Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/127/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119059
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8304119059.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu S. H., T.. XX. X.
XXXX, bytom R. Č.. XX zastúpený advokátom Mgr. Martinom Salokom, Hlavná 71, Košice proti žalovanej
Z. S., T.. XX. X. XXXX, H. R., W. XXXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová, Lipová
1, Humenné za účasti vedľajšej účatníčky Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., Dostojevského rad 4,
Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, Košice o náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške
398.327,02 eur (12.000.000,--Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 139.414,46 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalovanej sumy návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 10. 8. 2004 podal na tunajší súd žalobný návrh, ktorým sa domáhal na žalovanej zaplatenia
náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktoré bolo spôsobené dopravnou nehodou dňa 11. 8. 2002
vo výške 12.000.000,--Sk. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila. Po podaní žaloby sa
vedľajšia účastníčka vyjadrila tak, že žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca ako dôkaz
označil neexistujúci lekársky posudok. V ďalšom konaní potom vedľajšia účastníčka nespochybňovala
závažnosť trvalých následkov, ktoré pri dopravnej nehode utrpel žalobca, ale poukázala na to, že
iba táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov, oboznámil sa s
výsledkami konania vo veci č. k. XT/XXX/XX tunajšieho súdu, výsledkami znaleckého dokazovania,
ďalšími listinnými dôkazmi a po vykonanom dokazovaní zistil:

Dňa 11. 8. 2002 spôsobila žalovaná dopravnú nehodu v meste Humenné na štátnej ceste II/559 v smere
na Medzilaborce motorovým vozidlom zn. Daewo Tico, ev. č. HE 645AB s tým, že bolo preukázané, že
motorové vozidlo viedla pod vplyvom alkoholu. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní č. XT/XXX/XXXX
zo dňa 18. 6. 2003 bola žalovaná aj uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví a trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V konaní bolo preukázané, že žalovaná na križovatke ulíc
Ševčenkova - Staničná - Námestie slobody na prechode pre chodcov prednou časťou vozidla zrazila
chodca - žalobcu, ktorý v tom čase prechádzal cez vozovku z ľavej strany na pravú stranu v smere jazdy
motorového vozidla. Pri zrážke žalobca utrpel zranenia: pohmoždenie mozgu vľavo, extracerebrálny

hematóm vpravo, edém mozgu ťažkého stupňa, ako aj ďalšie poranenia s celkovou dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní najmenej šiestich mesiacov.

V konaní tunajšieho súdu vo veci č. XT/XXX/XXXX-XXX bol vypracovaný znalecký posudok znalcom I..
I. G. o bolestnom. Znalec stanovil bodové hodnotenie žalobcu počtom bodov 820. V tom čase bodové
hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonané nebolo, nakoľko liečba
žalobcu ešte nebola ukončená. V trestnom konaní potom žalovaná bola zaviazaná nahradiť žalobcovi
škodu na bolestnom vo výške 49.200,-- Sk, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke Humenné sumu
349.413,-- Sk.

Súd pri prvom rozhodnutí prvostupňového súdu vychádzal z tohto dokazovania: vypočul žalobcu,
svedkov - jeho rodičov S. H. Z. R. H., výsledkov znaleckého dokazovania znalcom Š. I. a zistil tento
skutkový stav:

