Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206996
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312206996.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu F. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, V., zastúpeného JUDr. Stanislavom Furdom, Moldavská cesta 35,
Košice, proti žalovanej W. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.E. XXXX/X, A., zastúpenej JUDr.
Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu F. U., nar. XX.XX.XXXX, jeho nebohým otcom F. U., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, uvedené v listine o vydedení spísanej vo
forme notárskej zápisnice N162/11, Nz22075/11, NCRza3152/11, NCR1s22652/11 na Notárskom úrade

JUDr. Kataríny Korenkovej, notárky, ul. 26. novembra 1510/3 v Humennom dňa 16.06.2011, nie sú dané.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť súdny poplatok vo výške 66 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Humenné.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 30.05.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že Závet a listina o vydedení
F. U., nar. XX.XX.XXXX, spísaná formou Notárskej zápisnice N162/11, Nz22075/11, NCRza3152/11,

NCR1s 22652/11 u notárky JUDr. Kataríny Korenkovej č. k. 14D 61/12, Dnot. 24/12, so sídlom v
Humennom, ul. 26. novembra 1510/3, ktorou sa vydeďuje F. U. a za dediča ustanovuje W. A., bytom
Z.Á. X, A., je neplatná.

V priebehu konania žalobca zobral podanú žalobu späť v časti a žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu.
Žalobca zobral žalobu späť o určenie, že závet je neplatný a v tejto časti súd konanie zastavil uznesením
sp. zn. 6C/33/2012-115 z 24.09.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013. Pokiaľ ide o

zmenu žalobného petitu, žalobca žiadal, aby súd určil, že dôvody na jeho vydedenie nie sú dané. Takúto
zmenu žalobného petitu súd pripustil hore citovaným uznesením.

Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že bol synom poručiteľa F. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom H. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a listinu o vydedení a závet spísal dňa 16.06.2011. Teda
predmetnou listinou bol žalobca vydedený a zároveň v zmysle závetu bola za dedičku určená sestra
poručiteľa, žalovaná.

Žalobca uviedol, že podľa listiny o vydedení, dôvodom bolo to, že v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý by
oňho prejavovať mal ako jeho potomok.Žalobca považuje dôvod pre vydedenie za nepravdivý a podľa jeho názoru poručiteľ listinu spísal pod
tlakom účelovej manipulácie. Poručiteľ požíval alkoholické nápoje a bol liečený v psychiatrickej liečebni

a žalobca má za to, že táto skutočnosť mala vplyv na jeho psychiku a možnosť manipulácie s jeho vôľou.
Poukázal na to, že v samotnej listine sú chybne uvedené niektoré jeho údaje.

Tiež uviedol, že s poručiteľom, svojím otcom sa kontaktoval bežne, ich vzťahy boli v norme, nemali
žiadne výnimočné kolízie. Otec od neho nikdy nežiadal pomoc, ktorú by žalobca odmietol. Samotný

poručiteľ žalobcovi počas svojho života nepovedal, že ho vydedil a že spísal závet. O tom sa žalobca
dozvedel až po smrti poručiteľa. Žalobca sa domnieva, že listina bola spísaná účelovo po tom, čo podal
voči poručiteľovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie dlžného výživného. Žalobca žiadal, aby
súd podanej žalobe vyhovel, lebo dôvody na jeho vydedenie neboli dané.

Žalovaná žiadala podanú žalobu zamietnuť a poukázala na obsah závetu a listiny o vydedení, ktorá

podľanejspĺňazákonomstanovenémateriálneaformálnenáležitosti.Uviedla,žeporučiteľboljejbratom
a prejavil svoju vôľu odňať svojmu synovi, žalobcovi, dedičské právo a ustanoviť ju za dedičku svojho
majetku.

Podľa žalovanej sa tak stalo z dôvodu, že žalobca sa o svojho otca nezaujímal a to aj napriek tomu, že

uňho neexistovala žiadna prekážka. Odmietal zblíženie so svojím otcom, ktorý sa o to veľmi usiloval,
ale neúspešne. Bránil sa tomu, aby medzi nimi bol vytvorený citový vzťah, svojím otcom opovrhoval
a vôbec ho nezaujímala skutočnosť, že jeho otec má vážne zdravotné problémy. Poručiteľ viackrát
žalobcovi telefonoval, informoval ho o svojom zdravotnom stave a prosil ho, aby ho žalobca navštívil v
nemocnici.Žalobcasvojhootcanenavštívilanivnajťažšíchchvíľachjehoživotaaanisaoňhotelefonicky

nezaujímal. Podľa tvrdenia žalovanej, jediný záujem, ktorý žalobca prejavoval boli peniaze a poručiteľ
veľmi ťažko znášal, že žalobca voči nemu viedol exekučné konanie, aj keď vedel, že jeho otec je
v nepriaznivej finančnej situácii. Táto skutočnosť u poručiteľa viedla k psychickým problémom, bol
pesimisticky naladený, trpel nespavosťou, nechutenstvom, bol podráždený a nekoncentrovaný. Podľa
tvrdenia žalovanej sa žalobca k svojmu otcovi správal ako k cudziemu človeku a preto sa ho poručiteľ

rozhodol vydediť. Žalovaná považovala listinu o vydedení za platnú a preto žiadala, aby súd podanú
žalobu zamietol. Poukázala na zlý zdravotný stav poručiteľa, u ktorého bola diagnostikovaná depresia a
neskôr aj onkologické ochorenie. Vylúčila tiež požívanie alkoholických nápojov u svojho brata, lebo ako
chorý človek alkoholické nápoje nemohol používať. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca účelovo uvádza
nepravdivé tvrdenia, s cieľom zbaviť sa svojej zodpovednosti za to, že sa o svojho otca nezaujímal ani

v ťažkej životnej situácii. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s úmrtným listom nebohého
F. U., s obsahom notárskej zápisnice, vypočul svedkov L. U., P. A., F. V., F.. Z. Z., X.. F. Z., X.. L. M.,
oboznámil sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Er/1108/2010, so

správou NsP Trebišov a zistil nasledovný skutkový stav.

