Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312203724
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312203724.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: B.. Y. R., U..

XX.X.XXXX, R. I., Č.Y. XX, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátom so sídlom Bratislava, Námestie
Biely kríž 3, proti odporcovi: X./. G.. I. R., U.. XX.X.XXXX, R. Š., H. XX, X./. A. R., U.. XX.X.XXXX, R.
Š., H. XX, X./. L. Š., U.. X.X.XXXX, R. R., E. XX, X./. C. Š., U.. XX.X.XXXX, R. R., E. Ú. XX, všetci
zastúpení JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom Galanta, Clementisove Sady 1616, o
určovaciu žalobu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd eventuálny návrh z a m i e t a .

III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v I. - IV. rade náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v sume 1769,69 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2012 v znení jeho zmeny zo dňa 05.10.2012
žiadala súd, aby určil, že do dedičstva po poručiteľovi G.. C. L.L. , U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX
patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese Š., L..Ú.. Š., rodinný dom
súpisné číslo XXX, D. U. D. D. Č. XXXX/X, D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. H. K. Q. D. K. D. A.. ,,V.
D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. H. K. Q., nehnuteľný majetok v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E. M., pozemok
reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D.

Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXXX/
X O. H. XXX G., vedené ako trvalé trávnaté porasty a spoluvlastnícky podiel vo H. na nehnuteľnom
majetku v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E.Á. M., pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený
ako zastavané plochy a nádvoria a budova bez označenia súpisným číslom postavená na pozemku
parcelného čísla XXX/X. Zároveň v prípade, že po vykonaní dokazovania dospeje k záveru, že kúpna
zmluva č. X ako kúpna zmluvy č. X sú síce platné, avšak vôľa G.. C. L. a odporcov v I. až IV. rade bola
taká, že G.. C.Á. L. im všetkým chcel darovať predmetné nehnuteľnosti a oni ich chceli ako dar prijať,

a teda sa jedná o prípad zastreného právneho úkonu, tak žiadala súd, aby určil, že Zmluva uzatvorená
N. XX.XX.XXXX medzi G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Č. XX, I. a odporcami v I. až IV. rade, predmetom
ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese Š., L..Ú..
Š., rodinný dom súp. číslo XXX, D. U. D. D. Č.. XXXX/X, D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., H. K.
Q. D. K. D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. vedený ako záhrady je darovacou zmluvou. Zároveň,
aby súd urči, že zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX G. G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Č.Á. XX, I., G.. G.
L., U.. XX.XX.XXXX, H. XX, Š. a odporcami v I. až IV. rade, v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckychpráv G.. C. L. nehnuteľnému majetku v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E. M. - D. A.. ,,V. D. Č.. XXX/X O.
H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G.,
vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. vedený ako

trvalé trávnaté porasty a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese
U. G. U. H., L..Ú.. E. M. pozemok registra ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G. vedený ako zastavané plochy
a nádvoria vrátane budovy bez označenia súpisným číslom postavenej na pozemku parcela č. XXX/X je
darovacou zmluvou. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporkyne v I. a III. rade
sú účastníčkami dedičského konania po poručiteľovi G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX, U. R.

I., Č. XX, vedenom na Okresnom súde Galanta pod č.k. XXD/XX/XXXX, N. XX/XXXX. Navrhovateľka
je pozostalá manželka a odporkyne v I. a III. rade sú poručiteľove dcéry. Navrhovateľka uviedla, že
tento žalobný návrh podáva v súvislosti s vyššie uvedeným dedičským konaním podľa ust. § 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko má naliehavý právny záujem, ktorý je daný potrebou odstrániť
rozhodnutím súdu právnu neistotu, čo patrí do aktív dedičstva po poručiteľovi G.. C. L., alternatívne, či
je tu právny dôvod na započítanie v dedičskom konaní podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka, čím

sa posilní právne postavenie navrhovateľky v predmetnom dedičskom konaní. Navrhovateľka skutkovo
ďalej dôvodila, že žila spoločne s G.. C. L. O. A. XXXX K. N. K. N.. V decembri 2003 diagnostikovali G..
C. L. Ť. O. O., pričom jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval a veľa času trávil v nemocnici, pričom
bolo potrebné sa o neho starať a pomáhať mu aj pri bežných životných úkonoch. Poručiteľ neraz prejavil
strach o to, kto sa o neho v jeho najťažších chvíľach postará, keďže dcéry nemali záujem postarať sa o

chorého otca, tak prosil navrhovateľku, aby ho neopustila v jeho chorobe, aby ostala pri ňom až do jeho
smrti. Trápili ho tiež otázky, ako to bude po smrti s jeho majetkom, keďže vzťahy medzi jeho deťmi a
navrhovateľkou neboli priateľské. Koncom roka 2005 oznámil navrhovateľke, že ešte za života chce svoj
majetok usporiadať a rozhodol sa, že majetok, ktorý nadobudol počas prvého manželstva daruje svojim
dcéram, odporkyni v I. a odporkyni v III. rade a že na navrhovateľku prevedie darovaním vlastnícke

právo k bytu Č.. XX U. Č. Z. H. I., s ktorou viedli spoločnú domácnosť, keď sa táto zaviaže postarať sa o
neho až do jeho smrti. O svojom rozhodnutí informoval G.. C. L. širšiu rodinu aj svoje dcéry a požiadal
ich, aby dali pripraviť právne dokumenty týkajúce sa majetku, ktorý nadobudol počas manželstva s
ich matkou, a to rodinného domu v Š., družstevnej garáže v Š., rekreačnej chaty H. R. K. D. H. R..
V deň podpisovania darovacej zmluvy oznámil navrhovateľke, že dcéry pripravujú darovacie zmluvy

a že sa mu bude už ľahšie dýchať, keď budú aj tieto podpísané, pretože konečne vysporiada svoje
vzťahy z prvého manželstva. Následne oznámil navrhovateľke, že 11.01.2006 pôjde k notárovi podpísať
darovacie zmluvy s dcérami. V predmetný deň dcéry niekoľko krát telefonovali jej neb. manželovi a súrili
ho. Nakoniec pre neho prišli, odviezli ho k podpisu zmlúv a po podpísaní zmlúv ho hneď aj doviezli
domov. Navrhovateľka následne zistila, že namiesto toho, aby boli uzatvorené darovacie zmluvy medzi

jej bývalým manželom a odporkyňami v I. a III. rade tak, ako to mal jej neb. manžel v úmysle a ako
si to želal, boli nakoniec podpísané dve kúpne zmluvy, a to Kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, L. G.. C.
L. predal svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v k.ú. Š., vedenom na
M. Č.. XXXX - D. A. N. E.. Č.. XXX K. D. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX
G., a to odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-

Sk a odporcom v III. a IV. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk,
pričom kúpne ceny mali byť údajne vyplatené v hotovosti. Predmetná kúpna zmluva bola podpísaná
na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu 11.01.2006. Zároveň uzatvoril G.. C. L. kúpnu zmluvu, ktorou
predal pozemky v k.ú. E. M., a to pozemky reg. ,,V. D. Č.. XXX/X O. H.G. XXX G., D. Č.. XXX/X O. H. XXX
G., D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. E. D. H. H. X/X U. D. D. Č.. XXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti X/X na budove postavenej na pozemku parcela č. XXX/X, pričom budova je drevená,
poschodová chata, a to polovicu odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu
cenu 25.000,-Sk a polovicu odporcom v III. a IV. rade do bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu
cenu 25.000,-Sk. Kúpne ceny mali byť údajne tiež vyplatené v hotovosti. Aj táto kúpna zmluva bola
uzatvorená 11.01.2006 na Notárskom úrade Fedora Klimu. Navrhovateľka sa domnieva, že napriek vôli

G.. C. L. darovať majetok svojím dcéram, tieto nakoniec predložili na notárskom úrade k podpísaniu
kúpne zmluvy veriac, že tento nedomyslí význam a dôsledky takéhoto úkonu, pričom úmyslom odporkýň
bolo vylúčiť v budúcnosti prípadné započítanie darov podľa § 484 druhá veta Občianskeho zákonníka,
keďže si boli vedomé, že otec je vážne chorý a nikto nevie ako dlho ešte bude žiť. Navrhovateľka
ďalej dôvodila, že žila s poručiteľom v jednej domácnosti, nemali pred sebou žiadne tajnosti a spoločne

hospodárili so všetkými financiami. Podľa jej názoru kúpne ceny neboli nikdy uhradené jej bývalému
manželovi, keďže tento nepriniesol domov sumu v hotovosti 250.000,-Sk ani žiadnu inú sumu za predaj
nehnuteľností. Takáto iná suma sa neobjavila v jeho účtoch, naopak tvrdil, a to aj pred tretími osobami,
že nehnuteľný majetok daroval dcéram. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 37 ods. 1 Občianskehozákonníka a dôvodila, že je nesporné, že jej bývalý manžel nechcel previesť majetok uvedený v Kúpnej
zmluve č. X a v Kúpnej zmluve č. X za odplatu a už vôbec ho nechcel previesť aj na odporcu v II. rade a
odporcu v IV. rade. Právne úkony pre nedostatok vôle považovala za absolútne neplatné, a to či už podľa

ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, taktiež predmetné právne
úkony považovala za uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jej názoru Kúpna zmluva č. X a
Kúpna zmluva č. X sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodov absencie vážnosti vôle G.. C. L.
previesť majetok za odplatu na odporcov v I. a IV. rade, ako aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu
s dobrými mravmi, pretože úmyslom odporcov v I. a IV. rade, keď predložili G.. C. L. kúpne zmluvy,

namiesto darovacích zmlúv v prospech odporkyne v I. a III. rade, ako to bolo dohodnuté, nebolo získať
majetok za primeranú odplatu, ale vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní. Z týchto dôvodov
žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, a buď určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po zomrelom G.. C. L.Í., prípadne, aby určil, že kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu týchto
nehnuteľností boli v podstate zmluvami darovacími.

Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu stanovisko realitnej kancelárie E., N. T.

- C..G..D.., G. U.G.. X, I. zo dňa 24.11.2005, Darovaciu zmluvu z XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi G..
C. L. a navrhovateľkou, Nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi Stavebným bytovým
družstvom Galanta ako prenajímateľom a odporcami v I. a III. rade ako nájomcami. Kúpnu zmluvu zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi G.. C.Á. L. ako predávajúcim a odporcami v I. až IV. rade ako
kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený pod č. H. N. XX.XX.XXXX a Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX

uzatvorenú medzi G.. C. L. K. G.. G. L. ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcimi, ktorej vklad bol
povolený pod č. H. Q. N. XX.XX.XXXX.

K podanému návrhu sa vyjadril právny zástupca odporcov, podaním doručeným súdu dňa 13.08.2012,
pričom návrh považoval za nedôvodný v celom rozsahu v oboch variantoch. Vo svojom vyjadrení právny
zástupca odporcov uviedol, že G.. C. L. previedol Kúpnymi zmluvami z XX.XX.XXXX na svoje vlastné

dcéry a ich manželov svoje podiely na nehnuteľnostiach, nakoľko mal plnú právnu spôsobilosť, vedel
čítať aj písať a svoj podpis na zmluvách dobrovoľne osvedčil na notárskom úrade, nepochybne bez
nátlaku a donútenia. Nie je žiadny právny dôvod pochybovať o vážnosti jeho vôle, previesť svoj majetok
za odplatu. V čase uzavretia kúpnych zmlúv bol G.. C. L. rozvedený, predmet prevodu nepatril do BSM,
ako ani peniaze prevzaté za predmet prevodu. K uzavretiu zmlúv, ako ani k nakladaniu s dohodnutou

kúpnou cenou nepotreboval žiaden súhlas navrhovateľky. Táto v tom čase, keďže ešte nebola jeho
manželkou, nebola ani jeho zákonným dedičom. Možno by prichádzala do úvahy iba ako prípadná
dedička v druhej skupine, titulom spoločnej domácnosti. Úmysel odporcov vyhnúť sa započítaniu darov
v dedičskom konaní nebol preukázaný. Takéto započítanie však mohlo nastať iba po splnení dvoch
skutočností, a to, že G.. C.U. L. bude v čase smrti ženatý, a že zomrie skôr ako jeho manželka.

Dnes vieme, že po uzavretí kúpnych zmlúv tieto skutočnosti nastali, avšak dcéry poručiteľa nie sú také
vypočítané ani právne zdatné, aby kúpne zmluvy uzavreli s úmyslom obchádzania zákona a rozporu s
dobrými mravmi. Okrem toho ich manželia neboli ani nie sú dedičmi po G.. C. L., a preto započítanie
darov sa ich netýka.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky predniesla návrh

v súlade s písomne podaným a žiadala súd, aby tomuto návrhu vyhovel. Opätovne poukázala na
to, že neb. G.. C. L. mal záujem vysporiadať svoj majetok sčasti ešte pred svojou smrťou, a to tým
spôsobom , že by určité konkrétne nehnuteľnosti daroval do úvahy prichádzajúcim dedičom. O tomto
zámere informoval aj známych, ako aj rodinu. Po návrate z nemocnice v januári XXXX v súlade so
svojim zámerom jednu nehnuteľnosť daroval svojej družke, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou,

pričom nehnuteľnosti, ktoré plánoval darovať deťom, v omyle týmto deťom predal. Od notára, kde sa
zmluvy overovali nepriniesol žiadne peniaze, z ktorého dôvodu navrhovateľka usudzuje, že mu ani
odovzdané neboli. Nikdy nehovoril o tom, že by od detí očakával nejaké finančné prostriedky. Samotná
navrhovateľka na tomto pojednávaní uviedla, že koncom roku XXXX žila s neb. G.. C. L. v spoločnej
domácnosti, v tomto čase jej neb. manžel chcel vysporiadať pred svojou smrťou čiastočne svoj majetok,

a to tým spôsobom, že byt, v ktorom spoločne žili chcel darovať jej a nehnuteľnosti, ktoré nadobudol
počas predchádzajúceho manželstva a ktoré nadobudol aj neskôr, avšak všetky, čo sú predmetom
konania chcel darovať svojim deťom. Pri spracovaní darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky sa radil
s právničkou C.. R. Q. R., ktorá spracovala darovaciu zmluvu na predmetný byt, pričom mu ponúklaprávne služby aj na spísanie ostatných darovacích zmlúv, avšak toto odmietol. Povedal, že jeho dcéry
právnika majú a ten to zabezpečí. Následne byt previedol na navrhovateľku darovacou zmluvou a
XX.XX.XXXX volali odporkyne v I. a III. rade, že ho zoberú k notárovi, že majú pripravené zmluvy na

podpis. Keď sa vrátil od notára bol veľmi rozrušený a sklamaný, pretože sa cítil byť podvedený, pretože
dcéry mu predložili na podpis kúpne zmluvy na majetok , ktorý im chcel darovať. Povedal navrhovateľke,
že tieto zmluvy podpísal, lebo bol v časovom strese, keďže 12.01.2006 mali plánovanú svadbu a teda
nebol priestor, aby sa zmluvy opravili alebo zmenili. Na otázku sudcu, ,,či po podpísaní týchto zmlúv
prebiehali nejaké rokovania medzi neb. G.. C. L. a jeho dcérami, prípadne navrhovateľkou, kde by

sa riešila otázka prevodu vlastníckeho práva neb. C. L. na dcéry a zaťov“ navrhovateľka uviedla, že
mlčaním prešli cez tieto veci a ona samotná len dúfala, že vôľa nebohého nebude v dedičskom konaní
spochybňovaná.

Právny zástupca odporkýň na tomto pojednávaní zotrval na svojom doterajšom vyjadrení k samotnému
návrhu, návrh žiadal ako celok, ako nedôvodný zamietnuť. Podľa jeho názoru nebol naliehavý právny
záujem na rozhodovaní, keďže G.. C. L. zomrel v januári XXXX a návrh bol podaný až po 5-tich rokoch

vo februári XXXX. Navrhovateľka počas celého dedičského konania necítila potrebu podať takýto návrh,
hoci vedela, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom týchto kúpnych zmlúv nie sú zahrnuté do aktív
dedičského konania. Návrh podala až po rozhodnutí súdu v dedičskej veci, keď zistila, že nehnuteľnosti
do dedičstva zahrnuté neboli a neprišlo k ich započítaniu ako darov. Z jej strany týmto návrhom ide o
účelové konanie a pokus mať väčší prospech z dedičstva po nebohom. Zároveň žiadal návrh zamietnuť

pre nepreukázanie absencie vážnosti vôle prevodcu v kúpnych zmluvách, keď tento mal v čase uzavretia
kúpnychzmlúvplnúprávnuspôsobilosť,vedelčítaťspoukazomnazáverečnéustanoveniaobochzmlúv.
Pripojil k tomuto svoj podpis a je pre odporcov neprijateľné, že nevedel, alebo nechcel podpísať tieto
zmluvy, že by nešlo o prejav jeho slobodnej vôle. Obdobne poprel argumentáciu navrhovateľky, že by
nešlo o kúpne zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o jeho vlastné finančné prostriedky a

majetok nepatriaci do BSM, s ktorým mohol slobodne naložiť a nemusel navrhovateľku ani informovať,
či takéto finančné prostriedky získané z predaja má alebo nemá. V tejto súvislosti poukázal na to, že
neb. G.. L. podnikal, keďže prevádzkoval súkromnú ambulanciu, záložňu, požičiaval peniaze, mal veľa
možnostíakoichodložiťalebopoužiťnaúčelpodnikania.Taktiežpoprel,žebyzmluvymohlibyťneplatné
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože prijatie takej myšlienky, že jeho dcéry už vtedy kalkulovali

so smrťou svojho otca a s prípadným nezapočítaním získaného majetku, vyžaduje veľkú dávku fantázie
a zlomyseľnosti.