Výsluch žalobcu vykonaný pri prvom rozhodnutí prvostupňového súdu súd viedol s ťažkosťami, nakoľko
komunikácia so žalobcom bola na nízkej úrovni v dôsledku toho, že žalobca nedisponoval slovnou
zásobou. V čase dopravnej nehody mal žalobca 21 rokov. S veľkými problémami z jeho výpovede zistil
súd predovšetkým, že po nehode si prvé spomína na to, že bol v nemocnici v Snine. Z jeho výpovede
s obtiažmi (za pomoci rodičov, nakoľko títo najlepšie komunikujú so žalobcom) súd zistil, že v čase
nehody bol evidovaný na úrade práce, plánoval si urobiť maturitné vzdelanie, bol vyučený automechanik.
Žalobca od nehody má veľké bolesti, často nemôže spať, je stále na invalidnom vozíku, pri sprchovaní
potrebuje pomoc ďalšej osoby, na toaletu síce prejde sám, ale s obtiažmi, bez pomoci inej osoby sa
tiež ťažko oblieka a potrebuje pomoc pri príprave jedla, ale sám sa už naje. Pamätal si svoje pobyty v
rehabilitačnom zariadení v Kováčovej a popísal, že s rehabilitačným pracovníkom cvičil chôdzu tak, že z
jednej strany ho držal a na druhej mal zdravotnú barlu. Žalobca si pravú stranu od hlavy ku končatinám
vôbec necíti. Súd z jeho výsluchu zistil, že aj trikrát v týždni ho bolí hlava, berie liek Pirabene a ešte
liek na predchádzanie epilepsie. Žalobca sa na vozíku pohybuje iba vo dvore pri rodinnom dome, inde
nechodí. Doma má aj zariadenie na cvičenie, tak cvičí cviky, ktoré mu ukázali v Kováčovej.

Súd preberá v plnom rozsahu výpoveď rodičov žalobcu, ktorú poskytli súdu pri prvom rozhodnutí
Okresného súdu v Humennom. Tieto zistenia doplnil o ďalšie skutočnosti po vrátení veci z odvolacieho
súdu na ďalšie konanie.

Otec žalobcu uviedol, že sa o dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca, dozvedel od svojej
dcéry. Následkom úrazu utrpel nasledovné poranenia: rozbité kolená, hlava, brada, obočie, rameno,
celý bol dobitý, silné krvácanie do mozgu, pretože si všimol, že veľmi ťažko dýcha, tak si vyžiadal aj
zdravotnú dokumentáciu, žiadal jeho prevoz na iné pracovisko.

Na druhý deň po nehode bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, kde bol dovezený
helikoptérou na odd. neurochirurgie. Medzi prvé úkony, ktoré sa na záchranu zdravia u žalobcu
vykonávali, boli ošetrenia hlavy, pretože mal veľké krvácanie do mozgu, tak sa iba navŕtal otvor a za
pomoci čidla sa kontroloval tlak. Potom sa pristúpilo k záchrane funkcie pľúc, odvodňovali mu pľúca.
Žalobca bol 8 týždňov a 2 dni po nehode v kóme. Následne sa žalobcovi vykonala tracheotómia a asi
po 3 týždňoch sa ho pokúsili odpojiť od prístrojov a bez vedomie rodičov bol prevážaný do Humenného.
Vzhľadom na spádovú oblasť podľa bydliska ho v Humennom nechceli prijať, ale bol privezený do
nemocnice v Snine na odd. ARO. Otec žalobcu popísal, že pri jednej jeho návšteve sa žalobca prebral
z kómy, hneď vedel, že je pri ňom otec, spoznal aj ostatných príbuzných, ale museli mu pripomenúť o
koho ide. Komunikácie so žalobcom však v tom čase nebola žiadna, pretože stále mal zavedenú kanylu.
Na odd. ARO v nemocnici v Snine bol žalobca hospitalizovaný asi 3 mesiace, potom bol preložený na
chirurgické odd. tejto nemocnice, kde zotrval do januára 2003, pretože vo februári 2003 už absolvoval
prvé liečenie v Kováčovej. Po vybratí kanyly rodina zistila, že žalobca má problémy v komunikácii,
jeho rečové schopnosti sa síce postupne zlepšujú, ale stále to nie je dobré. Pokiaľ ide o písmo, tak
žalobcovi podľa jeho otca vypadli niektoré samohlásky alebo spoluhlásky a potom slovo, ktoré sa snaží
napísať, nemá zmysel. Pri každom rehabilitačnom pobyte navštevuje žalobca aj logopéda. Navštevuje
ho asi 5-krát do mesiaca v meste Humenné (stav v čase prvého rozhodnutia súdu). Pri osobnej hygiene,
pokiaľ sa kúpe alebo sprchuje, potrebuje pomoc ďalšej osoby. Taktiež potrebuje pomoc pri príprave
jedla, avšak pri jedle už nepotrebuje pomoc. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobcu pred nehodou a po
nehode, tak otec žalobcu uviedol, že v detstve mal žalobca príznaky epilepsie, ale počas dospievania