Oboznámením sa s úmrtným listom nebohého F. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX mal súd
za preukázané, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX v Humennom.

Oboznámením sa s notárskou zápisnicou notárky JUDr. Kataríny Korenkovej z 16.06.2011 mal súd za
preukázané,ženebohýF.U.voformenotárskejzápisnicespísalzávetalistinuovydedení.Podľaobsahu
ustanovil za svoju závetnú dedičku svoju sestru W. A., bytom Z. X, A. a to na všetok majetok - hnuteľný
aj nehnuteľný, ktorý bude ku dňu svojej smrti vlastniť. V prípade, že by sa W. A. jeho smrti nedožila,
ustanovil za náhradného dediča jej syna F. A., bytom Z. X, A..

Zároveň, v súlade s ustanovením § 469a ods. 1 písm. „a“, „b“ OZ, vydedil svojho syna F. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. XXXX/X, vzhľadom na to, že tento mu v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a neprejavuje oňho opravdivý záujem, ktorý by mal oňho ako
jeho potomok prejavovať. V obsahu notárskej zápisnice je uvedené, že poručiteľ uviedol, že jeho kontakt

so synom bol obmedzený po tom, čo bol donútený vysťahovať sa z bytu svojej družky, ktorá mu zo
začiatku bránila v kontakte so synom. Jeho snaha so synom sa stretávať a finančne ho podporovať
bola jednostranná a syn sa mu nikdy sám neozval, ani ho nenavštívil. Od roku 2008 bol štyri kráthospitalizovaný v nemocnici a syn ho neprišiel nikdy navštíviť, hoci ho o to prosil. Nemá záujem sa s
ním stretávať a nezaujíma sa oňho.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je synom nebohého F. U., pričom jeho rodičia neboli nikdy
manželmi, ale žili v spoločnej domácnosti. Pre nezhody došlo k tomu, že keď mal asi 12 rokov, tak sa jeho
otec odsťahoval k svojej matke do obce H. a tam žil až do svojej smrti. Keď žili v spoločnej domácnosti,
žalobca hodnotil vzťah so svojím otcom ako vzájomne dobrý a vyskytovali sa len bežné konflikty medzi
nimi. Nikdy sa však nehádali, ani nehnevali. Po odsťahovaní sa otca do H., bol kontakt zachovaný tak,

že ho otec navštevoval nepravidelne v V., pár krát sa stretli v A. a raz, alebo dva krát bol ako dieťa u otca
v H.. Po skončení základnej školy študoval na strednej škole a vzájomný kontakt sa trocha obmedzil,
lebo mal viac školských povinností. S otcom si však sústavne telefonovali a naďalej sa stretávali v V..
Žalobca uviedol, že mal pocit, že otec nechce, aby za ním chodil do H., ani ho tam nikdy nepozýval. Po
skončení strednej školy v máji 2010 sa žalobca so svojím otcom osobne stretol, povedal mu, že chce ísť
študovať na vysokú školu a rozprávali sa o budúcnosti žalobcu. V čase, keď žalobca študoval na VŠ, na

Technickej univerzite v Košiciach, býval tam na internáte a preto prevažoval telefonický kontakt medzi
ním a otcom. Informoval ho o tom, ako sa má a zaujímal sa o svojho otca. Z finančných dôvodov prerušil
žalobca štúdiu na VŠ už v januári 2011 a otec mu na to povedal, že má známeho, u ktorého sa mu bude
snažiť vybaviť zamestnanie tak, aby si zarobil nejaké finančné prostriedky.

Žalobca tvrdil, že aj keď udržiaval s otcom neustály kontakt, ten mu nikdy nepovedal, že má zásadné
zdravotné problémy. Vždy povedal, že sa má dobre. Žalobca vedel len o tom, že jeho otec má problémy
s očami a s chrbticou a že sa snaží vybaviť si invalidný dôchodok. Telefonovali spolu na F. a vzájomne
si blahoželali k meninám a tiež žalobca telefonoval svojmu otcovi na Silvestra v roku 2011 a zaželal mu
Šťastný nový rok. Podľa tvrdenia žalobcu sa v tomto telefonáte jeho otec neprejavil nijako zvláštne. Keď

sa ho snažil telefonicky kontaktovať vo februári 2012, už sa mu nedovolal. Následne sa matka žalobcu
sprostredkovane dozvedela, že otec žalobcu zomrel, o čom žalobca, ani jeho matka neboli nikým z
rodiny žalobcu informovaní.

Žalobca sa u konajúcej notárky informoval o priebehu dedičského konania a dozvedel sa, že bol

vydedený a že poručiteľ spísal závet.

