Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/449/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203460
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611203460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.AndrejaŠalatuasudcovJUDr.Táne

Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci navrhovateľky V. U., Z. D. S., H. X. O. X/XX, zast. JUDr.
FrantiškomPitoňákom,advokátom,Advokátskakancelária,SpišskáNováVes,Štefánikovonám.5,IČO:
45 006 962, proti odporcovi L.. M. U., Z. D. S., O. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM), o odvolaní odporcu proti rozsudku 13C/20/2011-232 z 21.5.2013 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a odporca nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že z vecí patriacich do BSM sa do výlučného

vlastníctva odporcu prikazujú nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX, G.. Ú.. Z. D. S. (ďalej len Sp. N.
Ves), obec Sp. N. Ves, okres Sp. N. Ves a to rodinný dom (ďalej len RD) s.č.XXXX na parc.č.7699 a
zastavanéplochyanádvoriaovýmere400m2parc.č.7699,žeodporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľke
na vyrovnanie jej podielu 38 250 €, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy štátu
307,50 € a zaplatiť súdny poplatok 33 € z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
a 1 147,50 € za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na účet súdu, v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a, že navrhovateľku nezaväzuje nahradiť trovy štátu.

V odôvodnení rozsudku, o. i., reprodukoval podstatný obsah návrhu na začatie konania, doručeného

mu 15.3.2011, písomného vyjadrenia odporcu k návrhu, stanoviska navrhovateľky k vyjadreniu odporcu
z 9.6.2011, vyjadrenia odporcu k stanovisku navrhovateľky z 22.7.2011 a záverečných prednesov
účastníkov konania na pojednávaní 21.5.2013. Konštatoval, že vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a ich vyjadreniami, oboznámil sa so spismi 8C/14/2010 a 12P/308/2004, s listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi, vyjadreniami realitných kancelárii k cene nehnuteľnosti a znaleckým
posudkom (ďalej len ZP), na základe čoho zistil skutkový stav. Uviedol, čo zistil zo spisu 8/C/14/2010
a 12P/308/2004, z výpovede účastníkov konania, z LV č.XXXX, z písomného vyhlásenia M. U.,

D..XX.X.XXXX zo 6.6.2011, Š. U., D..XX.XX.XXXX zo 6.6.2011, A. U., D..X.XX.XXXX zo 6.6.2011 a I.
U., D..XX.X.XXXX zo 6.6.2011, z listinných dôkazov predložených odporcom, týkajúcich sa výstavby
a financovania RD, konkrétne z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 15.9.1981,
registrovanej pod č.RII272/81, z kópie poštovej poukážky pripojenej k dohode, z rozhodnutia Mestského
národného výboru Sp. N. Ves z 21.8.1981 a 30.1.1986, z geometrického plánu, vyhotoveného 7.8.1984,
týkajúceho sa RD a garáže v k. ú. Sp. N. Ves a výkazu výmer geometrického plánu, týkajúceho sa
pôvodného stavu parc.č.5882/95 - druh pozemku „stavba“ a nového stavu parc.č.5882/95 o výmere 394

m2, druh pozemku „zastavaný, dom, dvor, garáž, z účtovných dokladov - faktúr, pokladničných dokladov,
vyúčtovania prepravného, z obdobia r.1981-1984, z účtovného dokladu - dobropisu z 21.10.1981, zpotvrdenky z 5.8.1987, z výpisov z pôžičkového účtu Slovenskej štátnej sporiteľne, z výplatných pások
odporcu, zo ZP č.80/2012 znalca L.. Z. Ž. (v súvislosti so ZP poznamenal, že vzhľadom „k tomu“, že
účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na cene nehnuteľností ktoré mali byť predmetom vyporiadania,

ustanovil v konaní znalca, úlohou ktorého bolo stanoviť všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností
zapísaných na LV č.XXXX, G.. Ú.. Z.. D.. S., a to RD s.č.XXXX na parc.č.7699 a zastavané plochy a
nádvoria na parc.č.7699 o výmere 400 m2 v celosti s tým, že všeobecnú trhovú cenu nehnuteľností
znalec určí so stavom ku dňu zániku BSM účastníkov konania t.j. k 25.6.2010 s prihliadnutím na trhové
ceny nehnuteľností v súčasnosti) a z písomných vyjadrení realitných kancelárií, ktoré mali len nim