tieto príznaky pominuli, nemal žiadne epileptické záchvaty ani vážne zdravotné poruchy. Lieky v tomto
smere bral žalobca asi do 4 rokov svojho veku. Žalobca bol vyučený automechanik. Mienil si však
nadobudnúť maturitné vzdelanie, preto pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole strojníckej
v Snine, ale keď ukončil prvý polrok, dostal povolávací rozkaz, odišiel na základnú vojenskú službu,
ešte si urobil vodičský kurz skupiny C a po vrátení z vojenskej služby bol evidovaný na úrade práce
v evidencii nezamestnaných. Mienil si vybaviť živnosť a venovať sa profesii, ktorej sa vyučil. Podľa
otca žalobcu žalobca jednoznačne sa do budúcnosti chcel venovať oprave motorových vozidiel, pretože
túto činnosť vykonával v ich dome aj pred nehodou. Aktívne sa nejakému športu žalobca nevenoval. V
súčasnosti po nehode žalobca cvičí aj doma, rodičia mu zakúpili prístroj na posilňovanie, stacionárny
bicykel a zapísali ho aj do Klubu pre telesne postihnutých so sídlom v Humennom, aby bol v kontakte
so svojimi rovesníkmi, pretože je neustále doma. Jeho zdravotný stav po nehode sa zhoršil v tom, že
má predovšetkým bolesti hlavy. Bolesť hlavy u žalobcu je veľmi intenzívna, hlavne v dopoludňajších
hodinách. Žalobca nenavštevuje psychiatrické ani psychologické ambulancie. Počas výsluchu otca
žalobcu vzniesla otázky na svedka aj zást. vedľajšieho účastníka, na ktoré poskytol nasledovné údaje:
Pri záchranných úkonoch po nehode boli žalobcovi poranené pľúca, jeho sťažená komunikácia je v
dôsledku krvavej škvrny v rozpätí 7,5 cm, ktorá mu tlačí na ľavú stranu mozgu a preto je tam rečová
bariéra, táto bariéra nie je následkom poranenia hlasiviek. Ďalej svedok uviedol, že žalobca potrebuje
neustále pri sebe starostlivosť ďalšej osoby, t. j. rodičov, resp. tetu, ale sú situácie, že ho na určitý čas
nechá aj samého. V prípade, že je žalobca sám a potrebuje pomôcť napr. pri položení nohy z vozíka na
zem a nie je pri ňom ďalšia osoba, tak znervóznie, začne touto nohou nabíjať o zem a preto sa rodičia
žalobcu vyhýbajú takýmto situáciám a snažia sa byť stále v jeho prítomnosti. Ďalej svedok uviedol, že
žalobca má záujem pracovať na svojom vzdelávaní do budúcnosti, preto mu rodičia chcú zakúpiť aj
počítač a chcú, aby absolvovať počítačový kurz.

