Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209230519
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209230519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu na ul. Považská 32, 34 a 36, Košice, zast. Bytex Slovensko, s. r. o., Košice,
Čárskeho 7, IČO: 36 171 778, zast. JUDr. Ivanom Humeníkom, advokátom, Advokátska kancelária,
Košice, Hlavná 71, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo II, Košice, Bardejovská 3, IČO: 00 171
204, o zaplatenie 11.802,37 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 12C/99/2009-333 z
30.10.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.802,37 € s 8,25 %
úrokom z omeškania ročne počítaným z 11.802,37 € od 12.12.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania 708 € a trovy právneho zast. 4.594,51 € na účet jeho zást., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zo žaloby zistil, že 11.802,37 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia príp. náhrady škody
žiadal žalobca na skutkovom a právnom základe, keď žalovaný sa mal o žalovanú sumu ako bývalý
správca obohatiť tak, že si dlžobu dlžníka Š. P. mal uhradiť z účtu domu na svoj osobný účet. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spoluvlastníci bytu č. 15 Š. P. I. E. P. ku dňu ukončenia správy mali
na svojom účte úhrad dlh vo výške 34.188,48 Sk a poplatky z omeškania 321.369,85 Sk, že dňom

skončenia správy prestali byť vlastníci bytov zmluvnými partnermi a v súlade s § 8a z. č. 182/1993 Z. z.
vyhotovili písomný protokol z 23.2.2007 a poprel, aby sa na úkor žalobcu obohatil.

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný vykonával správu bytov a nebytových priestorov podľa
Dodatku č. 1/ objekt 428 úplné znenie zmluvy o výkone správy zo dňa 15.11.2004 (č. l. 39 - 54) pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici Považská 32 - 36 v Košiciach, že od 1.1.2007 prešla
správa bytových domov na ulici Považská 32 - 36 v Košiciach na nového správcu spoločnosť Tepelné
hospodárstvo s. r. o., na základe Zmluvy o výkone správy č. 7001022/S300 zo dňa 7.12.2006 (č.l. 24
-35), že podľa záznamu o odovzdaní a prevzatí ekonomickej agendy zo dňa 23.2.2007 (č. l. 57 - 60)

žalobca prostredníctvom nového správcu (TEHO) prevzal od žalovaného účtovné doklady v súvislosti s
ukončením správy žalovaného. Žalovaný v súvislosti s ukončením správy uzatvoril dňa 22.12.2006 (č.l.
76) dohodu s Tatrabankou a. s. na ukončení zmluvného vzťahu a uzatvoreniu účtu č. 2629064799 (účet
bytového domu) a zostatok z tohto účtu bol prevedený na účet 2625166034/1100 (nový účet bytovéhodomu). Z výpisu z účtu (č. l. 86 - 89) mal za zrejmé, že ku dňu 29.12.2006 bola na pôvodnom účte suma
164.168,50 Sk a zistil aj to, že žalovaný podľa výpisu z účtu č. 2629064799 (č.l. 178 - 182, pôvodný
účet bytového domu) dňa 16.11.2006 previedol na účet 2624064845/1100 s názvom BU družstevníkov

(bežný účet žalovaného) sumu 543.792,89 Sk a následne dňa 23.11.2006 previedol späť na účet domu
sumu 183.070,51 Sk. Ďalej uviedol, že v súlade s Dodatkom č. 1/ objekt 428, úplné znenie zmluvy o
výkone správy zo dňa 15.11.2004 (č. l. 39 - 54) pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici
Považská 32 - 36 v Košiciach podľa čl. II bodu 2 mal žalovaný vykonávať o. i. aj správu prostriedkov
získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedkov fondu

prevádzky, údržby a opráv za podmienok uvedených v zmluve a podľa bodu 3 sa vlastníci za poskytnuté
služby zaviazali plniť správcovi dohodnutú odplatu v súlade so zmluvou; a citujúc znenie čl. IV. bodu 1,
bodu 2 písm. e), bodu 4, bodu 5, bodu 7, bodu 9,, čl. VIII, bodu 11 uviedol, že z dožiadania súdneho
exekútora, JUDr. Ing. Karola Mihala (ďalej len exekútor) (č.l. 55) o poskytnutie informácie je zrejmé, že
exekútor vyzval SBD II Košice dňa 29.4.2009 o oznámenie výšky pohľadávky správcu SBD II, ktorá bola
postúpená novému správcovi, Tepelné hospodárstvo, s.r.o. Komenského 7, Košice, že listom zo dňa

