Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311203928
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311203928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu EUROLATINA SK s.r.o.,
Malacká cesta 48, Stupava, IČO: 44 066 392, práv. zast. AK BLAHA, ERBEN & PARTNERI s.r.o.,
Námestie SNP 22, Bratislava, proti žalovanému O. P., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XXXX/XX, N., práv. zast.
Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom, Konventná 9, Bratislava, o náhradu škody 30.440,58 EUR a
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb
48/2011-334 zo dňa 22.11.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 48/2011-334 zo

dňa 22.11.2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti potvrdzuje a v napadnutom výroku
o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 8.415,01 EUR,
zastavil konanie v časti 25,25 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému čiastočnú náhradu trov konania v sume 2.227,-EUR na účet právneho zástupcu žalobcu a
trovy konania za predbežné opatrenie v sume 33,- EUR za súdny poplatok za odvolanie, ako aj trovy
konania štátu - svedočné 21,59 EUR a tlmočné 159,36 EUR zaplatiť na účet súdu, všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal

náhrady škody v sume 30.440,58 EUR titulom Zmluvy o výkone funkcie konateľa, na základe
vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu bez odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že žalovaný
nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a jediného
spoločníka p. O., a preto si náhradu škody uplatnil v 10 bodoch:

1/Náhradaškodyvsume16.334,70EURzačerpaniefinančnýchprostriedkovnepodloženýchúčtovnými
dokladmi, na základe mimoriadnej inventarizácie účtovníctva za roky 2008 až 2010, vykonanej od
09.09.2010 do 17.09.2010. Inventarizácia Hlavnej knihy - účet 211.01 - pokladničná kniha za obdobie

od 01.01.2010 do 17.09.2010.

2/ Škoda v sume 2.000,- EUR na základe Fa č. XX XX XXX z 29.09.2008 na 2.000,- EUR, ktorú účtoval
vosvojommeneakofyzickejosobyvočispoločnostiSCHNEEGANSSILICONGmbh,Rakúsko,vobdobí
od 27.08.2008 do 24.09.2008 za služby spojené s výstupnou kontrolou výrobkov, čo bolo v rozpore s
ust. § 136 Ob.Z., nakoľko konateľ spoločnosti nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať
obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

3/ Škoda v sume 2.370,05 EUR, ktorá vznikla na základe vystavenej faktúry č. T. XXXXXXX z
20.06.2008, za obdobie od 01.05.2008 do 31.05.2008 na sumu 35.700,- Sk a Fa č. T. XXXXXXX z

29.09.2008 za obdobie od 01.07.2008 do 30.09.2008 na sumu 35.700,- Sk, celkove sumu 71.400,- Sk =2.370,05 EUR, v ktorom si vyúčtoval odmenu za výkon funkcie konateľa, na ktorú mu nevznikol nárok,
čím vznikla žalobcovi škoda 2.370,05 EUR.

4/ Škoda v sume 6.336,32 EUR, ktorá vznikla neoprávneným účtovaním cestovného na používanie

osobného auta FORD FOCUS ŠPZ: N. XXX Z., v období od 01.05.2008 do 01.12.2008.

5/ Škoda v sume 880,03 EUR za 3 faktúry na vyúčtovanie cestovných nákladov bez vyúčtovania
pracovných ciest a bez povolenia:

- Fa č. XXXXXXX z 30.06.2009 na 322,64 EUR,

- Fa č. XXXXXXX z 03.08.2009 na 318,94 EUR,

- Fa č. XXXXXX zo 16.04.2009 na 238,45 EUR.

Za 1 km účtoval 0,33 EUR alebo 0,22 EUR /km (odlišne).

6/ Škoda v sume 59,40 EUR, ktorá vznikla nesprávnym zúčtovaním cenín ku dňu 21.09.2010 podľa
Hlavnej knihy, za stravné lístky, za 25 stravných lístkov v hodnote 3,30 EUR/1 kus, čo nezodpovedalo
reálnemu stavu, ktorý bol v skutočnej hodnote 23,10 EUR za 7 stravných lístkov v hodnote 3,30 EUR/1
kus, pričom rozdiel v sume 59,40 EUR je zodpovedajúci 18 ks stravných lístkov v hodnote 3,30 EUR/

kus, čím vznikla žalobcovi škoda v sume 59,40 EUR. (Podľa inventarizácie Hlavnej knihy, účet 213.01
- Ceniny, za obdobie od 01.01.2010 do 21.09.2010.)