Žalobca nadobudol dojem, že jeho otec mohol byť pri rozhodovaní o jeho vydedení manipulovaný, lebo
vždy žalobcovi hovoril, že žalobca po ňom všetko zdedí, lebo má len jeho jediného syna. Tiež mu hovoril,
že nemá veľa peňazí a tak ho počas života nemôže finančne podporovať, ale že raz po ňom všetko

zdedí. Po smrti svojho otca navštívil žalobca jeho ošetrujúceho lekára a od neho sa dozvedel, že jeho
otec mal zásadné zdravotné problémy, požíval alkoholické nápoje a bol aj psychiatricky liečený.

Žalobca jednoznačne poprel, aby vedel o tom, že jeho otec mal onkologické ochorenie, podľa svojho
vyjadrenia tiež nevedel o tom, že bol viackrát hospitalizovaný a poprel aj skutočnosť, že otec ho žiadal,

aby ho navštívil v nemocnici a on tak neurobil. Vedel len o problémoch s očami a s chrbticou.

Žalobca uviedol, že jediným výraznejším konfliktom medzi ním a jeho otcom bolo to, že podal návrh
na začatie exekúcie pre vymoženie dlžného výživného a to v čase, keď prerušil štúdium na VŠ a veľmi
potreboval peniaze. So svojím otcom o tom niekoľko krát telefonicky rozprával a otec sa mu sťažoval, že

mu exekútor zablokoval účty a bol z toho nešťastný. Keď však došlo k poukázaniu peňazí pre žalobcu,
tak sa na žalobcu už nehneval, nebola medzi nimi nevraživosť a normálne spolu komunikovali. Podľa
tvrdenia žalobcu, spolu rozprávali 10 alebo 20 krát ročne telefonicky. V lete roku 2011 však telefonáty
neboli časté, lebo žalobca si po prerušení štúdia snažil nájsť prácu aj v Českej republike a zdržiaval sa
aj v obci Y., kde nie je dostatočný telefónny signál.

K svojim majetkovým pomerom žalobca uviedol, že počas štúdia na strednej a na vysokej škole nemal
žiaden vlastný príjem a štúdium prerušil v januári alebo februári 2011. Ani po prerušení štúdia, keď bol
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, tak nedostával žiadne sociálne dávky, pretože
nedosiahol vek 25 rokov. Všetky jeho výdavky hradila len jeho matka.

Žalobca tvrdil, že ho jeho otec nikdy o žiadnu pomoc nežiadala a nevedel o tom, že by jeho otec od
neho nejakú pomoc potreboval. Nevedel o vážnych zdravotných problémoch svojho otca, lebo ten muto nepovedal a s rodinou svojho otca sa nikdy nekontaktoval. Otec ho do svojho bydliska nepozýval a
vždy sa stretávali len v V. alebo v A..

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou nebohého F. U., ktorý mal ešte dve sestry a dvoch
bratov. Niekoľko rokov žil s matkou žalobcu v spoločnej domácnosti v Snine a to takým spôsobom, že
tam chodil na víkendy a počas týždňa pracoval. Keď sa ich spolužitie skončilo, natrvalo sa presťahoval
k svojim rodičom do H. s tým, že rodičia mu darovali svoj dom s cieľom, že sa o nich v starobe postará.
Všetci súrodenci s tým súhlasili.

Žalovaná uviedla, že aj po tom, čo jej brat už nežil s matkou žalobcu v spoločnej domácnosti, sa o svojho
syna staral a to takým spôsobom, že ho navštevoval v V. a raz alebo dva krát, ešte keď bol dieťa, ho
zobral do H.J.. Mal k nemu vytvorený veľmi silný citový vzťah a žil vlastne len preňho. Situácia sa zmenila
a zhoršila v roku 2007, keď bol operovaný na žalúdok a bol hospitalizovaný v nemocnici. Žalovaná
uviedla, že jej brat žalobcovi telefonoval a prosil ho, aby ho prišiel do nemocnice navštíviť, ale nestalo sa

tak. Ona síce pritom nebola, ale dozvedela sa o to od svojej matky. V tom čase mal žalobca asi 15 rokov.

Brat žalovanej potom už nepracoval, poberal len nemocenské dávky a nakoniec mu bol priznaný
čiastočný invalidný dôchodok. Naďalej však udržiaval kontakt so svojím synom, či už telefonicky, alebo
ho navštevoval v V.. Vedel aj o tom, že žalobca začal študovať na VŠ a podľa nej jej brat zobral úver

v Poštovej banke 400 eur. Či tieto peniaze dal žalobcovi, to žalovaná nevedela, ale úver splatila ona
po smrti svojho brata. Ďalší zlom prišiel vtedy, keď žalobca začal voči svojmu otcovi exekučné konanie.
Podľa žalovanej bol z toho jej brat veľmi nešťastný a depresívny, lebo mu exekútor zablokoval účet. V
júni 2011 navštívil notárku a svojho syna vydedil. Jej oznámil, že ju ustanovil za svoju dedičku.

Ďalším zlomom v živote jej brata bol november 2011, kedy mu bolo diagnostikované onkologické
ochorenie v pokročilom štádiu. Bol hospitalizovaný v Košiciach a domov privezený pred Vianocami 2011.
Žalovaná vyjadrila pochybnosť o tom, či mohol jej brat so žalobcom telefonovať ešte na Silvestra 2011,
keďže podľa jej názoru bol v zlom zdravotnom stave a takmer nereagoval.

