Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7T/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812010056
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812010056.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Uhorskaia a členov senátu

Ing. Viery Vrabcovej a Júliusa Czetnera v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. U. a spol. pre prečin
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ a iné Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1. Ľ. U.,
nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom U. Č.. XXX, prechodne bytom G., D.. L. U. R. Č.. XXX/X, okres
G., bez pracovného pomeru,

2. Q. Z. P.,
nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom G., D.. Y. Č.. XXX/XX, prechodne bytom G. Č.. XXX, okres G.,
bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í , ž e

dňa 01.07.2011 asi o 22.00 h. v katastri obce S. sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode vlámali do
záhradnej chaty č. XXX tak, že Q. Z. P. a Ľ. U. páčidlom odstránili visiace zámky z mreží na vchodových
dverách, vypáčili vchodové dvere, vošli do priestorov chaty, pričom už skôr odsúdená Q. Š. čakala ďalej
od chaty a dávala pozor, aby ich niekto nevyrušil, odkiaľ odcudzili sekeru, kálačku, 5 litrový demižón s
červeným vínom, 10 m kábla na silnoprúd, 3 ks vypínače, Hifi vežu zn. Panasonic s reproduktormi, veľký
hasiaci prístroj, rádiomagnetofón nezistenej značky, drevenú súpravu pohárov, rôzne oblečenie, 6 ks
100 W úsporných žiaroviek, petrolejovú lampu, 3 ks sviečok, kovovú ozdobnú fľašu, sadu štamperlíkov
s dreveným podnosom, drevenú vázu, porcelánovú vázu, hlinenú vázu, adventný veniec, podložku do

sprchovacieho kúta, čistiace prostriedky, valašku, rýchlo varnú kanvicu, vianočnú výzdobu, 5 ks utierok,
10 ks uterákov, 5 ks obrusov, 3 ks panvíc, elektrickú panvicu zn. Eta s pokrievkou, sklenené poháre,
hrnčeky, štamperlíky, misky, dózy, taniere a tácky, podnosy, príbory s podpríborníkom, 6 drevených
varešiek, habarku, tĺčik a škrabku na zemiaky, strúhadlo na syr, strúhadlo univerzálne, otvarák na pivo
a víno, pretláčač na cesnak, dienka, kávu Nesca a Popradskú kávu, čaj sáčkový aj granulovaný, cukor,
1 l stolový olej, mikroténové sáčky, servítky, naberačky na polievku, koreniny v dóze, elektrocentrálu,
kovovú odrážku, kladivo a 5 ks visiacich zámkov, čím pre majiteľa chaty T. Ď. spôsobili odcudzením vecí

škodu vo výške 1431,91 € a poškodením chaty škodu vo výške 514,75 €,

pričom Ľ. U. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v G.Ú. sp. zn. 2
T 40/10 zo dňa 22.03.2010 bol potrestaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 12.04.2010 sp. zn. 2 T 45/10, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2010, k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,t e d a

1/

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a taký čin spáchali vlámaním, pričom
obžalovaný Ľ.Í. U. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

2/
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného,

t ý m s p á c h a l i

1/
spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaný

Ľudovít Samko aj podľa ods. 3 písm. b/ citovaného ustanovenia,

2/
spolupáchateľstvom prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s ú d u k l a d á

obžalovanému 2. Q. Z. P.Á.:

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4
Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení
priťažujúcichokolnostípodľa§37písm.h/,m/Trestnéhozákona,úhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému Ľ. U. vo vzťahu

k odsúdeniu Okresného súdu G. rozsudkom zo dňa 27.02.2012, pod sp. zn. 2T 27/2012 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v X. X., zo dňa 17.04.2012, sp. zn. 5To 31/12, právoplatný dňa 17.04.2012,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaný Ľ. U. a Q. Z. P. s už odsúdenou Q. Š., nar.
XX.XX.XXXX v V., trvale bytom T. I. Č.. XXX, t. č. bytom G. Č.. XXX, povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému T. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Č.. XXX, škodu vo výške 1.946,66 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného T. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.
Č.. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry G. podal na súd obžalobu na obžalovaných Ľ. U., Q. Z. P. a Q. Š.
pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej

slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona u obžalovaných Z. P. a Š. Z., resp. prečin krádežepodľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej
slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona u obžalovaného U., na tom skutkovom základe,
ako je uvedené v obžalobe.