Odporkyňa v I. rade na pojednávaní 14.08.2012 uviedla, že nie je pravdou, že by navrhovateľka žila
s jej neb. otcom v spoločnej domácnosti od r. 2000 v jeho byte, keďže to bolo možno len posledné
dva roky pred jeho smrťou. Predtým tam chodievala len na víkendy. O prevode vlastníckeho práva k

rodinnému domu sa s otcom bavila už dávno, mali blízky vzťah, pamätá si, že keď sa vrátil otec z
nemocnice v januári XXXX, navštívila ho v jeho byte, pričom s ním hovorila len osamote. Dohodli sa,
že dá spracovať zmluvy, ktorými by previedol podiel na dome v Š.. Ona následne zadala právnikovi
spracovať zmluvy a XX.XX.XXXX spolu so sestrou prišla pre otca, pričom do bytu k nemu nešli, zišiel
dole a zobrali ho k notárovi. U notára si zmluvu prečítal, kým pracovníčka notára vyplňovala údaje, vonku

mu boli odovzdané peniaze a zmluvy podpísal. Odporkyňa v I. rade si nepamätala, či navštívila otca ešte
pred spracovaním zmlúv. Denne si viackrát však telefonovali, bol upovedomený o tom, čo ide urobiť.
Jednoznačne prehlásila, že otec im nechcel nehnuteľnosti darovať, lebo na týchto nehnuteľnostiach
mala podiel aj matka, aj babka. Predmetné kúpne zmluvy si nebohý otec odporkyne, podľa vyjadrenia
odporkyne v I. rade mal možnosť prečítať už deň predtým a následne ich čítal aj u notára. Pokiaľ ide o

vyplatenie peňazí, odporkyňa uviedla, že peniaze dali do obálky spolu so sestrou a odovzdali ich otcovi
na chodbe na Notárskom úrade JUDr. Klimu. Otec si ich následne vložil do koženej bundy, peniaze
neprepočítavali. Na notárskom úrade, keď si otec overoval podpisy bola prítomná aj odporkyňa v III.
rade. Iná osoba tam prítomná nebola. Odporkyňa poprela, že by jej nebohý otec namietal čokoľvek voči
predloženým mu zmluvám. Odporkyňa ďalej uviedla, že asi mesiac po podpísaní predmetných kúpnych

zmlúv ju navštívil otec a vravel jej, že navrhovateľka sa na neho veľmi hnevala, že previedol na deti aj
chatu nachádzajúcu sa v E. M., keďže ona mala o túto chatu veľký záujem. Povedal jej, že nebude to
už riešiť inak, i keď podľa jeho vyjadrenia navrhovateľka chcela, aby chatu od nich odkúpil. Odporkyňa
uviedla, že jej otec povedal, že jej kúpy iný pozemok, čo sa aj stalo a tam jej aj chatu postavil. Predmetnú
chatu v E. M. otec aj s navrhovateľkou užívali aj po jej prevode do vlastníctva odporcov. Odporkyňa ďalejuviedla, že otec nikdy nespochybňoval predmetné kúpne zmluvy a voči odporkyni neprejavil vôľu, aby
sa tento prevod anuloval. Taktiež odporkyni finančné prostriedky vyplatené na kúpu cenu nevrátil.

Odporca v II. rade na pojednávaní súdu uviedol, že nebohý G.. C. L. chodil k ním do domácnosti

do rodinného domu v Š., kde spolu s manželkou odporca v II. rade býval. Odporca vedel o tom, že
bývalá manželka nebohého G.. L. chcela, aby sa tento dom nejako majetkovo vysporiadal, pričom
nebohý G.. L. toto stále odďaľoval, chcel mať nejakú istotu, ak by mu to nevyšlo v novom vzťahu, aby
sa mal kam vrátiť. Pamätal si, že sa dohodlo, že sa sporné nehnuteľnosti predajú. Spolu so svojou
manželkou odporkyňou v I. rade bol u právnika, kde zadali spracovanie zmlúv. Tieto zmluvy sa následne

podpísali. Odporca v II. rade prehlásil, že nebol pritom, keď sa peniaze vyplácali, ani keď sa zmluvy
podpisovali. Samotný odporca podpísal zmluvy skôr ako boli podpísané G.. L. asi dva dni predtým.
Zároveň prehlásil, že konkrétnych rokovaní ohľadom predmetných kúpnych zmlúv sa nezúčastňoval.
Pokiaľ ide o prebiehajúce rokovanie ohľadom prevodu týchto nehnuteľností, odporca v II. rade uviedol,
že aj víkend pred podpisom zmlúv bol neb. G.. L. u nich, keďže chodil k nim veľmi často, pretože všetky
choroby, ktoré mal, konzultoval s odporkyňou v I. rade, teda manželkou odporcu v II. rade. Nevedel sa

vyjadriť k tomu, či sa dohadovali aj o kúpnej cene. V tejto súvislosti uviedol, že len od svojej manželky
vie, že peniaze, ktoré tvorili kúpnu cenu odovzdali neb. G.. L. a tento im ich nevrátil, resp. nemal vôľu ich
neprijať. Finančné prostriedky, ktoré tvorili kúpnu cenu mali doma v hotovosti. Predmetné nehnuteľnosti
mu odporca neponúkol ako dar a samotný odporca v II. rade nemal v úmysle takýto dar prijať.

Odporkyňa v III. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 uviedla, že jej vzťah s otcom bol

trošku iný ako vzťah jej sestry, nakoľko otca nenavštevovala až tak často, ako sestra, keďže bývali ďalej
od seba. Otca navštevovala raz - dva krát do mesiaca. V r. XXXX bola za ním aj v nemocnici, zdôveril sa
jej, že chce vysporiadať majetok, ktorý nemal vysporiadaný z prvého manželstva s matkou odporkyne.
Pokiaľ si pamätala matka odporkyne navrhla, aby im otec nehnuteľnosti predal. Otec s takýmto návrhom
súhlasil. Nevedela o tom, že by jej otec chcel majetok darovať. Prispôsobila sa tomu, čo bolo navrhnuté.

Navrhnutá bola kúpa a tá sa aj uskutočnila. Zmluvy dala spracovať sestra. Odporkyňa si nepamätala,
či mal možnosť si zmluvy otec predtým prečítať, avšak potvrdila, že u notára si ich čítal. Voči zmluvám
nič nenamietal, súhlasil s nimi tak, ako boli napísané. Peniaze boli otcovi odovzdané u notára, pokiaľ
si notár pripravoval podklady, ona so sestrou vyšla von, sestra mu dala peniaze v obálke a otec si ich
vložil do vnútorného vrecka bundy. Otec peniaze prijal a tieto neprepočítaval, len nahliadol do obálky.

Podľa jej názoru s usporiadaním majetku bol otec spokojný. Poprela, že by jej otec navrhoval predmetné
nehnuteľnosti darovať. V tejto súvislosti uviedla, že otec jej nikdy nenavrhoval konkrétne riešenie, stále
hovoril, že by sa to malo vysporiadať. Darovanie jej neponúkol. Kúpna cena bola navrhnutá po vzájomnej
dohode, ale myšlienka išla zo strany jej matky. Samotná odporkyňa kúpnu cenu nedohadovala s otcom.
O tomto jednala s otcom jej sestra, odporkyňa v I. rade. S návrhom kúpnych zmlúv sa oboznámila,

jeden - dva dni predtým ako sa podpísali. Peniaze na ňu pripadajúce ako kúpnu cenu odovzdala svojej
sestre, ráno predtým ako sa zastavili u otca. Peniaze na kúpu mali v hotovosti. Podľa jej názoru otec pri
podpisovaní zmlúv u notára bol zorientovaný v čase i priestore a bol schopný posúdiť následky svojho
konania. Pri podpisovaní zmlúv spolu aj žartovali.

