Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200759
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu, Stará Ľubovňa, Nám. gen. Štefánika 531, za účasti M. P., bytom K. XXXX/XXX, N. Y. a ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
bývalej Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 18. júna 2013, číslo vkladu: V 676/13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 18. júna 2013, číslo
vkladu: V 676/13.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.6.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Stará Ľubovňa, ktorek

právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca), ako príslušný správny orgán podľa § 18 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
katastrálny zákon) o návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 134/2013-SUB zo dňa 29.4.2013, uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a M. P. zastúpenou ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako záložcom tak, že
podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe
zmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa29.4.2013,ktorásatýkalazáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX kat. úz. N. Y. zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správe katastra bol dňa 24.5.2013 doručený
návrh na vklad záložného práva podľa doloženej zmluvy o zriadení záložného práva. Správny orgán
v súlade s § 31 katastrálneho zákona preskúmal zmluvu z hľadiska či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a
zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Prihliadal aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ďalej odporca citoval § 37 ods. 1,

§ 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 katastrálneho zákona a uviedol, že v predmetnom konaní k
návrhu na vklad bola doložená dohoda o splnomocnení, ktorá bola spísaná na štandardnom zmluvnom
formulári, kde už bolo vytlačené meno splnomocnenca, z čoho možno usúdiť, že splnomocnenca
fakticky vyberal veriteľ. Poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právne úkony
urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v
zmysle § 39 citovaného zákona absolútne neplatné. Preto návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Citoval
§ 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, §
46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastával názor, že dohoda o splnomocnení

je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej
pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,

ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj
na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného
vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V

danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu.

Pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho
poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu

orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo

nevedome.

Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne
aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o povolení vkladu vecného práva do
katastra nehnuteľností.

Správny orgán videl neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v

rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiŕí Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu

nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti

vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou

vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právnehoúkonu,pretonemožnopochybovaťozamýšľanýchnásledkochtakéhotoprejavuvôlezostrany
záložcu.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany
splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán
povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v
styku so záložným veriteľom.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe
špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver
správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať

v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkovýstavaplnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnosti, pretože:

1/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

2/ Udelené plnomocnestvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania

návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ aj odporca sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal
a rozhodol v ich neprítomnosti.

Ďalšia účastníčka konania M. P. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2014 uviedla, že žiadne
plnomocenstvo občianskoprávnemu združeniu ProHelp neudelila, nikto s ňou o tom, či chce splnomocniť
združenie ProHelp alebo nie nejednal, nič jej nevysvetlil, takéto združenie ani nemala v úmysle
splnomocniť zastupovaním svojej osoby. Bolo jej povedané, že ak chce pôžičku musí podpísať viacero
papierov, ktoré jej predložili na podpis a zrejme tam bolo aj plnmocenstvo pre združenie ProHelp.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
odporcu a združenia ProHelp, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. N. Y., presne špecifikovaným v
preskúmavanom rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 29.4.2013 navrhovateľ podal návrh
na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 134/2013-SUB do katastra nehnuteľností, uzavretej

medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M. P. zastúpenou združením ProHelp ako záložcom. Zo
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 134/2013-SUB vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejtozmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 706100144 zo dňa 28.6.2011 uzavretej
medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie

pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 400 Eur, ďalej pohľadávku
v sume 392 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Obsahom administratívneho spisu bola aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom

M. P. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z dohody o splnomocnení
vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných
v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy
706100144. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho

posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto
dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp.

Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito

naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny
poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky
právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody,

vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku
zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky
a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením
jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Spotrebiteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra

posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny

úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Z obsahu citovanej
dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom záložnej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová zmluva,
ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná vôľa zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka,
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ,

je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
apretojepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné.Ajtexttejtodohodyjeneurčitý,pretože
z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

Okrem toho navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.

V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých

veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede účastníčky konania M. P. však tieto deklarované skutočnosti nevyplývajú. Podľa jej tvrdenia
o podpísaní Dohody o splnomocnení nemala reálnu vedomosť, nikto s ňou o tom, či chce splnomocniť
združenie ProHelp alebo nie nerokoval, nič jej nevysvetľoval. Keby vedela, že podpisom splnomocňuje
aj ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci určite by s tým nesúhlasila.Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., z

čoho sa dá usudzovať, že v prípade M. P. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon, a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže
oň požiadať kedykoľvek advokáta.

Zo spornej Dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či M. P. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu službu

a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo

na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.