Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/625/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250508
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110250508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: F. X., X. č. 1, XXX
XX X., právne zastúpeného JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom, Nám. Martina Benku 12, Bratislava,
proti odporcom: 1. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom
Štefanovičova 5, Bratislava, 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 12.455,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 16C/3/2011-231 zo dňa 6.9.2012, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 16C/3/2011-231 zo dňa
6.9.2012 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom
domáhal náhrady škody vo výške 12.455,28 eur s príslušenstvom, a odporcom náhradu trov konania
nepriznal.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2010 domáha
náhrady škody na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. § 2 ods. 1
písm. h) zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady, oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové
zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce (navrhovateľa) alebo
jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární, a
to atómovej elektrárne K prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť O. a.s., a atómovej elektrárne V-2,
prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s.. O. zariadenia V-X a V-X predstavujú dve samostatné
jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré V. (V. jadrového dozoru
SR) stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia. Z. sa navrhovateľ nachádza v dvoch samostatných

oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, vyrubil
daňovníkom O. a.s. a SE a.s. platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok XXXX a XXXX, a
to každému samostatne v plnej výške. Tieto platobné výmery odvolací orgán (odporca v 2. rade) zrušil,
resp. zmenil tak, že prevádzkovatelia jadrových zariadení boli zaviazaní na úhradu dane za jadrové
zariadeniapomerne.Odporcav1.radevsúčinnostisodporcomv2.radeporušilisvojeprávnepovinnosti
uvedené v zákone o správe daní, a navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť
vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje zákon o miestnych daniach. Navrhovateľovi takvznikla škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený, a ktoré by mu inak prináležali. K
vzniku škody došlo v dôsledku rozhodnutia - konania odporcov v rozpore so zákonom (s § 73 zákona č.
582/2004Z.z.)tým,žeodporcav2.radezaviazalprevádzkovateľovzaplatiťnižšiudaň.Pretoodporcovia

v 1. a 2. rade zodpovedajú za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.2.2011 doplnil zdôvodnenie nároku na náhradu škody a
uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., teda v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, a nie v zmysle § 5, teda z dôvodu spôsobenej škody nezákonným
rozhodnutím. V dôsledku konania odporcu v 1. a 2. rade došlo k ukráteniu jeho práv tým, že odporca v 1.

a 2. rade spôsobil, že navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo v dôsledku jeho rozhodnutia
vyrubiť miestnu daň v celej výške a vznikla mu majetková ujma, t.j. škoda, ktorú predstavujú príjmy
z daní, o ktoré bola navrhovateľ ukrátený a ktoré by mu inak prináležali, pričom k jej vzniku došlo v
dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu v 1. a 2. rade.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutím V. jadrového dozoru
SRč.XXX/XXX-XX/XXXXzodňaXX.X.XXXXschválilpreO.vyraďovaciuspoločnosťa.s.veľkosťoblasti

ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako kruh s polomerom 25 km, pričom stred tohto kruhu je vo
ventilačnom komíne JZ JE V-1. Rozhodnutím V. jadrového dozoru SR č. XXXX/XXX-XXX/XXXX XXXX/
XXX-XXX/XXXXXXXX/XXX-XXX/XXXXzodňaXX.X.XXXXschválilpreS.elektrárnea.s.veľkosťoblasti
ohrozenia jadrovým zariadením JE - I. V-X v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom
komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-X určenom príslušnými súradnicami.

E. ako správca dane podľa § 2 ods. 1 písmeno h) zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, je oprávnený ukladať prevádzkovateľom
jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie.

Navrhovateľ sa nachádza v zónach dvoch atómových elektrární W. elektráreň V-1, prevádzkovateľ O.,
a.s. a W. elektráreň V-2, prevádzkovateľ SE, a.s.

