Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311214499
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311214499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Z. M. G.
V. M. E. Á. S. , bytom G., K. Č.. X, zastúpený JUDr. Martinom Janáčom, advokátom v Bratislave,
Wilsonova č. 3, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky, Bratislava, Kutuzovova č. 8, o zaplatenie sumy 11.585,28 €, s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. októbra 2012, č.k. 15 Cpr
2/2011-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd

späťvzatie návrhu na začatie konania n e p r i p ú š ť a ;

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 26.10.2012, č.k. 15 Cpr 2/2011-91, návrh zamietol. Ním
sa navrhovateľ domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 11.585,28 €, čomu
zodpovedá a/ rozdiel medzi súčtom mesačných služobných platov určených podľa ustanovenia § 139,
§ 145a zákona č. 346/2005 Z.z., za čas od 10.10.2007 do 13.10.2008, ak by k dočasnému pozbaveniu
výkonu štátnej služby nedošlo a súčtom krátených služobných platov vo výške 30 % podľa ustanovenia
§ 65 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré mu boli vyplácané v jednotlivých mesiacoch. V rozhodnom
obdobní mal služobný plat v sume 25.000,-- Sk mesačne (10.10.2007 - 31.12.2007), v sume 26.000,-- Sk

mesačne (1.1.2008 do 31.3.2008), v sume 26.790,-- Sk mesačne (1.4.2008 - 13.10.2008). Krátený hrubý
príjem predstavoval sumu 8.100,-- Sk. Nedoplatený rozdiel za obdobie od 10.10.2007 do 31.10.2007
bol v sume 412,27 €/12.420,-- Sk (25.000,-- Sk - 12.580,-- Sk); za obdobie od 1.11.2007 do 31.12.2007
v sume 2 x 560,98 €/16.900,-- Sk (25.000,-- Sk - 8.100,-- Sk), celkom 1.121,96 €; za obdobie
od 1.1.2008 do 31.3.2008 v sume 3 x 594,17 €/17.900,-- Sk (26.000,-- Sk -
8.100,-- Sk), celkom 1.782,51 €; za obdobie od 1.4.2008 do 30.9.2008 v sume 6 x 620,39 €/18.690,--
Sk (26.790,-- Sk - 8.100,-- Sk), celkom 3.722,34 €; za obdobie od 1.10.2008 do 13.10.2008

v sume 260,16 €, t.j. 13/31 zo sumy 620,39 € /18.690,--Sk (26.790,-- Sk - 8.100,-- Sk), spolu 7.299,24
€. b/ Súčet nevyplatených príspevkov na bývanie podľa ustanovenia § 169 s poukazom na ustanovenie
§ 172 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. e/ zákona č. 346/2005 Z.z. za čas od 10.10.2007 do 13.10.2008
(10.10.2007 - 31.12.2007 v sume 250,28 €/7.540,-- Sk mesačne, t.j. 174,27 € nevyplatená časť zamesiac október 2007) + 2 x 250,28 € za obdobie od 1.1.2008 do 13.10.2008 v sume 260,24 €/7.840,-
Sk mesiac, t.j. 9 x 260,24 € + 109,13 € ako nevyplatená časť za mesiac október 2008; spolu 3.126,12
€. c/ Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku podľa ustanovenia § 97 zákona č. 346/2005 Z.z.

za obdobie od 1.1.2008 do 13.10.2008, t.j. za 28 dní dovolenky krátenej a nepreplatenej pri skončení
služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 99 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z.
v sume 829,92 € (29,64 € denne). Základom pre výpočet náhrady bol naposledy ustanovený mesačný
služobný plat v sume 26.790,-- Sk (889,27 €) podľa ustanovenia § 97 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.
Riadna dovolenka by predstavovala 42 kalendárnych dní za rok. d/ Peňažná náhrada za nevyužité

mesačné výstrojové náležitosti, na ktorých poskytnutie má nárok podľa ustanovenia § 174 ods. 2, § 176
a nasl. zákona č. 346/2005 Z.z., § 21 a nasl. Výnosu MO SR č. SEOPMVL-92-172/2008-OdL zo dňa
9.12.2008, služobného predpisu č. 106/2007 a služobného predpisu č. 116/2008 v
období od 10.10.2007 do 13.10.2008. Na doplnenie výstrojných náležitostí sa vydávali profesionálnym
vojakom výstrojové poukážky obsahujúce výstrojové body v hodnote 0,03 € (1,-- Sk). Za dané obdobie
mu patrilo 11.000 výstrojových bodov, ktoré nemohol vyčerpať. Peňažná náhrada teda predstavuje