Matka žalobcu ako svedkyňa vo svojej výpovedi k zdravotnému stavu a k životu žalobcu pred nehodou
a po nehode uviedla nasledovné: O nehode žalobcu sa taktiež dozvedela od ich dcéry. Keď prišli do
areálu nemocnice v Humennom, v tom čase nakladali žalobcu do sanitky za účelom vyšetrenia CT. Po
tomto vyšetrení im primár odd. ARO dal snímok a navrhol, aby s týmto vyšetrením navštívili Fakultnú
nemocnicu v Košiciach. Po konzultácii na tomto pracovisku im docent na neurochirurgii navrhol, aby syna
priviezli na toto špecializované pracovisko. Preto na nasledujúci deň bol leteckou záchrannou službou
žalobca dovezený odd. neurochirurgie vo Fakultnej nemocnici v Košiciach. Pretože mal krvácanie
do mozgu, tak mu navŕtali do lebky sondu a týmto úkonom sa snažili zamedziť krvácaniu a urobiť
nevyhnutné úkony na záchranu jeho života. Podľa informácií lekárov, ak by v tom čase podstúpil žalobca
operačný zákrok, mohlo by to znamenať najhoršie. Zároveň mu zaviedli kanylu a mal urobené vývody
z hrudníka, ale bližšie lekárske postupy, vzhľadom na prežitú situáciu, matka žalobcu nevedela súdu
popísať. Asi po 2 týždňoch ho z tohto špecializovaného pracoviska v Košiciach priviezli do NsP v Snine.
V čase, keď ho prevážali, sondu v lebke už nemal, ale kanylu mal stále zavedenú. Aj v čase prevozu bol
žalobca v bezvedomí. Počas hospitalizácii na NsP podľa pokynov lekárov, keď brala účasť svedkyňa
ako matka žalobcu pri jeho lôžku každý deň v čase od 14.00 do 19.00 hod. tak sa k nemu prihovárala,
čítala mu a dokonca mu zabezpečili aj televízor, aby vnímal zvuk a obraz. Svedkyňa má za to, že už
v tomto období prežíval pocity a vnemy, pretože reagoval na tieto vnemy žalobcu aj prístroj, kde sa
ukazovali hodnoty tlaku. Žalobca bol hospitalizovaný od mesiaca augusta do decembra, ale posledný
týždeň hospitalizácie bol preložený na odd. chirurgie. Až do preloženia na odd. chirurgie mal zavedenú
stále kanylu a taktiež sondu v žalúdku za účelom prijímania stravy. Z odd. chirurgie na doporučenie
lekárov bol žalobca daný na jeden deň do domáceho prostredia z dôvodu, či si spomenie na svoje okolie
a príbuzných. Jednoznačne si spomenul na domáceho psa, pokiaľ ide o príbuzných, tak tieto reakcie
žalobcu nevedeli posúdiť, pretože dal iba hlavu na bok a stisol plecia. Nasledujúci deň, t. j. pondelok
ho odviezli na prvé liečenie do Kováčovej. Do Kováčovej bol žalobca dopravený sanitkou, po celý čas
cesty bol v ležiacej polohe. Na tomto liečení bol asi 5 týždňov a počas tohto pobytu ho raz týždenne
rodičia navštevovali. Pri spiatočnej ceste z tohto pobytu, si pamätá svedkyňa, že už mal žalobca záujem
pozorovať cestu, ale posadil sa iba za pomoci ďalšej osoby. Keď sa vrátil domov, rodičia zabezpečili
žalobcovi invalidný vozík, ktorý požičala zo svojho pracoviska svedkyňa (z Domova sociálnych služieb
Osadné) a asi po mesiaci mu bol poskytnutý zdravotnou poisťovňou vlastný invalidný vozík. Počas
hospitalizácie v NsP v Snine ho učili základné slová (mama, otec, brat) a keď ho priviezli na liečebný
pobyt, tak vedel, že to sú jeho rodičia, pretože keď odchádzali, tak plakal a držal matku za ruku a nechcel
ju ani pustiť.

Aj počas návštev rodičov v Kováčovej bolo evidentné, že žalobca ich pozná. Po návrate z kúpeľnej liečby
prispôsobili rodičia žalobcovi bývanie pre jeho konkrétnu zdravotnú situáciu tak, že zaviedli do stropu
závesnú klapku, aby mohol trocha cvičiť, dali dole prahy, aby umožnili bezbariérový prechod po dome
a prispôsobili kúpeľňu pre jeho potrebu. Zo začiatku žalobca nechcel veľmi sedieť v invalidnom vozíku,
pretože často ukazoval na časť hlavy, oči, zrejme mal zmeny tlaku. Po návrate z tejto prvej kúpeľnej liečby
bol hospitalizovaný aj na odd. chirurgie v NsP, kde sa podroboval rehabilitácii. V súčasnosti žalobca
cvičí aj doma, má posilňovací stroj a stacionárny bicykel. Podľa svedkyne žalobca sa často sťažuje na
bolesti kĺbov, hlavy, preto užíva aj lieky Pirabene a Coxtral. Žalobca navštevuje odborné ambulancie:
psychológa I.. G., psychiatra I.. C. a neurológa I.. D., logopedičku. Pri nevyhnutných hygienických
úkonoch potrebuje žalobca pomoc hlavne pri sprchovaní, pri kúpaní, pri vystupovaní z vane. Pokiaľ ide o
stravovanie, tak stravu mu musí pripraviť, dlho mu stravu mixovala, pretože si sťažoval na bolesti hrdla,
v súčasnosti prijíma potravu v nasekanom stave.