Odporca v IV. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 uviedol, že predmetné kúpne

zmluvy podpisoval deň predtým ako samotný G.. L.L.. Poukázal ďalej na to, že vzhľadom na vzťah
G.. L. k peniazom, nebol to prvý prípad, kedy nebohý predal majetok svojim dcéram. V minulosti
už sprostredkoval predaj bytu, kde žila jeho bývalá družka manželke odporcu v II. rade, pričom byt
mal hodnotu okolo 60.000,- až 80.000,-Sk a chcel jej ho predať za 140.000,-Sk. Za celý jeho život s
odporkyňou v III. rade im nikdy nič nedaroval, okrem sumy 1.000,-Sk, ktoré daroval odporkyni v III. rade

a prípadne fľaše, ktoré mu pacienti nosili do ambulancie. Nikdy ich ako rodinu spontánne nenavštevoval
v Bratislave a zastavil sa len vtedy, keď bol navštíviť navrhovateľku. Odporca uviedol, že má vedomosť
o tom, že peniaze cudzím ľuďom požičiaval, avšak, keď si chcela požičať odporkyňa v I. rade, tejto to
odmietol. Z tohto jeho správania odporca vyvodil, že neb. G.. L.L. presne vedel, čo je to kúpna zmluva,
vedel narábať s peniazmi a preto si plne uvedomoval, čo podpisuje. Podľa jeho názoru týmto spôsobom

si len kompenzoval svoje nároky za rodinný dom H. Š., o čo mu vždy aj šlo. Samotný odporca zmluvu
podpísal v neprítomnosti neb. G.. L., a preto k zdravotnému stavu nebohého v čase podpisovania zmlúv
sa vyjadriť nevedel. Zároveň však prehlásil, že neb. G.. L. videl krátko pred smrťou, pričom bol pri
zmysloch a príčetný. Zároveň prehlásil, že krátko pred smrťou neb. G.. L., prišla jeho žena rozrušenádomov, keď navštívila otca, lebo tento sa jej zdôveril, že kde má peniaze a ubezpečil ju, že navrhovateľka
sa o to postará. Aj sa postarala, peniaze zmizli ako para pod hrncom. Poprel, že by jeho žena mala
úmyselvyhnúťsazapočítaniudarovvdedičskomkonaníaztohtodôvodubynadobúdalamajetokkúpou.

Podľa jeho názoru kúpna cena bola stanovená dohodou. Pri dohadovaní tejto ceny však nebol prítomný.
Kúpnu cenu dohodli odporkyňa v I. rade a odporkyňa v III. rade. Peniaze, ktoré vyplácali mali doma v
hotovosti. Keďže v tom období sa chystali kúpiť auto a z tohto dôvodu ho však kúpili až o dva roky neskôr.

Podaním doručeným súdu dňa 21.03.2012 navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu
výpis z M. Č.. XXXX D. O. Š., L.. Ú.. Š. K. H. Q. M. Č.. XXX pre okres U. G. U. H., L.. Ú.. E. M..

K výpovedi odporkýň na pojednávaní súdu sa vyjadrila aj zástupkyňa navrhovateľky, podaním

doručeným súdu dňa 19.11.2012, v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o včasnosť podania tohto návrhu,
navrhovateľka do poslednej chvíle dúfala, že napokon dôjde k uzavretiu dedičskej dohody, pričom
svoj úmysel podať takúto žalobu však právnu zástupkyňu odporkyne v I. rade a odporkyne v III. rade
opakovane upozornila, o čom boli obidve upovedomené. Poprela vyjadrenie odporkýň o tom, že pred
samotným podpísaním kúpnych zmlúv navštívili neb. G.. L., s ktorým tieto zmluvy, čo do obsahovej

stránky konzultovali. Predložila súdu prepúšťaciu správu zo XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že G..
L.L. R. O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX T. H. O. Ú. E.. K. H. R.. Osobitne poukázala na to, že dňa
XX.XX.XXXX G.. L. absolvoval za prítomnosti navrhovateľky vyšetrenia v Nemocnici v Galante a v
ten istý deň odpoludnia odišli spoločne do Bratislavy a noc strávili v byte dcéry navrhovateľky. Dňa
28.12.2005 ráno nastúpil G.. L. U. T. N. O. Ú.E. E.. K., U. T. Z. H. R.. N. XX.XX.XXXX E. D. O., avšak

s tým, že lekári len skonštatovali, že sa jedná O. U. U., Č. G.. L., ako lekárovi aj oznámili. V piatok
XX.XX.XXXX R. G.. L. D. Q. U.. Po prepustení z nemocnice zostal spolu s navrhovateľkou počas celého
víkendu, t.j. XX. K. XX.XX.XXXX v byte dcéry navrhovateľky v R., U. L. Z., a to až do rána 09.01.2006.
Dňa 09.01.2006 navrhovateľka odviezla svojho bývalého manžela do Galanty. V ten istý deň navštívili
notársky úrad a podpísali darovaciu zmluvu v prospech navrhovateľky. Dňa 10.01.2006 navrhovateľka

sprevádzalaG..L.doO.Ú.E..K.H.R.B.U.T.ulici,kedymubolinavyšetrenívyberanéstehypooperácií.
Domov do Galanty sa vrátili v odpoludňajších hodinách. Navrhovateľka zostala doma so svojím bývalým
manželom a starala sa o neho, nakoľko bol veľmi zoslabnutý. Dňa 11.01.2006 po telefonáte čakali pred
domom na nebohého manžela navrhovateľky, odporkyňa v I. a III. rade a odviezli ho k podpisu sporných
zmlúv a následne ho doviezli domov. Z týchto dôvodov, teda tvrdenia odporkýň v I. a III. rade ohľadom

predchádzajúcich stretnutí sa, ohľadom uzatvorených kúpnych zmlúv považovala za nepravdivé. Pokiaľ
ide o tvrdenia odporcov, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, tieto považovala z pochybné, a to
aj vzhľadom na tú skutočnosť, že všetci zhodne tvrdili, že finančné prostriedky na kúpu predmetných
nehnuteľností mali doma v hotovosti, pritom minimálne z výpovede odporcu v IV. rade vyplynulo, že sa
jednalo pre neho a pre odporkyňu v III. rade dokonca o takú významnú položku, ktorá znamenala zrejme

ich životné úspory, keďže práve kvôli vyplateniu tejto sumy museli odložiť plány na kúpu motorového
vozidla až o dva roky. Pokiaľ právny zástupca odporkýň tvrdil, že neb. G.. L. vykonával aj podnikateľskú
činnosť, tieto skutočnosti považovala za taktiež za nepravdivé, keďže od operácie v decembri XXXX
R. U.. G.. L. dlhodobo práceneschopný, svoju podnikateľskú činnosť ani inú činnosť nevykonával a
na udržanie súkromnej ambulancie platil zastupujúcich lekárov. Za nepravdivé považovala aj tvrdenia

odporkýň, že im neposkytoval žiadne finančné dary, nakoľko pri výročiach odporkyne v III. rade jej
zakaždým dával, okrem vecných darov aj finančný dar. Pripustila, že tak nerobil voči odporcovi v IV.
rade, pretože si s ním nerozumel v mnohých oblastiach. Napriek tomu aj v prospech odporcu v IV. rade
zakúpilsedačku,namieruvyrábanúkuchynskúlinkuapodobne,ktoréboliumiestnenévchatevR..Ďalej
financoval opravu a výmenu vodoinštalácie a elektroinštalácie v chate, opravu vonkajších odkvapových

rúr, uhradil dane z nehnuteľnosti a pri začatí podnikania odporkyne v III. rade prispel sumou 15.000,-
Sk na nákup tovaru a podobne. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že neb. G.. L. zo svojich detí preferoval
predovšetkým odporkyňu v I. rade, ktorá pri každej návšteve doma u nebohého dostala finančný dar na
prilepšeniespravidlaod1.000,-do3.000,-Sk,pričomtietofinančnéprostriedkyveľakrátodbehlavyberať
z bankomatu aj navrhovateľka. V r. 2004 dostala od nebohého finančný dar 50.000,-Sk na výmenu

okien v dome v Š.. V r. XXXX od nebohého dostala hotovosť 45.000,- Sk na dovolenku v zahraničí. V
r. 2005 hotovosť 10.000,-Sk na kúpu chladničky. V r. 2006 obdržala odporkyňa v I. rade od nebohého
otca sprostredkovateľskú odmenu vo výške 15.000,-Sk za údajne sprostredkovanie pacientov, kedy
však už nebohý dlhodobo reálne nevykonával lekársku činnosť. V r. 2006 v novembri od nebohého
dostala odporkyňa v I. rade zlatý príspevok G., v decembri 2006 zlatú retiazku. Dlhodobo nebohý G..

L. zapožičiaval odporkyni v I. rade a odporcovi v II. rade osobné motorové vozidlo E. I. H.. Z týchtoskutočností považovala za preukázané, že neb. G.. L. bol ku svojim deťom štedrý. Pokiaľ ide o kúpnu
cenu sporných nehnuteľností, poukázala na to, že táto cena bola neprimerane nízka, z ktorého dôvodu
je na takéto zmluvy potrebné nazerať ako na zmiešané právne úkony- s časti za kúpu a s časti za

darovanie.

