukazoval na

ťažkosti pri hľadaní si zamestnania v súvislosti s úrazom ruky, skutočnosť, že by mu zdravotný stav,
či trvalé následky úrazu bránili vo vykonávaní akýchkoľvek prác nepreukázal. Z vyjadrenia otca, ktorý
uviedol, že keď sa zamestná, bude platiť vyššie výživné, vyplýva, že tento je schopný vykonávať prácu.
Záveru, že otec maloletého je spôsobilý vykonávať aj namáhavejšiu prácu, nasvedčuje i skutočnosť, že
tento vykonával prácu (i keď len na základe dohody o vykonaní práce), a to v stavebníctve, pričom z jeho

výpovede vyplynulo, že v práci nepokračoval len pre finančné nezhody objednávateľa a vykonávateľa
prác. V súvislosti so zamestnaním súd zároveň poukazuje nato, že i keď utrpel úraz v roku 2009,
bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti V. H., s.r.o., pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo
dohodou. Pokiaľ otec maloletého uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že
prepúšťali zamestnancov, z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XC/XXX/XXXX
vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť zo strany otca maloletého "lebo sa mu črtalo

nové zamestnanie". Ak teda otec maloletého ukončil pracovný pomer bez toho, aby mal istotu nového
zamestnania, bolo jeho konanie nezodpovedné a takýmto konaním zobral na seba neprimerané riziká.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec maloletého, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť,
že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza
celým jeho ďalším životom. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti

dokázal za každých okolností plniť.

Pokiaľ ide o návrh otca maloletého na úpravu styku s maloletým a návrh matky na zákaz styku otca s
maloletým súd uvádza, že právo styku rodiča s dieťaťom vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky (v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od
rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona), rovnako vyplýva z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7 upravuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť, čl. 8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so
zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 9 zakotvuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a pod.). Európsky
súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby
udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp. že
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje

city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča. Výnimkou z pravidiel o
povinnostidbaťnapravidelnýkontaktrodičasdieťaťomjeprípad,keďzáujemdieťaťavyžaduje,abybolo
dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie
a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami
na strane dieťaťa a jediným kritériom pre takéto riešenie je aktuálna nevyhnutnosť a záujem dieťaťa,

z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz či obmedzenie styku môže byť potenciálna
ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti
(morálna, osobnostná a pod.).

Matka maloletého v danom prípade návrh na zákaz styku otca s maloletým odôvodňovala negatívnym
vplyvom otca na maloletého, s poukazom na požívanie alkoholu a omamných látok otcom maloletého v

minulosti, ako aj nezáujmom otca maloletého o syna. Z výpovede matky na pojednávaní však vyplynulo,
že hlavným dôvodom je skutočnosť, že si založila novú rodinu (viď vyjadrenie matky, že nesúhlasí ani
so stretávaním sa otca so synom v jej prítomnosti, ona si zakladá novú rodinu). Znalkyňa PhDr. Dagmar
Tuková v znaleckom posudku konštatovala, že medzi rodičmi mal. W. aktuálne vládne nevraživosť,
vzájomné obviňovanie, neochota k spoločnému postupu pri výchove syna. Nakoniec je zrejmé, že

názor matky na stretávanie sa otca s maloletým ovplyvnilo i neplnenie si vyživovacej povinnosti zo
strany otca voči maloletému. Uvedené skutočnosti však nie sú takými závažnými skutočnosťami, ktoré
by mali vylúčiť otca z vykonávania svojich rodičovských práv, medzi ktoré patrí i právo na kontakt
so synom, ale ani obmedzenie práv mal. W., ktorý má právo poznať svojich rodičov, a to oboch, s
týmito sa kontaktovať, udržiavať vzťahy a možnosť samostatne sa rozhodnúť akým smerom sa bude

jeho vzťah k tomu - ktorému z rodičov vyvíjať. Pokiaľ ide o názor mal. W. na svojho otca a jeho
záujem o otca, podstatný vplyv na maloletého v tomto smere má práve matka maloletého, ktorá môžeprispieť k vytvoreniu si vzťahu syna s otcom. Pokiaľ ide o vzťah otca so synom, zo znaleckého posudku
(č.l. 120) vyplýva, že mal. W. síce jednoznačne odmietal stretnutie s otcom, kým bola pri stretnutí
prítomná i matka, s otcom nekomunikoval, túlil sa k matke, po odchode matky z ambulancie však bol