Navrhovateľ pre daňovníka O. a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom X/X/XXXX zo dňa
8.1.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume 187.614,-
Sk. Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX--r zo dňa X.X.XXXX platobný výmer X/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, keď zistil procesné pochybenia. Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. X/X/XXXX zo

dňa XX.X.XXXX vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok XXXX v sume
v sume X.XXX,XX eur. Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/
XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.X.XXXX zmenil platobný výmer navrhovateľa č. X/
X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že daň vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na
3.113,82 eur. Navrhovateľ pre daňovníka O. a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom X/X/

XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok 2008
v sume 6.227,64 eur. Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 17.7.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. X/X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX tak, že daň vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82
eur. Navrhovateľ pre daňovníka S. elektrárne, a.s. platobným výmerom X/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX

vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok XXXX v sume XXX.XXX,- Sk.
Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r zo dňa X.X.XXXX platobný výmer X/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, keď zistil procesné pochybenia. Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. X/X/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok XXXX v sume

v sume 6.227,64 eur. Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.X.XXXX zmenil platobný výmer navrhovateľa č. X/X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX tak, že daň vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur.
Navrhovateľ pre daňovníka S. elektrárne, a.s. platobným výmerom č.X/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-X za zdaňovacie obdobie rok XXXX v sume 6.227,64 eur.

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.X.XXXX zmenil platobný výmer navrhovateľa č. X/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak,
že daň vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur. Navrhovateľ podaním
číslo XXX/XXXX zo dňa 4.8.2008 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

odporcu v 2. rade číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r a I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-
r zo dňa X.X.XXXX. Odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi podaním č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX, že po posúdení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r zo dňa X.X.XXXXX, ktorým bol zrušený platobný výmer č. X/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX,
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom, a preto nie sú podľa 53 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

Súd tiež zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 26.3.2010 podal na Ministerstvo financií SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu v celkovej výške 18.093,70 eur spôsobenej
rozhodnutiami a postupom Daňového riaditeľstva SR, týkajúci sa platobných výmerov za daň za jadrové
zariadenia V-X a V-X i za rok XXXX. Ministerstvo financií SR podaním číslo MF/XXXXX/XXXX-XXX
zo dňa XX. apríla XXXX oznámilo navrhovateľovi, že nárok na náhradu škody nie je opodstatnený,

navrhovateľ nie je oprávneným subjektom na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. XXX/
XXXX Z.z.. Navrhovateľ vydal platobné výmery na daň za jadrové zariadenia prevádzkovateľom O.
vyraďovacia spoločnosť, a.s. a S. elektrárne, a.s., a v uvedenom prípade sám žiadateľ - navrhovateľ
rozhodoval ako správca dane v prvom stupni o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
právnických osôb, nebol účastníkom konania, a preto nemožno tvrdiť, že bol ukrátený na právach a

právom chránených záujmoch.

S poukazom na ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, a na ust. § 420 ods. 1 OZ, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Dospel k záveru,
že v konaní je vecne pasívne legitimovaným subjektom len odporca v 1. rade (štát zastúpený príslušným

ministerstvom), a preto voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej
legitimácie. Voči odporcovi v 1. rade súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že by
odporca v 2. rade postupoval úradne nesprávne tým, že prevádzkovateľom vyrubil daň len pomerne.
Poukázal na to, že rozhodnutia odporcu v 2. rade sú právoplatné, a neboli nikdy zrušené.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že nakoľko si odporcovia náhradu

trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu s tým, že namietol nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že svojim
žalobným návrhom sa domáhal náhrady škody podľa ust. § 420 OZ, a neskôr právnu kvalifikáciu rozšíril
alternatívne aj o nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd však aplikáciu ust. §

420 OZ vylúčil z dôvodu, že na škodu spôsobenú štátom pri výkone verejnej moci sa vzťahuje osobitný
predpis- zák.č.514/2003Z.z..Vovzťahu kodporcoviv2.rade súdnávrhzamietolzdôvodunedostatku
pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 152 ods.

4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej každý má právo na to, aby sa vo veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na
zistený stav. Pokiaľ Ústava SR priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom každému, znamená to, že súdy pri výklade zákonov musia takéto
vymedzenie subjektov ústavnoprávnej ochrany rešpektovať. Zákonmi a ani ich výkladom nie je možné
zužovať množinu subjektov ústavnoprávnej ochrany podľa čl. 46 iba na účastníkov správneho konania.
Účinná zodpovednosť štátu za škodu nie je zaručená ak si tento môže svojvoľne určovať, kto je a kto
nie je účastníkom konania, a tým aj to, kto má a kto nemá nárok na náhradu škody. Súd prvého stupňa