11.5.2009 (č.l. 56) SBD II exekútorovi, že exekučné konanie Ex-2166/05 Bo oznámilo skutočnosti, že
bytovýdomPovažská28-34Košiceukončilzmluvuovýkonesprávysbytovýmdružstvomk31.12.2006,
k uvedenému termínu bola dlžoba na účte vlastníkov bytov Š. P. I. E. E. P. vo výške 34.188,48 Sk a
prísl. 321.369,85 Sk, pričom tieto sumy boli uhradené z účtu domu, pri príležitosti ukončenia zmluvy o
výkone správy, a ďalej citoval odpovede znalkyne O.. E. S. uvedené v znaleckom posudku č. 2/2011

zo 7.10.2011.

Z pripojeného spisu 14C/156/99 zistil, že správca SBD II podal žalobu voči Š.. P. I. E.. P., o zaplatenie
poplatku z omeškania vo výške 23.666,- Sk od 1.5.1996 - 31.7.1997 a poplatok z omeškania od 1.8.1997
dozaplateniadlžobyvovýške2,5‰zdlžnejsumy,zakaždýdeňomeškania,žesúdrozhodolrozsudkom
14C/156/99-14 dňa 6.3.2001 tak, že žalovaných zaviazal zaplatiť poplatok z omeškania od 1.5.1996

- 31.7.1997, za každý i začatý mesiac omeškania 25,- Sk a trovy konania, že v časti od 1.8.2007
do zaplatenia konanie zastavil, že doplňujúcim rozsudkom v prevyšujúcej časti návrh zamietol a že
tento rozsudok bol Krajským súdom v Košiciach, v konaní 15C/206/2002 zrušený a vrátený súdu I.
stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodol tak, že žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 22.756,- Sk od 1.5.1996 - 31.7.1996 titulom poplatku z omeškania,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.5.2005, že zo spisu 49Er
1957/2006 mal za zrejmé, že správca SBD II podal návrh na výkon exekúcie súdneho poplatku 22.756,-
Sk, trov konania 944,- Sk a trov exekúcie 500,- Sk.

Z pripojeného exekučného spisu Ex 1419/2006 zistil, že exekútor začal exekučné konanie
upovedomením o začatí exekúcie voči povinným Štefanovi Kurečkovi a Monike Kurečkovej. Z dohody

o uznaní dlhu a splácaní dlhu, založenej v spis. mat. na č.l. 29 zistil, že SBD II uzatvorilo so Š..P. I.
E.. P. dohodu o uznaní dlhu a splácaní v splátkach, pričom dlh dlžníkov bol v sume 103.910,- Sk a
poplatky z omeškania k 30.4.2005 boli vo výške 308.841,60 Sk. Túto sumu sa dlžníci zaviazali splatiť v
splátkach po 3.000,- Sk mesačne. SBD II, na č.l. 36 oznámilo súdnemu exekútorovi, že povinní uhradili
oprávnenému poplatok z omeškania vo výške 22.756,- Sk dňa 19.11.2006 a súdny poplatok vo výške

944,- Sk, že exekútor prihlásil pohľadávku do dražby nehnuteľností oprávneného SBD II proti povinnému
Š.. P. I. E.. P..

Ďalejkonštatoval,žezoZápisniceorozvrhuvýťažkuexekútoruviedol,žeSBDBardejovská3,Košice,na
základe oznámenia 26.11.2006, ktoré bolo zdokumentované finančnom informáciou k 10/2006 dohodou
o uznaní dlhu zo dňa 19.5.2005, Dodatok č. 1 k zmluve o výkone správy, pôvodný správca listom zo dňa

1.12.2008 oznámil exekútorovi, že od 1.1.2007 správu bytového domu na Považskej 28 - 34 vykonáva
spol. TEHO s.r.o., že dražobná vyhláška bola doručená novému správcovi v dostatočnom predstihu,
a ani SBD II ani TEHO neprihlásili svoju pohľadávku ku dňu konania dražby a neuviedli výšku svojich
nárokov do začatia rozvrhu. Z výpovede zást. žalobcu mu vyplynulo, že žalobca v konaní preukázal,
že žalovaný si reálne ponechal žalovanú sumu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, že preukázal, že