Žalovaná predložila do konania závet, ktorý jej brat napísal už v roku 2007 a podľa tohto závetu polovica
jeho majetku mala pripadnúť žalobcovi a druhá polovica jej. Pokiaľ ide o závet z júna 2011, tak žalovaná
nevedela uviesť, aké okolnosti priviedli jej brata k tomu, že svojho syna vydedil, ale veľmi zle znášal
začatie exekučného konania. Jej brat bol psychiatricky liečený, vrátane hospitalizácie v Trebišove a
podľa žalovanej sa tak stalo v dôsledku začatia exekučného konania.

Potvrdila, že po smrti svojho brata túto skutočnosť jeho synovi, žalobcovi, neoznámila, lebo bola v zlom
psychickom rozpoložení. Žalobca ju po nejakom čase navštívil v práci a pýtal sa na majetok svojho otca,
najmä na rodinný dom. Žalovaná uviedla, že celú situáciu zle znáša najmä jej matka, ktorá v dome býva
a obáva sa toho, že sa bude musieť z domu odsťahovať.

Žalovaná uviedla, že jej brat nebol v žiadnom prípade alkoholikom, lebo nemal ani peniaze na alkohol,
ani mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav. Bol nezamestnaný, poberal len čiastočný invalidný dôchodok
a žil so svojou matkou. Musel si zaplatiť lieky a tiež bol fajčiarom.

Žalovaná uviedla, že jej brat mal psychické problémy kvôli vzťahu so svojím synom a bol z toho doslova
zničený. Raz jej povedal, že volal synovi, ale ten mu nedvihol telefón. Jej brat mal takú predstavu, že
keď žalobca nadobudne plnoletosť, bude s ním žiť v H. a postará sa oňho až do smrti.

Svedkyňa L. U. uviedla, že je matkou žalovanej, aj nebohého F. U.. Podľa jej názoru, žalobca nie je

jej vnuk, lebo nebohý F. U. nebol jeho otcom. Nikdy však neboli robené žiadne krvné testy, ani sa to
neskúmalo. Nebohý F. U. žil s matkou žalobcu, ktorá ho vyhodila z domu a preto sa presťahoval do H..
Podľa jej tvrdenia, žalobca nemal o svojho otca žiaden záujem, aj keď otec ho mal rád a staral sa oňho
ako vedel. Raz ho zobral ako dieťa na týždeň do H. na prázdniny, ale žalobca si to nevážil a v neskoršom
veku sa so svojím otcom takmer nestretával. Nikdy do H. už neprišiel. Podľa svedkyne od svojho otca

len ťahal peniaze. Podľa jej tvrdenia, nebohý F. U. nebol alkoholik, lebo mal zodpovednú prácu, kde
nemohol piť. Keď mu praskol žalúdočný vred a bol v nemocnici, tak jej povedal, že telefonoval synovi,
ale ten za ním neprišiel a psychicky ho nepodporil. Tiež čakal svojho syna pri oslave päťdesiatky, ale ten
za ním neprišiel. Najhoršie naňho vplývalo to, že syn začal voči nemu exekučné konanie a nebohéhoF. U. to trápilo a mrzelo a chodil ako bez duše. Vtedy sa rozhodol, že svojmu synovi nič neodkáže a že
urobí závet. Svedkyňa bola u notárky, keď sa závet spisoval, ale nepočula o čom sa rozprávali. Zaplatila
poplatky, lebo nebohý F. U. na ne nemal peniaze.

Svedkyňa P. A. uviedla, že pozná rodinu U. a je s nimi v priateľskom pomere. Poznala aj nebohého F. U.
a vie, že žil so svojou družkou v Snine, kým ho nevymkla z domu a potom už chodil len za synom. Ona
sama žalobcu videla len raz v živote, keď mal asi 11 rokov a bol s otcom v H.. V neskoršom období sa jej
nebohý F. U. sťažoval, že syn sa oňho nezaujíma a keď mu telefonuje, tak mu nedvíha telefón. Mrzelo

ho, že za ním nepríde do H.. Podľa svedkyne, žalobca svojho otca nenavštívil, ani keď tento bol vážne
nemocný a bol hospitalizovaný v nemocnici. Samotný F. U. jej povedal, že chcel žalobcovi poukazovať,
ktoré veci mu patria, ktoré stroje mu dá a mal spísané na papieri, či všetko mu odovzdá. Nakoniec sa
rozhodol tak, že spíše závet, ale o obsahu závetu už svedkyni nič nepovedal.

Svedkyňa F. V. uviedla, že matkou žalobcu a s nebohým F. U. žila 13 rokov v pomere druh-družka.