7/ Škoda v sume 149,90 EUR, ktorá vznikla žalobcovi neplnením odvodových povinností žalovaného,
a to odvodov do zdravotnej poisťovne, za čo bola uložená pokuta 100,- EUR rozhodnutím Daňového
úradu Malacky č. PP101/00565/2010 zo dňa 06.07.2010.

8/ Škoda 49,90 EUR, ktorá vznikla za odvody do Daňového úradu DPH - za zdaňovacie obdobie za II.
kalendárny štvrťrok 2010, Daňový úrad v Malackách rozhodnutím z 12.08.2010 vyrubil sankčný úrok v
sume 49,90 EUR.

9/ Škodu v sume 714,- EUR uplatňuje žalobca za mimoriadnu inventarizáciu účtovníctva za roky 2008
až 2010 vykonanú spoločnosťou UMO, s.r.o., Malacky, na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo

04.11.2010 na sumu 714,- EUR.

10/ Na základe zmeny žaloby v bode 10 uplatňoval žalobca náhradu škody v sume 1.596,18 EUR,
predstavujúcu penále za omeškanie odvodov do Sociálnej poisťovne na základe Rozhodnutia Sociálnej
poisťovne z 19.07.2011.

Na základe predložených listinných dokladov mal súd prvého stupňa preukázaný skutkový základ ku

každej položke uplatnenej žalobcom, ktorú žalobca zdokladoval. K pol. 1. bola predložená inventarizácia
hlavnej knihy, účet 211.01 EUR - Pokladničná kniha za obdobie od 01.01.2010 - 17.09.2010 na vyčíslenú
sumu - 16.344,70 EUR, k pol. 2. bola zdokladovaná faktúra T. XXXXXX z 29.09.2008 na sumu 2.000,-
EUR za služby spojené s výstupnou kontrolou za obdobie od 27.08.2008 - 24.09.2008 od dodávateľa:
O. P., pre odberateľa SCHNEEGANS SILICON Gmbh, k pol. 3. boli zdokladované dve faktúry, za služby

spojené s funkciou konateľa: - T. XXXXXX z 20.06.2008 za obdobie od 01.05.2008 - 31.05.2008 na
35.700,- Sk, - T. XXXXXX z 29.09.2008 za obdobie od 01.07.2008 - 30.09.2008 na 35.700,- Sk spolu
na sumu 71.400,- Sk = 2.370,05 EUR, k pol. 4. bola zdokladovaná Fa č. T. XXXXXX z 12.12.2009 za
používanie osobného auta FORD FOCUS, ŠPZ: N. XXXSR za obdobie od 01.05.2008 do 01.12.2008
na sumu 190.887,90,- Sk = 6.336,32 EUR (na tejto položke po oprave dátumu žalobca

netrval), k pol. 5. na cestovné náklady boli vystavené faktúry na sumu 880,03 EUR: Fa č. XXXXXXX
zo 16.04.2009 na 238,45 EUR, Fa č. XXXXXXX z 30.06.2009 na 322,64 EUR, Fa č. XXXXXXX z
03.08.2009 na 318,94 EUR. Duplicitu k cestovným nákladom pol. 5 žalobca zdokladoval Fa č. XXXXXX
spl. 31.12.2009 na 7.080,50 EUR. Vyúčtované administratívne služby za rok 2009 (jednalo sa o cesty
zo Slovenskej republiky - Stupava do Lozensteinu - Rakúsko). K pol. 6 na stravné lístky a účtovný stav

cenín bola zdokladovaná inventarizácia Hlavnej knihy - účet 213.01 - Ceniny za obdobie od 01.01.2010do 21.09.2010, požadovaný rozdiel 59,40 EUR bol znížený o 25,25 EUR = 34,16 EUR, ktorú položku po
znížení žalovaný nenamietal. K pol. 7 za odvody do Zdravotnej poisťovni na pokutu 100,- EUR, žalobca
zdokladoval rozhodnutie úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou zo dňa 06.07.2010 pod č.k.