sumu 330,-- €. Skutkovo dôvodil tým, že po jeho zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených
profesionálnych vojakov (Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009)
bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 prepustený zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka s účinnosťou od 2.3.2009. Teda už nie je v služobnom
pomere profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z., a teda nie je možné vec znovu prejednať

a rozhodnúť v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č.k. 1 S 215/2008-23,
čo vyplýva aj z listu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 19.2.2010, č. ÚPS-348-1/2009-PZ.
Z tohto dôvodu nemôže byť ani v súčasnosti a ani v budúcnosti vydané akékoľvek ďalšie
rozhodnutie štátneho orgánu - Ministerstva obrany Slovenskej republiky ohľadom ukončenia dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby. V prípade právoplatného skončenia trestného stíhania

v prospech neho neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 65 ods. 10 zákona č. 346/2005
Z.z. (doplatenie rozdielu, o ktorý bol plat profesionálneho vojaka znížený). Protiprávnosť zrušeného
PR RVP č. 407 (nezákonnosť personálneho rozkazu pre jeho nepreskúmateľnosť) žiadnym spôsobom
nezapríčinil, ale naopak protiprávny stav vznikol predmetným rozhodnutím, pričom jeho účinky nemožno
v súčasnosti už reparovať; tým mu vznikla škoda uvádzaná vyššie.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné
rozhodujúce právne skutočnosti. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 314 zo dňa
9.10.2007 podľa § 65 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých predpisov v
znení neskorších predpisov navrhovateľ bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 10.10. 2007

s odôvodnením, že je dôvodne podozrivý, že závažným spôsobom porušil základnú povinnosť v §
119 ods. 1 písm. g/ zákona tým, že pri výkone štátnej služby nedodržal ustanovenia Etického kódexu
profesionálneho vojaka. Svojim konaním porušil najmä ustanovenie čl. 5 ods. 7 Etického kódexu -
štandardy správania a konania pri výkone funkcie, ktoré profesionálnemu vojakovi nariaďuje udržiavať
majetok štátu v riadnom stave a chrániť ho pred zničením, poškodením, stratou, zneužitím alebo

zmenšením a zverené prostriedky využívať čo najefektívnejšie v súlade s účelom, na ktoré boli určené
a nezneužívať ich na osobný prospech. Stal sa dôvodne podozrivým, že svojím konaním závažným
spôsobom porušil aj základnú povinnosť ustanovenú v § 119 ods. 1 písm. i/ zákona tým, že narušil
vážnosť ozbrojených síl a ohrozil dôveru v ozbrojené sily tým, že na základe medializácie preventívno-
bezpečnostnej akcie Úradu boja proti organizovanej kriminalite dňa 1.10.2007 s cieľom zadokumentovať

protiprávne konanie, sa začalo trestné stíhanie vo veci sprenevery a porušenia služobných povinností
a zneužitia služobného vozidla, pričom ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozuje priebeh
objasňovania jeho konania. Uvedené personálne opatrenie sa vykonalo po dôkladnom preskúmaní
všetkých okolností a podkladov. Uznesením Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej
kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-59/BOK-B-2007

zo dňa 22.11.2007 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie navrhovateľa
spolu s ďalšími piatimi osobami, ako obvinených pre zločiny sprenevery a porušovania služobných
povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 a § 411 ods.
2, ods. 3 písm. a/, b/ Trestného zákona, pretože na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že títo príslušníci s doteraz presne neustálenými príslušníkmi Útvaru vojenskej

polície 2225 Bratislava v presne nezistenom období najneskôr od 1.1.2006 do 1.10.2007 neoprávnene
použili vojenské služobné vozidlá ..., ktoré mali pridelené, alebo ku ktorých používaniu boli určenírozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície, prisvojili si PHM, a to tak, že týmto konaním obvinení
spôsobili Ministerstvu obrany Slovenskej republiky škodu vo výške asi 1.000.000,-- Sk. Personálnym
rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 15 zo dňa 7.1.2008 bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005

