Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229546
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112229546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: Y. V., naposledy bytom W., Zvolenská
2, zastúpený ustanoveným opatrovníkom R.. N. F., vyšší súdny úradník Krajského súdu v Nitre, o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie 331,94 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 06.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
sumy 331,94 eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle

faktúr, pričom uviedol, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle
§ 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách odporca uzavrel zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a taktiež
sa odporca zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných
povinností bolo povinnosťou od odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o
pripojení.

Navrhovateľ a ani právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť riadne ospravedlnili
a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Ustanovený opatrovník odporcu sa na pojednávanie nedostavil hoci doručenie predvolania mal riadne
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd postupoval v zmysle §101 odsek 2 OSP a
pojednával v ich neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu si uplatňuje z
titulu,žeprávnemupredchodcovinavrhovateľabolaspôsobenáškoda,ktorázodpovedáhodnotedotácie
doposkytnutéhotelefónnehozariadenia,čižeprávnemupredchodcovinavrhovateľavzniklaškoda,ktorá
by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy a riadne plnil zmluvu
počas doby viazanosti.

Ďalej právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada, aby súd priznal zmluvnú
pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, , faktúrou ohľadom
zmluvnej pokuty, so všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, a zistil tento skutkový a právny stav:.

Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení a to dňa 11.6.2008 k
tel. č. XXXX XXX XXX, SIM Karta XXXXXXXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej sa zaviazal právny
predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb 100 a Viac, s dobou viazanosti na 24
mesiacov s tým, že odporca obdržal mobilný telefón Sony Ericsson W5801.

Podľa Zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 4. ,,V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej

v bode 1 písmeno b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných
podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku, ktorej dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v sume 10.000,- Sk v prepočte 331,94Eur.

Záväzkové vzťahy vznikajú z rôznych právnych skutočností, najme však z právnych úkonov, ktorých

osobitným druhom sú zmluvy.

V danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného
predpisu, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zároveň však ide aj o zmluvu
spotrebiteľskú, ktorej všeobecnú úpravu obsahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011 zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie

doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní

verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy, o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvnápokutajeakozaisťovacíprostriedokupravenáv§544a§545OZ.Zmluvnápokutajepeňažitou
čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i
keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou je možné

zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute
predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty,
prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty
je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri
svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút

zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.

Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený
porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.

Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty
zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej
pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z
navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom

navrhovateľaaodporcomdošlokuzavretiuvyššieuvedenejzmluvy , súčasťouzmluvyboliajvšeobecné
podmienky.

Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby.
Odporcasavzmyslezmluvy zaviazalnavrhovateľoviriadneplatiťúhraduzaposkytnutéslužby,ktorému
navrhovateľ fakturoval mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov

a pre aké porušenie povinností vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní
uplatňuje .

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože odporca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani
nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy odporca uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté

služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške,
nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti (faktúru a ani dodatok o pripojení). Navrhovateľ ničím nepreukázal
vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhotovená faktúra týkajúca sa iba zmluvnej pokuty nie je
takým dôkazom.

Taktiež všeobecné zmluvné podmienky nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol,

teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu .

Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutu pri porušení zmluvných povinností , a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

Okrem toho považoval súd dojednane o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok

vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporcovi vznikne povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 psím.
a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcunavrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho
neurčitosť.

Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o

povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.