Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211203
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. V.
B. O., L. Š. XXX/X o zaplatenie 2.047,20 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 881,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,025 % denne zo sumy 881,70 eur od 11.6.2011 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach 30
eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody
splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.047,20 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.688,97 eur od 25.9.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 3903109158,
ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver vo výške 1.600 eur za účelom kúpy veci
alebo úhrady za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín

splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátil, porušil dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 26.5.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy
vo výške1.7015,95 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia
do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 2.047,20 eur a z
toho istina sumu 55,82 eur, poplatok za vedenie účtu 6,52 eur, poistenie PPI 7,75 eur, úrok 125,03 eur,

zosplatnená istina 1.345,28 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 155,09 eur, úrok sankčný z omeškania 346,22 eur
a dopočet k aktuálnemu dňu sumu 5,49 eur.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovaného, písomným
vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný k veci u viedol, že žalobu so žalobcom uzavrel s tým, že v tom čase bol živnostníkom a mal z

tejtoživnostipríjem,peniazepotreboval,nopotompredmetnýúverprestalsplácať,nakoľkoodroku2010
živnosť ukončil a nemá príjem a finančné prostriedky z čoho splácať. Na otázku ohľadom uzatvárania
zmluvy, či túto uzatváral v postavení fyzickej osoby alebo ako podnikateľ uviedol, že predkladal pri
uzavretí zmluvy pokiaľ si pamätá len živnostenský list. Sumu, ktorá mu bola poskytnutá žalobcom,
použil jednak na v tom čase na svoje podnikateľské účely a to napríklad na úhradu cestovného a

na zabezpečenie ubytovania, ale časť finančných prostriedkov použil aj pre svoju rodinu, teda na
súkromné účely. Zmluva bola uzavretá vo P. B. O.. Pokiaľ si pamätá, tak spisovali s ním len túto
zmluvu a on predložil živnostenský list tak ako uviedol. Nepamätá si, žeby podpisoval nejaké iné listiny,
alebo niečo iné mu dávali. Ohľadom dojednania poplatku za vedenie úverového účtu a poistenia pre
neschopnosť splácania v predmetnej úverovej zmluve uviedol, že si nepamätá presne skutočnosti
ohľadom uzatvorenia zmluvy v týchto častiach. V ďalšom uviedol, že predmetnú sumu nie je schopný

splatiť naraz, preto by v prípade, že bude zaviazaný na úhradu akejkoľvek sumy požiadal súd o možnosť
úhrady v splátkach s tým, že toho času je nezamestnaný, manželka je na materskej dovolenke, ich
celkový príjem mesačne predstavuje cca 260 eur a to rodičovský príspevok 200 eur a rodinné prídavky
na tri maloleté deti, tieto sú vo veku syn 6 rokov, ktorý navštevuje školu, dcéra 5 rokov a trojročný syn.
Čo sa týka výdavkov, tak bývajú u rodičov a mesačne prispievajú na úhradu za elektrinu a vodu 120

eur. Zvyšnú sumu spotrebujú na bežné výdavky a preto by bol schopný splácať maximálne do sumy
30 eur mesačne.

Právny zástupkyňa žalobcu v prednese poukázala na to, že ako to vyplýva z predložených listinných
dôkazov medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a žalovanému bol žalobcom
poskytnutý úver vo výške 1600 eur bez stanoveného účelu a žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť v

pravidelných splátkach a to v počte 84. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný
si túto povinnosť riadne neplnil, dostal sa do omeškania s platením splátok 22 - 25, v dôsledku čoho
následne žalobca využil svoje právo a 26.5.2011 nastala splatnosť celého úveru. Čo sa týka celkovej
žalovanej sumy 2047,20 eur tak ako je uvedená v žalobnom návrhu, tak táto pozostáva z istiny v
sume 55,82 eur a zosplatnenej sitiny 1345,28 eur, ktorá zosplatnená istina vlastne predstavuje nárok

na žalobcu, ktorý by mu vznikol v prípade riadneho plnenia žalobcu a to od 26 až po poslednú splátku.
Ďalším nárok je úrok, ušlý úrok, alebo pokuta, úrok vyčíslený do zosplatnenia a položka pokuta - ušlý
úrok v sume 155,09 eur vyčíslený po zosplatnení úveru, teda nárok na úrok z úveru, ktorý by vznikol
po zosplatnení. Ďalšou položkou je poistenie, keďže v zmluve bolo dojednané poistenie a tu nárok v
celkovej sume predstavuje 7,75 eur a poplatok za vedenie účtu 6,52 eur, ktorý poplatok bol dojednaný

v zmluve a bol zahrnutý v každej tej ktorej splátke. Čo sa týka sankčného úroku z omeškania, tento bol
vyčíslený po uplynutí lehoty, čiže od 11.6.2011 do podania žaloby pri výške úroku z omeškania 0,025
% denne s tým, že dňom nasledujúcim po podaní žaloby si žalobca ďalej uplatňuje úrok z omeškania
v tejto výške a to zo sumy 1.688,97 eur, ktorá suma pozostáva z položiek istina, zosplatnená istina
úrok, ušlý úrok a poistenie, čiže z týchto položiek si uplatňuje v ďalšom príslušenstvo predstavujúce úrok