preto aplikoval právne normy v rozpore s ústavou, a mal na daný skutkový stav aplikovať § 420 OZ. Ak
súd mal za to, že ústavne súladný výklad zákona nie je možný, bol povinný konanie prerušiť a podať
na ÚS SR návrh na preskúmanie súladnosti predmetných zákonných ustanovení s ústavou podľa § 109ods. 1 písm. b) O.s.p.. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa zaujali písomne stanovisko odporcovia.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v jeho odvolaní sú
neopodstatnené, a nezakladajú sa na skutočnostiach a dôkazoch zistených a preukázaných v rámci
prvostupňového konania. V danej právnej veci sa jedná o rozhodovaciu činnosť štátneho orgánu
v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že pojem nesprávneho úradného postupu
možno vymedziť ako akékoľvek konanie orgánu štátu pri výkone svojich právomocí, výstupom alebo
záverom ktorého nie je rozhodnutie (Rc XX/XX). Aj z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva,

že „nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledkuporušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie(nievšakvydanierozhodnutia
samo)..“ (4 Cdo 24/2004). Navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu účelovo. V prípade, že by svoj nárok uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia, nesplnil by
podmienky na náhradu škody vyplývajúce zo zákona č. 514/2003 Z.z., a to byť účastníkom konania

(navrhovateľ nikdy nebol a nemohol byť účastníkom konania), a rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci
správneho konania, neboli nikdy zrušené. Navrhovateľ sa nárokov na náhradu škody domáha ako orgán
verejnej moci, ktorý konal a rozhodoval ako orgán prvého stupňa v rámci správneho konania. Jeho
nadriadený orgán verejnej moci - Daňové riaditeľstvo SR zmenilo rozhodnutie prvostupňového orgánu.
Navrhovateľ si škodu uplatňuje z titulu zmeny rozhodnutia nadriadeným orgánom, pričom poukazuje na

nesprávny úradný postup Daňového riaditeľstva SR. Je paradoxné, že práve navrhovateľ predložil ako
dôkaz uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.8.2005, sp.zn. 3Sž-o- KS 25/2005, ktoré potvrdilo
uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 110/2003 - 29, kde sa jednoznačne konštatuje, že:
„Súd dospel k záveru, že u uvedených skutkových okolností vyplýva, že obec O. I. nebola účastníkom
odvolacieho správneho konania a postupom správneho orgánu - žalovaného nebola ukrátená na svojich

právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.), keďže predmetom preskúmania bol platobný výmer, ktorý vydala ako
orgán štátnej správy v zmysle § 1 ods. 1 písm. i) zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v
prvom stupni. Súd poukázal na ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511 /1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v
zmysle ktorého je pre prvostupňový správny orgán - obec Jaslovské I. právny názor žalovaného ako
odvolacieho orgánu, vyslovený v žalobou napadnutom rozhodnutí právne záväzný.“ Aj z uvedeného

právneho názoru Krajského súdu v Trnave, potvrdeného názorom Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že
je neprípustné, aby si správny orgán (orgánu verejnej moci) nižšieho stupňa nárokoval náhradu škody z
titulu odlišného rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu. Pretože prvostupňový súd dostatočným
spôsobom preskúmal danú vec, vykonal potrebné dokazovanie, a na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len demonštratívne
vymedzuje, čo sa považuje za nesprávny úradný postup, je zrejmé, že rieši len tie prípady vzniku
škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Navrhovateľ sa však podaným návrhom domáha
náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že Daňové riaditeľstvo SR (teraz Finančné riaditeľstvo

SR) ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami zmenilo platobné výmery vydané navrhovateľom, a
tak navrhovateľovi ako správcovi dane odňalo právo aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že podľa tvrdení navrhovateľa mu bola v uvedenom prípade
škoda spôsobená rozhodovacou činnosťou Finančného riaditeľstva SR. Navrhovateľ zároveň žiadnym
spôsobom nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu v 2. rade, ktoré by bolo možné posúdiť

ako nesprávny úradný postup. Súd teda na základe navrhovateľom uvedených skutočností správne
posúdil, že sa jedná o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a nie nesprávnym úradným
postupom. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, či už nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom, nie je možné
domáhať sa náhrady tejto škody podľa § 420 OZ. Preto tvrdenie navrhovateľa o odkaze pod čiarou k §