Súd vydal dňa 03.02.2012 v tejto veci trestný rozkaz, voči ktorému podali odpor obžalovaní U. a Z. P..
Obžalovaná Š. voči trestnému rozkazu odpor nepodala, takže ohľadne jej osoby sa trestný rozkaz stal
dňa 20.02.2012 právoplatným.

Obžalovaný Ľ. U. po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný a na všetky otázky,
ktoré mu súd položil v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku odpovedal zhodne
„áno“. Následne súd po súhlase prokurátora ako aj jeho obhajcu podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace výrokom o treste a
náhrade škody.

Priznanie obžalovaného je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu
prípravného konania.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U., svedka poškodeného

T. Ď. a obžalovanej Q. Š., ktorá však na hlavnom pojednávaní bola už v pozícii svedkyne. Obžalovaný
Z. P. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Obžalovaný U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s Q. Z. P., s ktorým mali dobrý vzťah, ale neboli
kamaráti, len známi, dohodli, že pôjdu na túto chatu a vykradnú ju. Spolu išli hľadať v chatárskej oblasti

pri S. nejakú chatu, tam nič nenašli, tak išli opačným smerom od S., kde našli jednu chatu a na tej sa
dohodli, že tú vykradnú. Q. Z. P. vzal z pivnice jeho bytu, ktorý má v G. páčidlo, naložil ho do auta,
červeného Volva a nasadli do toho auta oni dvaja a jeho družka Q. Š.. Q. Š. vyložili na ceste, tak 2-3 km
od chatky, ktorá jediná viedla ku chate a odkiaľ mohli prísť autá s tým, že mobilom nám mala zavolať,
ak by niekto išiel. Dvere do chatky páčili spolu s Q. Z. P.. Z chaty vzali agregát, železné kusy z dvora, z

kuchyne kuchynský riad a nejaké sekery. Všetko to naložili do auta, do toho červeného Volva a keď sa
vracali, tak vzali do auta aj Q. Š.. Prišli domov, na ulicu L. U.C. R. Č.. XXX v G., kde býval Q. Z. P. a tam
si veci rozdelili. V tej chate boli maximálne 45 minút a odcudzené veci si rozdelili, agregát predali o dva
dni po krádeži za 50,- € jednému pánovi z G., bol to kamarát Q. Z. P., ale on toho pána z videnia poznal,
ale jeho meno nevedel uviesť, iba to, že prišiel na Felícii. Sekery si nechal Q. Z. P. a železo predali na

občiansky preukaz svedkyne Q. Š. asi o 2-3 dni po krádeži.
Taktiež uviedol, že bol svojím obhajcom upozornený na možnosť, že v prípade, ak krivo obviňuje Q. Z. P.,
môže byť za to trestne stíhaný, ale určite je to pravda, že Q. Z. P.W. bol tam s ním a spáchal tento skutok.

Svedkyňa Q. Š. na hlavnom pojednávaní trvala na svojej predchádzajúcej výpovedi, v ktorej uviedla, že

o tej chate vedel obžalovaný U., pretože pracoval pre poškodeného pána Ď. a bol to celé jeho prípad.
Išla s obžalovaným U. z G. do I. autobusom a z I.W. pešo do S.. Dávala pozor pri chate, od chaty bola
cca 30-40 metrov, kedy do chaty išiel sám obžalovaný U., ona len počula buchot a videla ako obžalovaný
U. nakladá vrecia do vozíka, ktorý bol pri chate. Jej dal z tých ukradnutých vecí lyžice, rádio, sprchový
gél, čistič na WC a na ostatné veci povedal. Obžalovaný U. tam ešte ostal, ona odišla domov, lebo

nesúhlasila s rozdelením vecí. Nevedela presne, čo sa stalo s tými vecami, čo obžalovaný U. nakladal
do vriec a potom na vozík, ona mala iba veci, ktoré jej on dal a mala ich v taške. Potom odišla pešo do S.
k činžáku, odkiaľ zavolala obžalovanému Q. Z. P., aby prišiel pre ňu. Povedala mu, čo sa stalo, on jej dal
facku, sadla si k nemu do auta a išli preč. Obžalovaný Q. Z. P. mal červené auto, značku nevedela uviesť.