Z.z., ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby navrhovateľa dňa 9.1.2008 s odôvodnením,
že menovanému sa ukončuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby PR R VP č. 314 zo dňa
9.10.2007, ktorým bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Na menovaného bolo vznesené
obvinenie v zmysle § 206 Trestného poriadku pre zločiny sprenevery a porušovanie služobných
povinností v spolupáchateľstve vyšetrovateľom Policajného zboru, Oddelenie vyšetrovania Úradu

boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky ČVS:PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa 27.11.2007. Uvedené personálne opatrenie
sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Personálnym rozkazom
riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008 podľa § 65 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005
Z.z. navrhovateľ bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 10.1.2008 s
odôvodnením, že na menovaného bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľom

Policajného zboru, Oddelenia vyšetrovania, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava,
Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS:PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa
27.11.2007. Menovaný je v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinený pre zločiny sprenevery a
porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
d/, ods. 3, § 411 ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Uvedené personálne opatrenie sa

vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Personálnym rozkazom riaditeľa
Vojenskej polície číslo 407 zo dňa 9.10.2008, bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené
navrhovateľovo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňa 13.10.2008 s odôvodnením,
že rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré bolo realizované PR R
VP č. 21 zo dňa 8.1.2008, sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné

pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom
trestné stíhanie menovaného doposiaľ nebolo skončené. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo
po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 19.11.2009, č.k. 1 S 215/2008-23, bol Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. 407 zo dňa 9.10.2008 podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. zrušený a

vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Súd zistil, že v odôvodnení rozhodnutia je stručne uvedené,
že rozhodnutie o ukončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa vydáva z dôvodu, že v
súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej
služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného (v prejednávanej
veci navrhovateľa) doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Na základe uvedených skutočností súd

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (Ministerstva obrany Slovenskej republiky) je
nezákonné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
došlo len z procesných dôvodov, súd sa dôvodmi žaloby vecne nezaoberal. Uvedený
rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.12.2009 a vykonateľný dňa 22.1.2010. Personálnym rozkazom
riaditeľa personálneho úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 podľa § 72 ods. 1 písm. a/, § 70 ods. 2 písm.

a/ zákona č. 346/2005 Z.z., navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka,
ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia, dňa 2.3.2009, s
odôvodnením, že dňa 17.2.2009 vedúci služobného úradu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o
prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, zistil dôvod prepustenia, pretože menovaný
požiadal o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka pred uplynutím doby výsluhy v

hodnosti. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností
a podkladov. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom pojednávanie v trestnej
veci konané dňa 26.9.2012 bolo odročené na 8.11.2012, vykonávali sa dôkazy.

Súd prvého stupňa dôvodil, že navrhovateľ konkrétne neuviedol, pod ktoré ustanovenie § 3 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov subsumuje nárok na náhradu
škody. Zrejmé je len to, že zodpovednosť odporcu vyvodzuje z toho, že keďže už nie je v služobnom
pomere profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z., a teda nie je možné vec znovu prejednať
a rozhodnúť v zmysle citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, nemôže
byť ani v súčasnosti a ani v budúcnosti vydané akékoľvek rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej

republiky ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby navrhovateľa. Pokiaľ by išlo
o nečinnosť odporcu opätovne vydať akékoľvek rozhodnutie ohľadom ukončenia dočasného pozbaveniavýkonu štátnej služby, zrejme by prichádzala do úvahy aplikácia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003
Z.z., teda zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to jeho
nečinnosťou. Zdôraznil, že odporca akékoľvek rozhodnutie ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia

výkonu štátnej služby navrhovateľa vydať už ani nemohol. Personálny rozkaz č. 407 bol vydaný
dňa 9.10.2008, navrhovateľ podal žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 10.11.2008, Krajský súd v
Bratislave rozhodol dňa 19.11.2009, rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.12.2009, vykonateľný dňa
22.1.2010, pričom sám navrhovateľ, z vlastného rozhodnutia, požiadal o skončenie služobného pomeru
dňa 17.2.2009, jeho služobný pomer bol skončený prepustením dňa 2.3.2009. Navrhovateľ vlastne