PP 101/00565/2010. K pol. 8. Za odvody Daňovému úradu Malacky v sume 49,90 EUR za sankčný úrok,
žalobca zdokladoval rozhodnutie daňového úradu Malacky č. 606/230/46289/10/AN9 zo dňa 12.08.2010
(za II. kalendárny štvrťrok 2010). K pol. 9. za vykonanú mimoriadnu inventarizáciu spoločnosti UMO,
s.r.o. Malacky, bola zdokladovaná faktúra Fa č. XXXXXXX zo 04.11.2010 na sumu 714,- EUR. K pol.
10. za odvody do Sociálnej poisťovne v sume 1.596,18 EUR žalobca zdokladoval rozhodnutie sociálnej

poisťovne z 19.07.2011 na penále 1.596,18 EUR (za obdobie mesiacov 1-9/2010 vo výške 0,05 %
za každý deň omeškania od splatnosti poistného. Na základe vykonaného dokazovania, s
prihliadnutím na citované ustanovenia súd dospel k záveru, že porušenie povinností pri výkone funkcie
konateľa bolo preukázané a riadne zdokladované podľa jednotlivých uplatňovaných položiek v celkovej
sume 23.365,01 EUR, za položky 1, 2, 3, 5, 7, 8, 10, ako nedôvodnú považoval súd prvého stupňa
položku 9 v sume 714,- EUR za náhradu škody za vykonanú mimoriadnu inventarizáciu, nakoľko nebolo

preukázané porušenie plnenia funkcie konateľa, ani žiadne ďalšie zákonné dôvody pre uplatnenie sumy
zaplatenej žalobcom spoločnosti UMO, s.r.o. za mimoriadnu inventarizáciu a tento úkon nebol v príčinnej
súvislosti s pôsobením žalovaného pri výkone funkcie konateľa. V položke 4 - Cestovné náklady v
sume 6.336,32 EUR bola vykonaná oprava vystavenej faktúry za rok 2008 a žalobca uviedol, že na
tejto položke netrvá, ale z hľadiska právneho v tejto časti žalobu nezobral späť, súd preto túto položku

neuznal za dôvodnú. V položke 6 - za stravné lístky pôvodne v sume 59,40 EUR žalobca čiastočne
zobral žalobu späť v sume 25,25 EUR a súd prvého stupňa preto v tejto časti konanie čiastočne zastavil
podľa § 96 ods. 1, veta tretia O.s.p.. V časti v sume 34,16 EUR žalovaný túto položku nenamietal a tiež
nenamietalpoložky7,8,10uplatňovanézaodvody.Súdprvéhostupňauznalzadôvodnúnáhraduškody
za vedenie účtovníctva, podľa položky 1 v sume 16.334,70 EUR, podľa mimoriadnej inventarizácie,

nakoľko uvedená suma v pokladničnej knihe chýbala a výbery a výdavky neboli účtovne zdokladované
v uvedenej sume. K položke 2 súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný vystavil na seba ako fyzickú
osobu faktúru na 2.000,- EUR, ktorá však mala byť vystavená na spoločnosť žalobcu, ktorá na základe
zmluvy vykonávala kontrolu výrobkov pre spoločnosť SCHNEEGANS a v tejto časti žalovaný konal v
rozpore s ust. § 136 Ob.Z., nakoľko nemohol ako konateľ žalobcu uzatvárať obchody vo svoj prospech.