Žili takým spôsobom, že F. U. prišiel v piatok poobede a zostal u nej v byte do pondelka rána, lebo
počas týždňa pracoval mimo V.. Spolužitie sa zhoršovalo tým, že požíval alkoholické nápoje, hral na
automatoch a mal finančné problémy. Až po jeho odsťahovaní zo spoločnej domácnosti sa dozvedela,
že mal od susedy požičané peniaze, ktoré nevrátil. Tiež mu bol zobratý vodičský preukaz pre požívanie
alkoholických nápojov. To bolo dôvodom, prečo ho svedkyňa požiadala, aby sa z bytu odsťahoval a

prestali tvoriť spoločnú domácnosť. Potom už nebohý F. U. chodil len za svojím synom, ale nestretával
sa s ním v byte. Svedkyňa s ním komunikovala len telefonicky, alebo sa stretávali na pojednávaniach
súdu o výživnom. Svedkyňa tvrdila, že vedela o tom, že otec žalobcu má zdravotné problémy s chrbticou
a že si vybavoval invalidný dôchodok, lebo o tom rozprával v konaní o zvýšení výživného. O iných jeho
zdravotných problémoch nevedela. Rozprávala sa s ním naposledy na jeseň 2010, keď žalobca mal

začať študovať na VŠ. Rozprávali sa o finančnom zabezpečení syna a o tom, že ani jeden z nich nemá
peniaze, aby ho v štúdiu mohol podporovať. Nikto z rodiny žalovanej svedkyni, ani jej synovi neoznámil,
že F. U. zomrel a o jeho smrti sa svedkyňa dozvedela len náhodou.

O vzťahu žalobcu a jeho otca svedkyňa uviedla, že mali dobrý vzťah, pričom ona stretávaniu syna so

svojím otcom nikdy nebránila. Otec ho však nezobral do H., kde žil, na prázdniny, na Vianoce alebo iné
sviatky. žalobca bol v H. raz, alebo dva krát, keď bol ešte malý. Potom ho tam jeho otec už nevolal.
Žalobca stretnutia so svojím otcom nikdy neodmietal a komunikoval s ním aj telefonicky.

Svedkyňa uviedla, že ani ona, ani žalobca, nevedeli o žiadnych hospitalizáciách F. U. v nemocnici a

preto ho tam žalobca ani nenavštívil.

Svedkyňa potvrdila, že otec žalobcu neplatil načas výživné a keďže mal dlh, tak sa išla opýtať na
oddelenie sociálnych vecí, čo má robiť. Povedali jej, že žalobca je plnoletý a preto musí sám podať návrh
na exekúciu. Práve preto žalobca takýto návrh aj podal.

Svedkyňa F.. Z. Z., notárka potvrdila, že vo forme notárskej zápisnice spísala s nebohým F. U. závet a
listinu o vydedení. Objednal sa telefonicky s tým, že pri prvom pohovore jej vysvetlil čo chce a ona mu
povedala, aby napísal rukou niektoré okolnosti, pre ktoré chce vydediť svojho syna. Spomína si, že sa
necítil dobre, opakoval, že by mu stačilo, keby mu syn zatelefonoval alebo ho navštívil, lebo je chorý.

Mala z neho pocit, že je nešťastný, zronený a že mu nie je dobre. Zavolala ho na iný termín s tým,
aby jej doniesol poznámky, rukou písané, prečo chce syna vydediť, lebo môže dôjsť k takej situácii, že
vydedený dedič s tým nebude súhlasiť. Keď prišiel znova, spísala závet a listinu o vydedení. Uviedla, že
je si vedomá toho, že v tejto listine sú chybné údaje syna poručiteľa, zlý dátum narodenia a nesprávne
bydlisko, ale F. U. ani jeho matka, ktorá s ním bola, nevedeli uviesť presné údaje.

Tiež uviedla, že na predbežné šetrenie predvolala len závetnú dedičku, ale prišiel aj žalobca a jeho
správanie bolo nevhodné. Doručila mu fotokópiu závetu a uložila mu povinnosť podať žalobu o
neplatnosť vydedenia.

Svedok X.. F. Z. uviedol, že bol všeobecným lekárom nebohého F. U. a to niekoľko rokov. Po jeho
smrti ho kontaktoval žalobca s tým, že chcel informácie o jeho zdravotnom stave. S tým ho nemohol
oboznámiť, len mu všeobecne povedal, na aké ochorenia trpel. Zo zdravotných záznamov nevyplynulo,
že by nebohý F. U. bol alkoholikom. Ten mal problémy so žalúdkom a v roku 2011 sa jeho zdravotný stavzhoršil. Až v januári 2012 sa ako ošetrujúci lekár dozvedel, že išlo o onkologické ochorenie, ktorému
aj podľahol. Zo zdravotnej dokumentácie tiež vyplývalo, že bol psychiatrickým pacientom a liečil sa v
Trebišove. Mal však svojho psychiatra.

Svedkyňa X.. L. M. uviedla, že bola psychiatričkou nebohého F. U.. Jej odbornú pomoc vyhľadal
sám a prvý krát sa k nej dostavil dňa 09.11.2010. Mal zdravotné problémy psychického charakteru,
necítil sa dobre, bol nervózny, podráždený, prejavovala sa uňho nespavosť, mal problémy s alkoholom
a bolesti. Sťažoval sa na bolesti v bruchu, hrudníku, tlak v hrudníku, vnútorné napätie, nervozitu,

nespavosť a tŕpnutie končatín. Uvedomoval si, že má dlhodobé problémy s alkoholom, v dôsledku
čoho mal zväčšenú pečeň, ako aj iné zdravotné problémy, najmä so žalúdkom, s chrbticou a očami
a chcel sa liečiť. Prejavovali sa uňho depresívne stavy, ktoré lekárka diagnostikovala ako neuroticko-
depresívny syndróm. Predpísala mu lieky a on chodil na kontrolu zhruba raz za 3 mesiace. Zo zdravotnej
dokumentácie vyplynulo, že nebohý F. U. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení NsP Trebišov
od 10.01.2011 do 30.01.2011, kde mu bola stanovená diagnóza depresívne poruchy. Teda sa rozvinula

choroba, ktorú diagnostikovala jeho ošetrujúca lekárka. Znova bol hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení NsP Trebišov od 13.09.2011 do 04.10.2011 a bola mu diagnostikovaná ťažšia forma depresie
ako opakujúca sa depresia bez psychotických stavov. V tom čase abstinoval.