sám právne neumožnil Ministerstvu obrany Slovenskej republiky vo veci ďalej konať v zmysle výroku
uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nebolo
povinné vydať v priebehu konania na Krajskom súde v Bratislave nový
personálny rozkaz. Navrhovateľ si pritom musel byť vedomý toho, že Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky už nebude môcť ďalej vo veci konať a vydať nové rozhodnutie. Zdôraznil, že navrhovateľ z
vlastnéhorozhodnutiapožiadaloskončenieslužobnéhopomeruanevyčkaldoprávoplatnéhoskončenia

trestného stíhania, ktoré, ak by sa skončilo jeho oslobodením alebo zastavením trestného stíhania, čím
by sa nepotvrdili dôvody, pre ktoré bol pozbavený výkonu štátnej služby, tak by sa dočasné pozbavenie
výkonu služby dňom 10.1.2008 v zmysle Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo
dňa 8.1.2008 zrušilo a bol by mu ako profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho
služobnýplatznížený.Týchtoskutočnostísimuselbyťvedomý.Služobnýpomernavrhovateľasaprávne

riadil do skončenia jeho služobného pomeru prepustením dňa 2.3.2009 Personálnym rozkazom riaditeľa
Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008, ktorým bol v zmysle § 65 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z.
dňom 10.1.2008 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu vydania uznesenia o začatí jeho
trestnéhostíhania,tedadočasnépozbavenievýkonujehoštátnejslužbydňom10.1.2008saskončilodňa
2.3.2009 jeho prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto navrhovateľ nemá

nárok na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho plat znížený. Ten by mal len v prípade zrušenia dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby, ak by sa v trestnom stíhaní nepotvrdili dôvody, pre ktoré bol dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby. Navrhovateľ sa vlastne skončením služobného pomeru prepustením
dobrovoľne zbavil nároku na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho plat znížený. Na tejto skutočnosti
nič nemení ani vydanie Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008,

ktorým bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené navrhovateľovo dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby dňom 13.10.2008 a ktorý bol následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
právoplatným dňa 22.12.2009, zrušený. Nijakým právnym spôsobom neovplyvnil právny režim založený
citovaným personálnym rozkazom č. 21 zo dňa 8.1.2008, ktorým bol navrhovateľ dočasne pozbavený
výkonu štátnej služby dňom 10.1.2008, a to práve z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer

prepustením. Pokiaľ by navrhovateľ aj vyčkal v právnom režime dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby do právoplatnosti uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave a následne by
skončil služobný pomer prepustením, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby by aj tak skončilo jeho
prepustenímzoslužobnéhopomeru.Čosatýkarozhodnéhoobdobia,počasktoréhopodľanavrhovateľa
mu vznikol nárok na náhradu škody, teda obdobie od 10.10.2007, kedy bol personálnym rozkazom č.

314 zo dňa 9.10.2007 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, do 13.10.2008, kedy bolo ukončené
personálnym rozkazom č. 407 zo dňa 9.10.2008 jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, súd
poukázal na to, že neboli podané žaloby na Krajskom súde v Bratislave, ktorými mohli byť preskúmané
citované personálne rozkazy č. 314, 15 a 21, a preto ich súd nemôže spochybňovať a musí z nich
vychádzať; navrhovateľ nemôže uvádzať, pokiaľ by neboli vydané. Znamená to, že právne neexistuje

začiatok a priebeh rozhodného obdobia, a teda nemôže právne existovať ani koniec
rozhodného obdobia, teda personálny rozkaz č. 407. Personálny rozkaz č. 407, resp. jeho následné
zrušenie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, nezakladá neplatnosť personálnych rozkazov
č. 314, 15 a 21. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 5 ods. l písm. e, § 6 ods. 2 písm. e/, § 65 ods. l,
ods. 2, 3, 9, 10, § 70 ods. l písm. j/, ods. 2 písm. a/, § 72 ods. l, ods. 4 veta pred bodkočiarkou, ods. 7

zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých predpisov, § 1 písm. a/, § 3 ods. l písm. a/, b/, c/, d/, § 4
ods. l písm. c/, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu trovy nevznikli. V tejto časti dôvodil ustanovením

