Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201637
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812201637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu JUDr. D. F., so sídlom v U., na ulici
E. č.XXXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Mestský bytový podnik ,a.s. v konkurze, so sídlom
vo Vranove nad Topľou, na ulici Mlynskej č.1480, právne zastúpeného AK JUDr. Ján Majling, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ulici Palárikovej č. 14, proti žalovanému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo
S., na sídlisku X.E. o zaplatenie sumy 514,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.06.2012 č.k. 3C/62/2012-45 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.05.2013 č.k. 3C/62/2012-68 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu
k istine 514,68 Eur.

Čo do zvyšku rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudok v spojení s opravným uznesením po pripustení zmeny žaloby
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi účastníkmi konania
vznikol nájomný vzťah majúci charakter spotrebiteľského vzťahu podľa ustanovenia § 52 v spojení
s ustanovením § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004. Žalovaná suma, tak
ako to vyplýva zo žaloby a z upomienky vyhotovenej žalobcom, predstavovala jednak nájomné ako
aj nedoplatky na ročnom zúčtovaní za jednotlivé mesiace rokov 2004 a 2005. Posledný nedoplatok
vychádzajúc z tvrdení žalobcu sa stal splatným dňa 20.06.2006 a dňom 21.06.2006 začala plynúť
trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.06.2009. Týmto dňom sa v súlade s ustanovením §

101 OZ premlčala posledná uplatňovaná istina. Žaloba bola podaná na súde dňa 02.02.2012, a preto
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného žalobcovi nebolo možné premlčané
právo priznať. V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Protitomutorozsudku,svýnimkouvýrokuopripustenízmenyžaloby,podalvzákonomstanovenejlehote

odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo veci podľa rozsudku sa malo rozhodnúť dňa 12.07.2012.
Žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie konané dňa 12.07.2012 nikdy predvolaní neboli.
Vo veci bol dňa 07.02.2012 vydaný platobný rozkaz, ktorým sa v celom rozsahu vyhovelo žalobcomuplatnenému nároku. Z ustanovenia § 172 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže platobný rozkaz vydať, ak
právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom. Treba nimi rozumieť
také skutočnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností identifikujú právny dôvod žaloby. Žalobca nemá

procesný nárok na rozhodnutie veci platobným rozkazom a je na úvahe súdu, či žalobcom uvádzané
skutočnosti a právne okolnosti sú pre súd dostatočným podkladom pre vyhovenie nároku žalobcu
vydaním platobného rozkazu a v akom rozsahu. Ak súd nevydá platobný rozkaz, pretože sú tu akékoľvek
pochybnosti, je jeho povinnosťou nariadiť pojednávanie. Tým, že súd platobný rozkaz vydal, mal za
preukázaný bez akýchkoľvek pochybností skutkový a právny základ uplatňovaného nároku. Napriek

tomu sa v rozsudku od svojho právneho názoru odchýlil a nárok žalobcu zamietol bez toho, aby umožnil
žalobcovi sa k tomuto právnemu názoru vyjadriť, navrhnúť a doplniť dôkazy. Platobný rozkaz nebol
zrušený pre podanie odporu žalovaným a žalobca nemal žiadnu pochybnosť o právnom názore súdu
na uplatňovaný nárok. Rozhodnutie je tak pre žalobcu nepochopiteľné, v každom smere prekvapivé a z
tohto dôvodu nezákonné. V konaní sa nevyhodnotila správne námietka premlčania. V zmysle ustálenej
judikatúry je právo na zaplatenie poplatku z omeškania právom, ktoré sa premlčuje za každý deň

samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. V prípade námietky premlčania
možno priznať poplatok z omeškania len do okamihu , ku ktorému sa premlčala istina.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v spojení s opravným
uznesením v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti
výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k istine 514,68 Eur nie je opodstatnené.

V tejto časti sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Právne bezvýznamná je námietka poukazujúca na odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom
v dôsledku vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom dňa 12.07.2012. V tento deň sa žiadne

pojednávanie nekonalo a dátum 12.07.2012 bol v písomnom vyhotovení rozsudku uvedený omylom.
Táto zrejmá nesprávnosť vzťahujúca sa na dátum vyhlásenia rozsudku bola odstránená vydaním
opravného uznesenia zo dňa 02.05.2013 č.k. 3C/62/2012-68. Rozsudok ako to vyplýva z obsahu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.06.2012 bol vyhlásený dňa 27.06.2012. Z pojednávania nariadeného
na deň 27.06.2012 o 10.00 hod sa žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili a žiadali, aby vo veci

sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Uvedené vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 25.06.2012,
doručeného súdu dňa 26.06.2012 (č.l. 37 a 38 spisu).

V danom prípade právnym základom uplatneného nároku je neuhradené nájomné za obdobie od
decembra roku 2004 do júla roku 2005 vo výške po 26,56 Eur za mesiac a neuhradené nedoplatky na

ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za zúčtovací rok 2004 vo výške 42,26 Eur a za zúčtovací
rok 2005 vo výške 259,94 Eur. Splatnosť poslednej uplatnenej istiny podľa údajov žalobcu nastala dňa
20.06.2006 a všeobecná trojročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka uplynula už v júni roku 2009, pričom žaloba vo veci bola žalobcom podaná až po uplynutí
tejto lehoty dňa 02.02.2012. V dôsledku vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného nebolo

možné žalobcovi v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka takto premlčané právo
na zaplatenie istiny 514,68 Eur priznať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1,2
O.s.p.rozsudokvspojenísopravnýmuznesenímvovýrokuozamietnutížalobyvovzťahukistine514,68

Eur ako vecne správny potvrdil.

Čo do zvyšku rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania nebola iba istina, ale aj jej príslušenstvo ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
uplatnené vo forme poplatku z omeškania. Či a v akom rozsahu došlo aj k premlčaniu tohto príslušenstva
pohľadávky sa z odôvodnenia rozhodnutia vôbec zistiť nedá. Právo na zaplatenie poplatku z omeškania
je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne.Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenia § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti právne významné ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. , podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutím dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Po vrátení veci úlohou súdu prvého stupňa bude podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu
k uplatnenému nároku na zaplatenie poplatku z omeškania a posúdiť, či tento nárok je alebo nie je

premlčaný a v akom rozsahu.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.