bezprostredný, jeho komunikácia s otcom sa zmenila, pamätal si na niektoré skutočnosti z minulosti, s
otcom komunikoval bez problémov, prisadol si k nemu, bol bez známok strachu a vyjadril želanie ísť s
otcom do cukrárne. Na základe uvedených skutočností má súd zato, že dôvody, ktoré uvádzala matka
maloletého pre zákaz styku otca s maloletým vyplývajú predovšetkým z jej vzťahu s otcom maloletého,
čo nemôže byť dôvodom pre zákaz styku otca s mal. W. a takýto postoj matky jednoznačne nie je ani

v záujme maloletého. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by v súčasnosti zo strany otca hrozila
maloletému nejaká ujma, či už fyzická alebo psychická, či morálna, nevidel súd dôvod pre zákaz styku
otca s maloletým. Pokiaľ ide o frekvenciu stretávania sa otca s maloletým, túto súd určil raz mesačne -
poslednú nedeľu v mesiaci, v rozsahu 4 hodín (od 13:00 hod. do 17:00 hod.) v mieste obvyklého pobytu
maloletého. Pri určení frekvencie stretávania sa otca s maloletým súd vychádzal zo znaleckého posudku
znalkyne, zohľadniac skutočnosť, že maloletý na otca zatiaľ nie je zvyknutý, nemá k nemu vytvorený

silnejší vzťah. Súd neupravil stretávanie sa otca maloletého s maloletým v prítomnosti matky, keď zo
znaleckého posudku, ale aj vyjadrení rodičov maloletého, je zrejmé, že ich vzťah je napätý, vládne medzi
nimi nevraživosť a pri vzájomnom kontakte môže dochádzať k hádkam, ktoré môžu negatívne vplývať na
maloletého a jeho vzťah k rodičom, predovšetkým otcovi. Bezprostredná prítomnosť matky pri kontakte
otca so synom teda nie je podľa názoru súdu vhodná, pričom matke nič nebráni, aby prípadne zostala v

blízkostimaloletého,keďsúdupravilstretávaniesaotcasmaloletýmvýlučnevmiestepobytumaloletého
(čo však nevylučuje napr. návštevu cukrárne či ihriska v mieste pobytu a pod.).

Nakoľko súd upravil styk otca s maloletým, je zrejmé, že návrhu matky maloletého na zákaz styku
nevyhovel, z ktorého dôvodu súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o návrhu matky na zákaz styku
otca s maloletým osobitným výrokom. Pokiaľ ide o styk otca maloletého s maloletým, súd apeluje na

matku i otca maloletého, aby si uvedomili, že ich vzájomný narušený vzťah by nemal byť prenášaný
na dieťa a k danej otázky pristupovali citlivo, čo je v záujme maloletého. Matka vzhľadom na svoj vplyv
na maloletého môže pozitívnym prístupom výrazne ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa, ako aj jeho vzťah s
otcom. Je však potrebné, aby si rovnako otec maloletého uvedomil svoju zodpovednosť ako rodiča a
na stretnutia s maloletým prichádzal riadne, nie pod vplyvom alkoholu či omamných látok a v prípade

nemožnosti dostavenia sa vopred túto skutočnosť oznámil, v záujme predídenia sklamaní očakávaní
maloletého a negatívneho vplyvu na jeho psychický vývin.

V súvislosti s úpravou styku otca maloletého dáva súd opakovane do pozornosti ustanovenie § 25 ods.
4 zákona o rodine, v zmysle ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Na druhej strane, v prípade ak kontakt maloletého s otcom,
prípadne nedodržiavanie stanovených pravidiel zo strany otca, bude mať negatívny vplyv na zdravý
vývoj a vývin mal. W., môže byť stretávanie sa maloletého s otcom upravené opätovne a pri zistení
závažného negatívneho vplyvu nie je vylúčený do budúcnosti ani zákaz styku otca s maloletým.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať
i bez návrhu, nakoľko v danej veci ide o veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré súd môže
začať aj bez návrhu. Súd zároveň nepriznal náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so
znaleckým dokazovaním vo výške 468,80 €, prihliadnuc na sociálnu situáciu rodičov maloletého, ktorí
sú nezamestnaní, matka maloletého v súčasnosti čaká dieťa, čo predpokladá nové zvýšené výdavky,

keď pokiaľ ide o otca maloletého, má súd zároveň zato, že je dôležitejšie, aby si plnil svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, ktorá by mohla byť negatívne ovplyvnená rozhodnutím súdu o povinnosti
nahradiť štátu trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon
rozhodnutia.