Ohľadom Cestovných nákladov v sume 880,03 EUR uvedených v položke 5 žalobca uviedol, že tieto
boli vyúčtované duplicitne, a to okrem troch faktúr uvedených v položke 5. Uviedol, že boli
vyúčtované aj vo faktúre č. XXXXXX na sumu 7.080,50 EUR ako administratívne náklady za rok 2009
a spoločník žalobcu p. O. potvrdil, že dohoda bola taká, že administratívne náklady sa budú zúčtovať
raz ročne a nemal vedomosť pri ich odsúhlasovaní, že tieto si už žalovaný vyúčtoval uvedenými troma

faktúrami. Žalobca tiež poukázal na to, že všetky náklady konateľa mohli byť dôvodne uplatňované až na
základe zmluvy o výkone funkcie konateľa uzavretej dňa 24.10.2008, a na cestovné náklady za mesiac
máj a júl 2008 nárok nevznikol. Žalobca tiež potvrdil, že do uzavretia písomnej zmluvy o výkone funkcie
konateľa bola ústna dohoda, ktorú potvrdil pred súdom spoločník spoločnosti pán O., že žalovaný mal
nárok na 50 % odmeny zo zisku spoločnosti, ale keďže spoločnosť od založenia nedosahovala zisk, súd

prvého stupňa nevyhodnotil nárok žalovaného v pol. 3 v sume 2.370,04 EUR ako dôvodný. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uznal dôvodným nárok žalobcu v celkovej výške
23.365,01EUR,novzhľadomnažalovanýmuplatnenúkompenzačnúnámietku vzmysleust.§97a§98
O.s.p. v sume 20.212,40 EUR, z ktorej sumy súd uznal za dôvodnú odmenu za výkon funkcie konateľa v
sume 14.950,- EUR za obdobie od 24.10.2008 do 08.10.2010, za 23 mesiacov x 650 EUR (mesačne =

14.950,- EUR). Nárok na započítanie odmeny konateľa vznikol žalovanému na základe zmluvy o výkone
funkcie konateľa uzavretej dňa 24.10.2008, v sume 650,- EUR mesačne a bolo preukázané, že odmena
konateľa žalovanému nebola vyplácaná. Preto po započítaní k uznanej náhrade škody 23.365,01 EUR -
14.950,- EUR = 8.415,01 EUR je suma, na ktorú súd prvého stupňa zaviazal žalovaného a vo zvyšku do
30.440,58 EUR súd žalobu zamietol. Súd konanie čiastočne zastavil v sume 25,25 EUR z dôvodov

čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1, veta tretia O.s.p.. Súd prvého stupňa do započítania z
celkovej uplatnenej sumy 20.212,40 EUR podľa kompenzačnej námietky neuznal na započítanie
DPH ani odvody, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 228,80 EUR, pretože sa nejedná o skutočnú škodu,
ktorá žalovanému vznikla, pretože odpočet DPH sa uplatňuje podľa faktúr na daňovom úrade a odvody
žalovaný nevykonal za spoločnosť ani za seba, a tieto sú nárokovateľné zo strany poisťovní, a úhradu

odvodov žalovaný nezdokladoval. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcu v konaní: 8.415,01 EUR x
100 %: 30.440,58 = 27,65 % a neúspech: 6.336,32 + 25,25 + 714 + 14.950: 22.025,57 x 100
%: 30.445,58 = 72,35 %, rozdiel 72,35 % - 27,65 % = 44,70 %, čo je čiastočný neúspech v prospechžalovaného, a preto zaviazal žalobcu na čiastočnú náhradu trov konania žalovaného, a to z celkových
trov konania, na čiastočnú náhradu vo výške 44,70 %. Celkové trovy konania žalovaného za právne
zastúpenie Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom, 4.982,12 EUR x 44,70 % = 2.227,- EUR,

je čiastočná náhrada trov konania žalovaného za právne zastupovanie.

Podľa § 166 O.s.p. súd doplnil vyhlásený výrok rozsudku o náhradu trov konania za predbežné opatrenie
a zaviazal žalobcu, ktorý nemal úspech za PO k náhrade trov za súdny poplatok za odvolanie
za predbežné opatrenie v sume 33,- EUR. O trovách konania štátu sú rozhodol podľa § 148 O.s.p
a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania štátu za svedočné v sume 21,59 EUR a za tlmočné 159,36