suma, ktorú si žalovaný ponechal, bola vyššia, že túto sumu si ponechal ku dňu skončenia správy,
že v čase skončenia správy nemali dôkazy a nemali ani možnosť sa k týmto dôkazom dostať. Aj keď
údajne išlo o poplatky z omeškania, žalovaný, ak si tieto mal nechať, tak tieto reálne museli existovať
a musel preukázať, či mu istina alebo poplatky z omeškania patria a rovnako, že bol oprávnený si tútosumu z účtu práv stiahnuť, čo nepreukázal. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že
objektívna lehota začala plynúť 1.1.2007 a subjektívna lehota začala plynúť, keď sa prvýkrát žalobca
mohol dozvedieť o tom, že žalovaný si z jeho účtu stiahol nejaké peniaze, že bolo to najskôr 23.7.2009,

keď mu došlo uznesenie zo súdu, že žalovaný nepreukázal, že by mal vyjadrenie vlastníkov bytov k
tomu, že si tieto finančné prostriedky môžu z účtu stiahnuť a taktiež nepreukázal žiadnym vyjadrením, že
žalobcu informoval o tom, že si z účtu tieto finančné prostriedky ponechali, že práve naopak, z výpovede
svedka O.. E. mu bolo preukázané, že odovzdaním agendy nešlo o bankové účty, ale o reálne účty, že
oni si nič neponechali, pretože ak by k takémuto niečomu došlo, došlo by k 2-násobnému navýšeniu

pohľadávky. Žalovaný prostredníctvom zást. vzniesol námietku premlčania na pojednávaní 21.1.2011 a
poprel, aby sa žalovaný na úrok žalobcu obohatil a reprodukoval výpoveď svedka O..E. na pojednávaní.

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s ust. z. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových
priestoroch (ďalej len z. č. 182/1993 Z. z.) v znení zmien a doplnkov a príslušnými ust. Obč. zák. v znení
zmienadoplnkov(ďalejlenOZ),avychádzajúcz§8ods.3,5,§8aods.1,2,§8bods.1,2,4,§10ods.1,
6, zák. č. 182/1993 Z. z., § 517 ods. 2 OZ, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 121 ods. 1, 3, § 100, § 107 ods.

1, 2 OZ (ich znenie citoval) konštatoval, že žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že 23.2.2007
prvý krát toto právo žalobca mohol uplatniť na základe záznamu o odovzdaní a prevzatí ekonomickej
agendy (č. l. 57) a toto právo mu uplynulo dňa 23.2.2009, pričom žaloba bola podaná 11.12.2009. Súd
sa vznesenou námietkou zaoberal podľa § 100 ods. 1 OZ a v nadväznosti na ust. § 107 ods. 1, 2 OZ
a urobil záver, že žalovaný sa na úkor vlastníkov bytov obohatil v deň nasledujúci po dni zániku Zmluvy

o výkone správy a zániku funkcie správcu, 1.1.2007, kedy suma 360.722,38 Sk, ktorú odpísal z účtu
domu v prospech svojho účtu reálne na jeho účte zostala, že v čase, keď došlo k prevodu finančných
prostriedkov 16.11.2006 žalovaný mal právo disponovať s účtom žalobcu, aj keď jeho dispozícia bola
obmedzená zmluvou o výkone správy, že žalovaný konal nad rozsah oprávnenia stanoveného v čl. VI
bode 7 a 9 Zmluvy o výkone správy, že žalovaný potom ako finančné prostriedky si pripísal na svoj účet,

mohol v prospech účtu bytového domu vrátiť do zániku jeho správy, tak ako to aj vykonal so sumou
183.070,50 Sk, že žalovaný sa evidentne obohatil ku dňu 1.1.2007, kedy reálne táto suma ostala na
jeho účte, že počnúc týmto dňom začala plynúť 3 ročná premlčacia doba, ktorá uplynula 1.1.2010, kedy
súčasne žalobcovi uplynula aj subjektívna dvojročná premlčacia doba, aj napriek tomu, že žalobca sa o
pohľadávke dozvedel až 23.7.2009, že žaloba na súd bola podaná 11.12.2009, teda ešte pred uplynutím

premlčacej doby a z uvedeného dôvodu vznesenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a
poukázal na to, že nemohol prihliadať na tvrdenie žalovaného, že žalobca sa o tom, že mu na účte
chýbajú finančné prostriedky mohol dozvedieť 23.2.2007, kedy mu bol odovzdaný záznam o odovzdaní
a prevzatí ekonomickej agendy a toto právo mu uplynulo dňa 23.2.2009, pretože aj keď je pravdou, že
žalovaný odovzdal žalobcovi prostredníctvom nového správcu agendu o hospodárení s domom, ktorý

