Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210025
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313210025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne O. B., I.. XX.XX.XXXX,
Z. V. XXX/XX, K. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Mliekarenská 10,
Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou - JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline,

so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. L.-B.-XXX/XX-Y. zo dňa XX.XX.XXXX.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria,
rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. L.-B.-XXX/XX-Y. zo dňa
XX.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobkyňasažaloboupodanoudňaXX.XX.XXXXdomáhalaprotižalovanémuzrušeniarozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého

793/21, Žilina, sp. zn. L.-B.-XXX/XX-Y. zo dňa XX.XX.XXXX a to v súlade s ustanovením § 40 ods. 1
písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V dôvodoch
svojho žalobného návrhu žalobkyňa uviedla, že zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada z dôvodu, že
jeho právomoc na rozhodnutie v danej veci nebola dohodnutá na základe platnej rozhodcovskej zmluvy
k úveru, pretože rozhodcovskú zmluvu individuálne a osobitne nevyjednala a ani nemala vôľu ju prijať.
Vymienila si ju spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a preto je táto zmluva neplatná v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a je aj v rozpore so smernicou EU č. 13/93/EHS. Žalobkyňa

poukazovala na to, že rozhodcovská doložka, alebo zmluva je v hrubej nerovnováhe v prospech
veriteľa a veriteľ si nezadelí jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu, pričom ona ako spotrebiteľka
je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Keď teda rozhodol rozhodcovský súd o povinnosti
vyplývajúcej z úverovej zmluvy, neexistovala jeho právomoc, pretože žalobkyňa sa vopred nemohla
skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Žalobkyňa
v žalobnom návrhu poukázala tiež na to, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevedela, aký je

rozdiel medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Až následne zistila, že rozhodcovský súd
vydal de facto platobný rozkaz, i keď zaslal už priamo rozsudok, pričom stanovil neprimeranú lehotu na
podanie odporu a tak isto sa na žalobkyňu vzťahuje pokiaľ ide o platenie súdnych poplatkov rokovací
poriadok rozhodcovského súdu, pričom pred všeobecným súdom je ako spotrebiteľka oslobodená od
všetkých súdnych poplatkov. Aj v tom videla žalobkyňa nerovnováhu v právach a povinnostiach, ktoré
vyplývajú z uzavretej zmluvy a z tohto dôvodu žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť v celom rozsahu.Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.08.2013 (č.l. 27) žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Považoval tvrdenie žalobkyne o tom, že nemala vôľu uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu za účelové a nedôvodné. Za osobitné ustanovenie však považoval žalovaný bod 2

rozhodcovskejzmluvy,kdesavýslovneuvádza,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Tak isto pod bodom 7 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že
dlžník je oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Využitím tohto oprávnenia mohol dlžník a teda žalobkyňa sama, bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas

veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto dôvodu žalovaný mal za to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka
si bola vedomá nielen významu rozhodcovskej zmluvy, ale aj svojho práva od danej zmluvy odstúpiť.
Žalovaný trval na tom, že rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku a ani
takouto podmienkou nie je. Skutočnosť, že žalobkyňa sa nemala možnosť oboznámiť s podmienkami
konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu žalovaný neprijal s poukazom na to, že všetky

predpisy rozhodcovských súdov sú povinne zverejňované v Obchodnom vestníku. V čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa túto možnosť objektívne mala. Žalovaný vo svojom vyjadrení odmietol
aj tvrdenie žalobkyne, že plnenie, ktoré bolo rozhodcovským súdom žalovanému priznané, je plnením
z neprijateľných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že výška plnenia zodpovedá
neuhradeným splátkam, na zaplatenie ktorých sa žalobkyňa zaviazala dobrovoľne a výška zmluvnej

pokuty spolu s úrokom o zmeškania neprevýšili maximálnu hranicu sankcií podľa § 3a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.

Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. L.-B.-XXX/XX-Y. bolo zistené, že žalobkyňa bola rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého
793/21, Žilina v konaní pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava proti žalovanej O. B., o zaplatenie
1124,44 eur s prísl. zaviazaná zaplatiť 1124,44 eur zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrokov
z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 40,19 eur od 21.10.2011 do 10.11.2011, zo sumy 39,81
eur od 21.08.2012 do 3.9.2012, zo sumy 39,12 eur od 21.09.2012 do 22.10.2012, zo sumy 40,19 eur
od 21.10.2012 do 22.10.2012, zo sumy 39,31 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 40,19 eur

od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 40,19 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 40,19 eur od
21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 964,56 eur od 28.01.2013 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto
zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 750 eur, pričom odo dňa
nasledujúceho po dní dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1124,44 eur do zaplatenia. Zároveň bola žalobkyňa zaviazaná

týmto rozsudkom k zaplateniu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 249,18 eur. Rozsudok žalobkyňa prevzala dňa XX.XX.XXXX, čo dokumentuje
doručenka o prevzatí rozsudku pripnutá k rozhodcovskému rozsudku. Z predloženej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1500 eur. Z obsahu tejto

zmluvysúdzistil,ženatútozmluvusavzťahujúvšeobecnézáväznéprávnenormy,predmetomktorýchje
ochrana spotrebiteľa, pretože na tento právny vzťah sa aplikovalo ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v čase
uzavretia úveru. K tomuto záveru dospel aj rozhodcovský súd vo svojom rozsudku. Poskytnutý úver sa
žalobkyňa zaviazala spolu s úrokom splácať v 42-mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37

eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním
druhej splátky a z úveru splatila 1044,81 eur, keď si do svojho nároku už žalovaný započítaval aj sankcie
pre porušenie ustanovení zmluvy.

Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere uzavreli účastníci tohto konania aj rozhodcovskú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú vyhotovil žalovaný a ktorú

podpísali žalovaní XX.XX.XXXX a žalobkyňa XX.XX.XXXX. Zásadnou právnou otázkou k predmetnej
veci je vzhľadom na dôvody žalobného návrhu vyriešenie otázky, či rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, a ktorá je upravená v rozhodcovskej zmluve vydaním tohto
rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy rozhodcovskej č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný podpísal dňa
XX.XX.XXXX a žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX.Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je vyriešenie otázky, či táto rozhodcovská zmluva, na
základektorejrozhodcovskýsúdrozhodol,jepodmienkouindividuálnedojednanou,akototvrdížalovaný
a v negatívnom prípade či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalobkyňa napáda rozhodcovskú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Namietala aj nesprávne
právne posúdenie veci rozhodcovským súdom.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je
obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo
veciach sp. zn. XXCoE XXX/XXXX, M.. E.. XXCoE XXX/XXXX, M.. E.. XXCoE XXX/XXXX). Právna veda

na tento problém reaguje N. H.: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľsvojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.“ (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Teda podľa H. doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Ustanovenie§53ods.4písm.r/OZniejelenomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,ale

predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne
arbitráži.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a

spotrebiteľom (čl. 1ods.1, čl.2 písm. b/,c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.

Odvolacísúdpritomnepochybujeotom,žespotrebiteľ,ktorýsarozhodneosobitneindividuálnevyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí byť aj pre súkromnoprávnu sféru
arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne

zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo
najskoršieho privodenia exekúcie.

Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od

zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný
„súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa ( pre porovnanie §
90 ods. 3 Zákona o platobných službách).

Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne
zmluvnévyjednanie,akspotrebiteľnepoznájehoobsah(vedľajšípredmetzmluvy).Jetakmernotorietou,

že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných
pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne
vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom
nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené
ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky. Tú súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a
nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu,
aleajrozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledkyaposkytnúťnáležitúochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba

zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných

praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Žalovaný sa v konaní bránil iba tým, že žalobkyňa takúto rozhodcovskú zmluvu podpísala, nebolo to
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto rozhodcovskej zmluvy mohla aj odstúpiť.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa podala žalobu v 30-dňovej lehote odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvodmi, ktoré ju viedli k

podaniu tejto žaloby bolo to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný súdom, ktorý nemal v právomoci
rozhodovať, keďže považovala rozhodcovskú zmluvu za neplatnú a tak isto poukazovala žalobkyňa
aj na to, že boli pri rozhodovaní porušované všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu právspotrebiteľa, ktoré však bližšie nešpecifikovala. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je
teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice
rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z
pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v §53 ods. 1 O.z. a to v čase
uzavretia zmluvy. Na základe takéhoto záveru tak skutkového, ako aj právneho súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa návrhom podaným na Okresný súd Humenné žiadala nielen zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ale aj odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Aj keď súd rozhodoval o odklade vykonateľnosti súčasne aj s rozhodnutím o žalobnom návrhu,
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušení
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že odklad vykonateľnosti má dočasný charakter, je viazaný na
právoplatnosť rozhodnutia o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a má preventívny charakter

spočívajúci v snahe predísť k vzniku škôd, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.