Žalobca bol vyučený automechanik v 3-ročnom učebnom odbore, mal záujem nadobudnúť maturitu,
preto navštevoval 2-ročné maturitné vzdelanie na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Snine.
Ukončil však iba prvý polrok 1. ročníka, pretože obdržal povolávací rozkaz na základnú vojenskú
službu. Počas základnej vojenskej služby si urobil aj vodičské oprávnenie, chcel si vybaviť živnosť na
automechanika, pretože ho to aj bavilo a chcel sa tomu venovať. Pred nehodou hrával rekreačne futbal,
bol členom požiarnického zboru v obci a po návrate zo základnej vojenskej služby bol nezamestnaný,
ale využil ponuku úradu práce a urobil si zváračský kurz, pretože toto zváračské oprávnenie by v
budúcnosti využil ako automechanik. O žalobcu sa starajú nepretržite ona a otec žalobcu, pretože im
vychádzajú v ústrety aj ich zamestnávatelia, takže sa striedajú pri ňom. Svedkyňa potvrdila, že stav
žalobcu sa pomaly zlepšuje, lepšie sa naje, samozrejme, že jedlo mu musí pripraviť, dokáže sa presunúť
z invalidného vozíka na posteľ aj sám. Počas dňa, keď sa oňho stará matka, tak sa s ním aj učí, kúpila mu
magnetickú abecedu, skladajú slová, vedie ho k tomu, aby mal záujem o čítanie. Pri čítaní mu vysvetľuje
nezrozumiteľné a ťažšie slová. Žalobca počas dňa pozerá aj televízor, ale či rozumie tomu, čo práve
vysielajú nevie, pretože nepýta sa ho, ona ten čas využije na iné domáce práce a povinnosti. Žalobca
sa veľmi bojí áut, nechce sedieť pred bránou rodinného domu, resp. keď sa ide na prechádzku, tak
dáva do pozornosti mimikou, že sa bojí. Povaha žalobcu pred nehodou a po nehode sa zmenila, pretože
pred nehodou bol žalobca pokojnej povahy, doslova by sa podľa svedkyne rozdal, teraz je nervózny, vie
byť agresívny, všetko mu prekáža a nikomu by nič nedal. Žalobca má problémy so spánkom, nemôže
zaspať, má nepokojný spánok, zobudí sa v noci, zapne si televízor. V osobnom živote pred nehodou
mal žalobca známosť s dievčaťom z Michaloviec, po nehode ho dvakrát telefonicky kontaktovala, ale
pretože ona v telefóne plakala, on nerozumel a odvtedy nie je medzi nimi žiadny kontakt.

