Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215697
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313215697.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Anny Ilčinovej, predsedníčky senátu a členov

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej právnej veci navrhovateľky N. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. L., E. M. XXX/X, zast. JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, Partizánska
1057, Snina proti odporcovi G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX za účasti maloletých detí G. W., nar.
X.X.XXXX a N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti
rodičovkmaloletýmdeťomnačasporozvode,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduHumenné
č.k. 10P/333/2013-21 zo dňa 6.12.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o určení výživného v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Humenné č.k. 10P 333/2013-35 zo dňa 18.3.2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky N. W. a odporcu G. W.
uzavreté dňa 1.3.2003 v Snine, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Snina vo zväzku
22, ročník 2003, na strane 74, pod poradovým číslom 12. Na čas po rozvode maloletého G. W., nar.
X.X.XXXX a maloletú N. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu
zaviazalkpovinnostiprispievaťnavýživumaloletéhoG.W.sumou80eurmesačne anavýživumaloletej
N. W. sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky

od právoplatnosti tohto rozsudku. Styk odporcu s maloletými deťmi ponechal neobmedzený. Zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a Slovenskej republike nepriznal
náhradu súdneho poplatku.

Výrokourčenívýživnéhoodôvodniltým,ženapojednávaníkonanomdňa6.12.2013saúčastnícidohodli
na výške výživného tak, ako bolo určené už pred rozvodom manželstva, a to po 80 eur mesačne na
každé dieťa.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom pre maloleté deti odvolanie odporca s
odôvodnením, že jeho príjmové pomery sú iné ako v minulosti. V období určenia výživného rozhodnutím

Okresného súdu Humenné č.k. 19P/442/2011-41 zo dňa 18.6.2012 mu bolo stanovené výživné po
80 eur na každé dieťa, avšak odvtedy sa zmenili jeho pomery. Uviedol, že v súčasnosti je bez
pracovného pomeru a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bez vlastného príjmu a bez dávok
v nezamestnanosti. Konštatoval, že sa nebráni platiť výživné na deti aj nad určený rámec, ak mu tofinančné možnosti dovolia. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a opätovne vo
veci rozhodnúť.

Navrhovateľkavovyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedla,žeodvolanieodporcujenedôvodné,nakoľko

prvostupňový súd postupoval správne. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako vecne správne.

Odvolaním neboli napadnuté výroky o rozvode manželstva, o zverení maloletých do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, o styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode, preto rozhodnutie
v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný
na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust.
§ 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto
správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 36 ods. l zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Z obsahu spisu, zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 6.12.2013 odvolací súd zistil, že odporca
vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s výškou výživného na jedno dieťa a s neobmedzeným stykom
s maloletými deťmi.

Uvedené tvrdenie správne prvostupňový súd vyhodnotil vo vzťahu k jeho schopnostiam, možnostiam
platiť výživné na maloleté deti.

Odvolací súd zároveň odkazuje aj na výslovné znenie ustanovenia § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine
a predovšetkým na vyjadrenie odporcu v tom zmysle, že v minulosti bol schopný sa zamestnať aj v
zahraničí.

Odvolací súd poukazuje na prednosť vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. Zmysel

ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť
a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča

alebo iné potreby. Túto povinnosť má odporca už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.

Každé dieťa má právo na zabezpečenie primeranej výživy a výživné musí byť nastavené tak, aby
zohľadňovalo aspoň nevyhnutné potreby dieťaťa. Každé dieťa potrebuje jesť, obliecť sa, zabezpečiť
potreby do školy a rodičia musia vynaložiť všetky prostriedky a vyvinúť maximálnu snahu, aby im
tieto potreby zabezpečili. Odvolací súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo, pri posudzovaní odôvodnených potrieb, a to pri porovnaní potrieb maloletých detí, príjmov
a výdavkov oboch rodičov vychádzal aj zo svojich skúseností z obdobných prípadov.

Odvolací súd na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti odporcom zdôrazňuje, že splodenie
dieťaťa nie je šport ani zábava. V skutočnosti tým budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť,
ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby

svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k vyživovaným deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).

Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého G. a maloletej N., a tvrdenia odporcu na pojednávaní
konanom dňa 6.12.2013, kde zreteľne vyjadril svoju schopnosť a možnosti hradiť výživné v sume 80 eur
na každé dieťa, mal odvolací súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu hradiť výživné na

maloleté deti tak, ako to vyjadril prvostupňový súd.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca,
veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na osobnú starostlivosť matky. Výška výživného určená
súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Preto
odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za zákonné a vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach
starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.