stav účtovne zodpovedal (táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku v odpovedi na 4 otázku)
ale, že v tento deň u žalobcu nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný odpísal z jeho účtu nejaké
finančné prostriedky. Žalovaný mu nepreukázal, že súčasťou odovzdávajúceho protokolu bol aj výpis z
účtu bytového domu za mesiac november 2006 (tento výpis žalovaný predložil až vo vedenom súdnom
konaní na základe povinnosti uloženej súdom). Poukázal na to, že žalobca pochybnosti o tom, že z účtu

domu boli odpísané finančné prostriedky začal mať až potom, ako žalovaný listom zo dňa 11.5.2009
oznámil exekútorovi, že jeho pohľadávka vo vzťahu k povinnému Š.. P. bola uhradená z účtu domu, pri
príležitosti ukončenia správy a žalobcovi začala týmto dňom plynúť dvojročná subjektívna lehota.

Zdôraznil, že predmetom vedeného konania je vydanie bezdôvodného obohatenia 11.802,37 €, ktoré
žalovaný mal získať tak, že odpísal finančné prostriedky z účtu domu na svoj osobný účet v čase, keď

vykonával funkciu správcu v bytovom dome žalobcu.

Citujúc zneni § 132 O. s. p. uviedol, že ako prejudiciálnu otázku riešil komu patrí prísl. pohľadávky (§121
ods. 3 OZ), keďže žalovaný tvrdil, že toto patrí jemu, že v súlade s cit. ust. poplatok z omeškania je
prísl. pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že pohľadávka, ktorá podmieňovala vznik nároku na prísl.

vznikla na základe dlhu vlastníka bytu H.. P. s manželkou, čo vyplynulo zo spis. mat. 14C 156/99,
v ktorom na čl. 84 je založená dohoda o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach uzatvorená medzidlžníkom H.. P. a SBD II ako správcom, že uznaný dlh bol vo výške 103.910,- Sk za neplatenie úhrad za
služby a plnenia dodávané správcom ku dňu 30.4.2005 a poplatky z omeškania vo výške 308.841,60
Sk. Z účtovných dokladov založených v tomto spise mal za zrejmé, že H.. P. s manželkou vložili na

účet 2629064799 (bytového domu) 103.915,- Sk a 3.747,- Sk dňa 13.5.2005 a to v súlade s dohodou o
uznaní dlhu a jeho splatení. Z uvedeného mal za zrejmé, že ostalo neuhradené prísl. t. j. 308.841,60 Sk,
počítané ku dňu 30.4.2005. Zo samotnej definície príslušenstva (§121 ods. 1 OZ), mal za jednoznačné,
že prísl. veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi veci, že ak prísl. pohľadávky je poplatok z omeškania
tento patrí veriteľovi pohľadávky, že povinnosť platiť poplatok z omeškania vzniká pri omeškaní s

plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a táto povinnosť nastane priamo zo zákona, a to bez
ohľadu na zavinenie, že z hľadiska funkčnosti poplatku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej
funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia
peňažného záväzku, že zároveň plní z časti aj kompenzačnú funkciu, že charakteristickou črtou poplatku
z omeškania je jeho akcesorická povaha. Konštatoval, že výkon správy znamená o. i. aj zabezpečovanie
služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov, že v súlade so zmluvou o výkone správy čl.

VIII bodom 9 je omeškaný vlastník povinný zaplatiť správcovi 2,5 promile z dlžnej sumy, avšak penále
sa nestávajú majetkom správcu (pozn. aj ostatné platby spojené s užívaním bytu sa platia správcovi,
to je na účet, ktorý je zriadený podľa § 8 ods. 3 z. č. 182/1993 Z. z. a nestávajú sa jeho majetkom),
že ak sa žalovaný domnieval, že penále (poplatok z omeškania) patria jemu, konal v hrubom v rozpore
s § 517 ods. 2 OZ ako aj v rozpore s § 8 ods. 3 z. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého prostriedky

získané z úhrad za plnenia od vlastníkov sú majetkom vlastníkov a majetok vlastníkov nie je súčasťou
majetku správcu a na základe uvedených skutočností a cit. zák. ust. penále ako prísl. pohľadávky
patrí vlastníkom bytov. Z vykonaného dokazovania, výpisu z účtu bytového domu za obdobie 11/2005
a znaleckého posudku mu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 16.11.2005 odpísal z účtu bytového
domu (2629064799) 543.792,89 Sk v prospech svojho vlastného účtu 2624064845 a z tejto sumy