§ 142 ods. l O.s.p.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Zistený skutkový stav súd

prvého stupňa posudzoval podľa právnej úpravy neúčinnej v čase vydania personálnych rozkazov,
najmä neúčinnej v čase vydania nezákonného Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č.
407 zo dňa 9.10.2008. Na danú vec je nutné aplikovať zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnom v rozhodnom období, t.j. v období, počas trvania ktorého sa domáha svojich peňažných

nárokov (10.10.2007-13.10.2008). Súd prvého stupňa daný zákon aplikoval v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 483/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až 1.10.2010; na zrušené nezákonné rozhodnutie
- personálny rozkaz č. 407 sa daná právna úprava vzťahovať nemohla (ani podľa prechodných
ustanovení § 215i). O nesprávnej aplikácii ustanovenia § 65 zákona č. 346/2005 Z.z. zo strany
štátneho orgánu odporcu sa v obdobných veciach vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudkoch zo dňa 20.10.2010, sp.zn. 2 Sžo 545/2009, zo dňa 27.10.2011, sp.zn. 8 Sžo 14/2011. Tieto

rozsudkyvylúčilizákonnúnutnosťdočasnéhopozbaveniavýkonuštátnejslužbyprofesionálnychvojakov
až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Aj v tomto prípade nebolo dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby viazané na skončenie trestného stíhania. Nesúhlasil s názorom súdu prvého
stupňa v tom, že nekonkretizoval zákonné ustanovenie, pod ktoré subsumuje uplatnený nárok. V
návrhu na začatie konania, v záverečnej reči, zdôvodnil svoj nárok, hoci to nebolo nutné v zmysle

ustanovenia § 79 ods. l O.s.p. Zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý stanovil povinnosť uvádzať titul svojho nároku v návrhu,
nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2013 (po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa). Súd prvého stupňa
sa v odôvodnení rozsudku naplnením/nenaplnením jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu nezaoberal a presunul dôsledky nezákonného rozhodnutia a následného nekonania Ministerstva
obrany Slovenskej republiky na neho. Dňa 9.10.2008 vydal štátny orgán rozhodnutie (rozkaz č. 407),
ktoré bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť. Je ústavne neprípustné, aby jeho zákonná obrana proti
rozhodnutiu správneho orgánu (žaloba podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.) bola vykladaná na jeho
ujmu aj vtedy, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné a nepreskúmateľné. Ak by nežiadal

súd o preskúmanie zákonnosti v zákonnej lehote, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby by bolo
navždy skončené a nebolo by možné už o ňom žiadnym spôsobom uvedeným v ustanovení § 65 ods.
9 zákona č. 346/2005 Z.z. rozhodnúť. Na tom by nič nezmenilo to, žeby bol v služobnom pomere k
Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, ani žeby trestné stíhanie skončilo jeho oslobodením. Odporca
síce považuje návrh za predčasný (neskončenie trestného stíhania voči nemu), ale v konaní neuviedol

žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by v prípade právoplatného skončenia trestné stíhania
rozhodlo a ani taký (ani interný) neexistuje. Súd prvého stupňa opomenul aj dôvody, ktoré ho viedli ku
skončeniu služobného pomeru. Po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bez ďalšieho
bol znovu pridelený k Útvaru Vojenskej polície Bratislava (hoci stále bol v tom čase obvinený aj z
majetkovéhotrestnéhočinuspreneverypodľaustanovenia§213Trestnéhozákona),pričomplnilstrážne

a asistenčné funkcie pri prevoze novozavedenej meny euro. V krátkom časovom odstupe od splnenia
tejto úlohy bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009 preradený
do zálohy pre prechodne nezaradených vojakov a prevelený do Nitry. Nebol ustanovený do inej funkcie
a zaradenie do personálnej zálohy bolo jedným z predpokladov pre skončenie služobného pomeru v
zmysle ustanovenia § 70 ods. l písm. a/, h/ zákona č. 546/2005 Z.z. Nesúhlasil preto s názorom súdu

prvého stupňa týkajúceho sa nevyčkania v služobnom pomere. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého
stupňa v tom, že do prepustenia zo služobného pomeru dňa 2.3.2009 sa jeho služobný pomer riadil
Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008, a teda že bol do 2.3.2009
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
bolo preukázané, že dňom 13.10.2008 došlo na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej

polície č. 407 ku skončeniu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ešte dňa 2.3.2009 nebol
tento personálny rozkaz Krajským súdom v Bratislave zrušený. Nesprávny je záver súdu v tom, že sa
skončením služobného pomeru dobrovoľne zbavil nároku na doplatenie platu. Nemohol predpokladať,
akým spôsobom a kedy súdy o jeho žalobe rozhodnú. Naopak štátny orgán odporcu má konať tak, aby
predchádzal škodám. Sám vychádzal z vtedy aktuálneho stavu a každé ďalšie obmedzovanie jeho práv