z omeškania. Ku skutočnostiam ohľadom uzavretia zmluvy uvedených žalovaným udáva, že úverová
zmluva je uzatvorená na formulári, teda na predtlači s tým, že je pravdou, že je tam uvedené na
úverovej zmluve číslo občianskeho preukazu a číslo druhého dokladu, tým druhým dokladom bol pas,
ktorý žalovaný predložil pri uzatváraní zmluvy. V ďalšom uviedla, že pri uzatváraní úverovej zmluvy
musí žiadateľ, resp. dlžník, alebo klient preukázať svoje postavenie, to znamená, že toto deklaruje buď

potvrdením od zamestnávateľa, alebo v prípade podnikateľa tým, že predloží živnostenský list. Žalobca
poskytuje úvery len fyzickým osobám, nemá v predmete podnikania poskytovania úverov podnikateľom,
čiže tá kolonka zamestnanie klienta, ktorá je tam uvedená označuje len postavenie žalovaného ako
podnikateľa. Úver bol poskytnutý žalovanému bez stanoveného účelu, takže nepredpokladá, žeby
obchodný zástupca, ktorý úverovú zmluvu uzatváral nejako bližšie zisťoval použitie, alebo ten účel, na

ktorý budú finančné prostriedky použité. Posúdenie, či v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver
alebo nie, ponecháva na zvážení súdu s tým, že trvá na tých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom
prednese. K navrhovanej úhrade v splátkach uvádza, že vzhľadom na žalovanú sumu by táto mesačná
splátka mohla byť primeraná.Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 31.3.2009 úverovú zmluvu č. 39031091585, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 40,46 eur a to v 84 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala

21,52% ročne. V časti klient bolo uvedené pod bodom 7 rodné číslo žalovaného a pod bodom 18. číslo
OP žalovaného. V časti zamestnanie klienta pod bodom 28 zdroj príjmu bolo uvedené podnikateľ,
v ďalšom zamestnávateľ Y. L., IČO 44026480. Pod bodom 49. zmluvy poplatok za vedenie účtu bol
dojednaný poplatok 1,63 eur, ktorý bol zahrnutý v splátke. V časti Poistenie úverových splátok bod
57 Súbor poistenia A bolo uvedené, že klient označením súboru poistenia A súhlasí s tým, aby bol

poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy
v dôsledku pracovnej neschopnosti, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej
invalidity, smrti úrazom. Úhrada za poistenie 1,55 eur ( 3,98% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez
poistenia ). Súbor poistenia A bol označený krížikom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich

ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami. V zmysle ďalších dojednaní v prípade poistenia úverových splátok sa klient zaväzuje
platiť spoločnosti úhradu za poistenie vo výške uvedenej v úverovej zmluve a súhlasí s tým, že výška
úhrady za príslušné poistné obdobie je zahrnutá do splátok úveru a je určená k úhrade poistného. V
prípade poistenia úverových splátok klient podpisom tejto zmluvy vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom

poistnejzmluvyč.19100694uzatvorenejmedzispoločnosťouHomeCreditSlovakia,a.s.akopoistníkom
a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami
pre skupinové poistenie úverových splátok č.j. 7/2007, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a súhlasí s
poskytnutím poistného plnenia v prospech poistníka ako osoby oprávnenej z poistnej zmluvy a súhlasí
s tým, že určenú oprávnenú osobu nemožno klientom jednostanne odvolať alebo zmeniť.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej

zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Vzmyslehlavy3ÚčelúveruÚverovýchpodmienokúverspoločnosťposkytujeklientovibezstanoveného

účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je

zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, úroky, poplatok za
vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto
Úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí
ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti

určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej
zmluvy.Podľa hlavy 7 Poistenie Úverových podmienok v prípade dohodnutia poistenia úverových splátok
pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity, smrti následkom úrazu, klient podpisom tejto zmluvy
potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade, že klient nespĺňa podmienky

pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a ak poistenie dohodol, poistiteľ je
oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia.

V zmysle § 5 hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,-Sk/3,32
eur. Doručovať je možné aj elektronicky alebo prostredníctvom GSM technológii, pričom písomnosť
alebo informácia sa považuje za doručenú okamihom jej odoslania.

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 20 splátok, ktoré

neboli uhrádzané včas a dňa 26.5.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola
žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku ako aj poistenie ako aj upomienky a to upomienka I. v
sume 9,96 eur a upomienka II v sume 6,64 eur. Celkovo žalovaný uhradil sumu 832,98 eur.