vrátil späť na účet bytového domu 183.070,51 Sk dňa 23.11.2006, že 360.722,38 Sk v deň ukončenia
správy nijakým spôsobom nevyúčtoval a ponechal si ju bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím mu
vzniklo v súlade s § 451 ods. 1 OZ obohatenie na úkor žalobcu. Výpoveď svedka O.. O. E. vyhodnotil
ako účelovú, keď listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom bol preukázaný opak toho, čo svedok
tvrdil a na túto neprihliadal. Bol toho názoru, že žalovaný svojim postupom úmyselne privodil žalobcovi

ujmu tým, že svojvoľne disponoval s účtom vlastníkov bytov, čo je v rozpore s uzatvorenou zmluvou
a právnymi predpismi, že samotné prisvojenie si poplatkov z omeškania, a to aj v prípade, ak by boli
dlžníkmi zaplatené, je v rozpore právnymi predpismi a takýmto konaním žalovanému bez ďalšieho
vzniká bezdôvodné obohatenie, keďže vzťah dlžníka a veriteľa vzniká medzi vlastníkom - neplatičom
ostatným vlastníkmi domu. (pozn. jedine, ak by žalovaný uhradil za dlžníka dlh v prospech ostatných

vlastníkov mohol by si vo vzťahu k dlžníkovi uplatniť príslušenstvo vo forme úroku z omeškania). V
konaní mu však bolo preukázané, že v čase, keď žalovaný sa bezdôvodne obohatil dlh H.. P. existoval,
že konaním žalovaného došlo v podstate k zdvojnásobeniu pohľadávky žalobcu, a žalovaný mu v konaní
nepreukázal, aby na odpísanú sumu mu vznikol akýkoľvek nárok, nepreukázal, aby vlastníci bytov mali
voči nemu ako bývalému správcovi nejaký dlh. Výšku bezdôvodného obohatenia určil podľa vykonaného

dokazovania, výpisu z účtu bytového domu, ktoré 360.722,38 Sk a v súlade s cit. ustanoveniami je
žalovaný povinný túto sumu žalobcovi vydať. V súlade s uvedeným považoval za preukázané, že
žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu sumou 360.722,38 Sk a žalobca v tomto konaní žiadal vydať
len 11.802,37 € (355.558,19 Sk) a v zmysle rešpektovania zásady ne ultra petitum, rozhodol o vydaní
bezdôvodného obohatenia v žalobcom uplatnenej výške.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania od 12.12.2009 vo výške určenej § 3 nar.
vl. 87/1995, ktorý v tom čase bol 8,25 % ročne, aj keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný
sa obohatil ku dňu 1.1.2007. Vykonaným dokazovaním mu bolo preukázané, že žalovaný spôsobil
žalobcovi škodu tým, že v rozpore s právnymi predpismi oznámil exekútorovi splatenie dlhu, pričom
evidentne mal vedomosť, že H.. P. svoju dlžobu vlastníkom bytov neuhradil, že táto škoda ale nebola

predmetom konania, preto sa ňou nezaoberal.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,aúspešnémužalobcovipriznalúčelnevynaložené
trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 708 €, a trov
právneho zastúpenia za 13 úkonov právnej služby celkovo vo výške 4.594,51 € s DPH, priznané v súlade
s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a 18 ods. 3 z. č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov -

príprava a prevzatie právneho zastúpenia 344,57 € s DPH + režij. paušál 8,34 € s DPH, žaloba 344,57 €s DPH + režijný paušál 8,34 € s DPH, vyjadrenie na výzvu súdu 22.6.2010 vo výške 344,57 € s DPH +
režijný paušál 8,65 € s DPH, účasť na pojednávaní 9.11.2010 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál
8,65 € s DPH, 21.1.2011 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 8,89 € s DPH, 15.3.2011 vo výške

344,57 € s DPH + režijný paušál 8,89 € s DPH, 17.5.2011 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál
8,89 € s DPH, vyjadrenie na výzvu súdu 17.5.2011 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 8,89 € s
DPH, vyjadrenie na výzvu súdu 24.10.2011 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 8,89 € s DPH,
účasť na pojednávaní 20.1.2012 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 9,16 € s DPH, vyjadrenie na
výzvu súdu 25.6.2012 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 9,16 € s DPH, účasť na pojednávaní

28.9.2012 vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 9,16 € s DPH, účasť na pojednávaní 30.10.2012
vo výške 344,57 € s DPH + režijný paušál 9,16 € s DPH.