EUR, ktoré bolo preddavkované zo štátnych prostriedkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie žalobca, ktorý odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a žalovaného zaviazať na
náhradu škody v zmysle žalobného petitu zo dňa 31.3.2011 a zaplatenie trov konania žalobcu. Uviedol,
že odvolanie podáva v rozsahu nepriznaného nároku v sume 714,- EUR titulom náhrady škody za
vykonanie mimoriadnej spätnej kontroly účtovníctva za obdobie pôsobnosti žalovaného v spoločnosti

a v rozsahu, v ktorom súd pripustil kompenzačnú námietku žalovaného, ako aj v rozsahu priznaných
trov konania. Uviedol, že žalovaný preukázateľne nevykonával svoju funkciu svedomito, s odbornou
starostlivosťou v záujme spoločnosti, o čom svedčia účtovné rozdiely, neoprávnené a duplicitné faktúry
ako aj sankcie, ktoré žalobca uhradil tretím osobám po tom, ako funkcia konateľa žalovaného v
spoločnosti zanikla, pričom týmto konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca uviedol, že

kompenzačnú námietku žalovaného nepovažuje za dôvodnú, nakoľko mu nárok na odmenu za výkon
funkcie nevznikol, keďže si zásadným spôsobom neplnil povinnosti. Uviedol, že nároky žalovaného
za výkon činnosti boli primerane uspokojené už tým, že žalovaný sám uzatvoril pracovnú zmluvu v
spoločnostižalobcupotom,akozistil,žezozmluvyovýkonefunkciekonateľabysaneodvádzaliodvody.
Poukázal na skutočnosť, že žalovanému jediný spoločník spoločnosti evidoval mesačné vyplácanie

sumy približne rovnajúcej sa odmene za výkon funkcie, no o existencii pracovného pomeru nevedel.
Uviedol, že pracovná zmluva, ktorú žalovaný predložil, bola na funkciu riaditeľ spoločnosti, no jedinou
zmluvou nachádzajúcou sa v účtovníctve spoločnosti bola zmluva na funkciu konateľa spoločnosti, a
preto pracovná zmluva, ktorú žalobca súdu predložil, bola zrejme vyhotovená dodatočne. S poukazom
na uvedené skutočnosti žalobca vyslovil názor, že kompenzačná námietka žalovaného je proti dobrým

mravom a duplicitné vyplácanie za tú istú činnosť považuje za neprimerané a nespravodlivé. Uviedol
tiež, že kompenzačná námietka žalovaného nespĺňala procesné náležitosti, nakoľko nebola súdu
predložená s petitom na rozhodnutie vo veci samej v súlade s ustanovením § 97 ods. 3 O.s.p..
Žalobca ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa nepriznal položku uplatnenú titulom odbornej účtovnej
asistencie spoločnosti UMO, s.r.o., uviedol, že tento výdavok by žalobcovi vznikol v priamej súvislosti

s preukázaním vzniku škody, ktorú žalovaný spôsobil. Žalobca v odvolaní napadol tiež výrok o trovách
konania. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď žalovanému priznal náhradu trov
právnehozastúpenia,nakoľkožalovanýažnaposlednompojednávanívzniesolkompenzačnúnámietku,
a preto do toho momentu nie je správne počítať žalovanému pomerný úspech, nakoľko trovy konania
mali byť v plnej miere priznané žalobcovi, nakoľko jeho neúspech bol do tej doby len nepatrný. Uviedol

tiež, že súd prvého stupňa priznal žalovanému za niektoré úkony vyššiu sadzbu, než upravuje príslušné
ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne za pojednávania konané 15.12.2011, 6.9.2012 a
18.10.2012. Poukázal tiež na rozpor priznaných trov právneho zastúpenia s ustanovením § 10 ods.
2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia,
ktorého sa právna služba týka v čase začiatku poskytovania právnej služby, teda žalovaný si vyčíslil trovy

právneho zastúpenia nad rámec vyhlášky, čo však súd prvého stupňa nebral na vedomie a uplatnené
trovy žalovanému priznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti podal žalovaný riadne a včas odvolanie,
v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že nárok žalobcu na zaplatenie
1.545,61 EUR zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že nie je správne, že súd

