Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010353
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. H. R., pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný H. R., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom C. L. č. XXX, slobodný, invalidného dôchodcu, na
slobode,

j e v i n n ý, ž e

1/ dňa XX.X.XXXX v čase okolo 12.00 hod. z izby rodinného domu č. XXX v obci C. L. odcudzil tam voľne
položenýnotebookK.IsériovéhočíslaF.XXXXXX,spolusnabíjačkou,DVDnosičom"T.L.XXXX(A.X)",
J. nosičom T. L. XXXX (A. X)", J. nosičom "C. U. - G. J.", návodom na použitie v rôznych jazykoch a troma
brožúrkami, s týmito vecami odišiel do záložne "V." v B., kde ich založil za sumu 100,- €, pričom tieto
peniaze v nasledujúcich dňoch minul na hracie automaty a alkohol, čím spôsobil V. R., nar. XX.X.XXXX,
škodu krádežou vo výške 374,- €,

2/ dňa X.X.XXXX v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v C. L. pod vplyvom
alkoholu po predchádzajúcej hádke s bratom Y. R., nar. XX.X.XXXX, zobral do ruky kuchynský nôž a
vykrikoval, že Y. R. zapichne, načo sa poškodený v strachu o svoj život ukryl v podkroví a následne z
domu ušiel,

3/ dňa XX.X.XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. sa v rodinnom dome č. XXX v C. L. č. XXX
pod vplyvom alkoholu s kuchynským nožom v ruke správal agresívne, rozhadzoval nábytok a zariadenie
domu, vulgárne nadával matke V. R., nar. XX.X.XXXX a otcovi Y. R., nar. X.X.XXXX a vyhrážal sa, že

všetkých pozabíja, súčasne sa zaháňal rukou, v ktorej držal nôž, načo V. R. v obave o svoj život a zdravie
ušla do inej miestnosti domu,

t e d a

v bode 1/ obžaloby
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

v bode 2/, 3/ obžaloby

pokračujúcim konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na chránenej osobe,
t ý m s p á ch a l

v bode 1/ obžalobyprečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona,

v bode 2/, 3/ obžaloby

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm. a/ Tr.
zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/,d/ Trestného zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na obv. H. R. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, znalca T.. U. J. a oboznámením správ k osobe obžalovaného.

Obžalovaný H. R. po zákonnom poučení podľa § 257 písm. c/ Tr. por. urobil vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe a na všetky ustanovenia v zmysle § 333

ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, odpovedal, že rozumie, čo
tvorí podstatu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalované trestné činy.
Prokurátor k vyhláseniam obžalovaného zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu, aby súd

vyhlásenie obžalovaného prijal. Poškodená rovnako nemala výhrady k vyhláseniu obžalovaného. Súd
potom vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutkov prijal a vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a výrokom o ochrannom liečení.
Poškodení V. R., Y. R. st. a Y. R. ml. sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojili.

Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa formálne aj materiálne znaky prečinov
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. , prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak

malú škodu. Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie
odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu s úmyslom s
ňou nakladať ako s vlastnou vecou.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa §125 ods.1 Tr.
zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona ( § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/

Tr. zákona) sa dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmoutakým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom
konania, so zbraňou a na chránenej osobe. Podľa §138 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom
konania sa rozumie páchanie trestného čin so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa §

144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa §
155, § 156 a § 157. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust.
§ 15 písm. a) Tr. zák, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva s rodičmi, je zdravotne ťažko postihnutý,
poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 327 €. Ďalej uviedol, že nesuhlasís ústavnou formou

ochranného protialkoholického liečenia, pretože sa podrobuje protialkoholickému liečeniu ambulantnou
formou, dobrovoľne chodieva do ambulancie MUDr. Faškovej, liečený je medikamentózne, užíva liek
Campral. Vo voľnom čase hráva šach, tiež si chce ukončiť strednú školu. Abstinenciu porušil dva krát,
prvý krát na Vianoce, keď si pripil s rodinou pri štedrej večeri, čo sa však považuje tiež za porušenie
abstinencie a druhý krát sa to stalo pri rozchode s priateľkou. Inak abstinenciu dodržiava.

Keďže v znaleckom posudku bolo konštatované, že protialkoholické liečenie ústavnou formou by
bolo u obžalovaného len vhodné a zároveň vzhľadom na absolútne odmietavý postoj obžalovaného
vyjadril oprávnenú pochybnosť, či by takéto opatrenie mohlo splniť svoj účel, súd na hlavnom
pojednávaní vypočul k záverom znaleckého dokazovania znalca. Znalec MUDr. Svetozár Droba
zotrval na záveroch znaleckého posudku, predmetom znaleckého skúmania bolo zistenie závislosti

obžalovaného na alkohole. Znalec vypovedal, že obžalovaný nerozumie podstate podstate jeho
ochorenia, teda jeho závislosti. Tak ako už uviedol v záveroch znaleckého posudku, vzhľadom na
odmietavý postoj obžalovaného nemožno zaručiť úspešnosť ochranného liečenia. Obžalovaný síce
navštevuje psychiatrickú ambulanciu, navštevuje ju však nepravidelne. Ako odborník na liečenie
závislosti môže povedať, že liečením, ak pacient má odmietavý postoj nie je možné dosiahnuť to, čo je

