Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/360/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106223852
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2106223852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benku a sudkýň : JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, spol. s
r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, V., 2. U. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, V., 3. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XX, H., t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom: Mesto Martin, Mestský úrad, Námestie S. H. Vajanského 1, 036 49
Martin, 4. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou:
Mgr. H. Z., L. XXXX/XX, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov : Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, zastúpený
advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie istiny 1.998,72
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12. apríla
2013, č. k. 9Cb/226/2008-317, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 3/ a 4/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov sa náhrada trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava,

č. k. 35RoP/972/2006-59 zo dňa 24.04.2008, odporcom 1/, 3/, 4/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1.221,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3.303,62 eur od
21.09.2006 do 22.09.2010 a zo sumy 803,62 eur od 23.09.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého odporcu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že odporcovia 1/, 3/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania v sume 68,57 eur za zaplatený súdny poplatok k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, §
52 ods. 1,2, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10a, § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal z výsluchov účastníkov konania
a ostatných vykonaných dôkazov preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená úverová
zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade, pričom odporcovia v 3. rade
a 4. rade boli ručiteľmi predmetného zmluvného vzťahu. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatnýchnáležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však
ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ako aj ustanovenie osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust.§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov aj do 15.1.2009 je potrebné
na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava je pre
spotrebiteľa výhodnejšia. Medzi účastníkmi konania je sporné príslušenstvo predmetnej pohľadávky,
pričom navrhovateľ žiada priznať úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške a odporca v 1.
rade žiada, aby súd priznal úroky iba vo výške stanovenej podľa občiansko - právnych predpisov.
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi nárok vyplývajúci mu zo zmluvy uzatvorenej medzi

navrhovateľom a odporcom v 1. rade, v ktorom boli ručitelia odporcovia v 3. rade a 4. rade, pričom však
nepriznal navrhovateľovi sumu 8,60 eur a ostatné príslušenstvo vo výške 269,87 eur, keď ich nemal
dostatočným spôsobom preukázané (ako došlo k ustáleniu žiadaného vyčísleného úroku práve vo výške
8,60 eur a aké je to príslušenstvo v sume 269,87 eur, teda o aké konkrétne nároky ide, ako ustálené)
a zároveň korigoval výšku navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania tak, že ich priznal iba v

zákonnej výške 10 % z dlžnej sumy vzťahujúcej sa na obdobie počiatku omeškania odporcu v 1 rade
so splácaním úveru, čo bolo hneď od začiatku, teda k obdobiu od júla 2004 (t.j. pokiaľ vyčíslený úrok
z omeškania ako súčasť istiny v sume 27 355,30 Sk je úrokom vo výške podľa zmluvy 21,60 % ročne,
potom jeho nárokovateľná časť podľa rozhodnutia súdu vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyššie je vo výške 10% ročne, t.j. 12 583,44 Sk, teda 417,69 eur). Navrhovateľovi tak vznikol nárok

na úverovú istinu 803,62 eur, vyčíslený úrok z omeškania 417,69 eur (istinu 8,60 a 259,10 eur ako
nepreskúmeteľnú a tým nepreukázanú mu súd nepriznal, tu súd dáva do pozornosti ust. § 120 ods. 4
O.s.p. v intenciách, ktorého boli účastníci súdom poučení) a ďalej na zákonný úrok z omeškania vo výške
10 % ročne z priznanej úverovej istiny (teda už nie z ďalej aj z vyčísleného úroku z omeškania, keďže
úroky z omeškania nie je možné priznať z úrokov z omeškania) 803,62 eur od 23.9.2010 do zaplatenia

(teda odo dňa nasledujúceho po čiastočnom plnení počas konania v sume 2500 eur) do zaplatenia a
samozrejmezpôvodneuplatnenejúverovejistinydočiastočnéhoplneniapočaskonaniavsume3303,62
eur (2500 eur + 803,62 eur) od splatnosti úveru, t.j. od 21.9.2009 do čiastočného plnenia počas konania
dňa 22.9.2010. V ostatnej časti istiny a príslušenstva súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa

pomeru jeho úspechu vo veci, ktorý ustálil na 66 %, ako plnú úspešnosť vo vzťahu k predmetu konania,
v ktorej časti bolo konanie zastavené pre správanie sa odporcu v 1. rade, ktorý počas konania plnil (pri
použití § 146 ods. 2 veta druhá) a čiastočnú úspešnosť v ostatnej časti predmetu konania v rozsahu
priznanejpohľadávky(potompokiaľbolpredmetkonaniaistina4498,72euraneúspešnosťnavrhovateľa
v rozsahu tejto istiny v sume 777,41, tak jeho úspešnosť je 83%, čo po odrátaní neúspešnosti 17%

