Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010314
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413010314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Y. W. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Y. W., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom O. Č.. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

dňa 16.10.2012 o 10.15 h v Bratislave, v areáli spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. na ul. J.Jonáša
predpríjazdovourampounastavbuKarosáreňQ7akovodičzpovolanianákladnéhomotorovéhovozidla
zn.TATRA815EČ:K.XXXD.ajnapriektomu,žepoškodenéhoX.O.,ktorýpredtýmusmerňovaldopravu
na tomto mieste, obvinený nevidel odísť z nebezpečnej blízkosti uvedeného vozidla, z ktorej sa ani
poškodený nevzdialil, obvinený sa s vozidlom pohol, čím porušil § 12 ods. 2 písm. a/ Zák.č. 124/2006

Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zák.č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, v dôsledku čoho s kolesom vozidla stlačil ľavú nohu poškodeného X. O., pričom
poškodený utrpel zlomeninu 1. až 4. podpriehlavkovej kosti ľavej nohy a odreninu ľavej nohy v oblasti
päty, ktoré zranenia si vyžadujú naloženie sádrovej fixácie na dobu 4 týždňov a následne približne dva
týždne trvajúce rozcvičovanie svalstva nohy postupným zaťažovaním končatiny chôdzou,

t e d a

-inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
zamestnania, povolania a uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný
trest vo výmere 400,-(štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu
úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) mesiac.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. Y.O. W., bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného Y.Ó. W., výsluchom poškodeného X. O., výsluchom svedkov X. E., V. S., H.. B. S.,
výsluchom znalca Doc.Ing. Q. W., PhD., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením
obsahu znaleckého posudku, oboznámením listinných dôkazov a obrazového záznamu.
Obžalovaný Y. W., po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa necíti byť úplne

vinný zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň viedol nákladné morové vozidlo Tatra
815. Keď vychádzal zo závodu cez vrátnicu, pred ním išiel kamión a pred kamiónom videl poškodeného,
ktorý mal na sebe oranžovú bundu. Poškodený ho zastavil zdvihnutou rukou. On zastavil s vozidlom,
počkal kým prešiel kamión a keďže nevidel žiadnu prekážku, ani poškodeného, tak sa rozhodol ísť.

Povolil brzdu a nakoľko cesta bola dole kopcom, auto sa pomaly púšťalo. Volant mal otočený doprava.
On predpokladal, že poškodený už odišiel preč. Potom počul ako niekto trúbi, zastavil vozidlo a zistil, že
prešiel poškodenému po nohe. Dodal, že poškodeného z kabíny videl pri pravej strane svojho vozidla a
potom, ako kamión odišiel preč už poškodeného nevidel. Nevidel ho však odchádzať. Uviedol, že posed
v kabíne má asi vo výške 1,5 metra nad zemou, ak osoba stojí priamo pred vozidlom, tak je možno

túto z kabíny vozidla vidieť. Na pravej strane kabíny má tri spätné zrkadlá z ktorých okrem priestoru za
vozidlom vidí aj priestor vedľa kabíny vozidla vpravo, asi do jedného metra. Keď sa pozeral do pravého
spätného zrkadla, tak poškodeného nevidel, si bol v mŕtvom bode.

Svedok-poškodený X. O. uviedol, že v inkriminovaný deň ako úsekový stavby vedúci šiel k vrátnici, kde

chcel upraviť dopravu a vyriešiť vrátnikov, lebo cez vrátnicu chodili ťahače, ktoré tadiaľ nemali chodiť.
On rukou ukazoval cestu vodičovi návesu a videl, ako zo stavby ide vozidlo Tatra 815. On toto vozidlo
Tarta 815 zastavil zdvihnutou rukou, prešiel asi dva-tri kroky doprava, načo pocítil náraz do chrbta a cítil
ako mu niečo ťahá ľavú nohu k zemi. Keď zastavoval zdvihnutou rukou vozidlo obžalovaného, tak stál
pred ním a obžalovaný ho musel vidieť. V čase nárazu vozidla do neho on stál k vozidlu obžalovaného

chrbtom. V čase keď auto obžalovaného zastavoval, toto malo tendenciu sa posúvať dopredu, nakoľko
sa jednalo o terén smerom dole. Po zrazení utrpel zlomeninu, pre ktorú mal na nohe asi 5 týždňov
sadru, pohyboval sa pomocou bariel.