Podľa ošetrujúcej lekárky, napriek hospitalizácii a užívaniu liekov sa zdravotný stav nebohého F. U.

zhoršoval zhruba od januára do októbra 2011 a potom došlo k stabilizácii. Potvrdilo sa však jeho
onkologické ochorenie.

Svedkyňa uviedla, že pri rozhovoroch s nebohým F. U. vyplynulo, že ho trápilo to, že žil s matkou v
rodičovskom dome, uvedomoval si, že má určitý vek a nemá vlastné zázemie. Trápilo ho tiež to, že

má finančné problémy a tiež veci z minulosti, najmä vzťah s predchádzajúcou družkou a so synom.
Rozoberal s ňou vzťah otec a syn a opačne, pričom považoval svoj stav za zlyhanie v živote, keďže
mal už určitý vek a tento vek nebol naplnený ani rodinným zázemím, ani prácou. Trápil ho vzťah so
synom,aleničkonkrétneneuvádzal.Hovorilskôrvnáznakoch,alespomínal,žesynchceodnehonejaké
peniaze. Správanie svojho syna nikdy bližšie nešpecifikoval. Svedkyňa mu odporučila, aby nerobil

žiadne zásadné rozhodnutia, keď je v zlom psychickom stave. Odporúčala mu, aby sa najprv preliečil a
potom robil životné rozhodnutia. Nepovedal jej o tom, aké konkrétne opatrenie - vydedenie syna urobil.

Svedkyňa potvrdila, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení nebola vôľová ani rozpoznávacia
stránka nebohého F. U. ničím narušená, to znamená, že si uvedomoval svoje konanie, vedel, aké

následky to môže mať a vo svojich rozhodnutia nebol ničím ovplyvňovaný. Podľa svedkyne, choroba,
ktorou trpel ho neovplyvnila v rozhodnutí vydediť svojho syna a toto rozhodnutie v ňom zrelo zrejme
dlhší čas. Svedkyňa však uviedla, že si netrúfa povedať, aký bol skutočný vzťah nebohého F. U. s jeho
synom, ona len prezentuje vnímanie situácie tak, ako ju popisoval nebohý F. U.. Z jeho pohľadu to bol
problém, ktorým sa zaoberal.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12Er/1108/2010 súd zistil, že dňa 21.12.2010
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, ktorou žiadal o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.,
proti povinnému F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu

Humenné sp. zn. 19P/173/2002 a predmetom exekúcie dlžné výživné za obdobie od 01.10.2009 do
31.12.2010 v sume 159,60 eur a bežné výživné od 01.01.2011 vo výške 26,60 eur mesačne. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 28.12.2010 a súdu bolo vrátené dňa 06.05.2011 z dôvodu, že
exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky, ako aj trov exekučného konania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná. Pôvodne
žalobca žiadal určiť, že je neplatná listina o vydedení, ako aj závet, ktoré boli spísané vo forme notárskej
zápisnice dňa 16.06.2011. V priebehu sporu však došlo k tomu, že žalobca zobral žalobu späť v časti o
neplatnosť závetu a pokiaľ išlo o listinu o vydedení, žiadal určiť, že v čase jej spísania dôvody na jeho
vydedenie neboli dané.

Podľa § 469a ods. 1 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d/ trvalo vedie neusporiadaný život.

V danom prípade listina o vydedení obsahuje dôvody pre vydedenie uvedené v hore citovanom
ustanovení pod písmenom „a“ a „b“. To znamená, že nebohý Juraj Džujko vydedil svojho syna, žalobcu,
pretože mu neposkytol potrebnú pomoc a neprejavoval oňho opravdivý záujem. Súd preto skúmal, či v
čase vydedenia boli skutkové okolnosti také, že mohlo dôjsť k vydedeniu žalobcu.

Vydedenie umožňuje poručiteľovi, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu
z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa
v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Dôvod vydedenia musí byť vždy uvedený v listine o
vydedení. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou záležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného

v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a pre všetky dôvody
je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, musí sa posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívna

možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Formálnou
náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať
dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné.

V danom prípade súd zistil, že boli splnené formálne náležitosti listiny o vydedení, lebo táto bola spísaná

formou notárskej zápisnice a obsahovala aj dôvody pre vydedenie. Vykonaným dokazovaním však bolo
preukázané, že neboli splnené materiálne náležitosti vydedenia.

Predmetom sporu bolo preukázanie, či v čase spísania listiny o vydedení, t. j. 16.06.2011 a v období
predtým žalobca poručiteľovi - svojmu otcovi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a či oňho trvalo

neprejavoval opravdivý záujem.