predstavuje celkovú úspešnosť 66%). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov v rozsahu 66
% zo zaplateného súdneho poplatku 3130 Sk, t.j. 2065,80 Sk, čo predstavuje 68,57 eur. Nakoľko súdu
neboli trovy konania vyčíslené procesnou stranou navrhovateľa do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, súd priznal navrhovateľovi ich náhradu s odkazom na znenie § 151 ods. 1,2 O.s.p. tak
ako vyplývali zo spisu, s výnimkou trov právneho zastúpenia, ktoré musia byť uplatnené, pričom k

ich uplatneniu navrhovateľ nepristúpil. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcov zaplatiť
navrhovateľovi priznanú náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil tým, že navrhovateľovi sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože súd vydal na pojednávaní dňa 12.04.2013 rozsudok
napriek tomu, že navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní a požiadal súd o
vytýčenie nového termínu pojednávania. Dôvodom ospravedlnenia sa zo strany navrhovateľa bola
skutočnosť, že navrhovateľovi sa nepodarilo do termínu pojednávania zabezpečiť od postupcu súdom
žiadanú špecifikáciu, ktorú súd žiadal od navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.02.2013. Navrhovateľ sa

telefonicky dohodol s odporcom 1/ z dôvodu hospodárnosti konania, že sa ospravedlnia z pojednávania
určeného na deň 12.04.2013 a požiadajú súd o odročenie pojednávania. Navrhovateľ podal faxom apoštou na súd dňa 11.04.2013 podanie - ospravedlnenie svojej neúčasti na predmetnom pojednávaní, v
ktoromuviedolajdôvody.Súdvšaknatotopodanienavrhovateľažiadnymspôsobomneprihliadalavydal
rozsudok. Vodôvodnenírozsudkusúdneuviedoldôvod,prečosúdvydalpredmetnérozhodnutienapriek

podaniu navrhovateľa. Súd prvého stupňa tak pochybil tým, že neprihliadol na podanie navrhovateľa
zo dňa 11.04.2013 a neumožnil navrhovateľovi konať pred súdom tým, že neumožnil navrhovateľovi
zúčastniť sa pojednávania a predložiť súdom žiadanú špecifikáciu a vyčísliť si trovy.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9Cb/226/2008 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcov zaplatenia sumy 4.498,72 eur a 21,60 % úrok z omeškania zo sumy

3.582 eur od 21.09.2006 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol a v závislom výroku o trovách konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa sa návrhom zo dňa 22.09.2006 domáhal od
odporcov 1/ až 4/ uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 135,528,40

Sk/4.498,72 eur a 21,60 % úrok z omeškania zo sumy 107.914,- Sk/3.582,10 eur od 21.09.2006 do
zaplatenia a to titulom uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 13.04.2004 medzi právnym predchodcom
navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. v postavení veriteľa a odporcami v 1. a 2.rade v postavení
dlžníkov a taktiež na základe uzavretých Dohôd o ručení zo dňa 13.04.2004 medzi právnym
predchodcom navrhovateľa v postavení veriteľa a odporcami v 3. a 4. rade v postavení ručiteľov. V

priebehu konania bolo súdu preukázané postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o. zmluvou zo dňa 22.10.2008. Uznesením zo dňa 09.02.2011 č. k. 9Cb/226/2008-182
súd zastavil konanie v časti istiny 2.500 eur spolu s 21,6 % ročným úrokom z omeškania od 23.09.2010
do zaplatenia a tak predmetom konania ostala pohľadávka navrhovateľa v sume 1.998,72 eur spolu
s 21,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.582,09 eur od 21.09.2006 do 22.9.2010 a zo sumy

1.082,09 eur od 23.9.2010 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 27.2.2013 súd zastavil konanie voči
odporkyni v 2. rade a nepriznal jej náhradu trov konania. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.02.2013
vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa sa zaviazal súdu do ďalšieho termínu pojednávania upresniť
skutkové okolnosti, na ktoré nevedel odpovedať v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 27.2.2013 a to
konkrétne čo je to ostatné príslušenstvo vo výške 269,87 eur, aký je to riadny úrok vo výške 8,60 eur

a akým spôsobom bol ustálený, keďže riadny úrok bol súčasťou istiny vo výške 1.082,09 eur rovnako
špecifikuje aká suma zodpovedná v rámci istiny 1.082,09 eur uplatnenému poplatku za správu účtu,
či k dohodnutému poplatku za správu účtu podľa zmluvy vo výške 40,- Sk mesačne došlo k zmene,
na základe čoho do akého obdobia sa tento poplatok uplatňuje a prečo, čo predstavuje poplatok vo
výške 100, 30, 50,- Sk podľa rozpisu a popisu uplatnenej pohľadávky v podaní zo dňa 31.01.2013.

