Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/59/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607212857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6607212857.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Mesto Rimavská

Sobota, Svätoplukova 9, 979 80 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031 proti žalovanému Patrik Herceg,
Ul. J. Wolkra 430/1, 984 01 Lučenec, IČO: 37 305 484, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom,
ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 313,58 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu čo do zaplatenia 313,58 € s prísl. z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 87,32 Eur na jeho účet v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu Slovenskej republike na príjmový účet tunajšieho
súdu vo výške 40,98 Eur na príjmový účet tunajšieho súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu Slovenskej republike vo výške 180,55 Eur na príjmový účet
tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 2 002,76 Eur (60 335,- Sk) s príslušným úrokom
z omeškania proti žalovanému na tom skutkovom základe, že Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k.
14Cb/59/2008-286, IČS: 6607212857 zo dňa 18.11.2010 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2
002,76 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 571,82 Eur od 13.08.2003 do zaplatenia
a 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 430,94 Eur od 13.08.2001 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 138,60 Eur. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania štátu -

Slovenskej republike na príjmový účet okresného súdu vo výške 221,51 Eur. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov zo
dňa 30.12.2002, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na N. C. Č.. X, a to suterénu
o výmere XXX B. na parcele č. I. XX/X A. I.. Ú.. U. O.. Súčasťou prenájmu bol tiež hnuteľný majetok
nachádzajúci sa v prenajatých priestoroch. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté nájomné a taktiež v čl.
IV. ods. 2 bolo dohodnuté, že prevádzkové náklady spojené s užívaním priestorov hradí nájomca v
plnom rozsahu, a to kúrenie prenajímateľovi mesačne zálohu vo výške 66,38 Eur. Uvedená nájomná

zmluva sa uzavreli s účinnosťou od 01.11.2002 na dobu 5 rokov, t.j. do 01.11.2007. Žalobca dodal
na základe uvedenej zmluvy žalovanému teplo do priestorov, ktoré mal žalovaný v nájme. Dodávku
tepla žalovanému vyúčtoval faktúrami za vykurovacie obdobie rokov 2002, 2003, 2004, pričom žalovaný
dodávku tepla zálohou uhradil čiastočne vo výške 531,10 Eur. Dodávku tepla vo výške 2 002,76 Eur sprísl. (predmet sporu) neuhradil. V danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo doplnené
v dodatku k znaleckému posudku. Znalec doplnením znaleckého dokazovania konštatoval, že žalobca
vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní za obdobie od

01.11.2002 do 30.04.2003, od 01.10.2003 do 30.04.2004 v správnej výške podľa rozúčtovania nákladov
za dodávku tepla od svojho dodávateľa. V znaleckom posudku konštatoval, že vykurovaná plocha
nebola o výmere 150 m2 ako to bolo dohodnuté v zmluve, ale o výmere 162,17 m2. Vo vypracovanom
znaleckom posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil žalobca, najmä čo sa týka nákladových
položiek, vzhľadom na odstup času sa nevedel vyjadriť, či výške vyúčtovanej odplaty za uvedené

obdobie je primeraná. Ohľadom nárastu ceny tepla, na ktoré poukazoval žalovaný uviedol, že toto mohlo
ovplyvniť najmä zvýšenie cien plynu v danom období. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že vychádzal
zo záverov znaleckého posudku a zároveň poukázal na to, že sporové strany si dohodli v zmluve, že
konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po ukončení roka, resp. po obdržaní faktúry od dodávateľa.
Znalec konštatoval, že tieto náklady boli rozúčtované správne. Okresný súd uviedol, že pri posúdení
veci vychádzal zo zmluvy dohodnutého spôsobu vyúčtovania, záverov znaleckého posudku a mal za

to, že právny nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný. Nakoľko zmluva bola účinná
od 01.11.2002 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dodávky tepla od 01.11.2002 a žalobe vyhovel
v plnom rozsahu. Žalobcovi súčasne priznal uplatnený úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369
ods. 1 Obch. zák. platného v čase vzniku sporu a náhradu trov konania vo výške 221,53 Eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O.s.p. žalovaný. V

odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal súd žalobu zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
od začiatku konania nepredložil súdu podklady na základe ktorých vykonal vyúčtovanie a tieto doložil
len znalcovi na jeho urgenciu niekedy v čase ukončenia vypracovania znaleckého posudku, t.j. okolo
20.10.2010 a tieto podklady do tohoto času ani neboli súčasťou súdneho spisu. Podľa jeho názoru
sa znalec nevysporiadal s jeho námietkami, ktorými namietla hodnovernosť vyúčtovania nákladov na