Pokiaľ ide o prvý dôvod, to znamená neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných
závažných prípadoch, súd skúmal jednak to, či u poručiteľa takáto pomoc bola potrebná, či ju vyžadoval
a či ju žalobca odmietol.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poručiteľ trpel viacerými zdravotnými problémami a to
minimálne od roku 2008, kedy bol prvý krát operovaný. Bolo tiež preukázané, že dlhodobo požíval
alkoholické nápoje, mal tiež problémy s chrbticou, s očami a psychické problémy. Teda možno
konštatovať, že poručiteľ bol chorý. Nebolo však preukázané, aby žalobca ako jeho potenciálny dedič,

syn, bol o tomto zdravotnom stave v celom rozsahu informovaný. Žalobca tvrdil, že vedel len o
zdravotných problémoch svojho otca s chrbticou a tiež o tom, že si chcel vybaviť invalidný dôchodok pre
toto ochorenie. Pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov zo strany nebohého F. U., tak to bolo jeho
synom vnímané ako bežné požívanie alkoholických nápojov, lebo žalobca vo svojej výpovedi uvádzal,
že ak sa stretli v reštaurácii alebo v cukrárni, tak si jeho otec vypil nejaké alkoholické nápoje a keď bol

žalobca plnoletý, tak ponúkol aj jeho.

Žalobca jednoznačne tvrdil, že o psychických problémoch svojho otca nevedel nič a dozvedel sa to až
po jeho smrti od jeho ošetrujúceho lekára. Pri osobných stretnutiach ako aj telefonátoch sa mu jeho otec
nesťažoval na nič iné, ako na bolesti chrbtice a teda žalobca ani nemal možnosť sa dozvedieť, aký je

komplexný zdravotný stav jeho otca. S rodinnými príslušníkmi zo strany otca sa žalobca nestretával a
svojho otca nenavštevoval v jeho domácnosti.

Nebolo preukázané, aby nebohý F. U. žalobcu ako svojho syna žiadal o nejakú pomoc v chorobe.
Žalovaná a jej matka /pričom ide o najbližší príbuzenský pomer/ tvrdili, že nebohý F. U.o telefonicky prosil

svojho syna, aby ho prišiel navštíviť v nemocnici, ale táto skutočnosť nebola ničím iným preukázaná.

Súd zisťoval aj možnosti žalobcu poskytnúť svojmu otcovi pomoc v chorobe. Bolo preukázané, že
žalobca nemohol svojmu otcovi poskytnúť ani finančnú, ani osobnú, ani materiálnu pomoc. V tom čase,keď bol nebohý F. U. chorý, bol žalobca študentom strednej školy, pol roka študoval na vysokej škole
a potom bol nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, bez akýchkoľvek
finančných prostriedkov, pretože nedosahoval vek 25 rokov. Všetky jeho finančné náklady hradila len

jeho matka. Teda neprichádza do úvahy, aby žalobca mohol žalovanému poskytnúť finančnú alebo
materiálnu pomoc, pričom išlo o objektívny stav, subjektívne nezavinený žalobcom. Žalobca nemohol
svojmu otcovi poskytnúť ani osobnú pomoc v chorobe, lebo s ním nežil v spoločnej domácnosti. Od jeho
detstva nebol vytvorený žiaden bližší vzťah s otcovou rodinou, nestretávali sa a žalobca nenavštevoval
svojho otca v jeho domácnosti. Takýto stav zapríčinil nebohý F. U., keď svojho syna navštevoval výlučne

v V. alebo v A.. Nevytvoril mu rodinné zázemie vo svojej domácnosti, ani u svojich príbuzných. Do
Lukačoviec kde žil ho zobral len raz, či dva krát v období, keď bol žalobca ešte dieťaťom. Nebohý F. U.
žil so svojou matkou, ktorá na pojednávaní súdu uviedla, že žalobca nie je jej vnukom. Za takého stavu
možno ťažko predpokladať, že by žalobca bol v rodine svojho otca vítaný a mohol mu tam poskytovať
akúkoľvek osobnú pomoc. Jedinou pomocou, ktorá nebola vylúčená, by bola psychická pomoc žalobcu
pri zvládaní príznakov choroby nebohým F. U., najmä pokiaľ ide psychické problémy. Žalobca však tvrdil,

že o týchto problémoch nebol informovaný a ani žalovaná strana nepreukázala, že by žalobca vedel o
tom, že jeho otec je psychiatrickým pacientom.

Súd mal za preukázané, že na vydedenie žalobcu nebol dôvod uvedený v ustanovení § 469a ods. 1
písm. „a“ OZ.

Druhým dôvodom pre vydedenie mala byť skutočnosť, že žalobca trvalo neprejavoval opravdivý záujem
o svojho otca, ktorý ako potomok prejavovať mal. Ani tu neboli preukázané materiálne podmienky na
vydedenie žalobcu.