poskytnuté všeobecné informácie o nehnuteľnosti. Vychádzajúc z § 121,§ 143,§ 149 ods.1,2,3 a §
150 O. z. (ich znenie citoval) uzavrel, že vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal
preukázané, že za trvania manželstva nadobudli účastníci do svojho vlastníctva RD s pozemkom, ktoré
sú predmetom vyporiadania, nakoľko uzavreli manželstvo 7.4.1979, stavebné povolenie bolo vydané
21.8.1981 a kolaudačné rozhodnutie 30.1.1986, a teda výstavba RD prebehla za trvania manželstva a
účastníci sú tak obaja zapísaní na LV. Neprihliadol na námietku odporcu, že navrhovateľka sa nijako

nezúčastnila na výstavbe domu a že dom vystavil on so svojimi príbuznými, pretože jeho práca spojená
s výstavbou RD, spočívajúca jednak v zabezpečení potrebných dokladov, tovaru a služieb, ako aj v
samotnej realizácii výstavby, zodpovedá starostlivosti navrhovateľky o rodinu a 4 mal. deti pochádzajúce
z manželstva, nakoľko je zrejmé, že kým sa on venoval výstavbe RD, nemohol sa venovať starostlivosti
o domácnosť a deti, a došlo tak k prirodzenému rozdeleniu prác medzi nimi, pričom tak činnosť odporcu,

ako aj činnosť navrhovateľky smerovala k zabezpečovaniu potrieb ich rodiny. Považoval za irelevantné
tvrdenia odporcu, že pomoc pri výstavbe poskytli len jeho príbuzní, nakoľko túto skutočnosť nijako
nepreukázal a písomné vyhlásenia predložené v tomto konaní vyhodnotil ako účelovo predložené,
pretože boli vyhotovené v priebehu tohto konania 6.6.2011, súrodenci odporcu sa podrobne vyjadrili
o rozsahu prác vykonávaných v r.1981-1986, pričom svoje vyhlásenia neopreli o žiadne relevantné

skutočnosti a taktiež nijako nepreukázali, že odporcovi prenajímali stavebné náradie, titulom čoho si
teraz, po 30 rokoch, uplatňujú nájomné. Ďalej uviedol, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
sú všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, a teda aj peniaze, že aj keď odporca preukázal,
že z jeho výplaty bola sťahovaná pôžička a že na všetkých účtovných dokladoch je uvedené len jeho
meno, nepovažoval túto skutočnosť za to, že išlo o jeho výlučný majetok vynaložený na RD, pretože

finančné záväzky boli uhradené a mzda vyplatená za trvania manželstva, a teda išlo o spoločné záväzky,
ako aj príjmy oboch účastníkov, tak ako príjem navrhovateľky bol spoločným príjmom, že odporca nijako
nepreukázal, že by pred uzavretím manželstva mal sumu 66 500 Kčs, ktorá by tak mala byť v jeho
výlučnom vlastníctve a taktiež je bez právneho základu jeho tvrdenie, že táto suma má dnes hodnotu
35 000 €, že bez právneho základu a za irelevantné považoval sumy odporcom vyčíslené za užívanie

auta a jeho odborné vedomosti, že snubné prstene neboli predmetom vyporiadania a keďže „sa jedná“
o veci slúžiace osobnej potrebe, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. Pozemok považoval za
predmet vyporiadania, pretože z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 15.9.1981 mal
preukázané, že toto právo bolo zriadené pre oboch účastníkov, ako manželov, za trvania ich manželstva
auvedenádohodajeajtitulomnadobudnutiavlastníckehoprávapodľaLV.Skutočnosť,žekúpnacenaza

pozemok 2 364 Kčs bola zaplatená za trvania manželstva, a teda zo spoločných prostriedkov manželov
a tvrdenia odporcu, podložené písomnými vyhláseniami jeho súrodencov, že výlučne jemu darovali
každý po 500 Kčs na zaplatenie pozemku, vyhodnotil ako účelové, nepodložené nijakým relevantným
dôkazom. Garáž zahrnul do vyporiadania, pretože mal za to, že tvorí súčasť domu, čo je zrejmé jednak z
geometrického plánu, ako aj ZP, pretože je postavená v dotyku s RD a z katalógového listu je zrejmé, že

je súčasťou prízemia a odporca nijako nepreukázal, že vlastníkom garáže je jeho brat a ústna dohoda
týkajúca sa nehnuteľnosti nemá právnu relevanciu. Na základe všetkých uvedených skutočností mal
za to, že predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, ktoré prikázal do
výlučného vlastníctva odporcu podľa návrhu navrhovateľky s poukazom na to, že odporca uvedené
nehnuteľnosti od r.2004, t.j. od doby kedy sa od neho spolu s deťmi odsťahovala, užíva sám. Pri určení

ceny nehnuteľností vychádzal z ceny určenej znalcom, ktorú považoval za objektívu a zohľadňujúcu
všetky relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie ceny a ktorá zodpovedá aj cenám
uvedeným realitnými kanceláriami, ktoré ju určili len odhadom, nakoľko mali k dispozícii len všeobecné
informácie, ako aj cene vyjadrenej odporcom, ktorý vo svojom vyjadrení k návrhu namietal cenu 120 000
€, určenú navrhovateľkou a mal za to, že objektívna cena je 70 000 €. Pri vyporiadaní vychádzal z toho,

