Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201593
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Michalovce,
katastrálny odbor, Sama Chalupku č. 18, Michalovce, za účasti J. J., bytom Š. Č.. XXXX/X, H., v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Michalovce zo dňa 24. 05. 2013 č. k. V 1281/2013,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Michalovce zo dňa 24. mája 2013 č. V 1281/2013.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 24. 05. 2013 č. k. V 1281/2013 zamietla Správa katastra Michalovce podľa

§ 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") návrh navrhovateľky zo
dňa 09. 04. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve, resp. podielovom
spoluvlastníctve J. J., v katastrálnom území H., S. H., S. H., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX,
ktoré sú bližšie špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva č. 110/2013-ŠTE zo dňa 09. 04. 2013,
ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca J. J., zastúpený na základe dohody o
splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, P.O. BOX

261, Bratislava, IČO : 42 180 139.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 08. 06. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom
v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem
poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 200,-- eur, aj poplatok k sume 196,-- eur, úrokov z omeškania
v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je povinná

skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe
zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvomsa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na
účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou
náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým

spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje
pochybnosti.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a

ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 08. 06. 2012
na zabezpečenie jej pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Kvýberusplnomocnencanedošlo

z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Z uvedeného dôvodu považuje Dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Záložnú zmluva považovala za absolútne neplatnú aj vzhľadom na fakt, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, t. j. na vrátenie istiny 200,00
eur, poplatku v sume 196,00 eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje

vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote,
než je výška plnenia samotného dlžníka v zmluve o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech
účastníka konania do práv záložcu a v konečnom dôsledku týmto konaním sa ohrozujú aj dobré mravy.
S poukazom na znenie ust. § 39 Občianskeho zákonníka konštatovala, že predmetná záložná zmluva

je absolútne neplatná s tým, že svoj názor opiera sa aj o názor súdu v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12. 12. 2007, Krajského súdu v Žiline č. 29 Sp/11/2012,
Krajského súdu v Nitre č. 19 Sp/7/2012.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 20. 06. 2013 navrhovateľka žiadala aby Správa katastra
Michalovce sama zrušila napadnuté rozhodnutie a návrhu na povolenie vkladu záložného práva

vyhovela, resp. aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že
predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia §
31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení
skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
splnomocniteľom nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného
zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.Rovnako sa nestotožnila s názorom správneho orgánu, že predmetná dohoda o splnomocnení je
v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade sa nejedná o zmluvu
spotrebiteľskú.

Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne
zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného
práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je
preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom

úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v
poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami

poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru správny orgán prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor
predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci

občianskeho súdneho konania.

Na záver navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 11. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym
spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom J. J. dňa 08. 06.
2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
vo výške 200 eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 196 eur, vrátane úrokov
z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od
omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 08. 06. 2012 J. J. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, P.O. BOX 261, IČO: 42 180 139, ktorého zástupca
ju podpísal v Bratislave dňa 09. 06. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v

priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o
úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné
zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 09. 04. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením

občianskoprávnej pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 110/2013-ŠTE, predmetom ktorej jezriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08. 06. 2012.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 04. 03. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili,
pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa
25. 02. 2014, odporca písomným podaním zo dňa 18. 02. 2014, v ktorých zároveň vyslovili svoj súhlas s
prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Účastník J. J. svoju neprítomnosť na pojednávaní
vopred neospravedlnil, a ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa

ustanovenia § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal
v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §

1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený

nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako

neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom J. J., ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 08. 06. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná
zmluva o úvere zo dňa 08. 06. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 09. 06. 2012.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú

zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si
vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie
rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by
v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností,

ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje
jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,

ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku aleboúroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa
touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila. Návrh na vklad založeného práva do katastra
nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o

zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom
aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy,
pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako
nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola

uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia §
250l ods. 2 O. s. p, v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35 eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.
s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.