Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201779
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813201779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, číslo zápisu B 108305,
zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: M. N., S..
XX.X.XXXX, M. U. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 782,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 620,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 620,96 eur od 17.9.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,97
eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 82,49 eur a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom zo dňa 20.2.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
782,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 17.9.2010 až do zaplatenia
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 23.12.2008 uzavrela zmluvu

č. 7051380 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., za účelom poskytnutia účelovej pôžičky.
V súlade so zmluvou žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1 322,45 eur.
Žalovaná s zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom
počte 60 vo výške 22,04 eur splatných k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Do podania žaloby uhradila
sumu 286,57 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
včas, v súlade so zmluvnými podmienkami žalobca dňa 26.6.2010 listom - predžalobnou upomienkou
vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok. Celkový dlh je tak vo výške 782,05 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
poskytnutí pôžičky č. 7051380, Podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, Zmluvou o postúpení zo
dňa 17.3.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2010 prehľadom úhad žalovanej, písomným
vyjadrení žalobcu zo dňa 3.12.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 23.12.2008 Zmluvu o
poskytnutí pôžičky QUATRO č. 7051380, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške663,88 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 22,04 eur v
celkovom počte 60 splátok. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 36,30 %.
Výška RPMN bola 34,92 % ročne. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie zmluvných strán, že podpísaním

zmluvy uzavrela spoločnosť Quatro, a.s. s klientom zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.. Zmluvné strany
vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, že bola uzavretá slobode, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je
výrazom ich vôle a jej obsahu riadne porozumeli.

Podľa Článku 6. bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok, v jednotlivých splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istina a poplatok za poskytnutie pôžičky.

Podľa Článku 12. bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať
od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek
jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10

% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.

Podľa Článku 12. bod 12.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou
jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške
0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Pôvodný veriteľ písomným podaním zo dňa označeným ako predžalobná upomienka žalovanú dôrazne
vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to do 3 dní od doručenia upomienky.
Predžalobnú upomienku žalovaná prevzala dňa 13.9.2010.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.3.2013 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa prehľadu úhrad žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 286,57 eur a dátum
poslednej úhrady bol dňa 22.1.2010. Splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 20.1.2008 a žalovaná

celkovo uhradila 13 splátok, pričom takto uhradená posledná splátka bola splatná dňa 20.1.2010. po
zosplatnení pôžičky boli pôvodným veriteľom účtované žalovanej pokuty sankcie, pričom celkovo tak
vyúčtoval sumu 85,66 eur.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2013 uviedol, že žalovaná mala ku dňu podania žalobného
návrhu žalobcovi uhradiť sumu 983,27 eur, ďalej mala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z

dlžnej sumy splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli podľa čl. 12. bod 12.2 Všeobecných obchodných
podmienok, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú požaduje v sume 85,66 eur - 0,31 eur =
85,35eur.Žiadazmluvnúpokutulenkudňu31.12.2012.Žalovanávjehoprospechuhradilasumu286,57
eur. Na základe uvedeného je dlh celkovo vo výške 782,05 - 983,27 eur + 85,35 eur - 286,57 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a)
nesmieodplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúbankamizaspotrebnéúveryvmieste
bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať saich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola

poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške
22,04 eur mesačne. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky dohodnutý vo výške 36,30 %
ročne.Kudňu16.9.2010nastalasplatnosťcelejpôžičkyvdôsledkujejzosplatneniazostranypôvodného
veriteľa. V prospech žalobcu žalovaná uhradila celkovo finančné prostriedky vo výške 286,57 eur.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý predstavoval za obdobie 60 mesiacov sumu 658,52 eur ( (22,04 eur x 60) - 663,88 eur) pri jeho
dohodnutej výške 36,30 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období december 2008 činil úrok 13,59
% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade je cca 2,5 krát vyšší ako
bol úrok poskytovaný bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru nad 13,59 % ročne
za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj

za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ako primerané súd určil úroky vo výške
13,59 % ročne. Teda žalobca mal nárok len na 37 % uplatňovaného úroku ( 13,59 % x 100 / 36,3 % =
37 % ), teda 37 % zo sumy 658,52 eur, čo predstavuje sumu 243,65 eur.

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi uhradiť celkovo sumu 907,53

eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 663,88 eur a úroku z úveru za obdobie 60 mesiacov vo výške
243,65 eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady celkovo vo
výške 286,57 eur a teda je povinná žalobcovi zaplatiť ešte sumu 620,96 eur. V tejto časti považoval súd
nárok žalobcu za dôvodný.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,35 eur v súlade s čl. 12.
bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je spoločnosť oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivejsplátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej
splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

V tejto časti uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok, súd tento považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej
splátky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša

spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania
klienta so zaplatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky bez ohľadu na dĺžku omeškania, teda bola jednotne
určená neberúc do úvahy časové hľadisko omeškania, pričom za to isté porušenie právnej povinnosti
(omeškanie so splátkami) bol dohodnutý aj ďalší postih v podobe sankčného úroku v zmysle čl. 12. bod
12.3. Všeobecných obchodných podmienok.

Súd ďalej poukazuje, že Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, už v minulosti judikoval, že
všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy, ak dodávateľ niektoré časti zmluvy,

resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo
obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. Aj v danom prípade pôvodnému
veriteľovi mal v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkach, ktoré sú písané oveľa menším
písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie vyššie uvedenej zmluvnej pokuty.

Súd ešte podotýka, že žalovaná ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy, podpisom tejto
zmluvy prehlásila, že bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí,
nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovanej,
ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky, je napísaný menším písmo, ako ostatné ustanovenia
zmluvy. Súd je tiež toho názoru, že takto dohodnutý nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty a to s

odkazom na všeobecné obchodné podmienky ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je ani individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko takáto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu
všeobecných obchodných podmienok v čl.12. , pričom žalovaná pri podpise zmluvy nebola s touto
zmluvnou podmienkou individuálne oboznámená a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovanej,
ktorým by túto zmluvnú podmienku akceptovala a prejavila súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú

predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní iba za
čiastočne dôvodný a to pokiaľ sa jedná o nesplatenú časť istiny poskytnutej pôžičky a úroku z pôžičky
v sume 620,96 eur a v tejto časti žalobe vyhovel. Čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcasižalobouuplatnilajnároknaúrokzomeškaniapočnúcdňom17.9.2010,t.j.dňomnasledujúcim
po platnom zosplatnení celej pôžičky. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z
dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 17.9.2010, bola 1 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku

dňu 17.9.2010 bola teda 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade
s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne zo sumy 620,96 eur od 17.9.2010 a čo do zvyšku v tejto
časti žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 161,09 eur
s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 620,96 eur
príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo

zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu
79 % a žalovaná v rozsahu 21 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu ( 79% - 21%),
žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 58 % z jeho celkových trov konania.

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

46,50 eur a z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur podľa vyčíslenia trov konania
v žalobnom návrhu zo dňa 20.2.2013.

Súdpriznalprávnemuzástupcovižalobcunároknanáhradutrovprávnehozastúpeniavsume142,22eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 123,48 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) vyhlášky
a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania dňa 2.1.2013 ...................................51,45 eur.

- písomné podanie na súd - žalobný návrh ...........................................51,45 eur...

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2013 vo výške 2 x 7,81 eur.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 142,22 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej, keď žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 58 %, súd preto zaviazal žalovanú na náhradu trov konania vo výške 26,97 eur
za zaplatený súdny poplatok ( 58 % zo sumy 46,50 eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

82,49 eur ( 58 % zo sumy 142,22 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.