Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12P/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112210106.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci
navrhovateľky: G. K., H.. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XX, E., zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, Štúrova 20, Košice proti odporcovi: B. K., H.. X.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XX, E., za
účasti mal. Z. K., H.. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XX, E., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice o návrhu na zmenu úpravy styku
takto
r o z h o d o l :
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 12C/54/2009-77 zo dňa 21.5.2010 tak, že upravuje
styk mal. Z. K., H.. X.X.XXXX s otcom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Z. každú párnu sobotu
v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.4.2012 domáhala zmeny úpravy stretávania sa odporcu
ako otca maloletého s maloletým. Styk bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II
č.k. 12C/54/2009-77 zo dňa 21.5.2010 tak, že odporca bol oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu
sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka ďalej uviedla, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie mal. Z. vyplýva, že tento je často chorý, má
poruchutrávenia,čosivyžadujedodržiavaniediétnehorežimu.Včase,keďsamaloletýnachádzauotca,
nedostávatakústarostlivosť,akúmaloletýpotrebujevzhľadomnasvojzlýzdravotnýstav. Ponávštevách
u otca sa u maloletého prejavovalo nechutenstvo a následný úbytok na váhe, plačlivosť, mal problémy
v kolektíve, bol bledý a neustále sa sťažoval na bolesti brucha. Ako ďalej uviedla navrhovateľka,
navštívila detskú psychiatričku - Z.. Q., ktorá po vyšetrení zistila, že u mal. Z. je prítomný hyperkynetický
syndróm, zvýšená tenzia, početné neurotické mechanizmy, dieťa je úzkostnejšie, plačlivejšie. V závere
konštatovala závažnú reakciu na stres a úzkostnú poruchu v detstve. Ako riešenie konfliktnej situácie
odporučila zváženie možností stretávania sa otca s dieťaťom za prítomnosti matky, čo by eliminovalo
stres dieťaťa. Na základe toho, matka požiadala o zmenu úpravy styku s tým, že odporca by bol
oprávnený stýkať sa s mal. Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. v jej
prítomnosti.
Navrhovateľka podaním zo dňa 30.5.2012 navrhla nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd upravil
styk odporcu s mal. Z. tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu v čase od
9.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky.Okresný súd Košice II uznesením č.k. 45P/135/2012-40 zo dňa 25.6.2012 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým upravil styk odporcu s mal. Z. tak, že odporca bol oprávnený stýkať sa s mal. Z. každú párnu
sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa po nariadení predbežného opatrenia so synom nestretol.
Odporca žiadal, aby sa mohol so synom stretávať bez prítomnosti matky, aj keby to bolo zo začiatku na
menej hodín. S predbežným opatrením, ktoré bolo nariadené, absolútne nesúhlasil. Synovi fyzicky nikdy
neublížil, nenapadol ho, nebil ho, v návrhu na vydanie predbežného opatrenia boli uvedené klamstvá. V
čase po rozvode manželstva bral syna vždy na čas, takisto ho vždy na čas matke aj vrátil. Z jeho strany
nebol žiaden problém. Syna vracal najedeného a čistého.
So synom sa nechce stretávať za prítomnosti matky z dôvodu, že táto by na ňom hľadala akúkoľvek
chybu, dávala by na neho trestné oznámenia a takýto dôvod jej on dať nechce.
Navrhovateľka do spisu ako listinný dôkaz predložila rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
12C/54/2009-77 zo dňa 21.5.2010, ktorým bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené. Súd mal. Z. na
čas po rozvode zveril do výchovy matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,-EUR.
Zároveň súd upravil v rozsudku aj styk otca s mal. Z. tak, že tento bol oprávnený stýkať sa s mal. Z. každú
párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme a odovzdá matke v mieste
bydliska. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode a úprave styku dňom 8.7.2010, vo
výroku o určenie výživného dňa 11.1.2011.
Navrhovateľka do spisu doložila aj potvrdenie Z.. D., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa
14.3.2012, ktorá vypísala zo zdravotnej dokumentácie maloletého, kedy bol mal. Z. chorý. Z potvrdenia
vyplýva, že v čase od 24.1.2011 do 5.1.2012 bol 9-krát chorý, v podstate každý druhý mesiac na 10,
resp. 7 dní.