prvého stupňa priznal žalobcovi titulom náhrady škody odpočtu DPH za roky 2008 a 2009 v sume 545,61
EUR ako istinu vedenú pod položkou č. 2 v sume 1.000,- EUR, kde žalobca navrhoval priznať 2.000,-
EUR, čo bola údajne škoda spôsobená v zmysle ustanovenia § 136 Obch. zák.. Uviedol, že z výpovedí
svedkýň je zrejmé, že táto suma bola odmenou pre majiteľa firmy p. O. a p. P., čím tieto výpovedespochybnili tvrdenie žalobcu o vzniku škody, žalovaný vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní
uviedol, že v konaní tiež spochybnil položku č. 3 žalobného návrhu, čo súd prvého stupňa v rozhodnutí

nijakým spôsobom nereflektoval. Uviedol, že išlo o účtovné náklady po vzájomnej dohode s pánom O.,
ktorý však túto skutočnosť spochybnil, no keďže je žalobca v dôkaznej núdzi, nakoľko túto ústnu dohodu
preukázať nevie, tak žalovaný nenapáda v odvolacom konaní základ sumy titulom náhrady škody, ale
v celom rozsahu napáda sumu 378,41 EUR, čo predstavuje DPH z uvedených dvoch faktúr. Uviedol,
že táto suma obsahuje DPH, ktorú si žalobca uplatnil voči Slovenskej republike a ktorú musel žalovaný

zaplatiť ako platca DPH. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že urobí dodatočné daňové priznanie a tak
vznikne škoda, nakoľko v čase rozhodnutia súdu nepreukázal dodatočné daňové priznanie. Z rovnakého
dôvodu žalovaný napáda aj nárok žalobcu vedený pod položkou 5, nakoľko si žalobca uplatnil aj DPH
v sume 167,20 EUR, ktorú si zároveň uplatnil aj voči štátu. K uvedenému žalovaný dodal, že výpoveď
svedkyne B. potvrdila, že žalobca je platcom DPH a zo všetkých faktúr, ktoré žalovanému vystavil si
DPH uplatnil, čo preukazuje, že žalobcovi škoda vo výške zaplateného DPH nemohla vzniknúť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v žalovaným
napadnutej časti potvrdiť. Ohľadom žalovaným namietanej neoprávnene uplatnenej DPH žalobca
uviedol, že neoprávnene vkladané faktúry žalovaným do účtovníctva žalobcu je vzťahom dvoch
subjektov, pričom žalobcovi vznikla škoda ich úhradou žalovanému, teda žalovaný spôsobil žalobcovi
dňom úhrady faktúr škodu v celej výške vrátane DPH. Uviedol, že následne uplatnený odpočet DPH

je vzťah medzi žalobcom a tretím subjektom a právoplatné rozhodnutie o náhrade škody nie je
rozhodujúce pre nárok tohto tretieho subjektu voči žalobcovi. Ďalej uviedol že žalovaný dospel k
nesprávnemu výpočtu sumy DPH uvedenej v položke č. 3, ktorá má správne znieť 378,41 EUR a z
faktúr uvedených v položke 5 je suma DPH 140,50 EUR, čo spolu predstavuje sumu 518,91 EUR a nie
545,61 EUR, ako žalovaný nesprávne uviedol. Ohľadom napadnutej položky č. 2 a sumy 1.000,- EUR

žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný ako živnostník vystavil spoločnosti SCHNEEGANS SILICON
Gmbh, čím konal v rozpore so spoločenskou zmluvou ako aj Obchodným zákonníkom a žalobcovi tak
spôsobil škodu. Uviedol, že táto faktúra mala znieť na meno žalobcu a nie žalovaného, nakoľko to boli
zamestnanci žalobcu, ktorí pre spoločnosť SCHNEEGANS SILICON Gmbh, vykonávali prácu. V tejto
súvislosti poukázal na nerelevantnosť výpovede svedkýň, ktoré samé uviedli, že nemali vedomosť o ich

oprávnenosti.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny a
pochybenia sa dopustil len pri rozhodovaní o trovách konania.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva, že žalobca v konaní jednoznačne preukázal pochybenia žalovaného pri výkone
funkcie konateľa, ako aj vznik škody obsiahnutý v jednotlivých položkách, tak ako správne uviedol súd

prvého stupňa. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania čo do merita veci uvádza, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil výšku spôsobenej škody ako i akt započítania kompenzačnej námietky na
výšku škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa
podrobne a jasne vysvetlil, ktoré položky žaloby považuje za dôvodné a preukázané a k dôvodom
odvolania žalobcu uvádza, že súd prvého stupňa zamietol žalobu v rozsahu 714,- EUR uplatnených