Svedok X. E. uviedol, že v inkriminovaný deň videl, ako po prejdení ťahača stál poškodený pred hlavnou

vrátnicou, mal oblečenú reflexnú oranžovú bundu a stál chrbtom k vrátnici. Poškodený púšťal ťahač
a zastavil vozidlo obžalovaného. Poškodený sa kúsok pohol, dostal sa bližšie k prednej maske vozidla
obžalovaného, pričom bol k vozidlu obžalovaného otočený chrbtom. Za chrbtom stojaceho poškodeného
sa vozidlo Tatra zrazu pustilo, maskou a nárazníkom zrazilo poškodeného, pričom toto vozilo malo
kolesá vytočené doprava. Toto vozidlo zachytilo poškodeného, zvalilo ho na zem. Poškodený si vytrhol

nohu spod kolesa, poskackal k dverám vodiča a vynadal mu. Poškodený sa pred zrážkou nepošmykol,
nebolo sa kde pošmyknúť, aj keď pršalo. Keď poškodený zastavil vozidlo obžalovaného, bolo od neho
vo vzdialenosti asi 5 až 8 metrov. Po zastavení vozidla obžalovaného prešiel poškodený k pravej strane
vozidla a obžalovaný vtedy púšťal brzdu.

Svedok V. S. nič podstatné k veci neuviedol. Sám nebol svedkom nehody, Z výpovedí obžalovaného
a svedkov zistil, že poškodený mal usmerňovať iné vozidlo, pričom zastavil vozidlo obžalovaného
zdvihnutím ruky. Poškodený sa mal dostať k blízkosti vozidla obžalovaného, kde sa mal pošmyknúť a
vozidlo obžalovaného ho malo pritlačiť k zemi. S poškodeným po nehode nerozprával, lebo tento bol
na ošetrení v nemocnici.

Svedok Ing. B. S. nič podstatné k veci neuviedol, záznam o pracovnom úraze spisoval podľa výpovede
poškodeného, ktorý mu uvádzal, že sa pošmykol a spadol. Obrazový záznam z úrazu on nevidel.

Znalec Doc.Ing. Q. W., PhD., sa odvolal na závery vypracovaného znaleckého posudku a výpoveď

z predsúdneho konania, kde uviedol, že obžalovaný bol riadne preškolený s predpismi BOZP, alesvojmu zamestnávateľovi po nehode neoznámil predmetný pracovný úraz, odišiel z miesta nehody.
Obžalovaný stratil poškodeného z dohľadu pri riadenom výjazde z stavby a aj napriek tomu sa s
motorovým vozidlom pohol. Obžalovaný nemal predpokladať, že poškodený odišiel spred jeho vozidla,

keď ho nevidel. Obžalovaný sa plne nevenoval sledovaniu situácie v cestnej premávke, lebo nesprávne
predpokladal, že keď poškodeného nevidí, nemá žiadnu prekážku v jazdnej dráhe, preto motorové
vozidlo po odbrzdení sa pohlo a zachytilo poškodeného. Obžalovaný nehodu nenahlásil a nezotrval na
mieste dopravnej nehody. Naopak poškodený Bednár svojim konaním neporušil žiadny zo všeobecne
záväzných predpisov BOZP a iných predpisov. Posudzovanému pracovnému úrazu sa mohlo predísť,

ak by obžalovaný dodržal všeobecne záväzné predpisy BOZP a iné prepisy , ale najmä požiadavky
uvedené v § 12 ods. 2 písm. b/ zák. NR SR č. 124/2009 Z.z. o BOZP, ustanovenia Poučenia pre návštevy
- vodiči, lisovňa/zvarovňa - areál VW Slovakia, § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. NR SR č. 08/2008 Z.z. o cestnej
premávke, § 17 ods. 1 písm. b/ Zák. NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP, § 17 ods. 3 Zák. NR SR č. 124/2006
o BOZP, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ Zák. NR SR č. 08/2008 o cestnej premávke.
Tým, že sa poškodený postavil chrbtom k vozidlu obžalovaného, ktoré malo podľa jeho pokynu stáť,

