Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213716
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:4213213716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír
Kán, Námestie M. Benku č. 9, Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt
bezdomovca N. - A., zastúpený opatrovníkom: W. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V,
o zaplatenie istiny 50,50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
28. októbra 2013, č. k. 41C/298/2013 - 33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia 50,50 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 29 ods. 2, 6, § 101 ods. 2 O. s. p.,
§ 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2009 Z. z., o doprave na dráhach, § 100 ods. 1, § 108, § 563,
§ 760, § 853 Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku uplatneného žalobcom, keď mal
dokazovaním preukázané, že žalovaný dňa 05.04.2011 o 18.06 hod cestoval linkou MHD č. 204 bez
platného cestovného lístka a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. V dôvodoch
svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času,
v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania, premlčaním

právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu. Súd prvého stupňa
ďalej uviedol, že ust. § 108 Občianskeho zákonníka, ktoré platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej
a nákladnej prepravy (§ 760 až 773 Občianskeho zákonníka) s výnimkou práva na náhradu škody v
zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, stanovuje jednoročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práva z
prepravy, v ktorej sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z ust. § 760 Občianskeho
zákonníka, ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorý tiež

patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, hoci nie je v tomto ustanovení
výslovne uvedený. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom,
ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy a
keďže citovaný zákon premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 cit. zákona) neupravuje, treba otázku premlčania tohto
nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ust. § 108

Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok
plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa cestovnýmlístkom, a preto je podľa § 563 Občianskeho zákonníka cestujúci (dlžník) povinný dlh splatiť prvého dňa
po tom, ako ho dopravca (veriteľ) o plnenie požiadal, ktorým dňom nastáva splatnosť dlhu a právo je
možné vykonať podaním žaloby na súd. Uviedol, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu

bez platného cestovného lístka dňa 05.04.2011 a na zaplatenie cestovného a úhrady bol vyzvaný v tento
deň pri kontrole cestovných lístkov, a preto jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 06.04.2011
a uplynula dňom 06.04.2012 a keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 21.06.2013,
námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa žalobu
zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom

žalovaného v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nakoľko sa
žalovanýnavýzvurevízoradňa05.04.2011nalinkeMHDč.204nepreukázalplatnýmcestovnýmlístkom

alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný v zmysle Čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a Čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť žalobcovi
cestovné 0,50 eur a úhradu 50 eur, nakoľko táto povinnosť žalovanému vznikla v zmysle Zákona o
doprave na dráhach a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy
podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že Občiansky

zákonníka stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam,
kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená
premlčaciadoba.Poukázalnaskutočnosť,žezákonocestnejdopraveneustanovujepremlčaciudobuna
zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa na
danú právnu vec aplikovať ust. § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe, z dôvodu

ktorého pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
premlčaná. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených
pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných
veciach a jeho odvolaniu vyhovel.

Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že
považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku

podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vznikácestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť

na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.

zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane

cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsahposkytovanejslužby,mlčkypristupujeajnaďalšievšeobecneznámevedľajšiedojednaniazmluvy
upravené v zákone č. 514/2009 Z. z., o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov, Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v Tarife mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Cestujúcemu zároveň vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným
cestovným lístkom, ktorý je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne
a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta.
Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je
na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o

prepraveuzavrie.Vosvojejpodstateuvedenéprávaaimzodpovedajúcepovinnostiobochzmluvnýstrán
predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného žalobcom.

V prejednávanej veci žalovaný cestoval dňa 05.04.2011 na linke MHD č. 204 bez cestovného lístka a

nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na zaplatenie cestovného
a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom žalobcom prostredníctvom revízora vyzvaný priamo
na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo
dňa 05.04.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka teda začala
plynúť dňa 06.04.2011 a uplynula dňom 06.04.2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa

21.06.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovník žalovaného sa premlčania dovolal, nebolo možné
žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka).

Žalobca totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle §
8 ods. 5,6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti

žalovaného mať zakúpený lístok, t. j. dňom 05.04.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba
podľa § 108 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na
začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 21. júna 2013, bol nepochybne
podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených

pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
s právnym posúdením otázky premlčania v uvedených rozhodnutiach nestotožňuje s poukazom na
skutočnosť, že pre odvolací súd v tejto veci nie sú záväzné a právne závery v nich, nie je možné
považovať ani za prevažujúcu (zjednotenú) rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave.Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.

p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.