Podaním zo dňa 11.04.2013 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 12.04.2013 a to z dôvodu, že sa mu do termínu pojednávania nepodarilo zabezpečiť od postupcu
súdom požadovanú špecifikáciu nároku v požadovanej forme a týmto žiadajú súd o ospravedlnenie ich
neúčasti na predmetnom pojednávaní a o vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania. Prvostupňový súd
pojednávanie nariadené na deň 12.4.2010 uskutočnil s tým, že skonštatoval, že dôvody navrhovateľa na

odročenie pojednávania nie sú spôsobilými návrhmi na odročenie pojednávania. Na tomto pojednávaní
súddalúčastníkomkonaniapoučeniepodľa§120ods.4a§118O.s.p.,uznesenímvyhlásilodkazovanie
za skončené a vyhlásil rozsudok vo veci.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).Odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi konania sa podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne
rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením ktorého dochádza k odňatiu tých práv, ktoré účastníkovi
platné procesné právo (teda O. s. p. a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu

(rozumej nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého
rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu
možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva účastníka zaručeného mu Občianskym
súdnym poriadkom). Jedným zo základných procesných práv účastníka vyplývajúcim dokonca zo
základného zákona štátu je i právo na prejednanie každej veci účastníka v jeho prítomnosti spolu s

poskytnutímmumožnostivyjadriťsaajknavrhovanýmdôkazom,možnostinavrhovaťdôkazyanapokon
i možnosti vyjadrovať sa k už vykonaným dôkazom. Platné procesné právo síce zakotvuje aj prostriedky
zabezpečujúce postup súdu v konaní (jeho spriechodnenie) i v prípadoch tzv. obštrukčných postupov
účastníka (najmä pri vyhýbaní sa účastníka súdnemu konaniu), využitiu týchto prostriedkov však musí
predchádzať starostlivé a dostatočne podrobné zisťovanie, či v konkrétnej veci ide práve o takýto
prípad. Nemôže byť pritom žiadnej pochybnosti o tom, že postupom odnímajúcim účastníkovi reálnu

možnosť konať pred súdom je nielen nepredvolanie účastníka na pojednávanie, ale i vykonanie po-
jednávania v neprítomnosti účastníka a rozhodnutie na ňom o veci samej bez toho, aby účastníkovi bola
poskytnutá i možnosť zúčastniť sa vykonania časti dokazovania, či aspoň k výsledkom takto vykonaného
dokazovania sa vyjadriť. Z hľadiska rešpektovania práv účastníka spomenutých už vyššie pritom vôbec
nie je rozhodujúcou okolnosť reálneho (faktického) využitia týchto práv, ale len to, či mu bola poskytnutá

(zo strany súdu) príležitosť tieto (práva) využiť. Právom účastníka súdneho konania je totiž tiež byť či
ostať v konaní nečinným (hoc aj so všetkými z toho plynúcimi potenciálnymi dôsledkami), takéto právo
voľby (medzi aktívnym uplatňovaním či hájením práv na jednej a pasivitou na druhej strane) je však
vylúčené, ak o možnosti realizácie takéhoto práva voľby účastník preukázateľne nezískal vedomosť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní

účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr.
právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať
pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu
súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru,žepostupomsúduprvéhostupňanedošlokodňatiumožnostinavrhovateľovi konaťpredsúdom.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. 1, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní
zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd
nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len

vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 O.s.p.) posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu. Či sú
v tej - ktorej veci dôležité dôvody pre odročenie pojednávania dané, posudzuje súd a nie účastník
konania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.

Možnosťprejednaťvecvneprítomnostiúčastníka,resp.jehozástupcutrebaposudzovaťvždysohľadom
na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej
veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu,
pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo
treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

V prejednávanej veci bola podaná žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom na skutočnosť, že
sa navrhovateľovi nepodarilo zabezpečiť na pojednávanie od postupcu súdom požadovanú špecifikáciu
nároku v požadovanej forme.