Svedkyňa B.. D. Q., R. R. - A., N. XXXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 16.12.2012 uviedla,
že s neb. G.. L. sa zoznámila niekedy v r. XXXX K. XXXX. Ich vzťah sa postupne stal priateľským a
bola mu aj za svedka na svadbe, keď sa ženil s navrhovateľkou. Pri svojich rozhovoroch sa v podstate
zhodli v tom, že deti sú im blízkou rodinou, avšak tí ostatní , ktorí vstupujú do manželstva sú cudzí.

Pokiaľ aj nebohý hovoril aj o finančných záležitostiach a vysporiadaní jeho majetku, vždy sa vyjadroval,
že chce vysporiadať svoj majetok z prvého manželstva, a to najmä vysporiadať vzťahy s jeho dcérami
v tom zmysle, že by im majetok daroval. Pokiaľ ide o darovanie, nikdy nehovoril, že by ho daroval aj
iným ich rodinným príslušníkom. Krátko po svadbe v januári XXXX sa svedkyňa zúčastnila stretnutia, na
ktorom bol aj neb. G.. L. v byte dcéry navrhovateľky v R., kde v rámci rozhovoru sa jej tento zdôveril, že
bol veľmi nešťastný z toho, že dcéry ho naviedli, majetok, ktorý im chcel darovať, aby im ho v podstate

predal, keďže mu dali podpísať kúpne zmluvy. Pri tomto rozhovore sa jej zdôveril, že za predaj týchto
nehnuteľností mu dcéry nič nezaplatili, pretože on im vlastne tento majetok daroval. S neb. G.. L. sa
svedkyňa stretávala dva - tri krát do mesiaca, a to vždy v R.. Svedkyňa ďalej prehlásila, že niekedy v
decembri XXXX pri jednom z rozhovorov ju neb. G.. L. informoval, že dal spracovať darovacie zmluvy
ohľadom darovania majetku jeho dcéram. Následne niekedy vo februári XXXX pri ďalšom stretnutí

ju informoval, že za majetok prevedený na dcéry nič nedostal. Svedkyňa ďalej uviedla, že podľa jej
vedomostí neb. G.. L. nemal dobrý vzťah so svojimi zaťmi. Podľa vyjadrenia svedkyne v čase sobáša
bol neb. G.. L. svojprávny, zorientovaný v čase a priestore.

Svedkyňa Q. R., R. R. - A., L. XXXX/XX, na pojednávaní súdu konanom dňa 06.12.2012 uviedla, že je
dcérou navrhovateľky a s neb. G.. L. sa stretávali veľmi často, možno raz za týždeň. Bolo to aj v r. XXXX.

Svedkyňa potvrdila, že v r. XXXX mal nebohý svadbu s jej matkou a okrem iného sa svedkyni aj zdôveril,
že chcel všetko rozdeliť spravodlivo, keďže bol veľmi chorý. Mal určené, čo chce dať dcéram a čo chce
dať jej matke, avšak ako sa to konkrétne malo vysporiadať, k tomu sa vyjadriť nevedela. Po prepustení
z nemocnice po operácií chcel byť najviac zo svojimi deťmi, bolo na ňom vidieť, že je veľmi chorý. Na
oslave po svadbe sa svedkyňa taktiež stretla s neb. G.. L., kedy bol nahnevaný, že sa mu nepodarilo

rozdeliť majetok tak, ako si to predstavoval. Bližšie sa však k tomu svedkyňa vyjadriť nevedela, keďže
pre ňu táto téma bola nepríjemná. Podľa jej názoru neb. G.. L. nemal dostať peniaze za majetok, keďže
podľa vedomostí svedkyne majetok chcel darovať.

Odporkyňa v I. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 06.12.2012 poprela tvrdenia navrhovateľky,
že by jej otec daroval nejaké veci, chladničku, príp. prispel na okná, ktoré si zaplatila sama, že by jej

dal 45.000,-Sk na dovolenku, príp., že by jej dával finančné dary 1.000,- až 3.000,-Sk. Ďalej prehlásila,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, mala záujem kúpiť. Obdobne odporkyňa v III. rade na
tomto pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o sporný majetok, otec chcel tento majetok vysporiadať, avšak
nechal to na nich, nevyjadril sa, že by to malo byť darovaním. Asi týždeň pred svadbou, keď sa s otcom
rozprávala, tento jej povedal, že sa ide ženiť a aby urobili tak, aby sa majetok z prvého manželstva

vysporiadal, teda nechcel, aby sa jeho nová manželka spolčovala s jeho majetkom, aby sa jej tento
majetokdostal.Vedel,žetentomajetokpatríjehobývalejmanželkeamožnotušil,žejehonovámanželka
bude do toho vŕtať. Pokiaľ ide o spôsob prevodu majetku, podľa jej vyjadrenia, to bolo rozhodnutie ich
všetkých troch, teda dvoch sestier a otca, akým spôsobom sa majetok prevedie. Keď zmluvy čítal, boli
na zmluvách uvedený už aj manželia, teda odporcovia v II. a IV. rade, pričom otec vedel, čo podpisuje.

Pokiaľ ide o cenu predmetu predaja, odporkyňa v III. rade uviedla, že táto bola tvorená vzájomnom
dohodu, pričom výšku ceny navrhla sestra a ostatní s ňou súhlasili.

Svedkyňa T. L., R. I., Č. XXXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 14.03.2013 uviedla, že
navrhovateľka je jej susedkou. Od neb. G.. L. vie, že mal N. K. V., pričom N. G. Q. D. G.. Od r. XXXX bola
susedkou aj s neb. G.. L., ktorý býval v byte nad ňou. Od vtedy sa s menovaným poznala. Potvrdila, že

vie o tom, že posledné roky bol ťažko chorý a zvykla ho navštevovať a pomáhala ho ošetrovať. Svedkyňa
prehlásila, že vie o tom, že chcel darovať majetok nadobudnutý s prvou manželkou svojím dcéram a bytosobe, ktorá ho dochová. Toto svedkyni údajne povedal predtým, než sa oženil s navrhovateľkou. Bolo
to niekedy v r. XXXX až XXXX. Svedkyňa prehlásila, že s neb. G.. L.Č. sa zvykla stretnúť v r. XXXX a
XXXX, niekedy aj trikrát do týždňa, pričom ich vzťah bol dobrý. Niekedy sa jej zveroval aj s osobnými

problémami, zvykol sa sťažovať na svoje dcéry, že ich nevidí tak často, ako by chcel. V poslednom
roku života mu podľa vyjadrenia svedkyne poskytovala zdravotnú starostlivosť navrhovateľka, ako aj
samotná svedkyňa, nakoľko pracuje v zdravotníctve. Svedkyňa ďalej prehlásila, že podľa jej vedomostí
neb. G.. L. chcel svoj majetok darovať svojím dcéram. Nevedela sa vyjadriť, či skutočne takto naložil
so svojím majetkom, ako to prezentoval.

Svedkyňa B.. C. F., R. R. - U. G., G. XXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 18.06.2013 uviedla, že
je dlhoročnou kamarátkou navrhovateľky, pričom sa s ňou spoznala už predtým, ako sa zoznámila s neb.
G.. L., C. H. E. G.. L. bol priateľský, pričom sa aj vzájomne navštevovali. Keď sa navštívili, rozprávali sa aj
o osobných veciach . Svedkyňu mrzelo to, že podľa jeho vyjadrení G.. L. nemal dobré vzťahy so svojimi
deťmi, tieto ho nenavštevovali, ale on ich chodil sám navštevovať. Keď ochorel začal rozmýšľať nad
tým, že by si mal vysporiadať svoje majetkové pomery. Svedkyni sa zdôveril, ako by si predstavoval aj

vysporiadanie svojho majetku, a to v tom zmysle, že mal záujem N., I. K. D., ako aj chatu darovať svojim
deťom a ostatné by už rozdelil sám. Samotná svedkyňa ho upozornila, že ak chce majetok darovať,
aby ho daroval len svojim dcéram, nakoľko ona sama mala zlú skúsenosť s tým, keď jej otec daroval
dcére byt aj s jej manželom, ktorá sa s týmto následne rozviedla a dcéra ho musela vyplácať. O spôsobe
naloženia s jeho majetkom sa dozvedela až po svadbe nebohého s navrhovateľkou, ktorý jej povedal,

že nakoniec majetok nedaroval, ale že ho predal, ktorá skutočnosť ho podľa vyjadrenia svedkyne dosť
zobrala, a to najmä z toho dôvodu, že podpísal kúpno-predajné zmluvy a majetok predal aj manželom
svojich dcér. Keď sa ho pýtala, či dostala nejaké peniaze, tak uviedol, že žiadne peniaze za tento majetok
nedostal. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť o tom, za akú kúpnu cenu bol majetok predaný, ani o tom, že
či boli vyplatené finančné prostriedky. Taktiež sa nevedela vyjadriť o tom, koľko mal vnúčat neb. G.. L.,

nemala taktiež vedomosť o nejakých iných zmluvách o prevode majetku, ktorý pôvodne G.. L. vlastnil.

