Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407224112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407224112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v U. v senáte zloženom z predsedníčky senátu H.. X. H. a členiek senátu H.. P. Y. a J.. U.

U., v právnej veci navrhovateľa: W. jednota X., so sídlom R. J. 1, U., Z.: XX XXX XXX, právne zast.: H..
M. U., advokátkou so sídlom R. XX, U., proti odporcovi : Y. Z. O., a.s., so sídlom nám. Ľ. T. 2, M., Z. :
XX XXX XXX, právne zast.: J.. R. N., advokátom so sídlom R. 2, U., o určenie vlastníctva, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu U. IV v U. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX,
pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v U. rozsudok Okresného súdu U. IV v U. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX p
o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň zaviazal
navrhovateľa na povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 776,79 eura, na účet jeho
právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V rámci odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia,
že je vlastníkom stavieb bez súpisného čísla, ako sú tieto pevne spojené so zemou a nachádzajú sa v
k.ú. M. U., na novovytvorených parc. č. XXXX/XX o výmere 161 m2 ako zastavaná plocha, popis stavby
- administratívna budova a parc. č. XXXX/XX o výmere 47 m2, ako zastavaná plocha, popis stavby -
sklad, podľa geometrického

XXCo/XXX/XXXX

plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa X.XX.XXXX Z.. H. M., geozent, Z.: XX XXX XXX, overeného

Správou katastra pre hlavné mesto SR U. pod č. XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX, BA - m.č. M. U., k.ú. M. U.,
okresU.IV,Y.katastrapreHlavnémestoSRU..Navrhovateľtvrdil,ženikdynestratilvlastníctvosporných
nehnuteľností, nakoľko tieto neboli predmetom prevodu vlastníctva podľa kúpnych zmlúv uzavretých v
roku 1996. Odporca sa bránil tvrdením, že sporné nehnuteľnosti boli na nadobúdateľa, a následne na
neho, prevedené spolu s ostatnými súčasťami celého areálu.Súd konštatoval, že aj keď navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení
(preukázal, že jeho právne postavenie je neisté), jeho návrhu nemožno vyhovieť. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého sa navrhovateľ na základe kúpnej

zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXXX, k.ú. M. U.,
parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, dom č. XXX so záhradou tamtiež, parc.č. XXXX/X mlyn v hone W.
vo výmere 48 štv.siah, parc.č. XXXX/X hospodárske stavisko W. vo výmere 36 štv. siah, parc.č XXXX/
X hospodárske stavisko W. vo výmere 55 štv.siahy, parc.č. XXXX mlynský potok W. vo výmere 101 štv.
siah, parc.č XXXX/X pajta a záhrada vo výmere 222 štv.siah, ďalej vo vložke č. XXXX kat. úz. M. U. pod A

X r. č X-X, parc. č XXXX cesta W. vo výmere 238 štv. siah, parc. č. XXXX/X spoločný dvor vo výmere 431
štv. siah a napokon vo vložke č. XX kat. úz. M. U. pod A I r. č X-X, parc. č. XXXX/X záhrada W. vo výmere
14 a 78 m2, parc, č. XXXX/X, hosp. stavanie vo výmere - a 50 m2, parc. č. XXXX/X hosp. stavenia vo
výmere 1 a 62 m2, parc. č. XXXX/X dom č. XXX/b tamtiež vo výmere 1 a 76 m2 a parc. č. XXXX/X pajta
a záhrada vo výmere 8 a 02 m2. Vychádzajúc z identifikácie Y. geodézie pre okres U.-vidiek, vyššie
uvedené pozemky boli v Evidencii nehnuteľností zlúčené a znovu rozdelené na parcely: parc. č. XXXX/X

záhrada vo výmere 2212 m2, parc. č. XXXX/X dvor vo výmere 1525 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere
241 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 173 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 683 m2, parc. č.
XXXX/X mlyn vo výmere 712 m2, parc. č. XXXX cesta vo výmere 856 m2, parc. č. XXXX potok vo výmere
363 m2, parc. č. XXXX hospodárske stavby vo výmere 1600 m2. Navrhovateľ dňa 11.12.1992 uzatvoril
kúpnu zmluvu so spoločnosťou F. spol. s r.o., ktorej predmetom podľa čl. I zmluvy, bol predaj a kúpa