že podiely oboch manželov sú rovnaké, preto na vyrovnanie podielu navrhovateľky určil polovicu z ceny
nehnuteľnosti, t.j. 38 250 €, a túto sumu - vzhľadom na výšku - zaviazal odporcu zaplatiť jej v lehote 3
mesiacov. O trovách účastníkov konania nerozhodoval, nakoľko si ich žiaden z nich neuplatnil. Citujúc
znenie § 148 ods.1 O. s. p. uviedol ďalej, že zo spisu 7C/212/2010 zistil, že uznesením zo 7.1.2011,právoplatným 28.1.2011, bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v
konaní o vyporiadanie BSM a bol jej ustanovený advokát na ochranu jej práv a záujmov a keďže vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie a odmena 615 € za podaný ZP, ktorá bola znalcovi priznaná, bola

poukázaná z prostriedkov štátu, rozhodol o trovách štátu tak, že polovicu priznanej odmeny zaviazal
zaplatiť odporcu a druhú polovicu nezaviazal zaplatiť navrhovateľku, pretože táto bola oslobodená od
platenia súdnych poplatkov. Napokon, citujúc znenie § 2 ods.2,§ 7 ods.8 a Položky 6 Sadzobníka
súdnych poplatkov, keďže pri vyporiadaní BSM sa platí súdny poplatok za návrh a súdny poplatok za
samotné vyporiadanie, zaviazal odporcu zaplatiť polovicu zo súm týchto súdnych poplatkov, t.j. polovicu

zo sumy 66 € a polovicu zo sumy 3 % z 76 500 € (3% zo 76 500 € = 2 295 € a 1/2 je 1 147,50 €).

Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie v intenciách poučenia z nasledovných
dôvodov: 1/ Súd vykonal dokazovanie v rozsahu ako ho uvádza odôvodnení rozsudku. Je pravdou
že navrhovateľka bola poučená, že ak nemá finančné krytie na úhradu právnej pomoci advokátom
bude jej právna pomoc poskytnutá advokátom, prostredníctvom Centra právnej pomoci, pričom on
(odporca) sa zastupoval sám. Ponuku odborného servisu Centrom právnej pomoci od súdu ani inak

neobdŕžal, vzhľadom na objem BSM obával sa, že v spojení z vyživovacou povinnosťou k svojím deťom
a ďalšími výdavkami by nedokázal pokryť aj náklady advokátskej pomoci. Zastupoval sa teda sám.
Vychádzal zo základnej zásady, že materiálnu pravdu ktorou disponuje, vrátane dôkazov ktoré súdu
predložil i znaleckého dokazovania preukáže súdu, že podiel účastníkov tohto konania na vytvorení
vyporiadavaného BSM po ich rozvode ustojí a súd spravodlivo vyhodnotí pomer podielu účastníkov

vytvorení tohto majetku.2/ Ako vyplýva z výroku, aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, záver
svedčí o tom, že súd sa pri rozhodovaní v plnom rozsahu stotožnil s navrhovateľkiným záverečným
vyjadrením, keď trvala na podanom návrhu a žiadala vyporiadanie vyplatením peňažnou sumou určenou
ako priemernou cenou súm určených jednak ZP a jednak realitnými kanceláriami s tým, že by jej
bola priznaná polovica tejto sumy na výplatu.3/ Konštatuje, že akýkoľvek dôkaz, ktorý predložil o

relevantnej skutočnosti, že substrát BSM nebol vytvorený v pomere 50/50 účastníkmi tohto konania,
teda navrhovateľkou a nim, ale na jeho vytvorení sa podieľali rodinní príslušníci z jeho strany, ďalej do
BSM súd pojal bezdôvodne aj napr. garáž, ktorej hodnotu recipoval zo ZP, pričom vlastnícke právo k
tejto nehnuteľnosti nebolo vôbec právne doložené, pretože geom. plán, ktorý vrátane ZP použil v konaní
súd nie sú konštitutívnym podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Teda táto