Svedok poškodený T. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri bežnej kontrole jeho chaty v S. zistil,
že sú dokorán otvorené dvere a všimol si, že boli vylomené aj mreže a v chate chýbali taniere, ošatenie
a všetky veci, ktoré uviedol v prípravnom konaní. Po skutku a vypátraní pravdepodobných páchateľov
políciou ho kontaktovala matka svedkyne Š. aj so svedkyňou Š.G.. Boli za ním osobne a orodovali za
obžalovaného Q. Z. P., aby nešiel sedieť do basy. Vedeli, aká bola výška škody a povedali, že mu to

budú splácať. Prvýkrát za ním prišla Š. s matkou, potom ku právnikovi prišla Š. s obžalovaným Q. Z.
P. a on vravel niečo v tom zmysle, že on tam nebol, alebo že on nič neurobil. Nevedel vysvetliť, prečo
sa P. chcel s ním dohodnúť na splátkach, pretože aj pred právnikom tvrdil, že on nič neurobil, ale s tou
dohodou súhlasil. Pri právnikovi uzatvárali dohodu len on, svedkyňa Š. a obžalovaný Z. P.. O obvinenomU. nepadlo ani slovo, lebo on by aj tak nič nezaplatil. Nevedel si spomenúť, či na tej dohode bolo aj Z.
P. meno, ale k dohode už neprišlo, lebo už potom neprišli.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Miesto činu je zrejmé zo zápisnice o obhliadke miesta činu.

Výška škody bola zistená odbornými vyjadreniami, ktoré boli do spisu zabezpečené od

nezainteresovaných spoločností.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že Z. P.W. bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, z toho 5 krát na
nepodmienečný trest odňatia slobody, zakaždým za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy v roku 2007
na 16 mesiacov nepodmienečne za krádež.

Zo správy Mesta G. neboli zistené žiadne dôležité skutočnosti ohľadne obžalovaného Z. P..

Z evidencie priestupkov súd nezistil žiadne dôležité skutočnosti ohľadne obžalovaného Z. P..

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaného Z. P. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe usvedčuje priamo výpoveď
obžalovaného U., ktorý počas celého trestného konania rovnakým spôsobom vypovedal o celom skutku

a potvrdil, že celá krádež bola založená na tom, že on navrhol chatku, ktorá sa vykradne a obžalovaný Z.
P. na svojom aute zabezpečí odvoz ukradnutých vecí. Obžalovaný Z. P. taktiež zabezpečil jeho vtedajšiu
priateľku, odsúdenú Š., ktorá mala na ceste, ktorá viedla ku chate strážiť, či ich niekto pri krádeži
nevyruší. U. popísal aj spôsob, akým sa s obžalovaným Z. P. o ukradnuté veci podelili, pričom niektoré
veci sa mali odpredať aj známym Z. P..

Usvedčujúcu výpoveď obžalovaného U. voči obžalovanému Z. P. podporila nepriamo aj výpoveď
poškodeného Ď., ktorý súdu potvrdil veľký záujem odsúdenej Š.G. a jej matky o to, aby sa dohodli na
náhrade škody, a to hlavne z dôvodu, aby obžalovaný Z. P. nemusel byť odsúdený a nešiel do väzenia.
Potvrdil, že za ním vo veci náhrady škody bol aj samotný Z. P., ktorý síce tvrdil, že on nič neurobil, avšak

poškodenému bolo preto čudné, prečo za ním prišiel a sľuboval náhradu škody aj obžalovaný Z. P..

Súd túto výpoveď poškodeného Ď. vyhodnotil samostatne ako vierohodnú a pri jej hodnotení v súhrne s
výpoveďou obžalovaného U. aj ako podpornú vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného Z. P., ktorý ak
sa predmetnej krádeže nedopustil, nemal by dôvod poškodenému Ď. sľubovať náhradu škody. Zrejme

si v tom čase Z. P. myslel, že po podpise dohody o náhrade škody sa predmetný skutok nedostane
na súd, preto sa spolu s odsúdenou Š. a jej matkou vtedy všemožne snažili o dohodu s poškodením,
pričom súd dáva do pozornosti, že odvtedy sa poškodenému vôbec neozvali a neuhradili žiadnu splátku
za náhradu škody.