nehnuteľnosti, hotel č. súp. XXXX bez pozemku, postavený na parc.č. XXXX/X, k.ú. M. U., zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. M. U., pričom pozemok, na ktorom bol prevádzaný hotel postavený, nebol predmetom
prevodu vlastníctva. Dňa 15.12.1992, uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou F. spol. s r.o. ďalšiu kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom prevodu vlastníckeho práva bola parc.č. XXXX/X, zapísaná ako zast. plocha
o výmere 3770 m2. Následne uzatvoril navrhovateľ dňa 21.8.1996 kúpnu zmluvu so spoločnosťou F.

spol. s r.o., ktorej predmetom podľa čl. I zmluvy bol predaj a kúpa nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva číslo: XXXX, k. ú. M. U., a to: pozemky parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 3305
m2, spolu s vedľajšou stavbou stajňou parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 249 m2, parcela
č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 140 m2, parcela č. XXXX/X, roľa o výmere 713 m2. Následne
dňa 19.5.1998 spoločnosť F. spol. s r.o. previedla na kupujúceho, spoločnosť G.I.R. spol. s r.o. rovnaké

nehnuteľnosti uvedené v čl. I/l zmluvy, ktorých bola spoločnosť F. spol. s r.o. v čase prevodu výlučným
vlastníkom, a spoločnosť G.I.R., spol. s r.o. tieto nehnuteľnosti previedla na odporcu. Z výpisov z LV č.
XXXX je zrejmé, že odporca je v súčasnosti zapísaný

XXCo/XXX/XXXX

v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, a tiež stavieb so

súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X a súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X.

Súd ďalej konštatoval, že stavby, ku ktorým žiada navrhovateľ určiť vlastníctvo, boli v čase uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.1996 stavebne spojené a prepojené s celým komplexom stavieb, tvoriacich
funkčne i stavebne jeden celok na vtedajšom pozemku parc. č. XXXX/X, a takýto stav stavieb pretrváva
aj v súčasnosti. Komplexne sa celý areál prestavoval aj po roku 1997, kedy bolo vydané rozhodnutie

o umiestnení stavby, pričom s predmetnými stavbami sa ako so súčasťou celého areálu počítalo aj v
projekte prestavby a dostavby. V rámci prestavby nehnuteľnosti (v projekte označenej ako objekt SO
XX) pritom došlo k zásadnej prestavbe, ktorá funkčne zmenila túto časť objektu na dvojpodlažnú. Aj keď
vizuálne má táto časť objektu z vonkajšieho pohľadu strechu čiastočne v inej rovine, ako nadväzujúca
časť, stavebne je celá stavba nedielna a vnútorná časť stavebne prepojená. Napokon aj druhá stavba

je stavebne i funkčne spojená s celým komplexom.

Na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, súd konštatoval, že sporné nehnuteľnosti
boli predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F., spol. s r.o. podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 21.8.1996. V kúpnej zmluve neboli síce nehnuteľnosti označené tak, ako ich označuje navrhovateľ,
avšak z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F., spol.

s r.o. bola aj hospodárska stavba stajní postavená na pozemku č. XXXX/X. V čase uzavretia tejto zmluvy
sa pritom na pozemku parc. č. XXXX/X nachádzala stavba stajní, ktorej súčasťou boli aj stavby, ktoré
sú predmetom tohto konania. Zmluva síce neobsahuje presný popis stavby stajní, avšak označenietejto stavby ako stajne na pozemku parc. č. XXXX/X je so zreteľom na vtedajšie dispozičné riešenie
areálu z hľadiska požiadaviek na určitosť vymedzenia predmetu prevodu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka dostačujúce na to, aby bola táto zmluva uzavretá platne. Touto zmluvou zo dňa 21.8.1996

preto navrhovateľ (jeho právny predchodca) previedol vlastníctvo celej stavby (vrátane sporných
nehnuteľností) na spoločnosť F. spol. s r.o., ktorá bola ako vlastník celej stavby zapísaná aj v katastri
nehnuteľností, a následne všetky nehnuteľnosti previedla na spoločnosť G.I.R., s.r.o. a tá následne na
odporcu. Súd v tejto súvislosti poukázal na ohliadku vykonanú súdom, na fotodokumentáciu vyhotovenú
na ohliadke, a tiež na fotodokumentáciu predloženú súdu, z ktorých vyplynulo, že v čase prvého prevodu