Súd skúmal, aký bol vzájomný vzťah poručiteľa a žalobcu, či pred spísaním listiny o vydedení sa tento
stav zmenil a či išlo o negatívne správanie sa žalobcu voči svojmu otcovi, čo je nevyhnutnou podmienkou
vydedenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca žil v spoločnej domácnosti so svojím

otcom asi do 13 rokov svojho veku. Potom došlo k rozchodu jeho rodičov a otec sa odsťahoval do
obce H. k svojej matke. Keďže žalobca bol v tom čase maloletý, spôsob stretávania sa a komunikácie
určoval najmä jeho otec a to tak, že za ním chodil do V.. Stretávali sa v cukrárni, alebo reštaurácii. Do H.
ho zobral len raz, alebo dvakrát. Neskôr pribudli vzájomné telefonické rozhovory a takýmto spôsobom
bola zaužívaná komunikácia medzi otcom a synom. To, že išlo o vzájomne dobrý vzťah nepopierala

ani žalovaná, lebo potvrdila, že jej brat za synom chodil a vzájomne si telefonovali. Problémovým sa
preukázal rok 2011, kedy nebohý F. U. mal psychické problémy, liečil sa a žalobca nechal štúdium
na vysokej škole. Žalobca však tvrdil, že so svojom otcom sa stretol, aj keď pomenej, ale pravidelne
boli v telefonickom kontakte. Zlomovou udalosťou bol návrh na exekúciu, ktorý žalobca podal ku
koncu roku 2010. Ošetrujúca lekárka však uviedla, že nebohý F. U. sa k nej prvýkrát dostavil už dňa

09.11.2010 a mal dlhšiu dobu jednak psychické problémy a jednak problémy s alkoholom. Keďže
upovedomenie o začatí exekúcie mu mohlo byť najskôr doručené až začiatkom roku 2011, nebolo
preukázané, aby psychické problémy poručiteľa boli následkom podania exekúcie. Navyše, nemožno
za dôvod vydedenia považovať stav, keď žalobca sa domáhal svojho zákonného nároku na vyplatenie
dlžného výživného. Naopak, jeho otec si neplnil svoju zákonnú povinnosť platiť riadne a včas výživné, čo

je jednou zo základných povinností rodiča voči dieťaťu. Teda nebolo preukázané, aby zo strany žalobcu
došlo k výraznej zmene zaužívaného spôsobu komunikácie medzi ním a jeho otcom a vôbec nebolo
preukázané, aby zo strany žalobcu išlo o výrazne negatívne správanie sa voči poručiteľovi. Samotná
svedkyňa, psychiatrička nebohého F. U. uviedla, že mu neodporúčala urobiť akékoľvek zásadné životné
rozhodnutie v čase, keď trpel psychiatrickým ochorením, odporúčala mu najprv preliečenie. Bolo

preukázané, že nebohý F. U. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v NsP Trebišov v čase
od 10.01.2011 do 30.01.2011, čomu predchádzalo dlhšie obdobie, kedy sám vnímal svoje zdravotné
problémy.Potombolhospitalizovanýod13.09.2011do04.10.2011,kedybolodiagnostikovanézhoršenie
jeho zdravotného stavu. Listina bola spísaná dňa 16.06.2011, teda nepochybne v čase, keď psychický
stav nebohého F. U. sa zhoršoval a podľa názoru súdu nepochybne to malo vplyv na jeho rozhodnutie

vydediť žalobcu. V konaní bola predložená listina, závet zo skoršieho obdobia, kedy žalobca mal dostať
polovicu majetku svojho otca. Túto listinu však súd nemohol zobrať do úvahy, lebo neskorší závet zrušil
účinky skoršieho závetu.Dôvodom vydedenia nemohlo byť ani to, že podľa tvrdenia žalovanej, žalobca nenavštívil svojho otca v
nemocnici. Jednak nebolo preukázané, že by žalobca o hospitalizácii svojho otca vedel a jednak v čase
prvej hospitalizácie v roku 2008 bol žalobca ešte maloletý. Posledná hospitalizácia bola v Košiciach ku

koncu roku 2011, ale ani žalovaná nepotvrdila, že žalobca o tejto hospitalizácii vedel. Naopak, žalobca
tvrdil,žesosvojímotcomnaposledyrozprávalnaSilvestra2011akrátkonatoporučiteľzomrel.Ovzťahu
rodiny nebohého F. U. k žalobcovi napovedá aj skutočnosť, že žalobca nebol informovaný ani o smrti
svojho otca a nemohol sa teda zúčastniť ani jeho pohrebu. Ak žalovaná tvrdila, že žalobca sa nezúčastnil
ani oslavy päťdesiatych narodenín svojho otca, tak je nutné konštatovať, že nebolo preukázané, aby na

takúto oslavu bol pozvaný, pričom nebolo zaužívané, aby žalobca navštevoval svojho otca v H., kde žil.

Z uvedeného teda vyplýva, že nebola naplnená ani materiálna stránka dôvodu pre vydedenie podľa §
469a ods. 1 písm. „b“ OZ.

Na základe hore uvedených skutočností súd podanej žalobe vyhovel a určil, že neboli dôvody na

vydedenie žalobcu.

Žalobca bol v konaní úspešný a v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. by mu patrila náhrada
trov konania. Náhradu trov konania si však neuplatnila a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Týmto výrokom bolo rozhodnuté o trovách celého konania, aj v

časti, v ktorej súd konanie zastavil. K zastaveniu konania došlo v časti o neplatnosť závetu a o trovách
tejto časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. V tejto časti žalobca zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť a mal by uhradiť trovy konania žalovanej. Tá si však v tejto časti konania náhradu
trov neuplatnila.

Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a v takom prípade podľa § 2 ods. 2
Zákona č. 71/1992 Zb. poplatok zaplatí žalovaná, lebo bola v konaní neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).