kúrenie. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal podklad pre výpočet ceny za m2 kúrenia. Znalec pritom
vychádzal z podkladov, ktoré predložil Mestský úrad Rimavská Sobota. Túto skutočnosť uviedol v prílohe
č. 10 doplnku znaleckého posudku, kde sú uvedené jednotlivé vykurovacie plochy, ktoré sú následne
spočítané a pritom dospel k veličine 2 454 m2, pričom na mieste samom túto plochu nepremeriaval.
Znalec nezisťoval, či v týchto priestoroch sú nejaké ďalšie nebytové priestory určené na prenájom.

Pokiaľ žalobca nepreukázal celkovú vykurovanú plochu, tak ani dodatok znaleckého posudku opätovne
nepreukazuje výšku odplaty za 1 m2 v rozhodnom období, a preto podľa názoru odvolateľa sú žalobcom
účtované sumy nepreukázané. Odvolateľ ďalej namietal skutočnosť, že počas trvania nájomnej zmluvy
nepožadoval od žalobcu kúrenie v takej miere, ako ho poskytoval žalobca, pretože prenajaté priestory
boli prekurované, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede p. I., zamestnanca Mesta

Rimavská Sobota (žalobcu). Podľa názoru odvolateľa uplatnenie nákladov za vykurovanie, ktoré nie je
hospodárnesadápovažovaťzostranyžalobcuzavýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivého
obchodného styku, a preto by takýto výkon práva ani nemal požívať právnu ochranu. V odvolaní ďalej
poukázal na skutočnosť, že podľa neho bol nárast ceny za dodávku tepla za obdobie 1 roka je o viac
ako 400 %. Pritom zo samotných faktúr za dodávku plynu vyplýva, že cena m3 plynu v roku 2002

bola vo výške 5,67 Sk, v roku 2003 vo výške 7,12 Sk a v roku 2004 vo výške 6,97 Sk. Ďalej namietal
priznanie úrokov z omeškania, a to z toho dôvodu, že žalobca v podstate až k dátumu vypracovania
doplnku k znaleckému posudku, t.j. k 20.10.2010 predložil znalcovi podklady na verifikáciu jeho výpočtov
ohľadom vyúčtovania kúrenia. Vzhľadom k tomu, že doplnok znaleckého posudku č. 14/2010 opätovne
nepreukazuje výšku odplaty za 1 m2, považuje žalobcom účtované sumy za nepreukázané. Odvolateľ

ďalej uviedol, že nájomná zmluva č. C. XX/XXXX pred dňom jej podpisu (vyhotovenia v písomnej forme)
neexistovala, nebola platne uzavretá, a preto ani nemohla byť účinná. Pokiaľ prvostupňový súd účinnosť
nájomnejzmluvyuznalododňa01.11.2002riadilsanesprávnymprávnymnázorom,apretojenesprávne
ajjehorozhodnutie,ktorýmhozaviazalzaplatiťzakúrenieod01.11.2002.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, a prizná mu

náhradu trov konania vo výške, ktorú si uplatnil podaním zo dňa 15.11.2010.

Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na všetkých doterajších ním
uvedených skutočnostiach. Rozsudok okresného súdu považuje za správny k tvrdeniu žalovaného,
že mu neposkytol kompletné podklady k vyúčtovaniu nákladov pre kúrenie uviedol, že toto tvrdenie
žalovaného nie je pravdivé, pretože žalovaný ich stratil pri sťahovaní. Na základe uvedeného navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vec správne potvrdil.Krajský súd ako súd odvolací v časti o zaplatenie 258,24 Eur a v časti o zaplatenie 1 430,94 Eur
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a v napadnutej časti o zaplatenie 313,58 Eur ho zrušil a veci
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti

o zaplatenie 313,58 Eur, ktorým si žalobca uplatnil zaplatenie prevádzkových nákladov za obdobie
od 01.11.2002 do 31.12.2002 vo výške 313,58 Eur. V danom prípade vytkol prvostupňovému súdu
skutočnosť, ktorú mu uložil zistiť, a to vysporiadať sa s otázkou účinnosti uzavretej nájomnej zmluvy zo
dňa 30.12.2002 , ktorej účinnosť bola dohodnutá od 01.11.2002 s poukazom na znenie ustanovenia §
3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého nájomná

zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia ak nejde o nájom na neurčitý čas, uvedenie času, na ktorý sa nájom uzaviera. Zároveň
poukázal na znenie ustanovenia § 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého ak zmluva neobsahuje
náležitosti podľa ods. 3 je neplatná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že účinnosť
nájomnej zmluvy nie je možné určiť od 01.11.2002, pretože v tomto prípade absentuje zákonom uložená
povinnosť jej vyhotovenia v písomnej forme. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti

zrušil, že súd prvého stupňa sa musí vysporiadať s námietkou žalovaného ohľadom účinnosti uzavretej
nájomnej zmluvy. V prípade, že nájomná zmluva za namietané obdobie nie je platne uzavretá, zváži
posúdenie tohoto nároku z titulu bezdôvodného obohatenia po preukázaní predpokladov pre priznanie
nároku z tohoto titulu.

Na základe uvedeného súd po oboznámení sa so spisovým materiálom opätovne posúdil vec a dospel k

tomu právnemu názoru, že zmluva nebola platne uzavretá od 01.11.2002 s poukazom na § 4 a § 3 ods.
3 zákona č. 116/1990 Zb. tak ako to konštatoval odvolací súd vzhľadom na absenciu zákonom uloženej
povinnosti vyhotovenia v písomnej forme. V ďalšom posudzoval vec z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia ako vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalovaného, tento užíval nebytové priestory od
01.11.2002, čo tvrdil prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní dňa

16.03.2009 (č.l. 115 spisu). Súd pri doplnení znaleckého dokazovania sa zaoberal touto otázkou, pričom
znalec v doplnku znaleckého posudku uviedol, že žalobca faktúrami č. 2003166 a č. 2004275 vyúčtoval
náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní žalovaný na základe nájomnej
zmluvy, náklady na vykurovanie priestorov za obdobie od 01.11.2002 do 30.04.2003 a od 01.10.2003
do 30.04.2004 v správnej výške podľa rozúčtovania nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa.

Žalobca vychádzal z nákladových položiek od 01.11.2002 do 31.12.2002 a spolu vo výške 154 555,85
Sk, pričom tieto vynásobil celkovou plochou vykurovaných priestorov U. O. 150 m2, pričom znalec zistil,
že celková plocha nie je o výmere 150 m2 a celková vykurovaná plocha je 162,17 m2, ktorá skutočnosť
však išla na ťarchu žalobcu. Celkovo potom stanovil náklady podľa vyúčtovania na 1 m2 za obdobie od
01.11.2002 do 31.12.2002 ako náklady za služby vo výške 9 447,18 Sk, čo predstavuje výšku sumy,

ktorá doteraz zostala predmetom sporu.

Na základe uvedeného súd mal za to, že žalobca od 01.11.2002 do 31.12.2002 poskytoval
žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Samotný žalovaný nepopieral, že v
uvedenom období užíval nebytové priestory, čo bolo v konaní preukázané, pričom znalec v doplnení
znaleckého dokazovania vyčíslil hodnotu poskytnutého plnenia keď konštatoval, že táto bola zo strany

žalobcu vyúčtovaná v správnej výške ako rozúčtované náklady na vykurovanie nebytových priestorov
prepočítané na 1 m2.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej čiastky aj vo
zvyšku čo sa týka poskytnutých služieb zo strany žalobcu za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalovaný. V

odvolaní uviedol, že v konaní bolo nepochybné, že hneď od 01.11.2002 nebytové priestory nevyužíval
na účely prevádzky, teda je zrejmé, že žalobca si vykuroval vlastné nebytové priestory, v ktorých v
tom čase len vykonával rekonštrukčné a prípravné práce pre budúce užívanie. Teda bez právneho
dôvodu neprijímal žiadne plnenie žalobcu (vykurovanie na účel, na ktorý bol so žalobcom dohodnutý,
a preto ani nemá dôvod platiť za vykurovanie priestorov, ktoré si žalobca musel vykurovať aj bez

ohľadu, či tieto užíval, resp. neužíval. V Rámci dokazovanie bolo totiž preukázané, že ním užívanénebytové priestory sa nedali technicky odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania, a teda žalobca v
týchto priestoroch kúril aj v prípade, že neboli nikým užívané. Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil
skutkový stav vec za čas od 01.11.2002 do 31.12.2002 tak, prijímal od žalobcu plnenie bez právneho