25 ods. 1 zákona č. 514 /2003 Z.z. o aplikácii Občianskeho zákonníka na tieto právne vzťahy považuje
za právne irelevantné. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že v uvedenom prípade vzhľadom na
uvedené skutkové okolnosti je potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť ako nárok na náhradu
škodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Prejejuplatnenievšaknebolisplnenézákonomstanovenépodmienky - zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, navrhovateľ nebol účastníkom konania, a teda
náhraduškodyvuvedenomprípadeniejemožnépodľaplatnejprávnejúpravypriznať.Odporcav2.rade
zároveň poznamenal, že nemá vo veci pasívnu legitimáciu, pretože podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003

Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá v stanovených
prípadoch Slovenská republika zastúpená príslušným ústredným orgánom. Ústredným orgánom štátnej
správy je podľa zák. č. 575/2001 Z.z. vo veciach daňovej správy Ministerstvo financií SR. Navrhol preto
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným
spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť len nasledovné:

Je pravda, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 zakotvuje právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci ako právo všeobecné pre „každého“. Nemožno však
opomenúť ani ďalšie články ústavy - čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1, podľa ktorých domáhať sa práv
priznaných ústavou vo vymedzených článkoch sa možno len v medziach zákona, pričom podmienky
a podrobnosti pri uplatňovaní (okrem iného aj práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom) stanoví zákon. Samotná ústava tak odkazuje na
použitie zákona, ktorý upravuje zákonné podmienky a predpoklady, ktorých nesplnenie môže mať okrem
iného za následok aj to, že vylúči určitú skupinu osôb z možnosti uplatňovania si konkrétneho práva.

V tomto zmysle rozhodol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II.
ÚS 467/08, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51
ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Súd prvého stupňa správne skúmal dodržanie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu
škody, jeho výklad zákonnej normy nebol arbitrárny a ani v rozpore s Ústavou SR s poukazom na čl. 46
ods. 4 a 51 ods. 1. Preto nebol dôvod ani na prerušenie konania a podávanie návrhu ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska. Je nepochybné, že navrhovateľ sa žalovaného nároku domáha z titulu spôsobenej

škody nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu. Predmetom konania teda nebol nesprávny úradný
postup, za ktorý nemožno považovať ani pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním
vydané rozhodnutie nesprávne. Ak škoda mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím, treba skúmať
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu; teda, či existuje škoda, nezákonné rozhodnutie

a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že uplatnený nárok v konaní
nemožno posudzovať podľa § 420 OZ, pretože túto všeobecnú zodpovednosť vylučuje lex specialis,
ktorým je zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ako jediný možno aplikovať v prípade škody vzniknutej pri výkone
verejnej moci.

Vychádzajúc zo zákona č. 514/2003 Z.z. bolo treba skúmať v konaní, či boli splnené podmienky na

uplatnenie si tejto škody, t.j.:a) prvou podmienkou je, že za škodu zodpovedá vždy štát zastúpený príslušným orgánom, čo vylučuje
existenciu pasívnej legitimácie na strane odporcu v 2. rade a ako legitimovaný subjekt by mohol
vystupovať jedine odporca v 1. rade,

b)§5ods.1citovanéhozákonastanovuje,ženároksimôževprípadenezákonnéhorozhodnutiauplatniť
jedine účastník tohto konania, čo navrhovateľ nespĺňa, pretože on sám konal ako orgán verejnej moci,

c) samotné rozhodnutie odporcu v 2. rade, ktorým mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda, je platným
rozhodnutím, ktoré nebolo nikdy zrušené a ani zmenené pre nezákonnosť.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že všeobecný súd nemá právomoc posudzovať správnosť rozhodnutia
správneho orgánu. Výnimkou je len konanie podľa 5. hlavy O.s.p., upravujúcej správne súdnictvo. V

rámci rozhodovania o výške dane za jadrové zariadenie rozhodoval odporca v 2. rade ako príslušný
správny orgán, ktorého postup a právne posúdenie veci nemôže byť predmetom skúmania všeobecného
súdu v konaní o nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcom, úspešným aj v odvolacom konaní, neboli trovy odvolacieho konania priznané, pretože návrh
na ich náhradu nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.