Na otázky vznesené zástupkyňou vedľajšieho účastníka svedkyňa, matka žalobcu uviedla, že pri
návšteve I.. C. (psychiatra) po návrate z liečebného pobytu v Kováčovej lekár prišiel do auta a rozprával
sa so žalobcom bez prítomnosti rodičov. Potom im popísal o čom viedol rozhovor a poúčal ich ako sa
majú správať a venovať k žalobcovi. Z odbornej psychiatrickej ambulancie dostával aj lieky, avšak rodičia
žalobcu ho vedú tak, aby mu tieto lieky nemuseli pravidelne podávať, iba na konkrétnu životnú situáciu,
hlavne keď je nekľudný. Tento liek mu podajú 2 - 3 - krát do týždňa. Nepokoj a nervozitu u žalobcu
riešia predovšetkým dohováraním. Ambulanciu psychológa navštívili asi 3-krát. Pri komunikácii žalobcu
s okolím potrebuje, aby sa s ním pomalšie rozprávalo, pretože napr. keď sa príde domov, tak sa pýta
kto to bol asi takým spôsobom, že uvedie „čo on alebo kto on“. Zároveň svedkyňa uviedla, že pokiaľ
ide o spomienky žalobcu pred nehodou a po nehode, tak s jeho pamäťou je to tak, že niektoré situácie
spomína, na niektoré situácie aj pred 2 dňami sa spýta tak, že si zapamätá túto situáciu iba sčasti.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom I.. Š. I., znalcom z odboru zdravotníctvo,
odvetvie neurológia, ktorý podal znalecký posudok dňa 15. 12. 2005. Znalec v posudku podrobne a
chronologicky popísal celý priebeh hospitalizácie žalobcu, aj jeho vlastné neurologické vyšetrenie a
konštatoval, že vychádzal aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

Súd preberá zo záverov znaleckého posudku znalca celú časť odôvodnenia prvostupňového rozsudku
zo dňa 25. 10. 2006. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného na 530 bodov, pričom v zmysle
zásad pre hodnotenie podľa ods. 6 písm. b/ Vyhl. č. 32/65 zvýšil hodnotenie bolestného o polovicu,
teda celkový počet bodov bolestného stanovil na 795 bodov. Znalec vo svojom posudku uviedol, že z
neurologického hľadiska liečbou a individuálnym prístupom pri rehabilitácii pri využití funkčných rezerv
mozgu bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá a preto prognóza je

neistá a nepriaznivá vzhľadom na to, že akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu
katastrofálne následky. Konštatoval, že u žalobcu sú najzávažnejšie následky: ochrnutie pravostranných
končatín, porucha citlivosti na pravej strane tela a porucha reči a to v dôsledku krvácania do
mozgu. Žalobca utrpel viacpočetné pohmoždenie mozgu pravej i ľavej mozgovej pologule, ktoré majú
prejavy na oboch stranách tela. Pri vnútrolebečnom krvácaní žalobcu ide o poranenie, ktoré nebolo
riešené chirurgicky ale konzervatívne. Žalobca mal vykonanú tracheotómiu, pričom okrem toho mal aj
perkutánnu endoskopickú gastrostómiu na kŕmenie špeciálnou sondou cez prednú brušnú stenu do
žalúdka.

Znalec určil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 1400, pričom v
zmysle zásad pre hodnotenie podľa § 6 ods. 2 zvýšil na dvojnásobok, teda celkový počet bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil 2800 bodmi. Konštatoval, že vážne mozgové alebo duševné
poruchy hodnotil plným počtom bodov, lebo ide o postihnutie oboch mozgových pologulí s prejavmi
porúch v oblasti centrálnych porúch riadenia hybnosti tela s obrnou pravostranných končatín a poruchou
koordinácie na oboch stranách tela, poruchu citlivosti na pravej strane tela a psychické zmeny v oblasti
poznávacích funkcií aj v oblasti behaviorálnych funkcií (funkcie súvisiace so správaním sa človeka).

Znalec pri podaní znaleckého posudku bol povinný porovnať aj súčasný zdravotný stav žalobcu so
zdravotným stavom pred úrazom, k čomu uviedol, že súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom
difúzneho poúrazového postihnutia mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou
pravostranných končatín, zvýšeným svalovým napätím, spasticitou, neschopnosťou samostatnej
chôdze, poruchou koordinácie pohybov, mobilný je prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu
reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a psychické zmeny v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie,
učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť) a behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním).