„nehnuteľnosť“alebovecnemôžebyťpojatádosubstrátuBSMkýmdeiureneexistujeapokiaľajdefacto
je nesporné, že existuje musí súd skúmať ako vznikla, z akých zdrojov, a či náleží mu rozhodovať o tejto
veci v rámci BSM.4/ Sám je taktiež súdnym znalcom rovnocenným spracovateľovi ZP č.80/2012 znalca
Ing. Z.. Ž. a túto skutočnosť relevantne popieral, poukazoval na spornosť, poukazoval na skutočnosť, že
tento majetok súd nezákonne vníma a rozhoduje o ňom ako súčasť BSM.5/ Súd vychádza pri svojom

rozhodovaní z desaťročí zaužívanej súdnej praxe, že BSM, až na úplne výnimočné prípady, ak ide o
účastníkov po rozvode, pričom z manželstva pochádzajú deti tak platí zásada fifty-fifty. Táto „zásada“
bola dávno prelomená, ide o postsocialistické uvažovanie a aplikáciu, keď chápeme tvorbu spoločného
majetku u manželov s rovnakým podielom. Za pôvod označujeme, ako rozhodujúcu skutočnosť, fakt,
že žena - matka svojím plnením materských a materinských povinností kompenzuje finančný prínos

alebo iný druh pomoci, ktorý manžel - muž do manželstva v jeho časti majetkového spoločenstva
prináša. Táto absurdita hlboko skresľuje realitu, devastuje demokratické zmýšľanie a popiera podstatu
súkromného vlastníctva a dáva ho na úroveň užívacích práv. Takýmto spôsobom súd vlastne prezentuje
rovnostárstvo, pokrivený prístup k rovnoprávnosti postavení ženy a muža. Tieto princípy on (odporca)
uznáva,rovnoprávnosť,alesúdmusízúradnejmocivážiťpredloženédôkazyanemôžeodmietaťpomoc

rodinných príslušníkov na jeho strane vo finančnom vyjadrení, ako navýšenie jeho podielu na BSM v
pomere k podielu navrhovateľky. Toto je skutočne prežité, zavádzajúce a odvodené v podstate od možno
50 rokov zaužívaného spoločenského pohľadu na BSM a vzájomný pomer manželov na vytváraní BSM,
kedy aj dnes akceptujeme v pojmológii dokonca právne formulácie a inštitúty zo stavebného práva, kedy
vtedajšie stavebne povolenia uvádzali, že stavba bude realizovaná „svojpomocne“, že stavebný dozor

bude vykonávať stavebník. Položil otázku, či to skutočne ak je jeden z manželov aj svojimi odbornými
vedomosťami, znalosťami, ktoré získal štúdiom na strednom i vysokoškolskom stupni vzdelávania
vrátane dokladov oprávňujúcich ho vykonávať takéto vysoko odborné práce definíciou v spojení s
pojmom „svojpomocne“, stavebný dozor, že tieto kvalifikačné predpoklady sa nijako nepremietnu na
zániku a vyporiadaní BSM do tohto vytvoreného majetku žiadnym spôsobom, na rozdiel od druhého

manžela, ktorý je genetický a biologický vystrojený k tomu, že disponuje materstvom? Neupiera
navrhovateľke jej materstvo, starostlivosť, opateru, výchovu spoločných detí, ale poukazuje na fakt,
že za tieto jej plnenia prispieval plnením vyživovacej povinnosti.6/ Opäť poukazuje na nesprávnevyhodnocovanie dôkazov, keď splácanie pôžičiek je quasi spoločný dlh, pričom sa zdroje z tohto použili
na vytvorenie BSM najmä stavby, pretože k tomu, aby dostal pôžičku z FKSP neexistoval nikdy nárok a
navrhovateľka nebola zapojená do takého pracovnoprávneho vzťahu a u takých subjektov ktorí by tvorili

a použili zdroje na poskytovanie pôžičiek z tohto zdroja na takýto účel. Opäť tu nijako súd nezhodnocuje
jeho podiel na získaní aj splácaní v konečnom dôsledku finančných prostriedkov na vytvorenie BSM v
takomto rozsahu.7/ Je irelevantné a dehonestujúce aby súd si vyžiadal správy realitných kancelárii k
tom, a aby ich použil ako dôkaz alebo na aký iný účel v príčinnej súvislosti s žalobným návrhom, keď
ako dôkaz, právny predpis - zák., takéto listiny nevymenováva, nepozná, nekvalifikuje ich za dôkaz.