v položke č. 9 z dôvodu, že nebolo preukázané porušenie plnenia funkcie konateľa, ani žiadne
ďalšiezákonnédôvodypreuplatneniesumyzaplatenejžalobcomspoločnostiUMO,s.r.o.zamimoriadnu
inventarizáciu, rovnako ako nepovažoval za preukázanú príčinnú súvislosť s pôsobením žalovaného
pri výkone funkcie konateľa, tento záver súdu prvého stupňa odvolací súd zdieľa, nakoľko žalobca v
tomtoprípadeskutočneneuniesoldôkaznébremenoauvedenéskutočnostivkonanípredsúdomprvého

stupňa ako i v odvolacom konaní nepreukázal. Ďalej žalobca namietal akt započítania kompenzačnej
námietky žalovaného, z dôvodu, že ide o konanie proti dobrým mravom, pričom samotná námietkanebola podaná správne po procesnej stránke. K uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že poberanie mzdy popri odmene za výkon funkcie nie je možné považovať za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko sú to dva samostatné nároky, ktorých súbeh zákon nevylučuje. Skutočnosť,

že o ich existencii jediný spoločník žalobcu nevedel, nezakladá neopodstatnenosť tohto nároku či už
podľa zmluvy o výkone funkcie, či Zákonníka práce. Odvolací súd ďalej po preskúmaní veci nezistil
procesné pochybenie súdu prvého stupňa pri akceptácii kompenzačnej námietky, ktorú si žalovaný
uplatnil na pojednávaní kvalifikovaným spôsobom v zmysle ust. § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p. a nie je správna
domnienka žalobcu, že tak mohol urobiť len samostatným návrhom vo veci samej, naopak ak by neboli

splnené podmienky pre spojenie veci, mohol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 97 ods.
2 túto kompenzačnú námietku žalovaného vyčleniť na samostatné konanie. K odvolaniu žalovaného
ohľadom uplatnenej náhrady za DPH odvolací uvádza, že túto náhradu považuje za plne dôvodnú, tak
ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca je platcom DPH.
Ďalej k žalovaným namietanej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o priznaní náhrady škody
vedenej pod položkou č. 2 v časti 1.000,- EUR, ktoré mali byť vyplatené ako odmena p. O. odvolací súd

uvádza,žesúdprvéhostupňasprávnevyhodnotilskutkovýstav,nakoľkožalovanývkonanínepreukázal,
že odmena 1.000,- EUR bola v skutočnosti p. O. vyplatená, naopak, žalobca preukázal, že odmenu
2.000,- EUR si žalovaný fakturoval na vlastné meno a nie pod menom spoločnosti, ktorú v tom čase
zastupoval ako konateľ, čo bolo v hrubom rozpore s povinnosťami konateľa spoločnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako správny potvrdil.

Odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti namietaných trov právneho zastúpenia
je preskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku odvolací súd nezistil, podľa ktorého právneho predpisu a
podľa ktorých ustanovení priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia. Nad rámec uvedeného
odvolací súd vyslovuje pochybnosť o súlade uplatnených úkonov právnej služby - účasť na pojednávaní

dňa 15.12.2011, 6.9.2012, 18.10.2012, ktoré si právny zástupca vyúčtoval ako dvojnásobok odmeny s
ustanovením § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktoré stanovuje, že na dvojnásobok
odmeny má právny zástupca nárok v prípade pojednávania trvajúceho viac ako štyri hodiny, a to za
každé dve skončené hodiny, pričom zo spisového materiálu nemal odvolací súd za preukázané trvanie
pojednávania v tejto miere, hoci súd prvého stupňa zvýšenú odmenu právnemu zástupcovi priznal.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zrušil napadnutý rozsudok výroku o úhrade trov konania
podľa § 221 odsek 1 písmena f/, O.s.p. a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania (§ 224 odsek 3 O.s.p.)., reflektujúc i dôvody odolania žalobcu a toto rozhodnutie i odôvodní v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.