titulu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti
poukázal na ust. čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru tiež potvrdzuje jeho výklad,
že nemal povinnosť platiť za kúrenie do času platnosti nájomnej zmluvy. V tomto ustanovení bolo
dojednané hoci neplatne, že jeho povinnosť platiť nájomné vzniká až dňom 01.12.2002. Z daného
vyplýva, že sa v žiadnom prípade na úkor žalobcu neobohatil. So žalobcom bolo dojednané, že

nebytové priestory bude užívať na dojednaný účel najskôr od 01.12.2002, a od toho času platiť nájomné.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca počas celého konania ani na pojednávaní dňa 23.01.2012
neuviedol akým právnym titulom uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 313,58 Eur a
dokonca sa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 23.01.2012 vyjadril,
že za obdobie, ktoré zostalo predmetom sporu nežiadali od žalovaného náklady za vykurovanie a
to s poukazom na to, že faktúra, ktorá sa týkala žalovaného obdobia už bola čiastočne uhradená a

táto úhrada pokryla obdobie od 01.11.2002 do uzavretia zmluvy. Uvedené tvrdenie žalobcu potvrdzuje,
že žalobca voči žalovanému nemá žiadny nárok, a teda súd mu nárok naň nemal priznať. Pokiaľ
prvostupňový súd priznal žalobcovi nárok, ktorý podľa samotného žalobcu neexistuje, napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoniec z
opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a

to z toho dôvodu, že žalobca podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy za vykurovanie (v čase podávania
žaloby žaloval zaplatenie faktúr a nie vydanie bezdôvodného obohatenia) až dňa 22.03.2007. Žalobu
titulom vydanie bezdôvodného obohatenia mohol podať dňa 31.12.2006. Predmetnú námietku vzniesol
žalovaný až v rámci odvolania z dôvodu, že až do času vydanie napadnutého rozhodnutia nevedel, ako
súd uplatňovaný nárok žalobcu vyhodnotí. Žalobca svoj nárok na pojednávaní dňa 23.02.2002 právne

vyhodnotil ako nárok z vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu zamietne a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom
prípade súd zistil, že žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku

posúdeného z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade bol nárok žalobcu posúdený po právnej stránke súdom prvého stupňa ako nárok z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že žalobca od 01.11.2002
do 31.12.2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Žalovaný v
odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorá podľa jeho názoru začala

plynúť 01.12.2002 a uplynula dňa 31.12.2006. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa v
novom konaní musí vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v rámci odvolacieho
konania a opätovne vo veci rozhodnúť.

Súd sa opätovne oboznámil so spisovým materiálom a vypočul vo veci účastníkov konania, ktorí zotrvali
na svojich doterajších prednesoch. Zistil, že predmetom konania zostalo zaplatenie 313,58 Eur s 13

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 313,58 Eur od 13.08.2003 do zaplatenia z titulu nákladov
spočívajúcich v dodávkach energií, ktoré poskytoval žalobca žalovanému od 01.11.2002 do 31.12.2002.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 458 os. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmú preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa 387 ods. 1zákona č. 513/1991 (Obchodného zákonníka ďalej ObZ), právo sa premlčí uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa§ 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Súd bol toho názoru, že predmetom posudzovanej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
313,58 €, ktoré sa týka nákladov za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002 a preto bol súd toho názoru,
že právo sa mohlo uplatniť na súde prvýkrát od 01.01.2003, pričom žaloba bola podaná na súde dňa
22.03.2007 na základe čoho súd mal za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie je

premlčaný a vzhľadom na námietku premlčania tento nárok žalobcovi nebolo možné priznať a žalobu v
tejto časti bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, žalobca mal úspech v spore čo do 81,5 % hodnoty sporu a

neúspech mal čo do 18,5 % preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 63 % z trov ktoré
mu vznikli vo výške 138,60 Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu a odvolania, čím
mu patrí právo na náhradu trov konania vo výške 87,32 Eur.

Ďalej bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O. s. p. v spojitosti s § 142 ods. 2 O. s. p., pričom štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie

sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s trovami
znaleckého dokazovania vo výške 221,53 Eur z čoho 18,5 % predstavuje sumu 40,98 Eur na náhradu
ktorejčiastkyzaviazalžalobcua81,5%predstavuje180,55Eurnanáhraduktorýchzaviazalžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.