Listom zo dňa 26.5.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému
oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie

celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1.715,95 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní
odo dňa spísania tohto listu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených

podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 26.5.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj

obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj

všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

V priebehu konania žalovaný uviedol a rovnako je to zrejmé aj z úverovej zmluvy, že predmetnú úverovú

zmluvu uzavrel v čase, kedy bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd má však za to, že uvedenie
jeho podnikateľskej činnosti v úverovej zmluve súviselo len so skúmaním jeho pracovného zaradenia,
resp. iného spôsobu zisťovania jeho príjmu, tak ako to uviedla vo svojom prednese aj právny zástupkyňa
žalobcu. Taktiež súd bral na zreteľ skutočnosť, že úver nebol účelovo viazaný, keď výslovne bolo v
žalobcom vyhotovených Úverových podmienkach uvedené, že úver poskytuje žalovanému ako klientovi

bez stanoveného účelu a v neposlednom rade taktiež na znenie § 1 Úverových podmienok, v zmysle
ktorého sa úverová zmluva uzatvára s fyzickou osobou klientom ako aj na ustanovenie § 22 hlavy
14 Úverových podmienok, v ktorom žalobca ako spoločnosť poskytovala klientovi informácie v zmysle
zákona NR SR č. 266/2005 Z. z., pričom sa jedná o zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, ktorý v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v § 1 vymedzil predmet úpravy

tak, že tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvynadiaľku.Tedazovšetkýchuvedenýchskutočnostíakoajberúcdoúvahyvymedzeniepredmetučinnosti
žalobcu v obchodnom registri, v zmysle ktorého žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery nebankovým
spôsobom, súd uzavrel, že v danej veci sa jedná o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou.

Tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že
spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
1.401,10 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1600 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 832,98 eur, pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v

zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vrátane úhrad na položky upomienky,
poplatok za vedenie účtu a poistenie ako sa nimi bude súd zaoberať v ďalšom.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanému poplatok za upomienku II. v sume 6,64 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 20 a
taktiež poplatok za upomienku I. v sume po 3,32 eur v súvislosti s omeškaním splátok č. 11, 8 a 20,teda spolu 9,96 eur, ktoré boli aj žalovaným uhradené ako to vyplýva zo splátkového kalendára. Tu súd
v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému
skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto

úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však
považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so
zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na
poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou
bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v

predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd
žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 57 zmluvy Súbor poistenie A súd má za to, že poistenie
tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl .
Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal
súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko, pričom dojednané poistné predstavovalo

3,98% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia,
keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia mal žalovaný
brať na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ poistenie napriek tomu dohodol, poistiteľ bol
oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný
doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti

o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových
podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej
zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so
znením Všeobecných poistných podmienok pre skupinové poistenie úverových splátok. Žalovanému
ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to,

že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými
subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v
bode 57 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu
možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že

prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, čo potvrdzuje aj spôsob, akým bol vybratý súbor poistenia označený a to pomocou výpočtovej
techniky. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Na základe uvedených skutočností potom súd platby vykonané žalovaným a
zaúčtované žalobcom na úhradu poistenia započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume 6,52
eur, pričom žalobcom bolo na túto položku zo súm uhradených žalovaných zaúčtované celkovo 34,23
eur ako to vyplýva zo splátkového kalendára.

Poplatok za vedenie úverového účtu bol uvedený pod bodom 49 úverovej zmluvy a mal byť zahrnutý
v splátke a predstavoval 1,63 eur a bližšie bola povinnosť žalovaného platiť poplatok za vedenie účtu

upravená aj v hlave 5 § 1 Úverových podmienok, v zmysle ktorého klient je povinný hradiť spoločnosti
pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve

Podľa § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania

o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že
žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za
vedenie úverového účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom,

žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával
akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na
účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho
kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto
činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej

čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako
spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch
definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno
subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o

poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď
zo znenia Obchodných podmienok nevyplýva, žeby žalovanému bol poskytovaný výpis z predmetného
úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto
o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu zamietol a na úhradu istiny ako už uviedol

vyššie, započítal aj platby žalovaného zaúčtované žalobcom na túto položku tak ako boli uvedené v
splátkovom kalendári.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 21,52% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2009, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov ) činila úrok 8,81 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi
v danom prípade bol o 12,71% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto
období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,81% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 8,81% ročne. Žalobca si na úroku z

úveru uplatňoval celkovo sumu 280,39 eur ( položky úrok a ušlý úrok ), no žalobca mal nárok len na
40,94% uplatňovaného úroku ( 8,81% x 100 / 21,52% = 40,94 % ), teda 40,94% zo sumy 280,39 eur, čo
predstavuje sumu 114,68 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania
a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu

881,70 eur a to z istiny 767,02 eur a úroku z úveru vyčíslený súdom v sume 114,68 eur, zo súčtu
ktorých položiek bol uplatňovaný úrok z omeškania aj žalobcom ( ako aj z položky poistenie, ktorý nárok
súd zamietol ) a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od
11.6.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 26..2011 + 15

dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 881,70

eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 11.6.2011 do 24.9.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 184,60 eur,
čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 1.066,30
eur, čo predstavuje 52% a úspech žalovaného predstavuje 48%, preto súd rozhodol tak, že žiadny z

účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolzaviazaný,

v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď bral do úvahy
aj súhlasné stanovisko žalobcu vo veci povolenia splátok.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.