vlastníctva sporných nehnuteľností z navrhovateľa na spoločnosť F. spol. s r.o., predmetné stavby boli
stavebne, a aj funkčne spojené so zvyšnou časťou celého objektu bývalých stajní. Aj tieto skutočnosti
prakticky vylučujú, aby predmetné (už v čase prevodu) nesamostatné stavebné súčasti celého objektu
neboli ako samostatné stavby predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F. spol. s
r.o..

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že jeho vlastníctvo potvrdzuje aj skutočnosť, že v rámci prestavby a

rekonštrukcie areálu s ním stavebný úrad konal ako so stavebníkom, súd uviedol, že toto tvrdenie nebolo
v konaní preukázané. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručované aj navrhovateľovi, avšak táto
skutočnosť (pri absencii iných skutočností) sama o sebe neznamená, že navrhovateľ bol stavebníkom
(hoci ani v prípade, ak by navrhovateľ bol stavebníkom, to ešte neznamená, že je vlastníkom). Z
predloženého projektu prestavby celého areálu, stavebného povolenia a tiež pôvodnej i aktuálnej

fotodokumentácie súdu vyplynulo, že celý areál, vrátane stavieb, ktoré sú predmetom tohto konania,
prešiel rozsiahlou a zásadnou

XXCo/XXX/XXXX

rekonštrukciou, pričom stavba bola významne zmenená aj dispozične. Ide o natoľko zásadnú prestavbu,
že nemožno hovoriť ani o tom, že v prípade predmetných stavieb ide o stavby

pôvodné. Podľa súdu z právneho hľadiska tak došlo k špecifickému spôsobu spracovania pôvodných
stavieb, ako ho chápe ustanovenie § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto, ak by aj neboli
predmetné stavby pre neurčitosť vymedzenia predmetu prevodu prevedené na

nadobúdateľa zmluvou zo dňa 21.8.1996, nebolo by možné návrhu vyhovieť, nakoľko v takomto prípade
by v dôsledku prestavby došlo vo svojej podstate k spracovaniu pôvodnej veci na novú, pričom ako

dobromyseľný spracovateľ (vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX) a vlastník nepomerne
väčšejčasticeléhoareálubysastalodporca(posvojichprávnychpredchodcoch)ajvlastníkomsporných
stavieb stavebne i funkčne spojených s celým areálom. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu
trov konania odporcu - trov právneho zastúpenia v celkovej výške 776,79 eura, za 14 úkonov právnej

pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Predmetný rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, ktorý namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd konštatoval, že stavby boli v čase uzavretia
kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX stavebne prepojené a takýto stav pretrváva až doteraz, následne malo
dôjsť k zásadnej prestavbe. Súd v tejto súvislosti neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za zistené,
a ktoré nie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu
tvrdenie súdu, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa

XX.X.XXXX s poukazom na to, že predmetom prevodu bola aj stavba stajní na pozemku č. XXXX/X,
ktorej súčasťou boli aj sporné budovy. Stavba č. 1 nemohla byť predaná ako vedľajšia stavba maštale.
Aj znalec Z.. G., ktorý vypracoval znalecký posudok ku kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, vo svojom
stanovisku a pred súdom uviedol, že „zostávajúce časti stavby budov neboli ocenené“, „pri stavbe č.
1, ktorá je predmetom konania, je iná funkcia ako pri stavbe, ktorú som ohodnocoval“, „v znaleckom

posudku nebola ocenená stavba č. 2“. Navrhovateľ poukázal na to, že je nesporné, že stavba č. 2 jesamostatne stojaca stavba, a nestojí na pozemku XXXX/X ako tvrdí súd, ale na pozemku XXXX/XX, a
teda nemohla byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Stavby č. 1 a 2 netvoria príslušenstvo,
ani súčasť inej stavby. Boli rekonštruované ako prvé a modernizované ešte navrhovateľom v 80-tych