Navrhovateľka do spisu doložila správu detskej psychiatričky Z.. Q. zo dňa 15.3.2012 o vyšetrení
mal. Z.. Na záver u neho diagnostikovala závažnú reakciu na stres, ako aj úzkostnú poruchu v
detstve. Odporučila riešiť konfliktné situácie, zvážiť možnosť stretnutí otca s dieťaťom za prítomnosti
matky na kratšiu dobu, eliminovať stres. Taktiež doložila správu Z.. Q. zo dňa 29.3.2012, kde dieťaťu
diagnostikovala reakciu na stres, ako aj depresívnu poruchu. Navrhovateľka do spisu doložila aj ďalšie
správy od Z.. Q., a to zo dňa 24.4.2012 a 25.5.2012, v ktorých detská psychiatrička odporúča urgentné
vydanie predbežného opatrenia, pretože situácia je pre dieťa veľmi traumatizujúca.
Súd uznesením č.k. 12P/125/2012-85 zo dňa 18.4.2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie S..
Ľ. O., znalkyňou z odboru: psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Znalkyňa vyšetrila oboch
rodičov, ako aj maloleté dieťa. V posudku znalkyňa uviedla, že verbálna schopnosť nadviazať kontakt s
dieťaťom je u otca limitovaná. Aktívne nebojuje o dieťa, ale skôr s matkou. Momentálne dieťa potrebuje
nadobudnúť väčšiu istotu, že otec sa o neho zaujíma a s matkou komunikuje bez napätia, ktoré dieťa v
kontakte pociťovalo. Pri vyšetrení dieťaťa znalkyňa zistila, že v jeho emočnom prežívaní nie sú prítomné
žiadne pozitívne zážitky s otcom, ale ani konkrétne spomienky s ním. Dieťa je citovo značne naviazané
na osobu matky, ktorá sa o neho zodpovedne stará. Prechováva ku nej jednoznačne kladnú citovú
väzbu. K bratovi matky má mal. Z. vytvorený náhradný mužský a otcovský vzor. Vzťahuje sa k nemu
výrazne pozitívne. Identifikuje sa s ním a rešpektuje ho ako vzor pre seba.
V znaleckom posudku ďalej znalkyňa uviedla, že dieťa sa otca nedožaduje. Dlhodobo absentuje kontakt
medzi nimi. Vystavenie dieťaťa náhlej zmene, môže vyvolať zhoršenie stavu. Znalkyňa odporučila, že
pokiaľ súd bude upravovať styk otca s dieťaťom, je vhodné istú dobu trvať na podmienke styku za
matkinej prítomnosti. Taktiež odporučila, aby styk prebiehal viac mimo bytu, kde sa otec nemusí cítiť
prirodzene, a kde je skôr priestor pre konflikty. Taktiež uviedla, že by bolo vhodné, aby sa styku mohlazúčastniť aj iná osoba. Navrhla, aby kontakt po dobu polroka bol realizovaný v obmedzenej miere, a to
počas 3 - 4 hodín. V prípade, že kontakt bude prebiehať bez problémov, tento je možné predĺžiť raz za
dva týždne počas jednej soboty v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. aj bez prítomnosti matky.
Na záver znalkyňa uviedla, že dieťa má vnútorný zmätok, čo sa týka identifikácie rodičovskej figúry. S
osobou otca často podvedome spája matkinho brata, ku ktorému prechováva veľmi dobrý citový vzťah.
Pravdepodobne sa to deje aj tým, že matka sa v prítomnosti dieťaťa nezmieňuje o otcovi, vyhýba sa
tejto téme, a tak dieťa postupne stráca jeho identitu.
Kolízny opatrovník súhlasil so závermi znaleckého posudku, vzhľadom na zdravotný stav maloletého
dieťaťa, na jeho psychické problémy, ako aj na problémy s trávením. Navrhol krokovú postupnosť, aby
sa najskôr maloletý so svojim otcom stretával za prítomnosti matky a tretej osoby, aj to v čase po obede,
práve pre jeho problémy s trávením, keďže má mať upravenú stravu, má probiotickú diétu, preto by k
styku malo dochádzať až vtedy, keď dieťa bude riadne naobedované.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičov,aabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 12C/54/2009-77 zo dňa 21.5.2010. Na čas po rozvode bol
mal. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
100,-EUR mesačne a bol oprávnený stýkať sa s mal. Z. každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do
18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka bola povinná dieťa včas
pripraviť a riadne vystrojiť.
Na návrh matky, Okresný súd Košice II uznesením č.k. 45P/135/2012-40 zo dňa 25.6.2012 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s mal. Z. tak, že otec bol oprávnený stýkať
sa s mal. Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky.