neporušil žiadny z bezpečnostných predpisov. Zo strany poškodeného znalec nevidí žiadnu mieru
spoluzavinenia na predmetnom úraze.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov
Svedok E. F. nič podstatné k veci neuviedol, nebol svedkom žalovaného skutku, ako zamestnávateľ

obžalovaného uviedol, že tento bol školený z predpisov BOZP.
Svedok Ing. W. V. nič podstatné k veci neuviedol, nebol svedkom žalovaného skutku, uviedol, že pre
firmu Gubo vykonáva školenie bezpečnosti práce.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku MUDr. Q. B., PhD. k

zraneniam poškodeného, ktorý v posudku uviedol, že poškodenýv dôsledku predmetnej nehody utrpel
zlomeninu 1. až 4. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy, odreninu ľavej nohy v oblasti päty. Zranenie je
ľahké, nevyžiadalo si zvlášť bolestivé liečebné postupy ani operácie, počas liečby sa nevyskytli žiadne
komplikácie. Predmetné zranenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou priamym mechanizmom -
stlačením nohy vysokou intenzitou. Bolestivá fáza liečby netrvala dlhšie ako 7 dní. Liečba predmetných

poranení spočíva v naložení sadrovej fixácie na dobu 4 týždňov a následne približne 2 týždne trvajúce
rozcvičovanie.Dobapracovnejneschopnostiupoškodenéhodo22.12.2012niejeprimeranácharakteru,
rozsahu, priebehu a spôsobu liečby. Primeraná doba liečenia takéhoto typu poranenia v bežnej lekárskej
praxi je priemerne 5-6 týždňov. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života u poškodeného mohlo trvať
4-5 týždňov.

Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o ohliadke miesta činu, správu inšpektorátu práce, a spis,
z ktorých vyplýva, že miesto nehody je na pevnej spevnenej časti vozovky, s miernym sklonom k
ceste, inšpektorát práce úraz nevyšetroval, súd oboznámil záznamy o školeniach, ktorých vyplýva, že
poškodený školenie z bezpečnosti pri práci absolvoval aj v roku 2012. Obžalovaný absolvoval poučenie

pre návštevy - vodiči lisovňa/zvarovňa 29.2.2012. O bezpečnosti pri práci bol obžalovaný školený
svojim zamestnávateľom aj v roku 2012. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, vyplýva, že
poškodený mal zdvihnutím ruky zastaviť nákladné vozidlo obžalovaného, mal sa postaviť pred jeho
vozidlo, otočiť sa mu chrbtom, potom sa presunul na pravý bok vozidla, pošmykol sa, stratil sa vodičovi
zo zorného uhla a ten sa pohol s vozidlom dopredu. Z registra trestov, posudkov evidenčnej karty vodiča,

dôkazov predloženými obhajobou vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidenčnej
karte vodiča má tri záznamy, svojim zamestnávateľom je hodnotený kladne, má dve deti o ktoré sa stará
s manželkou, ktorá je tiež zamestnaná.

Súd oboznámil obrazový záznam z predmetnej nehody, z ktorého vyplýva, že tesne pred nehodou

poškodený, ktorý bol oblečený vo výraznej oranžovej bunde s reflexnými prvkami riadil výjazd ťahača
z brány areálu, pričom pri jeho výjazde rukou dával znamenie, aby obžalovaný so svojim vozidlom
zastavil. V tom čase bol poškodený pred vozidlom obžalovaného v dostatočnej vzdialenosti, bol priamo
pred vozidlom obžalovaného, takže obžalovaný musel poškodeného vidieť. Po daní znamenia na
zastavenie sa poškodený presunul k pravej strane kabíny vozidla obžalovaného, kde ho už na zázname

nebolo vidieť. Zo záznamu vyplýva aj to, že obžalovaný nerešpektoval znamenie poškodeného na
úplné zastavenie svojho vozidla, so svojim vozidlom sa pomaly plynule posúval stále smerom dopredu,
pričom predné kolesá svojho vozidla mal mierne vytočené doprava. Po zrážke z pravej strany vozidla
obžalovaného vybehol krívajúci poškodený.Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že v danej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie
všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich

súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.
Zistený skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku je potvrdený výpoveďou obžalovaného,
výpoveďou poškodeného, výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, obrazovým záznamom a
listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel to, že poškodeného s vozidlom zachytil. Uviedol, že videl, ako
mu poškodený dáva znamenie na zastavenie. Uviedol, že videl, že poškodený sa potom presunul k
pravej strane jeho kabíny. Uviedol, že nakoľko už potom poškodeného nevidel, domnieval sa že tento
odišiel, ale odísť ho nevidel. Z jeho výpovede vyplýva, že tri spätné zrkadlá, ktoré mal obžalovaný
umiestnené na pravej strane kabíny vozidla mu umožňovali vidieť aj priestor vpravo vedľa kabíny vodiča
a ak by sa obžalovaný

riadne presvedčil pohľadom do bočného spätného zrkadla na pravej strane, musel by tam poškodeného
vidieť.
Výpoveď poškodeného O. plne korešponduje s výpoveďou svedka E., ktorý z pravej strany vozidla

obžalovaného celý nehodový dej sledoval a videl. Z ich výpovedí jednoznačne vyplýva, že poškodený po
tom, ako dal obžalovanému rukou znamenie na zastavenie vozidla prešiel k pravej strane jeho kabíny,
kde zozadu do neho obžalovaný so svojim vozidlom narazil, zrazil poškodeného na zem a tam mu
vytočenými kolesami doprava prešiel po jeho ľavej nohe. Z ich výpovedí jasne vyplýva, že poškodený
pred zrazením stál, nešmykol sa a nebol, na zemi, takže bol v stojacej polohe a ak by sa obžalovaný

pohľadom do pravého bočného zrkadla presvedčil, či tam poškodený nestojí, musel by poškodeného
vidieť.
Výpovede svedkov S., S., F., V. sú len doplňujúcimi, menej významnými dôkazmi, nakoľko ani jeden z
týchto svedkov nebol pri žalovanom skutku, skutok nevidel a o dozvedeli sa o ňom len sprostredkovane.
Zistený skutkový stav je potvrdený aj listinnými dôkazmi ktoré potvrdzujú, že obžalovaný aj poškodený

absolvovali školenia o BOZP. Pokiaľ ide o záznam o úraze, ktorý bol dodatočne spisovaný Ing. S. a kde
je uvedené, že poškodený sa mal tesne pred nehodou pošmyknúť a spadnúť, je to otázka formulácie,
nakoľko poškodený tým, že bol zrazený do chrbta sa potom skutočne šmykol a spadol pod koleso vozidla
obžalovaného, ale primárnou príčinou jeho pádu, ako vyplýva z výpovede poškodeného a svedka E.
bolo to, že ho obžalovaný s vozidlom zrazil.

Znalec Doc.Ing. W. vo svojom posudku a výpovedi jednoznačne uviedol, že to bol obžalovaný,
ktorý svojim konaním porušil viacero ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. a zákona č. 08/2008 Z.z.
Naopak, poškodený neporušil žiadny predpis. Rozsah a charakter zranení poškodeného bol ustálený aj
znaleckým dokazovaním, z ktorého vyplýva, že zranenie poškodeného nemá charakter ťažkej ujmy na
zdraví akoto má na mysli Trestný zákon.

Zistený skutkový stav je napokon jednoznačne potvrdený obrazovým záznamom z ktorého celkom
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný dostal od poškodeného pokyn na zastavenie svojho vozidla, musel
poškodeného vidieť, nerešpektoval jeho pokyn, s vozidlom sa postupne posúval dopredu napriek tomu,
že videl, že poškodený sa presúva k pravej strane jeho vozidla a bez toho, aby sa presvedčil, či
poškodený spred jeho vozidla odišiel, pokračoval v jazde ďalej.

Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že predmetnú nehodu spôsobil obžalovaný tým,
že porušil viacero citovaných ustanovení zákonov a tým, že sa nepresvedčil dostatočne, hoci sa tak
presvedčiť mohol a mal, najmä výhľadom do bočného pravého zrkadla, ktoré zachytáva priestor vpravo
dole vedľa kabíny vodiča, alebo ak nemal dostatočný rozhľad vystúpením z vozidla, prípadne privolaním

tam prítomného vrátnika na zistenie, či poškodený z priestoru pred vozidlom odišiel, alebo nie. Tým
došlo k tomu, že obžalovaný nerešpektujúc pokyn na úplné zastavenia vozidla sa s vozidlom postupne
posúval dopredu, zrazil prednou pravou časťou svojho vozidla chrbtom k nemu stojaceho poškodeného,
ktorý následne po náraze spadol na zem a jeho ľavá noha sa dostala pod pravé predné koleso vozidla
obžalovaného. Tvrdenie obžalovaného, že poškodeného nevidel, že asi bol v mŕtvom bode tohto z jeho