Žalovaný je povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. nahradiť žalobcovi priznané trovy konania na
účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon uviedol, že o trovách
štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených

v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal, že súd prvého stupňa riešil prejudiciálnu otázku komu patrí prísl.pohľadávky. Od prijatia zák.č.
182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovbolsprávcabytovéhodomupovinnývykonávať
správu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, že žalovaný vykonával správu domu Považská

32, 34, 36 v Košiciach vo svojom mene a na svoj účet, že uzatvoril s vlastníkmi v dome aj s H.. P.
a jeho manželkou zmluvu o výkone správy na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobca bol poverený
zabezpečovať správu a prevádzku bytového domu Považská 32, 34, 36 v Košiciach a v čl. III.ods. 4 bolo
dohodnuté,ževprípadeomeškaniasplatbamivlastníka,jevlastníkpovinnýzaplatiťsprávcovipoplatokz
omeškaniavovýške2,5promilezdlžnejčiastkyzakaždýdeňomeškania.Nazákladetejtoskutočnostiže

je preukázané, že dlh H.. P. bol dlhom voči žalovanému a nie voči vlastníkom bytov v dome. Žalovaný pri
výkone správy vymáhal nedoplatky voči vlastníkom v dome na náklady účtu žalovaného a nie na náklady
fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo na náklady platiacich vlastníkov v dome. Tvrdil, že od r.
2004 zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovil povinnosť správcu vykonávať správu
majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, že dňa 15.11.2004 žalovaný a vlastníci bytov a nebytových priestorov
domu Považská 32, 34, 36 v Košiciach uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o výkone správy, kde v článku
VIII.bod 11 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania vlastníka s úhradou platieb a nedoplatku,
je omeškaný vlastník bytu a nebytového priestoru povinný zaplatiť správcovi 2,5 promile z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Až od 1.10.2007 novelou zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

zákonodarca ustanovil povinnosť správcu vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a na ich účet a konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom a ustanovila, že
príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov
fondu prevádzky, údržby opráv domu.

V nadväznosti na uvedené, keďže v čase vzniku dlhu v zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov nebola ustanovená sankcia za omeškanie vlastníka bytu s platením úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu, preto so zreteľom na obsah vzťahu medzi správcom ako
veriteľom a vlastníkom bytu ako dlžníkom, možno v tomto prípade použiť (analógiu zákona) § 697 Obč.
zák., ktoré upravuje podobný vzťah, keďže správca zabezpečuje pre vlastníka bytu služby spojené
s užívaním bytu ako prenajímateľ pre nájomcu. To znamená, že ak vlastník bytu nezaplatí správcovi

úhrady na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu a zabezpečenie služieb spojených s užívaním
bytu v lehote ich splatnosti, je povinný zaplatiť sankciu, o to viac, že účastníci si v zmluve o výkone
správy v čl. VIII. bod 11 slobodne, vážne a zrozumiteľne dohodli, že v prípade omeškania vlastníka
s úhradou platieb a nedoplatku, je omeškaný vlastník bytu a nebytového priestoru povinný zaplatiť
správcovi 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania - ako dôkaz predkladá právoplatné

rozsudky. (Rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 22C/241/2003 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu č.k. 11Co/173/2010 právoplatný 10.5.2011, rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 15C/89/06v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu č.k. 11Co/78/2008 právoplatný 20.7.2009 - kópie sú prílohou
tohto odvolania). Ďalej uviedol, že súd vykonal v tomto konaní dokazovanie aj odborným posudkom č.
2/2011 zo 7.10.2011 vypracovaným znalkyňou O.. E. S., v ktorom konštatuje v odpovedi č. 4, že poplatok

z omeškania reálne vznikol a H.. P. mal zaplatiť tento poplatok z titulu, že sa dostal do omeškania, v
súvislosti s neplatením peňažného dlhu. Taktiež v odpovedi na otázku č. 7 znalkyňa skonštatovala, že za
byt H.. P. konečný stav k účtu bytu k 31.12.2006 bol odovzdaný novému správcovi, ktorý si ho zaúčtoval
ako počiatočný stav bytu k 1.1.2007 a ide o duplicitnú pohľadávku. Z uvedeného vyplynulo, že nový
správca prevzal stav bytu Š..P. aj s jeho dlhom, o.i. mal za to, že žalobca sa o tom, že mu chýbajú

finančné prostriedky mohol dozvedieť 23.2.2007, kedy mu bola odovzdaná celá agenda súvisiaca
so správou bytového domu Považská 32, 34, 36 v Košiciach a právo na uplatnenie bezdôvodného
obohatenia mohol uplatniť v rámci plynutia subjektívnej lehoty do 23.2.2009, ktorá plynie a v tomto
prípade aj uplynula v rámci objektívnej lehoty premlčania. Žaloba bola podaná na súd 11.12.2009, že
v zmysle § 8a ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňom skončenia
správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou

domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo zo zmlúv
uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu.
Nový správca TEHO, s.r.o. mal pohľadávku riadne prihlásiť a aktualizovať ku dňu adražby. Ako nový
správca mal povinnosť prihlásiť pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
na základe prednostného zákonného záložného práva - ktoré je titulom na prihlásenie pohľadávky,

vzniká zo zákona v zmysle § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Dňa 23.7.2009 bolo spoločnosti TEHO, s.r.o. doručené uznesenie Okresného súdu Košice II č.k.
49Er/1241/2005 z 21.7.2009, z ktorého vyplynulo nesplnenie si povinnosti nového správcu - TEHO, s.r.o.
ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Považská 32 - 36 Košice, ktoré
konštatuje, že bolo chybou spoločnosti TEHO, s.r.o., že neprihlásilo svoju pohľadávku ku dňu konania

dražby a to aj napriek tej skutočnosti, že dražobná vyhláška ako aj pozvánka na rozvrhové pojednávanie
boli spoločnosti TEHO s.r.o. doručené v dostatočnom predstihu, t.j. 1.4.2009 a do 29.4.2009 mala
možnosť prihlásiť výšku svojej pohľadávky podľa § 155 EP (zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov). Následne podaním návrhu na začatie konania o 11.802,37 € 11.12.2009 sa snaží preniesť
zodpovednosť za nesplnenie svojej povinnosti na žalovaného. Dôvody súdu, že žalovaný konal nad

rozsahoprávneniastanovenéhovčl.VI.bode7a9zmluvyovýkonesprávy(str.8napadnutéhorozsudku
č.k. 12C/99/2009 z 30.10.2012) sa nezakladá na pravde, nakoľko v bode 7 je ustanovená kompetencia
zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Považská 32, 34, 36 v Košiciach
uplatňovať voči správcovi požiadavky do výške 331,94 € bez rozhodnutia vlastníkov domu. Bod 9
ustanovuje, že individuálnu požiadavku každého vlastníka domu na spoločných častiach a zariadeniach

domu, je správca oprávnený realizovať bez rozhodnutia vlastníkov domu, preto sa domnieval sa, že
v tomto konaní vychádza súd z nesprávneho právneho posúdenia veci a teda aj z nedostatočného
skutkového zistenia veci.

Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať nahradiť mu trovy
prvostupňového a trovy odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých jeho doterajších tvrdeniach ,
ktoré boli rozsudkom OS Košice II v plnom rozsahu akceptované.

Odvolaniežalovanéhopovažovalzaúčelovévsnaheďalejnaťahovaťsúdnekonanieazároveňpoukázal
na to, že žalovaný zmenil v odvolaní svoju argumentáciu celého prípadu, že z odvolania totiž po prvýkrát
vyplýva, že si žalovanú sumu ponechal a zároveň tvrdí, že mal a má na ňu právny nárok - z titulu toho,

že mu patria poplatky z omeškania, že v doterajšom prvostupňovom konaní tvrdil, že si žiadnu sumu,
ktorá je uplatňovaná žalobou neponechal a už vôbec, že by išlo o sumu súvisiacu s H.. P., že potom
ako musel žalovaný predložiť bankové výpisy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že si žalovanú sumu
ponechal, na viaceré výzvy o predloženie a preukázanie právneho titulu na túto ponechanú sumu vôbec
nereagoval a pre istotu však namietal premlčanie.

Opätovne tvrdil, že poplatky z omeškania tak v zmysle právnych predpisov, ako aj dohody vlastníkov
bytov so správcom vždy patrili vlastníkom bytov, že ak by išlo o pohľadávku voči Kurečkovi, ktorá jevlastníctve vlastníkov bytov, že v žiadnom prípade niet právneho dôvodu, aby si takúto pohľadávku
moholsprávcauhradiťzúčtudomu,ženatonemásprávcaprávnynárokapretosabezdôvodneobohatil,
že ak by aj zákon alebo dohoda pripúšťala, že poplatky z omeškania patria správcovi, že niet právneho

dôvodu, aby si takúto pohľadávku mohol správca uhradiť z účtu domu, že na to nemá správca právny
nárok,žetietopoplatkybysimalsprávcavosvojommenesamostatnesúdnevymáhaťoddlžníka,žeaby
v danom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie, mali teda byť zo strany žalovaného - správcu splnené
súčasnetietotripodmienky,žepoplatkyzomeškaniabymuselizozákonaalebodohodypatriťsprávcovi,
t.j. byť vlastníctvom žalovaného, že uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukázal, že nezaplatené poplatky

z omeškania by v zmysle zákona alebo dohody si správca mohol uhradiť z účtu domu, že oprávnenie na
tento úkon žalovaný nepreukázal a vznik nároku na poplatok z omeškania v určitej výške voči vlastníkovi
bytu by musel správca reálne preukázať a uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukázal.