Obsahom základného práva účastníka konania na verejné prerokovanie veci, v jeho prítomnosti a na
vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazov nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti

na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každom konkrétnom
prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa,
keď tento vec prejednal a rozhodol napriek ospravedlneniu zástupcu navrhovateľa a jeho žiadosti o
odročenie pojednávania, nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Právny zástupca

navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil z vlastného rozhodnutia. Dôvody uvedené zástupcom
navrhovateľa nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. V danom
prípade správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že zo strany navrhovateľa nejde o tak vážny dôvod
ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní dňa 12.4.2013, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie
v zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p. odročiť. K tomuto záveru súd dospel nielen pre samotné posúdenie

dôvodu ospravedlnenia sa z pojednávania, ale aj vzhľadom na dĺžku času, ktorú mal navrhovateľ
na objasnenie a prípadné predloženia dôkazov vo veci. Odvolací súd je v preskúmavanej veci toho
názoru, že navrhovateľ mal mať ozrejmené skutočnosti, čo tvorí predmet konania a na základe akých
skutkových okolností sa domáha zaplatenia žalovanej istiny už postúpením samotnej pohľadávky,
ktorá tvorí predmet konania a najneskôr oznámením vstupu navrhovateľa do konania a to podaním

doručeným súdu dňa 17.8.2009. Nie je možné zo strany súdu akceptovať ako vážny dôvod odročenia
pojednávania skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní 27.02.2013 nevie súdu
špecifikovať žalovanú istinu a to konkrétne, čo je to ostatné príslušenstvo vo výške 269,87 eur, čo
predstavuje riadny úrok vo výške 8,60 eur a akým spôsobom bol vyčíslený, keďže riadny úrok bol
súčasťou istiny vo výške 1.082,09 eur, rovnako nevedel špecifikovať aká suma zodpovedná v rámci

istiny 1.082,09 eur uplatnenému poplatku za správu účtu, či dohodnutému poplatku za správu účtu
podľa zmluvy vo výške 40,- Sk mesačne, či došlo k zmene, na základe čoho do akého obdobia sa
tento poplatok uplatňuje a prečo, čo predstavuje poplatok vo výške 100, 30, 50,- Sk podľa rozpisu a
popisu uplatnenej pohľadávky v podaní zo dňa 31.01.2013 a následne z uvedeného dôvodu súd odročí
pojednávanie a aj napriek tejto možnosti, navrhovateľ opakovane súdu tieto skutočnosti v lehote do

termínu ďalšieho pojednávania konaného dňa 12.4.2010 tieto skutočností neozrejmí, nepredloží dôkazy
a žiada o odročenie pojednávania z dôvodu nezískania potrebných informácii o uplatnenej pohľadávke.V tomto prípade je preto potrebné konštatovať, že nejde o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
nakoľko nejde o nepredvídateľné skutočnosti, ktoré by nastali aktuálne pred termínom pojednávania
dňa 12.4.2013 a o ktorých by sa navrhovateľ dozvedel až pred týmto pojednávaním, nakoľko skutkové

okolnosti ohľadne prejednávanej veci mal navrhovateľ vedieť minimálne oznámením jeho vstupu do
tohto konania. V tejto súvislosti odvolací súd už len na okraj posúdenia vážneho dôvodu odročenia
pojednávania poznamenáva, že aj keby sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach tvoriacich dôvod
odročenia pojednávania až dňa 27.2.2013, mal podľa názoru odvolacieho súdu dostatok času na ich
predloženie do termínu ďalšieho pojednávania konaného dňa 12.4.2013 a preto by nebol ani v tomto

prípade daný vážny dôvod na odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu tak vyplýva, že predvolanie na nariadený termín pojednávania bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručené včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Väčšina procesných
oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní. Svoje
oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania zúčastní. Za odňatie
možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv spôsobené

procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Právny zástupca navrhovateľa
sa pojednávania nezúčastnil z vlastného rozhodnutia. Tým si sám zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p., ako
aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným

účastníkom). Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom
a dôvodmi odvolania, na základe nezistenia iných vád konania pred súdom prvého stupňa, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej zamietajúcej časti v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným odporcom 1/, 3/ a 4/ a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu

neuplatnili a ani im nevyplývajú zo spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.