Veď bol tu dôkaz ZP, relácia realitnej kancelárie o cenách obvyklých v čase ako mieste môže slúžiť ako
orientačný, informačný materiál pre verejnosť, nie však pre rozhodovaciu prax súdu. Toto je „ekladantné“
porušenie práva. Ak si uvedomíme, že realitná kancelária je živnostenským podnikaním, za účelom
zisku, tak informácia ňou poskytnutá súdu postráda akúkoľvek vierohodnosť.8/ Súd nevyhodnotil príjmy
účastníkov konania z ich zamestnaneckého, členského či obdobného pomeru, taktiež nezaoberal sa
vôbec skutočnosťou, že jeho podiel bol rozhodne vyšší aj tým, že na splácanie pôžičiek použil ako

zdroj odmeny zo svojej znalcovskej činnosti. Je pravdou, že vo svojich vyjadreniach adresovaných súdu
nie vždy vystupoval nestranne, „rícoracionálne“, ale niekedy aj emočne. Podčiarkuje, že rozvrat jeho
rodiny, manželstva, spoločného majetku boli silne emotívne skúsenosti, ktoré poznačia každú osobnosť
avšak zdôvodnenie, ktoré konštatuje z listinných dôkazov súd vo svojom zdôvodnení v celosti aj vo
svojich jednotlivostiach považuje za tendenčné, sčasti nezákonné, rozhodne nespravodlivé. Záverom

si - uviedol - neodpustí jednu poznámku, ktorou síce na zákonnosti v tomto štáte nič nezmení, ale aj
takáto súčasť výkonnej moci štátu ako je justícia nemôže byť absurdne odtrhnutá voči občanom tohto
štátu. Ak sa má domáhať občan tohto štátu svojich práv premietnutých v rôznych právnych predpisoch
odvodených od demokratickej ústavy, tak aj demokraticky by mali sudcovia, či už samosudcovia, či už
sudcovia v senátoch, predsa trochu citlivo orientovať občana na pojednávaní a spolupodieľať sa na

budovaní jeho právneho vedomia tým, aj ak majú zák. zakázané poučovať účastníka konania o jeho
právach a povinnostiach procesnoprávnym predpisom, tak rozhodne nepoškodia štát, ani spravodlivosti
neublížia, ak občana (účastníka konania) aspoň zorientujú tak, aby porozumel tomu, čo mu súd
tlmočí v právnickej reči. Na spomínaných základoch a dôvodoch podáva odvolanie s alternatívnym
odvolaním, aby odvolací súd na prejednanie tohto odvolania účastníkov predvolal, preskúmal zákonnosť

napadnutého rozhodnutia, rozsudok zmenil tak, že priznáva navrhovateľke podiel zo zaniknutého BSM
vo výške 15 300 € (20 %) alebo, aby rozsudok zrušil, vec vrátil súdu na nové konanie a nové rozhodnutie
zdôvodunezákonnosti,nesprávnomvyhodnotenískutkovéhoiprávnehostavuapredloženýchdôkazov,
čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p.,
lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje,pretožedôvodyrozsudkusúsprávne,načomničnemeníaniodvolanie,vktoromsauvádzajú

skutočnosti, ktoré nemajú nijaký právny význam.

Aj keď odporca výslovne v odvolaní neoznačuje odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú
podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., t. j., že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)

skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil nachybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

K niektorým skutočnostiam v odvolaní je potrebné dodať nasledovné:

Aj keď vec patriaca do BSM existuje iba fyzicky, nie právne, súd ju musí - ak to účastník konania navrhne

- vyporiadať a je vecou toho účastníka konania, ktorému v rámci vyporiadania prípadne, aby sa postaral
o to, aby existovala aj právne.

Tvrdenie odporcu, že desaťročia zaužívaná súdna prax, resp. zásada, z ktorej súd vychádzal pri svojom
rozhodovaní bola dávno prelomená, je iba jeho ničím nepodloženým subjektívnym názorom, lebo táto
prax, resp. zásada je pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM naďalej smerodajná.

Podľa § 125 prvá veta O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov, z čoho vyplýva, že relácia realitnej kancelárie o cenách
obvyklých v čase ako mieste môže slúžiť nielen ako orientačný, informačný materiál pre verejnosť, ale
aj ako dokaz pri rozhodovaní súdu.

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach (§ 5 ods.1 O. s. p.).

V prejednávanej veci nebolo zistené, žeby odporca nebol súdom poučený o svojich procesných právach.
Akékoľvek ďalšie poučovanie nad rámec § 5 ods.1 O. s. p. (orientovanie občana) je neprípustné.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov, avšak

žiadne trovy neuplatnila a odporca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.