O nariadenie predbežného opatrenia matka požiadala z dôvodu, že mal. Z. bol po návštevách u otca
pravidelne chorý, trpel poruchami trávenia, pre ktoré bolo nutné dodržiavať diétny režim, ktorému sa mu
pri pobyte u otca nedostávalo. Z návštev chodil psychicky rozrušený, plačlivý, neustále sa sťažoval na
bolesti brucha. Uvedené matka dokladovala aj správami od detskej psychiatričky a všeobecnej detskej
lekárky. Odporca s nariadeným predbežným opatrením nesúhlasil, preto sa s maloletým synom prestal
stýkať. Od nariadenia predbežného opatrenia, t.j. od júna 2012 sa s ním nestretol.
Na to, aby súd zodpovedne posúdil, aký je vzťah mal. Z. k odporcovi, či sú nejaké problémy v tomto
vzťahu, ďalej, či mal. Z. javí známky psychických problémov v súvislosti s pobytom u otca, aký je vzťah
mal. Z. k širšej rodine zo strany otca, akú úlohu zohráva v tomto vzťahu navrhovateľka aj odporca,
či nedochádza k ovplyvňovaniu maloletého z ich strany, na tieto otázky dal súd vypracovať znalecký
posudok S.. Ľ. O., súdnej znalkyni z odboru: psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Zo záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že mal. Z. sa nedožaduje otca, dlhodobo absentuje kontakt medzi nimi.
Otec mal síce upravený styk s dieťaťom, ktorý v minulosti využíval k pravidelným stretnutiam s ním,
avšak po úradnom nariadení styku za prítomnosti matky, tento styk ignoroval. Dôvodom je, že voči osobe
navrhovateľky prechováva v súčasnej dobe nevraživosť, cíti sa matkiným správaním dotknutý, sklamaný
a ublížený. Nedokáže sa nad situáciou rozchodu s ňou povzniesť. Styk s dieťaťom za jej prítomnostije pre neho neprijateľný, aj keď si želá zachovať kontakty so synom a syna má svojim spôsobom
rád. Znalkyňa ďalej uviedla, že v súčasnosti mal. Z. nevykazuje známky výraznejších psychických
problémov. Nie je u neho zistená psychosomatická dekompenzácia stavu, ktorý diagnostikovala Z.. Q.
pred rokom. Nálada dieťaťa bola eutýmna počas celého vyšetrenia, kooperácia s dieťaťom prebiehala v
norme. Konštitučne je dieťa sociálne plachšie, úzkostnejšie, jeho selfkoncept je krehký, a tak vystavenie
dieťaťa náhlej zmene môže vyvolať zhoršenie stavu. Mal. Z. nemá vytvorené pevnejšie vzťahy s otcovou
rodinou, keďže sa viac ako rok s nimi nestretáva a preskúmavaním jeho vzťahov ku otcovej rodine
naznačovaloskôrnegatívnyvzťahkním.Podľanázoruznalkyne,všakvotcovejrodinesadieťaťufyzicky
neubližovalo. Taktiež nebolo preukázané, že by otec fyzicky napadol dieťa. Vyšetrením mal. Z. znalkyňa
nezistila, že by matka priamo ovplyvňovala dieťa proti otcovi a rodine z jeho strany. Nevyjadruje sa o ňom
dehonestujúco. Styk dieťaťa s otcom a jeho rodinou však nepodporuje, čo dieťa jasne vníma. Jej snaha
usmerňovať styk podľa svojich predstáv sa dá považovať za nepriamu formu ovplyvňovania dieťaťa
proti otcovi. Ovplyvňovanie dieťaťa zo strany otca voči matke sa v súčasnej dobe nedeje, keďže dieťa
sa s otcom nekontaktuje. V minulosti však otec niektorými svojimi vyjadreniami v prítomnosti dieťaťa a
svojim správaním ovplyvňoval dieťa proti matke. Na záver súdna znalkyňa uviedla, že dieťa sa obtiažne
adaptuje na náhle zmeny, zvlášť, ak jeho očakávania a emočné nastavenie je negatívne. Odporučila
súdu upraviť styk otca s dieťaťom na istú dobu za matkinej prítomnosti. Bolo by však vhodné, aby styk
prebiehal viac mimo bytu, kde sa otec nemusí cítiť prirodzene, a kde je skôr priestor na konflikty. Po
dobu polroka navrhla realizovať styk v obmedzenej miere, a to počas 3 - 4 hodín. Mal. Z. sa musí
postupne znova adaptovať na otca bez toho, aby sa jeho krehká rovnováha znova narušila. V prípade,
že kontakt bude prebiehať bez problémov, je možné po čase prikročiť k úprave styku raz za dva týždne
počas jednej soboty v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. aj bez prítomnosti matky. V súčasnej dobe má
dieťa vnútorný zmätok, s osobou otca často podvedome spája matkinho brata, ku ktorému prechováva
veľmi dobrý citový vzťah. Dieťa postupne stráca identitu otca.
Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vždy však musí súd prihliadať aj
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného
prostredia a nepodstatnú úlohu zohráva aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa.
V tomto prípade ani jeden z rodičov nemá obmedzené alebo zakázané rodičovské práva. Keďže
navrhovateľka predložila dôkazy o tom, že dieťa býva po návštevách u otca často choré, v napätí,
úzkostnejšie, plačlivejšie, malo problémy v kolektíve, prestávalo sa hrať s deťmi v škôlke, izolovalo sa,
zhoršil sa mu spánok a neustále sa sťažovalo na bolesti bruška, súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým upravil styk odporcu s maloletým synom tak, že tento sa s ním mohol stýkať len za prítomnosti
matky. Odporca s nariadeným predbežným opatrením nesúhlasil a fakticky od júna 2012 sa so synom
nestretol. Je prirodzené, že 7-ročné dieťa po období 1 a pol roka postupne zabúda na otca, a ako otca
si stotožňuje matkinho brata, s ktorým sa stretáva častejšie, hrávajú sa spolu, majú sa radi. Tento stav
zapríčinil odporca, keď sa odmietol stretávať so synom za prítomnosti navrhovateľky. Je potom logickým
vyústením, že 7-ročné dieťa nemôže byť vytrhnuté od matky, na ktorú je veľmi citovo naviazané a celý
deň by malo stráviť s otcom, ktorého však 1 a pol roka nevidelo. Aj keď otec žiadal upraviť styk tak, že by
sa s maloletým synom mohol stretávať každú párnu sobotu na 2 - 3 hodiny bez prítomnosti matky, súd
sa pridržiaval záverov znaleckého dokazovania, kde aj súdna znalkyňa odporúčala najskôr styk otca s
maloletým synom za prítomnosti matky, prípadne v prítomnosti tretej osoby, aby si syn na otca ľahšie
zvykol, aby mal možnosť v prípade akejkoľvek krízovej situácie obrátiť sa na matku, pričom odporcovi
nič nebráni, aby po zvládnutí úvodných stretnutí a nadobudnutí si dôvery voči synovi, požiadal o novú
úpravu styku aj v matkinej neprítomnosti.
Súd poukazuje aj na to, že rodičia žiadajú o úpravu styku s maloletým dieťaťom len v prípade, ak sa
medzi sebou nedokážu dohodnúť. Ak sa dohodnú, súdne rozhodnutie na úpravu styku nepotrebujú ( v
tomto prípade súd nemá na mysli dohodu rodičov v zmysle ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ale prípad,
ak rodičia úpravu styku nežiadajú súdom upraviť v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ).Pri úprave stretávania sa odporcu s mal. Z., súd bral do úvahy aj zdravotný stav mal. Z., ktorý prešiel
určitými psychickými problémami, a taktiež aj jeho problémy s trávením, mal by mať upravenú stravu,
má probiotickú diétu a túto skutočnosť žiadala zohľadniť aj kolízna opatrovníčka.
Ako bolo konštatované vyššie, každá úprava týkajúca sa maloletého dieťaťa musí byť v jeho záujme.
Dobrý zdravotný, ako aj psychický stav maloletého dieťaťa je vždy v jeho záujme. Preto súd vzhľadom
na výsledky znaleckého dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 12C/54/2009-77
zo dňa 21.5.2010 tak, že upravil styk mal. Z. s odporcom tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s mal.
Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky. Pri takejto
časovej úprave styku súd predpokladá, že mal. Z. bude už riadne najedený a pripravený na styk s otcom.
Na záver súd dodáva, že mal. Z. bol vypočutý a vyšetrený znalkyňou, preto súd upustil od jeho vypočutia
pred súdom.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že konania vo veciach starostlivosti o maloletých možno začať aj bez návrhu, súd o
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.