Pri premlčaní, uviedol, že žaloba bola podaná tak v objektívnej, ako aj v subjektívnej premlčacej dobe; že
objektívna doba: žaloba bola podaná v lehote 3 rokov (11.12.2009) od dňa prechodu správy na nového
správcu (1.1.2007), tj. v lehote 3 rokov, odo dňa, keď bol správca povinný odovzdať celú správu, a

teda aj všetky finančné prostriedky novému správcovi a týmto dňom sa žalovaný bezdôvodne obohatil a
subjektívna lehota: žaloba bola podaná v lehote 2 rokov, o bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel
až 23.7.2009, keď mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice II, 49Er/1241/2005 v právnej
veci vykonania exekúcie proti povinnému: Š. P., F.. XX.X.XXXX, K.. H. XX, P. a žalovaný v celom konaní
a to ani na viaceré výzvy nikdy nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že žalobcu informoval

(resp. mu odovzdal nejakú listinu, z ktorej by to vyplývalo) o ponechaní si žalovanej sumy a z akého
dôvodu už pred dňom 23.7.2009.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo

je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
napadnutého rozsudku sú správne.

Žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm. d), a f) O. s. p., t.j. že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uvádzaných odvolacích dôvodov vo veci nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebo

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný
právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom je o.i. potrebné uviesť, že žalovaný až v odvolacom konaní uvádza

skutočnosti, ktoré neuviedol pred súdom prvého stupňa a je potrebné vziať na zreteľ, že až prvý raz,
tak ako to uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalovaný uvádza, že si žalovanú sumu ponechal,
lebo mal na ňu právny nárok, že mu z toho titulu patria poplatky z omeškania, pričom žiadnymi dôkazmi
pred súdom v konaní nepreukázal, aby žalovanú sumu súvisiacu s nedoplatkom a p. P. si ponechal z
akéhokoľvek právneho dôvodu, ktorú si nemohol žalovaný uhradiť ako svoju pohľadávku z prostriedkov,

ktoré boli na účte domu - vlastníkov bytov, na ktoré bývalý správca nemá žiaden právny nárok a ktoré
v prípade, ak by aj vo vzťahu k nájomcovi H.. P. mal tieto poplatky si správca vo svojom mene mohol
vymáhať v súdnom konaní od dlžníka. Je možné o.i. prisvedčiť aj žalobcovi pokiaľ vo vyjadrení k
odvolaniu uviedol, že poplatky z omeškania by museli zo zákona alebo dohody patriť správcovi, t.j. byť
vlastníctvom žalovaného, čo žalovaný nepreukázal, že nezaplatené poplatky z omeškania by v zmysle
zákona alebo dohody si správca mohol uhradiť z účtu domu.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), a tak ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

Súd správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným čo do objektívnej trojročnej

premlčacej lehoty a subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa
zjednotila v tom, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. treba
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, či oprávnený mal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. So zreteľom na to argumentáciu žalovaného,
že žalobca sa o tom, že mu chýbajú finančné prostriedky mohol dozvedieť 23.2.2007, kedy mu bola
odovzdaná celá agenda súvisiaca so správou bytového domu Považská 32, 34, 36 v Košiciach, a že
právo na uplatnenie bezdôvodného obohatenia mohol uplatniť v rámci plynutia subjektívnej lehoty do

23.2.2009; je bez právneho významu a bez akéhokoľvek opodstatnenia. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného až 23.7.2009,
a že žaloba bola podaná na súd 11.12.2009, ešte pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby a preto súd správne vznesenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá subjektívna
dvojročná premlčacia lehota uplynula v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, keďže žalovaný

sa bezdôvodne obohatil k 1.1.2007 (subjektívna lehota sa neprenáša do objektívnej a na jej skončenie
súd musí prihliadnuť). Preto odvolací súd rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1. 2 O.s.p.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

Podľa§142 ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný nemal v odvolacom konaní plný úspech a preto nemá právo na jeho náhradu a žalobca mal

v odvolacom konaní plný úspech a mal by preto právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne trovy si
neuplatnil.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.