pri liečbe závislosti rozhodujúce a síce náhľad na ochorenie. Takýto náhľad môže získať absolvovaním
ochranného liečenia ústavného formou. Ústavné liečenie u obžalovaného by mohlo mať zmysel s tou
výhradou, ktorá je uvedená v znaleckom posudku a že sa prelomí jeho negatívny postoj k ústavnému
liečeniu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný

v registri trestov nemá záznam, doposiaľ nebol súdom trestaný. V prípade obžalovaného súd zistil dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život
a k trestnému činu sa priznal a úprimne ho oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/
Tr. zák. (dopustil sa viacerých trestných činov). Keďže bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností,
súd znižoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr.zák., čo však nemalo vplyv na dolnú

hranicu šiestich mesiacov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný, súd obžalovanému uložil
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, t.j. pri dolnej hranici zákonom
určenej trestnej sadzby s určením primeranej skúšobnej doby na dvadsaťštyri mesiacov. Súd

obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák, keďže mu ukladal trest
za viac trestných činov.
Zároveň vzhľadom na okolnosti prípadu, závery znaleckého dokazovania, na ktoré odkázal znalec
vo svojom výsluchu, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že u obžalovaného sa jedná o syndrómzávislosti od alkoholu s poruchovosťou až stratou kontroly, vystála potreba obžalovanému uložiť
ochranné protialkoholické liečenie. Sporným ostalo uloženie formy ochranného liečenia, obžalovaný
nepopieral závislosť na alkohole, a k liečeniu závislosti pristúpil pomerne kriticky, keď sám počas

výsluchu uviedol, že sa dobrovoľne podrobuje protialkoholickej liečbe ambulantnou formou, pričom
zároveň uviedol, že dvakrát liečbu porušil ( prvý krát na Vianoce, keď vypil prípitok a druhý krát
nezvládol rozchod s priateľkou). Zo záverov znaleckého dokazovania v nadväznosti na výsluch znalca
vyplynulo, že ak pacient má odmietavý postoj nemožno zaručiť úspešnosť liečby. Zároveň znalec
vypovedal, že ústavné liečenie u obžalovaného by mohlo mať zmysel s tou výhradou, že sa prelomí

jeho negatívny postoj k ústavnému liečeniu a uvedené vyjadril aj vo svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní. Súd na základe zistených skutočností obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou, obžalovaný síce absolvuje protialkoholické liečenie ambulantnou formou
na báze dobrovoľnosti, ale súd považoval za potrebné uložiť mu ochranné liečenie, aby forma a
priebeh jeho liečenia boli kontrolovateľné súdom, prostredníctvom liečebného ústavu, v ktorom bude
liečenie vykonávať. K uvedenému záveru súd dospel na základe nejednoznačných záverov vykonaného

znaleckého dokazovania, keďže znalec sám vyjadril v súvislosti s obžalovaným pochybnosti ohľadom
úspešnosti a účinnosti liečenia ústavnou formou. Pri svojom rozhodnutí mal súd stále na zreteli,
že uložením liečenia ústavnou formou zásadne významne zasahuje do osobnej slobody jednotlivca,
zaručenej Ústavou SR, a preto pri rozhodovaní o forme liečenia musel prihliadať aj na účelnosť
ochranného liečenia, (predovšetkým pokiaľ sa jedná o protitoxikomanické a protialkoholické liečenie),

pričom v takýchto prípadoch má zásadný význam pre rozhodnutie náležitá motivácia liečenej osoby k
pozitívnej zmene a jej spolupráce pri liečení. Preto pri ukladaní ochranného liečenia bol súd povinný
skúmať a následne vyhodnotiť, či neexistuje tzv. kontraindikácia v osobe samotného páchateľa, teda
posúdiť účelnosť (z hľadiska úspešnosti) ukladaného ochranného protialkoholického liečenia. Súd preto
prihliadal aj na samotný odmietavý postoj obžalovaného k ústavnej forme liečenia a zároveň záujem o

ambulantnú formu tohto liečenia, čo sú považuje za podstatný prvý krok k úspešnosti liečenia, pričom
súd uveril obžalovanému, že reálne chce absolvovať liečenie ambulantnou formou a chce sa liečiť a
to aj vzhľadom na kritický postoj obžalovaného k dodržiavaniu doterajšej abstinencie a z motivačného
hľadiska súd rozhodol o uložení ochranného liečenia ambulantnou formou. Zároveň súd uvádza, že
v prípade, ak ochranné liečenie ambulantnou formou u obžalovaného nebude plniť účel, o čom bol

obžalovaný súdom poučený, do úvahy bude prichádzať zmena formy liečenia z ambulantnej na ústavnú.

Takto uložený trest za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, vzhľadom na osobu
obžalovaného ako aj spôsob vykonania činu a jeho závažnosť, považoval za dostatočný pre jeho
nápravu a zároveň plniaci si aj ďalšie funkcie trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.