Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227297
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112227297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci maloletej navrhovateľky
D. N. nar. XX.X.A. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach proti odporcovi v 1. rade I. K. nar. X.X.A. trvale bývajúcom v I. C. Č.. XX toho času v I. T.
Y. O..Č. XB/E zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v
Košiciach na Nerudovej ul. č. 14 a odporkyne v 2. rade R. N. nar. XX.X.A. trvale bývajúcej v Y. T. U.B.
XX, toho času D. U. XX D., (C.), A. XX U. zastúpenej JUDr. Jankou Tomaščinovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krosnianskej ul. č. 17 o návrhu odporcu v 1. rade v konaní o

prípustnosti zapretia otcovstva o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z
12.2.2013 č.k. 12P 191/2012-24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým odporca v 1. rade - otec maloletej
I. K. v zastúpení maloletej navrhovateľky žiadal, aby súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva s
odôvodnením, že podanie návrhu na zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, lebo o jeho
otcovstve existujú vážne pochybnosti. Uviedol, že o narodení maloletej sa dozvedel až po niekoľkých
mesiacoch od svojich známych. Napriek tomu otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal súhlasným

vyhlásením na matrike. Neskôr mu samotná matka maloletej odporkyňa v 2. rade oznámila, že on nie
je biologickým otcom maloletej, je len otcom na papieri. Zdôraznil, že matka maloletej - odporkyňa v 2.
rade nemala nikdy záujem na tom, aby nadviazal akékoľvek bližšie kontakty s dieťaťom.

Odporkyňa v 2. rade - matka maloletej uviedla, že odporca v 1. rade dobrovoľne uznal otcovstvo
súhlasným vyhlásením na matrike a súhlasil aj s tým, aby maloleté dieťa malo priezvisko N.. Navrhla,
aby konajúci súd návrh otca - odporcu v 1. rade v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, predovšetkým
z dôvodu, že nemal aktívnu legitimáciu podať návrh a rozhodnutie o prípustnosti zapretia nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

Konajúci súd zistil, že rodina je na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately evidovaná
od roku 2008 z dôvodu konania o určenie výživného. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
7CoP 192/2008 z 11.7.2008 bolo určené výživné otcovi maloletej 33,19 € mesačne. Rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P 30/2008 z 23.3.2012 mu bolo určené dlžné výživné 3.550,- € za
obdobie od 1.2.2008 do 30.3.2012, ktoré súd zaviazal otca uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetný rozsudok z dôvodu odvolania doteraz nenadobudol právoplatnosť. Ďalej zistil, že maloletá
žije so svojou matkou dlhodobo v U., matka je zamestnaná, maloleté dieťa navštevuje v U. základnúškolu. Konštatoval, že maloletá D. N. sa narodila XX.X.XXXX matke R. N.. Odporca v 1. rade uznal
otcovstvo súhlasným vyhlásením pred matričným úradom asi rok po narodení maloletej D.. Na základe
takto vykonaného dokazovania a ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že odporca v

1. rade - otec maloletej mal možnosť zaprieť otcovstvo do troch rokov odo dňa, kedy otcovstvo pred
matričným úradom uznal, v prípade ak by bolo vylúčené, že by mohol byť otcom maloletej D.. Napriek
tomu tento návrh v zákonnej lehote nepodal a zákonnú lehotu premeškal. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o rodine, kde je zakotvené časové neobmedzenie právo dieťaťa
domáhať sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je potrebný preukázať záujem maloletého

dieťaťa. Súčasne konštatoval, že v prípade maloletého dieťaťa nie je vylúčené, že k tomu môže dôjsť
na základe podnetu rodiča, ktorý tento podnes smeruje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
následne podá návrh na svoje ustanovenie za opatrovníka. Vyslovil názor, že z koncepcie Zákona o
rodine je nepochybné, že zákon rodičom ustanovil prekluzívne zapieracie lehoty a po ich márnom
uplynutí dal aktívnu legitimáciu len dieťaťu a je zrejmé, že zákonodarca nechcel, aby ju mali po uplynutí
3-ročnej lehoty aj rodičia, inak by túto možnosť výslovne zakotvil. V danom prípade návrh o rozhodnutie

o prípustnosti zapretia otcovstva podal odporca v 1. rade - otec maloletej, na čo podľa uvedeného
ustanovenia Zákona o rodine nemal aktívnu legitimáciu. Z uvedených dôvodov návrh odporcu v 1. rade
podaný v zastúpení maloletej zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade - otec maloletej a žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovel v

plnom rozsahu. Vyslovil názor, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, na ktoré
poukazoval, a to, že samotná odporkyňa v 2. rade mu opakovanie tvrdila, že nie je biologickým otcom
maloletého dieťaťa. Tento rozpor mohol konajúci súd odstrániť len výpoveďou odporkyne v 2. rade -
matkoumaloletej,čokonajúcisúdnevykonal.Uviedol,žepripusteniezapretiaotcovstvajepredovšetkým
v záujme maloletej D., s ktorou nemajú žiaden vzájomný citový vzťah, neudržujú spolu žiadne kontakty