V dôsledku dopravnej nehody nastali u žalobcu následky v neurologickej oblasti: k viacnásobnému
poškodeniu mozgu, išlo o úrazové krvácanie do ľavej mozgovej pologule, viacpočetné pohmoždenie
mozgu v oboch mozgových pologuliach, krvácanie pod tvrdú plénu mozgu vpravo a ťažký opuch
mozgu. Poranenia boli liečené konzervatívne, t. j. neoperačne. Zo začiatku išlo o život ohrozujúci stav
s niekoľkotýždňovým bezvedomím. Následne pretrváva ochrnutie pravostranných končatín, porucha
reči, porucha koordinácie pohybov, porucha hltania, porucha citlivosti na pravej strane tela a psychické
zmeny.

K následkom, ktoré sú u žalobcu trvalé uviedol, že následky po úraze, ktoré menili svoj charakter
sú nasledovné: Z bezvedomia sa dostal ku vedomiu, úplné ochrnutie pravostranných končatín zmenilo
svoj charakter na obrnu pravostranných končatín - zapína pravú hornú končatinu v ramene a lakti,
pohyb prstami pravej ruky je minimálny, ruku nemôže využiť. Pravú dolnú končatinu odlepí od podložky.
Spočiatku bol v ležiacej polohe, v súčasnej dobe je schopný sedu, stoj je problematický - potrebuje
jednu francúzsku barlu a pomoc inej osoby, pričom výdrž v stoji je krátka, je zvýšené svalové napätie
na pravostranných končatinách - spasticitu. Spočiatku bola úplná strata reči - pričom nerozumel ani
nerozprával. V súčasnej dobe viazne vyslovovanie slov, slovník je chudobný a čiastočne rozumie
hovorovej reči. Znalec konštatuje, že u žalobcu došlo ku využitiu všetkých funkčných rezerv mozgu v
zmysle plasticity a súčasný neurologický stav je trvalý. Prognóza do budúcnosti je nepriaznivá vzhľadom
na to, že poškodený mozog už nemá rezervy a je oveľa zraniteľnejší na akékoľvek nepriaznivé vplyvy.
U žalobcu pretrváva porucha citlivosti na pravej strane tela. Žalobcovi sa zlepšili psychické funkcie
oproti obdobiu bezprostredne po úraze, ale ich defekt je rozsiahly a postihuje hlavne kognitívnu zložku
(poznávaciu - myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť), ale aj zložku behaviorálnu (súvisiacu so
správaním a konaním).

K otázke uloženej súdom, ktoré bežné výkony môže žalobca vykonávať, znalec uviedol, že je schopný
vykonávať aj sám bežné denné úkony s tým, že si vypomáha hlavne ľavou rukou pri hygiene a jedení. Pri
obliekaní potrebuje pomoc inej osoby, konštatuje, že pri presune z vozíka a na vozík potrebuje pomoc
inej osoby. Všetky úkony mu trvajú nepomerne dlhšie ako zdravej osobe, potrebuje slovný stimul a
povzbudenie a neustály dohľad nad činnosťou. Znalec konštatoval tak, ako je to už vyššie uvedené,
že z neurologického hľadiska bolo dosiahnuté maximum, ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá.
Konštatuje, že akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky.

K záverom znaleckého posudku znalca I.. Š. I. nemala výhrady a námietky zástupkyňa vedľajšieho
účastníka, namietala iba stanovenie výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
keď určil 1400 bodov a zvýšil na 2-násobok, t. j. na 2800 bodov, nakoľko zvýšenie bodového ohodnotenia
v celom rozsahu namietala, nakoľko zvýšenie je v priamom rozpore s ods. 14 Postupu pri vydávaní
posudkov, ktoré tvoria prílohu k citovanej vyhláške. Nespochybňovala závažnosť trvalých následkov
žalobcu po úraze, ale poukazovala, že jeho zdravotný stav sa čiastočne zmenil v pozitívnom smere.
Len samotná závažnosť poškodenia zdravia nemôže byť prípadom hodným osobitného zreteľa ust. § 7
ods. 3 cit. vyhl.. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania má za to, že aplikácia tohto ust. nie je
v predmetnom prípade dôvodná, dávala do pozornosti právnu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorá korešponduje s jej názorom.