- zotrvaním v služobnom pomere bez funkčného zradenia a so zníženým služobným platom za účelom,
aby sa prípadne mohli konvalidovať možné pochybenia správneho orgánu by bolo neodôvodneným
a neprimeraným zásahom do jeho ústavných práv v zmysle čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 4, čl. 13 Ústavy
Slovenskej republiky. Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 21 účinný dňa 10.1.2008 vovýrokovej časti ho nepozbavil výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania.
Toto dočasné pozbavenie malo trvať maximálne tri mesiace a mohlo byť nad túto dobu predĺžené,
čo sa nestalo. Je teda otázne, či dočasné pozbavenie neskončilo už dňa 10.4.2008 (uplynutím času).

Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. h/ O.s.p., alebo podľa ustanovenia § 220 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Žiadal náhradu trov konania
pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Podanímzodňa10.3.2014,ktoréboloodvolaciemusúdudoručenédňa11.3.2014,podľa§208vetaprvá

O.s.p. navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu, nadväzne na vedomosť, že dňa 12.3.2014 má byť
verejne vyhlásený rozsudok odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu navrhol späťvzatie návrhu pripustiť,
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastaviť. Náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania nežiadal.

Odporca podaním zo dňa 21.3.2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 21.3.2014, so

späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd vo veci právoplatne
rozhodol.

Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu (žaloby) v celom rozsahu závisí od súhlasu druhého
účastníka konania (v postavení opačnej procesnej pozície než navrhovateľ). Nesúhlas protistrany so
späťvzatím návrhu navrhovateľom bez ohľadu na to, či dôvody nesúhlasu protistrana uviedla alebo

neuviedla, má ten (jediný) právny následok, že odvolací súd nepripustí späťvzatie návrhu na začatie
konania a v odvolacom konaní ďalej pokračuje (§ 208 veta druhá O.s.p.).

Ak teda v prejednávanej veci odporca nesúhlasil so späťvzatím návrhu navrhovateľom, odvolací súd,
už bez ďalšieho, nepripustil späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 208 veta druhá O.s.p.). Odvolací
súd nedoručoval navrhovateľovi nesúhlas odporcu pred rozhodnutím vzhľadom na vyššie uvedený

následok; zostalo bez právneho významu to, či sa navrhovateľ o nesúhlase odporcu so späťvzatím
návrhu dozvedel pred rozhodnutím odvolacieho súdu alebo nie, či sa mal možnosť vyjadriť alebo nie. V
tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť
konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; §

355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol
podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 9. apríla 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudoksúduprvéhostupňaodvolacísúdvcelomrozsahupotvrdil,pretožejevovýrokuvecnesprávny
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu

už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Navrhovateľ dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Dôvody odvolania preukázané neboli; neboli dané. Navrhovateľ v odvolaníneuviedol žiadne vecné, právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil aj správne skutkové
závery,vecrozhodolsprávneajpoprávnejstránke.Rozsudokjepodrobneodôvodnený,obsahujevšetky

náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky
podstatné okolnosti, prečo návrhu nevyhovel.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa17.6.2009,sp.zn.5MCdo8/2008).Právonaspravodlivýsúdnyproces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

Je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a túto odvíja od Personálneho
rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008, ktorý bol na základe jeho žaloby rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č.k. 1S 215/2008-23, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.12.2009, vykonateľnosť dňa 22.1.2010, zrušený ako nezákonný pre nedostatok

dôvodov a vrátený žalovanému správnemu orgánu (Ministerstvu obrany Slovenskej republiky) na ďalšie
konanie; k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov, a tak sa súd dôvodmi žaloby
vecne nezaoberal. Personálny rozkaz teda nebol zrušený z dôvodu, že nemal byť vydaný a ako taký
preto nezákonný, ale (len) z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia. Z Personálneho rozkazu riaditeľa
Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008 vyplýva, že podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005

Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ Vojenskej polície končí dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby dňom 13.10.2008 u navrhovateľa (čatár Z. M., narodený dňa XX.X.XXXX). Z
odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré
bolo realizované PR R VP č. 21 zo dňa 8.1.2008, sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období

pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv
na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného nebolo doposiaľ právoplatne skončené.
Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008 podľa § 65 ods. l písm. b/
zákona č. 346/2005 Z.z. bol navrhovateľ dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.1.2008
z dôvodu, že na neho bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľom Policajného

zboru, Oddelenia vyšetrovania, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia
Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2007, ČVS: PPZ-59/BOK-
B-2007; bol obvinený pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 213 ods. l, ods. 2 písm. d/, ods. 3, § 411 ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm.
b/ Trestného zákona. Znamená to, že Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 407 bolo

dňom 13.10.2008 ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u navrhovateľa, tým dňom mu
bolo umožnené aktívne sa zaradiť do výkonu štátnej služby, čo v konečnom dôsledku bolo v prospech
samotného navrhovateľa. Ak neskôr vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol
Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zrušený, zhodne s názorom súdu prvého stupňa
odvolací súd dôvodí, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u navrhovateľa pokračovalo tak, ako

bolo rozhodnuté Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21. Navrhovateľ ani len netvrdil,žeby sa domáhal ochrany na súde v správnom súdnictve proti Personálnemu rozkazu riaditeľa Vojenskej
polície č. 21; bolo preto záväzné a už bez ďalšieho bolo nutné z neho vychádzať. Rovnako záväzný
bol aj nadväzujúci Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009, ktorým bol

navrhovateľzaradenýdňom29.1.2009dozálohypreprechodnenezaradenýchprofesionálnychvojakov;
ani proti nemu sa navrhovateľ nedomáhal ochrany na súde v správnom súdnictve. Niet pochýb o tom,
že navrhovateľ požiadal sám z vlastného rozhodnutia o skončenie služobného pomeru profesionálneho
vojakapreduplynutímdobyvýsluhyvhodnosti.NáslednePersonálnymrozkazomriaditeľapersonálneho
úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru profesionálneho

vojaka; služobný pomer skončil dňom 2.3.2009. Napokon v konaní zostalo nepochybné aj to, že
všetky vyššie uvádzané personálne rozkazy, opatrenia služobného úradu, následne súdne konanie,
boli vyvolané začatím trestného stíhania navrhovateľa. Navrhovateľ naopak dôvodil, že protiprávnosť
zrušeného Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 nezapríčinil, protiprávny stav vznikol
predmetným rozhodnutím, pričom jeho účinky nemožno reparovať, keďže bol prepustený zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka s účinnosťou od 2.3.2009, v danom čase nebolo ukončené vyšetrovanie

voči nemu, ani vypracovaný návrh na podanie obžaloby.

Štát (Slovenská republika) zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem
orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného
zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej

zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené
aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok,
štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy
Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený
konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008 bol realizovaný v súlade so
zákonom č. 346/2005 Z.z. (bol vydaný zákonne), zrušený bol (len) pre nepreskúmateľnosť. K jeho

opätovnému vydaniu nedošlo, pretože s účinnosťou od 2.3.2009 bol navrhovateľ na vlastnú žiadosť
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Znamená to, že nie je splnená podmienka
existencie nezákonného rozhodnutia.

Zákon bližšie nedefinuje príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom,
nezákonným rozhodnutím, a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom, nezákonným rozhodnutím, a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, vydaním nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku
(vecná príčina a následok), pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od

všeobecnýchsúvislostíaskúmať,ktorápríčinajuvyvolala.Jepritomrozhodujúcavecnásúvislosťpríčiny
a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je sprostredkovaný. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj

napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 24/2004, 3 M Cdo 12/2005, 3
Cdo 32/2007, 5 M Cdo 13/2010; R 21/1992, R 7/1979).Všetky vyššie uvádzané personálne rozkazy, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, opatrenia
služobného úradu, následne súdne konanie, sú skutočnosťami, ktoré sú už same následkom začatého
trestného stíhania navrhovateľa. Zostalo už bez právneho významu zaoberať sa aj ďalšou otázkou,

otázkou škody, keďže nie sú splnené už dve podstatné podmienky, a síce neexistuje nezákonné
rozhodnutie, nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.