V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu
vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. L., Q. XX.XX.XXXX,
prípadne, ak súd po vykonaní dokazovania dospeje k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do
dedičstva po neb. C. L. tak, aby určil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli odporcovia v I. až IV.

rade darovaním. Podľa jej názoru s dokazovania jednoznačne vyplynulo, že neb. G.. L. nemal dobrý
vzťah so svojimi deťmi a s odporcami v II. a IV. rade už vôbec nemal dobré vzťahy, ktoré skutočnosti
vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní. Z dokazovania považovala za
preukázané, že neb. G.. L. požiadal navrhovateľku a odporkyne v I. a III. rade o vypracovanie zmlúv
týkajúcich sa majetku, ktorý je predmetom tohto konania, pričom mal záujem a vôľu čiastočne usporiadať

svoje majetkové pomery, a to tým spôsobom, že navrhovateľke mal záujem darovať byt č. X U. Č.
Z. Č.. XX H. I., pri zachovaní jeho práva doživotného užívania predmetného bytu a za podmienky, že
navrhovateľka ho bude až do jeho smrti opatrovať a odporkyni v I. rade a odporkyni v III. rade darovať,
teda výslovne bezodplatne previesť do ich vlastníctva majetok nadobudnutý z prvého manželstva, teda
majetok , ktorý je predmetom tohto konania. Z dokazovania mala za preukázané, že neb. G.. L. pred

podpísanímzmlúv,ktorésúpredmetnomtohtokonanianebolsichobsahomoboznámenýakpodpísaniu
zmlúv odchádzal vo viere, že ide podpísať darovacie zmluvy v prospech svojich dcér, ktoré skutočnosti
potvrdili vo svojich výpovediach aj vypočutý svedkovia. V konaní považovala ďalej za preukázané, že
namiesto darovacích zmlúv podpísal kúpne zmluvy len preto, že bol konaním odporkyne v I. a III. rade
zaskočený, keďže bol chorý, ubolený a hlavne už chcel mať vysporiadanie majetku za sebou. Jeho

skutočnou vôľou však nebolo previesť vlastnícke právo na všetkých odporcov a za odplatu, ale len na
odporkyňu v I. a III. rade, a to bezodplatne. Za nepravdivé považovala tvrdenie odporkýň, že neb. G.. L.
vyplatili kúpnu cenu uvedenú v kúpnych zmluvách, nakoľko menovaný bol rozrušený potom, čo sa vrátil
od notára, kde predmetné kúpne zmluvy podpísal a navrhovateľke oznámil, že mu boli odporkyňami v
I. a III. rade, namiesto darovacích zmlúv predložené kúpne zmluvy a že žiadnu kúpnu cenu neprevzal

a ani by nechcel prevziať, nakoľko on chcel svoj majetok dcéram darovať tak, ako daroval aj jej byt a
nie predať. Z dôvodov uvedených v samotnom návrhu, ako aj z vyjadrení uvedených v tomto konaní,
navrhovateľka považovala kúpne zmluvy za absolútne neplatné.Právny zástupca odporcov vo svojej záverečnej reči žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodný, opätovne poukázal na to, že poručiteľ G.. C. L. bol oprávnený a spôsobilý
uzavrieť kúpne zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Vedel čítať aj písať, svoje podpisy na zmluvách dobrovoľne

osvedčil na notárskom úrade. Predmetné zmluvy podpísali aj tretie osoby, ktoré uzavretie týchto
právnych úkonov nikdy nespochybnili. Vklad jednej kúpnej zmluvy bol dokonca prerušený za účelom
odstránenia vady, napriek tomu G.. C. L. nič nepodnikol, aby zabránil vkladu práv zo zmluvy, a teda
prevodu. G.. C. L. R. A., predmet prevodu nepatril do BSM, ako ani peniaze prevzaté za predmet
prevodu. K uzavretiu zmlúv, ako ani k nakladaniu s dohodnutou kúpnou cenou nepotreboval žiadny

súhlas navrhovateľky, ani ju nebol povinný informovať. Skutočnosť, že ona nevedela o prevzatých
peniazoch, alebo, že ich fyzicky nevidela, nie je dôkazom ich nevyplatenia. Pokiaľ ide o úmysel odporcov
vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní, tento nebol preukázaný. Okrem toho manželia dcér
poručitelia neboli a nie sú dedičmi po neb. G.. C. L., a preto prípadné započítanie darov sa ich netýka.
G.. C. L. G. A. Q., R. Z. A. L. Q., H. U. L. K. D. U. K. H. U. E. D., R. U. D.H. Q. K. E., K. D. E. D. Z.,
Č. D. K. Z. U. H. O.. Pokiaľ ide o v konaní vypočuté svedkyne, právny zástupca odporcov poukázal na

to, že tieto mali podrobné vedomosti o predmete tohto konania, teda, že poručiteľ chcel svoje podiely
na nehnuteľnostiach dcéram darovať a následne bol sklamaný, že tieto previedol kúpnymi zmluvami
na dcéry a ich manželov. Vypovedali vopred pripravené a naučené texty, na iné skutočnosti odpovedať
nevedeli. Svedkyňa T. L., aby preukázala svoj údajný blízky vzťah s poručiteľom, na pojednávaní
dňa 14.03.2013 vypovedala, že mu v čase pred jeho smrťou poskytovala zdravotnú starostlivosť, na

následné otázky právneho zástupcu odporcov musela priznať, že v tej dobe bola krajčírkou, ale mala
zdravotnícky kurz u zamestnávateľa v r. XXXX K. XXXX. S poručiteľom si netykala a koľko mal vnúčat
nevedela. Napriek tomu podrobne vedela o jeho úmysle darovať nehnuteľnosti dcéram. Podľa jeho
názoru navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenosť svojho nároku, z ktorého dôvodu
žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi G.. C. L. a navrhovateľkou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad
bol povolený pod č. H. N. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že G.. C. L. daroval navrhovateľke byt
č. X, U. E. U. X. D. R. N. U. Z. Č. H. I., E. Č. XXXX, Č. O. H. XX, Q. U. M. Č.. XXXX L.. Ú.. I., O. I., O. I.,
ktorý je vedený ako stavba - R. N., D. U. D. Č.. XXX/XX O. H. XXX G. - Q. D. K. U. K. Č.. XXX/XXX O. H.
XXX G. - zastavané plochy a nádvoria, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v rozsahu XXX/XX XXX a podiel k pozemku parcele č. XXX/XX O. H. XXX G. - zastavané plochy
a nádvoria a parcele č. XXX/XXX O. H. XXX G. - zastavané plochy a nádvoria v podiele XXX/XX XXX.

Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi G.. C. L. a odporcami v I. až IV. rade zo dňa XX.XX.XXXX, vklad
povolený XX.XX.XXXX D. Č.. H. XX/XX mal súd za preukázané, že neb. G.. C. L. predal spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku k.ú. Š., H. U. M. Č.. XXXX - D. A. N., E. Č. XXX K.

D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., a to odporcom v I. a II. rade
do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk a odporcom v III. a IV. rade do
bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená v
hotovosti pri podpise zmluvy.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi G.. C. L. K. G.. G. L. ako predávajúcimi a

odporcami ako kupujúcimi mal súd za preukázané, že predávajúci predali kupujúcim pozemky v k. ú.
E. M., a to pozemky reg. ,,C“ parcela č. XXX/X O. H. XXX G. , D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č..
XXXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na pozemku parcela č. XXX/X O. H.G.
XXX G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na budovy postavenej na pozemku parcela č. XXX/X,
pričom budovou je drevená poschodová chata, a to polovicu odporcom v I. a II. rade do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 25.000,-Sk a polovicu odporcom v III. a IV. rade do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 25.000,-Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená
pri podpise kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané aj z výpisov z M. Č.. XXXX D. O.
Š., O. Š., k. ú. Š. zo dňa XX.XX.XXXX K. M. Č.. XXX D. O. U. G. U. H., O. E. M., k.ú. E. M. Q. N.
XX.XX.XXXX, kde sú zachytené vlastnícke vzťahy k sporných nehnuteľnostiam tak, ako vyplynuli zo

samotných kúpnych zmlúv.Z predbežnej prepúšťacej správy O. Ú. E.. K., T. XX, R. Q. N. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že
G.. C. L. R. T. U. V. L. O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len Občianskeho zákonníka,

výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene,
alebo zániku tých práv , alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ust. § 473 ods. 2,
započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu
treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti

dedičovi uvedenému v ust. § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že nakoľko predmetom sporu bolo určenie, či tu navrhovateľkou tvrdený
právny vzťah alebo právo je , alebo nie je bolo potrebné, aby navrhovateľka tvrdila a aj preukazovala
a následne súd zistil naliehavý právny záujem na takomto jej návrhu. Podľa ustálenej súdnej praxe
naliehavý právny záujem na určení bude spravidla daný, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a

ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Navrhovateľka svoj naliehavý
právny záujem na predmete sporu videla v potrebe rozhodnutím súdu odstrániť právnu neistotu v tom,
čo patrí do aktív dedičstva po zomrelom G.. C. L. alternatívne (podľa názoru súdu - eventuálne), či
je tu právny dôvod na započítanie v dedičskom konaní (či existuje medzi poručiteľom a jeho dedičmi
právny vzťah darovania) podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka, čím by sa posilnilo právne postavenie

navrhovateľky v predmetnom dedičskom konaní.

Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žesúdsastotožnilsprávnouargumentáciounavrhovateľkyohľadom
jej naliehavého právneho záujmu na v návrhu uvedených určeniach a dospel k záveru, že navrhovateľka
má naliehavý právny záujem na tom, aby súd o jej návrhu meritórne rozhodoval. Pokiaľ právny zástupca
odporcu namietal, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva po zomrelom p. L., súd na takúto námietku neprihliadol, nakoľko v konaní bolo nesporné,
že navrhovateľka je dedičkou po zomrelom G.. C. L. , sporné nehnuteľnosti napadnutými zmluvami
nebohý pred svojou smrťou previedol na odporcov, a tak podľa názoru súdu, navrhovateľka, z titulu
svojho dedičského nároku je vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. Pre poriadok je potrebné
uviesť, že účastníci konania netvrdili a súd ani nemal za preukázané, že navrhovateľka bola dedičským

súdom odkázaná na podanie takejto žaloby, avšak to neznamená, že by sa dedič ohľadom sporného
majetku nemohol domáhať svojich práv žalobou na súde mimo konania o dedičstve, a to aj z ohľadom na
to, že podľa ust. § 175k ods.3/ O.s.p. súd prejednávajúci dedičstvo pri zistení spornosti aktív dedičstva
spornosť len skonštatuje a pri výpočte čistého majetku na ňu neprihliada.Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení, že predmetné zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
sú zmluvami darovacími , je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu takýto naliehavý právny záujem na
strane navrhovateľky bol, nakoľko takýmto určením, by sa právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu

k sporným nehnuteľnostiam zmenilo. Táto by mala právo, aby sa odporcom v I. a III. rade prípadne
započítali darom nadobudnuté hodnoty do ich dedičských podielov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že súd sa stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že v dedičskom konaní nie je
možnérozhodnúťsporotom,čispornánehnuteľnosťbolaaleboneboladarovaná,teda,čiexistujeplatný
právny úkon, ktorým došlo k darovaniu majetku poručiteľa jeho potomkovi, resp. zákonnému dedičovi.

PokiaľsanavrhovateľkapôvodnedomáhalaurčeniavlastníckehoprávanebohéhoG..L.zadobuminulú,

teda ku dňu jeho smrti, je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ( H. XX/XXXX) vlastnícke právo
navrhovateľa nemožno určiť za dobu minulú, ak v čase rozhodovania súdu je sporná nehnuteľnosť už
vo vlastníctve inej osoby. Z tohto dôvodu súd aj po poučení navrhovateľky majúceho za následok zmenu
petitu návrhu v tomto smere pripustil zmenu petitu návrhu.

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj obstaraných súdom , z výpovedí

samotných účastníkov konania pred súdom a z výpovedí v konaní vypočutých svedkov mal súd za
nesporné a zároveň aj preukázané, že G.. C. L., U.. XX.X.XXXX, Q.. XX.X.XXXX, U. R. I., Č. Z. Č.. XX
bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v k.ú. Š. vedenom na
Správe Katastra Š. U. M. Č.. XXXX tak, ako je tento majetok špecifikovaný vyššie, ktoré nehnuteľnosti
za svojho života, krátko pred smrťou, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX previedol na odporcov

v I. až IV. rade. Vklad vlastníckeho práva k tam citovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich
bol príslušnou správou katastra povolený pod č. H. Q. N. XX.X.XXXX.V čase rozhodovania súdu boli
odporcovia naďalej na príslušnej správe katastra nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci
týchto nehnuteľností, pričom odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho
podielu X/X k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho

podielu X/X k celku. Obdobne bolo nesporné a zároveň aj preukázané, že G.. C. L. bol vlastníkom
pozemkov v kat. území E. M., K. F. D. A.. ,,V. D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č.. XXX/X O. H. XXX
G., D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na budove postavenej na
pozemku parcela č. XXX/X vedených na Správe Katastra U. G. U. H.Á. M. Č.. XXX, ktoré nehnuteľnosti
za svojho života, krátko pred smrťou Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX previedol na odporcov v

I. až IV. rade. Vklad vlastníckeho práva k tam citovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich bol
príslušnou správou katastra povolený pod č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.V čase rozhodovania súdu
boli odporcovia naďalej na príslušnej správe katastra nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci
týchto nehnuteľností, pričom odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho
podielu X/X k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho

podielu 1/2 k celku. G.. C. L., U.. XX.X.XXXX, naposledy bytom I., Č. Z.. Č.. XX zomrel dňa XX.X.XXXX.
Navrhovateľka je pozostalou manželkou zomrelého a zároveň dedičkou po zomrelom a odporkyne v I.
a III. rade sú jeho dcérami a taktiež aj dedičkami po zomrelom G.. C. L.. Dedičské konanie po zomrelom
prebieha na Okresnom súde Galanta pod sp. zn XXD XX/XXXX.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za absolútne

neplatné právne úkony, a to pre nedostatok vážnosti vôle G.. C. L. takéto zmluvy uzatvoriť, prípadne
z dôvodu obchádzania zákona zo strany odporcov alebo ich konania v rozpore s dobrými mravmi je
potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že
tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha

toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúprijaťzáver,anioexistenciitejtoskutočnosti,aniotom,žetátoskutočnosťnenastala.Pokiaľ
ide o navrhovateľkou namietaný nedostatok vážnosti vôle G.. C. L. uzatvoriť sporné kúpne zmluvy jepotrebné uviesť, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon nie je urobený vážne
(skutočne), ak konajúca osoba nechcela svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak

v dôsledku jeho prejavu nastali ( napríklad za účelom vyučovania, hry, žartu alebo podobne). Len takto
urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu,
nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti
tejto osoby považovať právny úkon za platný. V prejednávanej veci spornými právnymi úkonmi boli
Kúpne zmluvy uzatvorené okrem iného aj G.. C. L. dňa XX.X.XXXX . Z tohto dôvodu súd vykonaným

dokazovaním skúmal vôľu zomr. G.. C. L. zásadne v čase podpísania sporných právnych úkonov (R
46/2009). Nakoľko predmetom prevodu boli vlastnícke práva menovaného k nehnuteľnému majetku,
pre takýto právny úkon zákon vyžaduje písomnú formu ( ust.§ 46 Občianskeho zákonníka), pričom pre
uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu
s tým, že pri zmluvách o prevode nehnuteľností sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej
listine. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je podstatné akú vôľu mala konajúca osoba, v časovom období

predtým (deň, týždeň, mesiac a pod.) ako v skutočnosti svojim podpisom v konkrétnom čase túto vôľu
prejavila navonok teda voči tretím osobám. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že G..
C. L. svojim podpisom na sporných zmluvách prejavil v zákonom predpísanej forme vôľu svoj majetok
predať. Pokiaľ aj navrhovateľka tvrdila, že ešte pred odchodom k notárovi mal jej bývalý manžel vôľu svoj
majetokdarovaťatútojehovôľuvrôznomčasovomobdobípreduzatvorenímspornýchprávnychúkonov

potvrdzovali aj v konaní vypočutí svedkovia, boli takéto tvrdenia pre rozhodnutie vo veci nepodstatnými,
nakoľkonič nevypovedalioskutočnej vôliG..C.L.včase,keď spornézmluvypodpisovalpotom,čosas
ichobsahom(konkrétnymnávrhomdruhejzmluvnejstrany)oboznámil.Vtejtosúvislostijeeštepotrebné
uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe neplatnosť právneho úkonu vo všeobecnosti nespôsobuje ani
vnútorná výhrada konajúcej osoby s právny úkonom, ktorý táto osoba robí, nakoľko adresáta nevážneho

právnehoúkonutreba -aknemoholanipredpokladaťnedostatokvážnostiprávnehoúkonu-chrániťpred
dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym
úkonom. Nakoľko ani zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožnilo súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, ani o tom, že by tieto jej tvrdenia boli nepravdivé súd dospel k
záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a súdu nepreukázala, že G.. C. L. nemal vážnu

vôľu svoj nehnuteľný majetok citovaný v návrhu na začatie konania odporcom predať.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že odporcovia svojim konaním ( predložením návrhu kúpnych
zmlúv G.. C. L.) obchádzali zákon a konali v rozpore s dobrými mravmi je potrebné uviesť, že absolútne
neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený, pričom o takú nedovolenosť ide, keď svojim obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom

urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho
úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo
( R 46/2009). Obchádzanie zákona predstavuje osobitú situáciu, keď právny úkon formálne zodpovedá
zákonnejnorme,avšakvkonečnomdôsledkuvznikajú,meniasaalebozanikajúprávaapovinnosti,ktoré

sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Aj v tomto prípade súd musí konštatovať, že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno a svoje skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania, prípadne
prednesené na pojednávaniach súdu o tom, že by odporcovia svojim konaním obchádzali zákon
nepreukázala. Občiansky zákonník považuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku
kúpnou zmluvou na tretiu osobu za splnenia formálnych náležitostí vyžadovaných pre takýto právny