konania neospravedlňuje. Vodič vozidla, najmä s prihliadnutím na veľkosť a hmotnosť vozidla s akým
jazdil obžalovaný, musí mať v každom štádiu jazdy plne pod kontrolou priestor okolo svojho vozidla,
nemôže sa bezdôvodne spoliehať na to, že prekážka, ktorú pred nehodou jasne registroval a videl sa už
predvozidlomnenachádza,lebojunevidí,hocisaotomdostatočnenepresvedčil.Takátojazda„naslepo“môže mať v cestnej premávke fatálne následky a v tomto konkrétnom prípade bolo len zhodou šťastných
náhod a duchaprítomnosťou poškodeného zabránené ťažkým a ťažko napraviteľným následkom.

Nakoľko obžalovaný inému ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
zamestnania, povolania a uloženú mu podľa zákona, naplnil všetky znaky žalovaného prečinu ublíženia
zdraví podľa § 158 Trestného zákona a preto súd uznal obžalovaného vinným zo žalovaného skutku v
zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému postupoval plne v súlade s ustanoveniami
Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, za ktorý zákonodarca v trestnom zákone stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden
rok.
Nakoľko sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní k spáchaniu žalovaného skutku v plnom rozsahu

nepriznal a jeho spáchanie úprimne neoľutoval, súd nemohol túto skutočnosť zohľadniť ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysel § 36 písm. l/ Trestného zákona. Skutočnosť, že obžalovaný má v evidenčnej karte
vodiča tri záznamy nesvedčí ani pre záver, že pred žalovaným skutkom viedol riadny život, ako má na
mysli ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona. Na druhej strane súd nezistil ani v okolnostiach prípadu, ani v
osobe obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv

na ukladanie trestu obžalovanému.
Nakoľko obžalovaný spáchal nedbanlivostný prečin a aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý
je zamestnaný, má finančný príjem a tým aj prostriedky na uhradenie peňažného trestu, dospel súd
k záveru, že na splnenie účelu trestu nie je potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody a
postačí obžalovanému ukladať primeraný trest peňažný a to vo výmere 400 Eur.

Zároveň mu súd v zmysle ust. § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by bol výkon uloženého
peňažného trestu obžalovaným úmyselne zmarený, uložil tomuto náhradný trest odňatia slobody v trvaní
1 mesiac.
Keďže obžalovaný spáchal žalovaný skutok v súvislosti s dopravou, uložil mu súd podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona aj primeraný trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek

motorových vozidiel v trvaní 1 rok. K tomuto druhu trestu súd poukazuje na to, že tri záznamy v
evidenčnej karte vodiča obžalovaného nesvedčia tmu, že by tento príkladne dodržiaval predpisy na
úseku dopravy. Je v záujme aj ostaných účastníkov cestnej premávky eliminovať konanie páchateľa,
ktorý porušuje dopravné predpisy a tohto na čas vylúčiť z cestnej dopravy ako vodiča motorového
vozidla. Jednak takýto trest má veľkú ochrannú funkciu a má aj prevýchovnú funkciu voči páchateľovi,

ktorý si dostatočne uvedomí, že porušovanie pravidiel cestnej premávky sa nevypláca. Súd pri ukladaní
tohto trestu zohľadňoval aj to, že obžalovaný pracuje ako vodič z povolania, že má rodinu o ktorú sa
stará. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že príjem obžalovaného nie je jediným príjmom
v jeho rodine, nakoľko pracuje aj jeho manželka. Pokiaľ zamestnávateľ obžalovaného vysoko hodnotí
jeho pracovné výkony je s jeho prácou spokojný, môže na dobu výkonu trestu zákazu činnosti si

obžalovaného ako zamestnanca udržať tým, že mu ponúkne inú prácu a po uplynutí trestu zákazu
činnosti toho opätovne ako vodiča zamestná.

Takto uložené tresty sú plne v súlade s Trestným zákonom a splnia dostatočne svoju výchovnú aj
ochrannú aj preventívnu funkciu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.