rokoch. Súd pri posudzovaní vlastníckeho práva k stavbám toto posúdil nesprávne, resp. nedostatočne,
a v podstate na základe dvoch protichodných tvrdení - že navrhovateľ previedol vlastnícke právo k
nim kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, a že odporca dobromyseľne spracoval cudziu vec na novú
vec a stal sa jej vlastníkom. Spracovanie veci však nebolo predmetom dokazovania, a ak súd mal za
preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX,

nemohol v takom prípade použiť ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné, lebo z jeho textu nemožno vyvodiť, na základe akých dôkazov prišiel súd k záveru,
že v dôsledku prestavby došlo k spracovaniu cudzej veci na novú. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil, a
žalobnému návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

XXCo/XXX/XXXX

Odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné, keď ani jeden z odvolacích dôvodov neobstojí, a preto
žiada napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutie súdu
nespĺňa kritériá rozsudku, je subjektívne a nezakladá sa na

pravde. Podľa odporcu rozhodnutie naopak obsahuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti

považoval súd za zistené, a ktoré nie. Ide hlavne o preukázanú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
boli predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť

F. spol. s r.o. kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX. Odvolávanie sa na znalca Z.. G. neobstojí, lebo
údaje v znaleckom posudku nemôžu mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv, nemôžu zabrániť
účinkom konkrétne prejavenej vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu previesť všetky nehnuteľnosti

tvoriace jeden stavebný celok na právneho predchodcu odporcu. Pri podpise zmluvy za navrhovateľa
konal p. R. H., za F. spol. s r.o. konala P. H.(manželka p. H.) a v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že ich spoločnou vôľou bolo previesť predmetné nehnuteľnosti na F. spol. s r.o.. Táto skutočnosť bola
preukázaná aj predložením projektu na celkovú rekonštrukciu a prestavbu celého areálu R. J., ktorú ako
vlastník a osoba oprávnená disponovať s nehnuteľnosťami tvoriacimi celý areál (a teda aj so spornými

nehnuteľnosťami) vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet mala v úmysle uskutočniť spoločnosť
F. spol. s r.o., ktorá aj uzavrela úverovú zmluvu so spoločnosťou Z. a.s. na financovanie predmetnej
prestavby. K námietke navrhovateľa o

nemožnosti použitia ustanovenia § 135b Občianskeho zákonníka o spracovaní veci odporca uviedol,
že toto konštatovanie súdu navrhovateľ vytrhol z kontextu celého rozsudku, lebo súd to konštatoval len

príkladmo pre prípad, ak by nedošlo k prevodu sporných nehnuteľností.

Krajský súd v U. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúma a prejednal vec v rozsahu podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko jeho odvolacie námietky neobstoja. Súd prvého stupňa vykonal vo
veci pomerne rozsiahle dokazovanie, na jeho základe dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový
stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. V rozsudku sa jasne vysporiadal
s tvrdeniami navrhovateľa, že vlastníctvo sporných stavieb nikdy nestratil, a tieto aj logicky vyvrátil.

Riadne aj odôvodnil, prečo žalobný návrh navrhovateľa zamietol, a preto sa s týmto odôvodnením
rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.Neobstojí námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave, lebo zo spisu vyplýva,
že aj keď sa navrhovateľ aktívne zúčastňoval v konaní pred súdom, napriek riadnemu poučeniu podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. pred ukončením dokazovania už žiadne návrhy na doplnenie dokazovania

nemal. Navyše v sporovom konaní je to navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, ktorý má popísať
skutkový stav, má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a ktorý má vysvetliť prípadné nejasnosti,
a presvedčiť súd svojimi argumentmi.