úkon za legitímny. Pokiaľ by aj G.. C. L.Č. mal záujem sporné nehnuteľnosti svojim dcéram darovať,
ako to tvrdila navrhovateľka, avšak takýto svoj návrh im nepredložil v písomnej forme požadovanej pre
takýto právny úkon zákonom, ale oznámil im ho údajne len ústne - teda neformálne, bolo by na neho
potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok formy, s ktorým by sa nespájali
žiadne právne následky - teda nikto by takýmto návrhom nebol žiadnym spôsobom viazaný. Pokiaľ však

odporcovia predložili menovanému G.. L. písomný návrh na uzatvorenie kúpnych zmlúv týkajúcich sa
sporného nehnuteľného majetku ( pričom ich zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená ) a návrh spĺňal
všetky formálne náležitosti, jednalo sa o platný návrh na uskutočnenie právneho úkonu, ktorý podľa
názoru súdu svojim obsahom a dôsledkami nesledoval cieľ zákon obchádzať ale práve naopak sledoval
zákonom prípustný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov súd na takúto námietku

navrhovateľky pri svojom rozhodnutí neprihliadol.Pokiaľ ide o konanie - výkon práv v rozpore s dobrými mravmi je potrebné uviesť, že výkon práv
treba odlišovať od aplikácie noriem občianskeho práva. Výkon práva znamená uvádzanie noriem
občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva na rozdiel od aplikácie

noriem občianskeho práva, pod ktorou rozumieme používanie noriem občianskeho práva pri aktoch
aplikácie na to splnomocnenými orgánmi. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť

pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Uvedené ustanovenie zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípom právneho štátu a občianskej spoločnosti. Ak tieto
zásady premietneme do vzťahov subjektov občianskeho práva ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporcovia predložením svojho návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy

vykonávali svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sledovali účel vyhnúť sa započítaniu darov
pri vyporiadaní dedičstva po, v tom čase ešte žijúcom G.. L., je potrebné uviesť, že takáto argumentácia
je pre súd nevierohodná a jej pravdivosť ani nebola v konaní zo zhodnotenia jednotlivých dôkazov
preukázaná. Preto na ňu súd ani pri svojom rozhodovaní vo veci samej neprihliadol. Je totiž neprípustné
a nelogické, aby si tzv. „dedičia“ - ktorí sa dedičmi stávajú až smrťou poručiteľa ešte za života poručiteľa

vysporiadavali nároky, ktoré im v budúcnosti, prípadne môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto
nároky si dedičia nemôžu vysporiadať vopred ani dohodou ( R 19/72) .Takáto dohoda by totiž bola
absolútne neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporcovia mali G.. L. predložiť na podpis darovacie zmluvy, tieto svoje
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Ako bolo vyššie uvedené a ako to jednoznačne vyplýva z

jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka ( ust. § 43a a nasl.) zmluva je dvojstranným právnym
úkonom, ktorá sa uzatvára na návrh jednej zo zmluvných strán predloženého druhej zmluvnej strane
a považuje sa za uzatvorenú v okamihu jeho bezpodmienečnej akceptácie druhou zmluvnou stranou.
Navrhovateľka nepreukázala, že by G.. L. za svojho života poveril konkrétnym právne relevantným
- uznaným spôsobom niektorého z odporcov spracovaním konkrétneho návrhu na uzatvorenie

darovacích zmlúv, ktorý by následne bol G.. L. predložený odporcom v I. a III. rade na odsúhlasenie a
prípadné prijatie takéhoto návrhu.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že súd z úradnej povinnosti posúdil navrhovateľkou predložené kúpne
zmluvy, ako aj všetky okolnosti, za ktorých tieto zmluvy boli uzatvorené tak ako to vyplynulo z výsledkov
dokazovania a dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za platné právne

úkony, ktoré boli uzatvorené na základe slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle
zmluvných strán v zákonom predpísanej forme, pričom zmluvná voľnosť účastníkov zmlúv nebola ničím
obmedzená a prevod vlastníckeho práva k majetku v nich uvedeného nebol nedovolený, prípadne
zákonom zakázaný. Zmluvnými stranami boli fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony
nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Súd nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti týchto

posudzovaných právnych úkonov.

Pokiaľ ide o eventuálny návrh navrhovateľky, aby súd prípadne určil, že sporné kúpne zmluvy sú
zmluvami darovacím ( ktorý navrhovateľka označila ako návrh alternatívny), a to z dôvodu , že kúpna
cena prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške nižšej ako bola tržná cena sporných
nehnuteľností je potrebné uviesť, že takémuto návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť z dôvodov,

že navrhovateľka nepreukázala, že by G.. L. mal v čase vykonania právneho úkonu - prijatia návrhu
odporcov na kúpu nehnuteľností dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Klima v Galante vôľu
odporcom sporné nehnuteľnosti darovať ( sama navrhovateľka tvrdila, že jeho údajná vôľa bola darovať
len odporcom v I. a III. rade a nie aj odporcom v II. a IV. rade) a že by odporcovia mali v tom istom
čase vôľu takýto dar prijať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia v II. a IV. rade sa pri

prijímaní ich podpísaného návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy G.. L. vôbec nezúčastňovali, a tak sa oprípadnej vôli G.. L. darovať im nehnuteľnosti ani len nemohli dozvedieť. Ako bolo vyššie uvedené pre
uzatvorenie zmluvy ( aj darovacej) je potrebný zhodný a bezpodmienečný prejav vôle oboch zmluvných
strán zmluvu s konkrétnym obsahom uzavrieť, ktorý v prípade prevodu nehnuteľností musí byť urobený

aj v písomnej forme. Navrhovateľka nepreukázala, že by takýto právny úkon dňa XX.X.XXXX bol
urobený. Podľa názoru súdu kúpna cena predmetu predaja je vecou dohody medzi zmluvnými stranami
a jej výška vzhľadom na predmet prevodu v posudzovanej veci nebola žiadnym spôsobom zákonne
stanovená. Podľa názoru súdu kúpa a predaj medzi príbuznými v priamom rade za cenu nižšiu ako
tržnú je v demokratickej spoločnosti vo všeobecnosti považovaná za neodporujúcu dobrým mravom a

je skôr bežným pravidlom. Z týchto dôvodov súd aj takýto návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

Pre poriadok je ešte na záver potrebné uviesť, že alternatívny petit by podľa ustálenej súdnej praxe
vyjadroval ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj s iným plnením, ktoré je
navrhovateľ ochotný prijať, pričom o eventuálny petit ide vtedy, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu
na jeden druh plnenia ( určenia určitého práva - poznámka súdu) a len ak objektívne nebude možné

vyhovieť prvému petitu žiada ho zaviazať „ in eventum“ na iné plnenie ( žiada určiť existenciu iného
práva alebo právneho vzťahu - poznámka súdu) podstatou eventuálneho petitu je prisúdenie iba jedného
nároku ( NS SR sp. zn. 3Cdo 347/2009).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a s poukazom na plný procesný
úspech odporcov vo veci, im priznal právo na náhradu vzniknutých trov konania vo výške vyčíslenej

podľa ust. § 2 , §11 ods.1, §13 ods.2 a 3, § 14 ods.1 písm. a), b) a c), §15 a ust.§ 18 ods.3 Vyhlášky
MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume
1769,69 Eur a to za :

1. Prevzatie zastúpenia 26.4.2012 187,81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

2. Písomné vyjadrenie 30.4.2012 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

3. Pojednávanie 14.8.2012 nad 2 hodiny 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 2 x 7,63 režijný paušál
= 383,25 Eur

4. Pojednávanie 6.12.2012 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

5. Pojednávanie 14.3.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

6. Pojednávanie 18.6.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

7. Písomné vyjadrenie 23.7.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

8. Pojednávanie 6.8.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

Spolu 1769,69 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.