a maloletá ho nepozná. Ani samotná odporkyňa v 2. rade - matka maloletej nevedie dieťa k tomu, aby
získalo k nemu vzťah ako k otcovi. Z uvedeného dôvodu by maloletá neutrpela žiadnu citovú ujmu, v
prípade zmeny označenia otca v rodnom liste maloletej. Vyslovil presvedčenie, že v danom prípade bol
aktívne legitimovaný podať predmetný návrh, nakoľko je zástupcom maloletého dieťaťa podľa § 28 ods.
1 písm. b/ a § 31 ods. 1 Zákona o rodine.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj odporkyňa v 2. rade - matka maloletej. , ktorá opätovne
poukázala na skutočnosť, že odporca v 1. rade riadne a bez nátlaku priznal otcovstvo na príslušnom
Matričnom úrade I. Č. Y. - G. I. súhlasným vyhlásením, že je otcom mal. D.. Bol to jeho slobodný
prejav vôle. Poukázala aj na to, že odporca v 1. rade mal dostatok času a právnych možností, aby
otcovstvo zaprel v zákonom stanovenej lehote, čo neurobil. Vyslovila presvedčenie, že návrh bol podaný

účelovo, aby sa odporca v 1. rade - otec maloletej zbavil vyživovacej povinnosti. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.

K odvolaniu odporcu v 1.rade sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že navrhuje vykonať
ďalšie dokazovanie a rozhodnúť v záujme mal. D..

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné.

Podľa § 96 ods. 1, ak je potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynie rodičom dieťaťa lehota ustanovená
na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto
konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu

podanému podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme
dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa súčasnej právnej úpravy patrí právo na iniciovanie konania o prípustnosti zapretia otcovstva
dieťaťu. Ide o významný zásah do osobného stavu otca, matky aj dieťaťa, pretože týmto spôsobom
môže byť zapreté otcovstvo aj v prípade, keď zákon priamo počítal s tým, že sa za otca bude považovať
iný muž, než jeho biologický otec. Základnými hmotnoprávnymi podmienkami sú, že zapretie otcovstva
si vyžaduje záujem dieťaťa a rodičom dieťaťa už uplynula lehota na zapretie otcovstva, daná buď §

86, 89 alebo 93 Zákona o rodine. Zapretie podľa tohto ustanovenia sa delí na dve fázy. Prvá fáza je
konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má
záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Žiadne procesné nástupníctvo na
mieste navrhovateľa nie je prípustné. Pokiaľ je dieťa plnoleté, podáva návrh samo, pokiaľ je maloleté,
podáva návrh opatrovník, ktorého mu súd za týmto účelom ustanoví. Dieťa nemôže byť zastúpené ani
jedným z rodičov, nakoľko sú v konaní obaja pasívne legitimovaní, takže je zrejmá kolízia záujmov.

Obsahom návrhu je preukázanie splnenia oboch hmotnoprávnych podmienok povolenia prípustnosti
zapretia otcovstva. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, potom prichádza do úvahy ako argument
najmä zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický
otec. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nie je rozhodujúce, či má spoločnosť záujem na zmene zápisu
vknihenarodení,alebonie,tak,akotomalnamysliZákonorodineč.99/1963platnýdor.2005.Ochrana

týmto ustanovením sa poskytuje len v záujme dieťaťa. V zmysle dohovoru o právach dieťaťa má preto
dieťa právo poznať svojho skutočného biologického otca. Na základe návrhu súd rozhodne tak, že buď
návrhu vyhovie a povolí podanie žaloby, alebo návrh zamietne. V tomto prípade nemožno podať žalobu
o zapretie otcovstva. Podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené
žiadnou lehotou. Rodinné právo si v dôsledku zmeny vývoja spoločnosti presadilo svoj súkromnoprávny

charakter, a to aj vďaka právu na ochranu súkromia a právo na ochranu rodinného života, zakotveného v
článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalšie významné pravidlo
pre realizáciu a výklad rodinnoprávnych noriem obsahuje Dohovor o právach dieťaťa, konkrétne pre
problematiku zapierania otcovstva je podstatný článok 7, ktorý zakotvuje dieťaťu právo poznať svoj
pôvod a pôvod svojich rodičov. Pri rozhodovaní o pripustení konania o zapretie otcovstva súd posudzuje

záujem dieťaťa, ktorý nie je žiadúce podriaďovať pod modely fungovania vzťahov, ktoré majú orgány
verejnej moci zažité. Právna úprava, ktorá bráni tomu, aby sa zosúladila biologická, sociálna a právna
realita, a to i proti vôli všetkých osôb, ktorých sa konkrétny rodinnoprávny vzťah týka, nie je v súlade s
článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, o ochrane súkromia a rodinného
života. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade skúmanie záujmu maloletého dieťaťa bolo

irelevantné, vzhľadom k tomu, že nebola splnená prvá podmienka, a to aktívna legitimácia účastníka,
ktorý podal návrh. V zmysle uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. §
219 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.