V prospech obžalovaného Zubáka P. súd vyhodnotil jedine výpoveď odsúdenej Š., ktorá však pre súd
počas celého priebehu trestného konania na súde nebola dôveryhodnou osobou, nakoľko sa dlhodobo
vyhýbala tomu, aby prišla na súd svedčiť. Z jej výpovede bola cítiť vôľa pomôcť bývalému druhovi,
obžalovanému Z. P., aby sa vyhol trestnej zodpovednosti a pri jeho trestnej minulosti takmer istémunepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ak súd hodnotení obsahovú stránku jej výpovede v súhrne s
výpoveďami obžalovaného U. ako aj poškodeného Ď., nelogicky vyznieva hlavne spôsob, akým sa mala
podľa odsúdenej Š. celá krádež uskutočniť, ako aj samotná spolupráva odsúdenej Š. s obžalovaným

U.. U. totiž Š. poznal cez jej druha Z. P., takže je nelogické, že by sa na vykradnutí chatky dohodol iba
so Š., bez jej druha, ktorého on poznal. Taktiež je nelogické, že by na vykradnutie chatky, v ktorej na
základe informácie od obžalovaného U. vedeli, že sa tam nachádzajú aj väčšie veci, ako napr. agregát,
veľké železné kusy atď., že by tam išli s vozíkom, ako to tvrdila Š.. Rovnako odsúdená Š. dostatočne
nevysvetlila, ako by si k tej chate ten vozík boli priniesli, ak mali ísť ku chate podľa jej tvrdenia so

U. autobusom. Logickejšie preto vyznieva výpoveď obžalovaného U., ktorý vo všetkých výpovediach
potvrdil, že obžalovaný Z. P. použil na odvoz všetkých vecí ukradnutých z chatky svoje auto.

Podľa názoru senátu ku skutku došlo takým spôsobom, ako to opísal obžalovaný U., ktorý sa ku skutku
priznal a nemal dôvod klamať pred súdom a krivo usvedčovať obžalovaného Z. P., nakoľko by z toho
nemal žiadny prospech. Výpoveď odsúdenej Š. senát vyhodnotil ako nehodnovernú, účelovú, s cieľom

pomôcť obžalovanému Z. P.W. vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a trestu za predmetný skutok.

Súd pri rozhodovaní ohľadne výšky trestu pre obžalovaného, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
nezistil na jeho strane žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, pričom zistil
existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ a m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný

Z. P. bol už za trestný čin v minulosti odsúdený, resp. že skutkom uvedeným v obžalobe spáchal dva
trestné činy. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby,
ktorá bola oproti základnej sadzbe zvýšená v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona. Na podmienečný
odklad výkonu trestu u obžalovaného Z. P. neboli podľa súdu splnené podmienky, pretože obžalovaný
sa dopustil krádeží aj v minulosti, za čo bol súdmi viac krát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia

slobody. Iný trest ako nepodmienečný trest odňatia slobody by nemal u obžalovaného dostatočný
výchovný vplyv.

Uvedený spôsob výkonu trestu súd považuje za nevyhnutný a jeho výmeru zároveň za postačujúcu pre
dosiahnutie účelu trestu.

Pri rozhodovaní o spôsobe potrestania obžalovaného U. zobral súd do úvahy jeho predchádzajúce
odsúdenie tunajším súdom, kedy bol rozsudkom pod sp. zn. 2T 27/2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v X. X., zo dňa 17.04.2012, sp. zn. 5To 31/12, právoplatným dňa 17.04.2012, odsúdený
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere

5 (piatich) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Vzhľadom na skutočnosť, že skutku uvedeného v obžalobe sa dopustil pred tým,
ako bol vyhlásený vyššie uvedený odsudzujúci rozsudok, musel súd použiť ustanovenia o súhrnnom
treste, pričom uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov súd považoval, aj vzhľadom na priznanie
obžalovaného U. ako aj nižšiu spoločenskú nebezpečnosť jeho skutku v tomto trestnom konaní, za

dostatočný, a preto upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu.

Škoda vo výške 1.946,66 eur bola odbornými vyjadreniami dostatočne preukázaná, takže pri uznanej
vine súd zaviazal všetkých troch páchateľov skutku, teda aj trestným rozkazom odsúdenú Q. Š., na
nahradenie tejto škody poškodenému, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko sa všetci traja podieľali na

spáchaní skutku.

Vzhľadom na to, že poškodený Ď. si žiadal škodu vyššiu, ako bola preukázaná odbornými vyjadreniami
a ďalšie zisťovanie výšky škody by bolo nad rámec trestného konania, odkázal súd poškodeného so
zvyškom je nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli
prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.