V konaní bolo nepochybne zistené, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (dňa XX.X.XXXX) sa označené
sporné stavby nachádzali na pozemku - parcele č. XXXX/X. Od roku XXXX až do uzatvárania kúpnych

zmlúv v 90-tych rokoch, a následne až doteraz, prebehlo viacero

XXCo/XXX/XXXX

prečíslovaní jednotlivých parciel. K prvému prečíslovaniu a zmene parciel došlo (a vyplýva to aj zo
zmluvy z roku XXXX) identifikáciou strediska geodézie - tomuto zodpovedá aj výmer na

č.l. XX spisu, z ktorého je zrejmé, že pôvodná parcela č. XXXX/X zostala zachovaná, ale parcela č.
XXXX/Xsastalasúčasťounovejparcelyč.XXXX/X.Následnevčasepredajanehnuteľnostíkupujúcemu

- spoločnosti F. spol. s r.o. bola aktuálna katastrálna mapa (č.l. XX spisu), z ktorej vyplýva usporiadanie
parciel ako je tam zakreslené, a vyplýva to aj z písomného vyjadrenia znalca Z.. G., ktorý v tom čase
oceňoval nehnuteľnosti, a ktorý

sa odvolával práve na identickú geodetickú mapu (č.l. XXX spisu). Z uvedeného vyplýva, že obe sporné
nehnuteľnosti sa v čase uzatvárania zmlúv v 90-tych rokoch medzi navrhovateľom a spoločnosťou F.

spol. s r.o. nachádzali na parcele č. XXXX/X. Až následne došlo k ďalšiemu prečíslovaniu parciel, kde
stavba 1 zostala na parcele č. XXXX/X, ale stavba 2 už bola na parcele č. XXXX/XX, neskôr podľa
geometrického plánu č. XXX/XXXX Z.. H. M.

je stavba 1 už na parcele č. XXXX/XX a stavba 2 na parcele č. XXXX/XX.

Podstatnou pre toto konanie je kúpna zmluva z roku 1996 (č.l. XX spisu), v ktorej je predmet kúpy

vymedzený ako pozemok - parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 3305 m2 (aj z tohto vyplýva,
že tento pozemok je väčší ako pôvodné pozemky, na ktorých stoja sporné budovy, označené ešte v
PK vložke), spolu s vedľajšou stavbou - stajňa, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 249
m2, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 140 m2, parcela č. XXXX/X, roľa o výmere 713
m2. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vôľa navrhovateľa ako predávajúceho, ktorý predával pozemok

- parcelu č. XXXX/X (na ktorom v tom čase stáli obe stavby 1 aj 2) bolo predať aj stavby na nej sa
nachádzajúce, čo jasne vyjadril uvedením spojenia „spolu s vedľajšou stavbou - stajňa“ (aj na aktuálnom
liste vlastníctva je stavba 1 označená ako súp. č. XXXX koniareň - maštaľ). Vôľa kupujúceho kúpiť celý
areál (viacerými kúpnymi zmluvami) je zrejmá z jeho zámeru tento rekonštruovať, pričom je tiež zrejmé,
že všetky tieto nehnuteľnosti - sporné stavby, ale aj iné stavby - terajší hotel (bývalý mlyn) a priľahlé

pozemky tvoria jeden funkčný celok. Taktiež z priloženého návrhu na prestavbu, ktorý už realizovala
spoločnosťF.spol.sr.o.ajejprávninástupcoviajezrejmé,ženávrhnarekonštrukciurátalajsospornými
stavbami. Prečo by si za týchto okolností chcel navrhovateľ práve tieto dve sporné budovy ponechať
vo svojom vlastníctve, nijako logicky súdu neozrejmil. Navyše ochrany svojho údajného vlastníckeho
práva sa domáhal s odstupom niekoľkých rokov, kedy už došlo k podstatnej zmene nehnuteľností a

jej niekoľkonásobnému zhodnoteniu, a odporca a jeho právni predchodcovia ich reálne užívali v dobrej
viere, že im patria. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci nielen
v súlade so zákonom, ale aj spravodlivo.

K námietke navrhovateľa o nesprávnej aplikácii ust. § 135b Občianskeho zákonníka, resp., že v tomto
smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, odvolací súd už len dodáva, že ako právna otázka

nemusela byť prejednávaná v konaní pred súdom prvého stupňa, a ani sa nemuselo viesť konkrétne
dokazovanie o tejto otázke, pretože je to otázka právna, a nie skutková. Okrem toho súd prvého stupňa
túto možnosť spomenul len ako alternatívu, na zdôraznenie dôvodu na zamietnutie žaloby navrhovateľa.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil
ako vecne správny.

XXCo/XXX/XXXX

Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná z
dôvodu, že aj keď podal návrh na ich priznanie, písomne ich nevyčíslil v zákonnej lehote (§ 151 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.