V priebehu konania zástupkyňa vedľajšieho účastníka vzniesla námietku premlčania nad sumu
12.000.000,--Sk, ktoré počas konania podaním zo dňa 4. 7. 2006, keď špecifikoval nárok žalobca, žiadal
priznať odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšil svoj nárok na 150-násobok
1400 bodovej hodnoty podľa znaleckého posudku. K námietke premlčania vedľajší účastník uviedol, že
položky, ktoré boli ohodnocované v znaleckom dokazovaní boli známe už v čase, keď žalobca podal
žalobný návrh. V čase pred vyhotovením znaleckého posudku namietala priznanie položky uvádzanej
pod č. 251 pri stanovení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia I.. I. G., nakoľko
hodnotenie trvalých následkov podľa tejto položky neprináleží lekárovi z odvetvia chirurgie. Zároveň
namietala hodnotenie priznanej položky č. 298c - obmedzenie hybnosti hrudníka a pľúc ťažkého stupňa,
nakoľko zo znaleckého posudku (str. 11) vyplýva, že znalec túto položku pri stanovení bolestného
nehodnotil.

Po takto vykonanom dokazovaní súd ukončil dokazovanie dňa 25. 10. 2006 a vo veci rozhodol tak,
že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.400.000,-- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 387.427,-- Sk, trovy štátu
vo výške 14.300,-- Sk a zaplatiť súdny poplatok na účet Slovenskej republiky vo výške 200.000,--Sk.
Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
podala odvolanie vedľajšia účastníčka. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že vo veci boli nesprávne vyhodnotené výsledky vykonaného
dokazovania a s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania je potom žaloba neodôvodnená a
neprimeraná.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná sa stotožnila s názorom vedľajšej
účastníčky, ktorý uviedla v odvolaní.

Odvolací súd Krajský súd v Prešove v konaní č. XCo/XXX/XXXX-XXX rozsudkom zo dňa 8. 11. 2007
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
4.200.000,--Sk a vo výroku o súdnom poplatku. Zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o
uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,-- Sk a v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň
rozhodol o náhrade trov konania žalobcu a o trovách štátu.

Konštatoval, že čo sa týka základu nároku žalobcu, tento je nepochybne daný a uviedol, že pri porovnaní
významu a intenzity zapojenia sa žalobcu do života v čase pred úrazom s možnosťami a rozsahom
zapojenia sa do rôznych činnosti po úraze a po preskúmaní príčinnej súvislosti medzi úrazom a zníženou
kvalitou a intenzitou zapojenia sa žalobcu do života, je potrebné konštatovať podstatné obmedzenie a
v niektorých oblastiach aj úplne vylúčenie žalobcu z normálneho života. Žalobca okrem neschopnosti
vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť má podstatným spôsobom obmedzenú možnosť uplatnenia sa
v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote. Súčasná kvalita jeho života je prakticky neporovnateľná
s tým, aký život viedol pred úrazom.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí uzavrel, že s prihliadnutím na vyššie uvedené, aj po zohľadnení
veku žalobcu, za primerané odškodnenie je potrebné považovať 50-násobok sumy zodpovedajúcej
základnému počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Celkový počet bodov vystihujúci
zdravotné poškodenia žalobcu bol stanovený 1.400 bodmi, čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod

predstavuje základnú sumu 84.000,- Sk. Po jej zvýšení na 50-násobok patrí žalobcovi odškodnenie v
čiastke 4.200.000,- Sk.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť istinu 4.200.000,- Sk
ako vecne správny.

Ďalej zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,- Sk tak,
že v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval pri rozhodovaní o zvýšení
st'aženia spoločenského uplatnenia správne, ak namiesto základného počtu 1.400 bodov vychádzal
z dvojnásobku tohto bodového ohodnotenia, teda z 2.800 bodov stanovených znalcom v znaleckom
posudku podl'a ust.§ 6 ods.2 vyhlášky Č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa zásad
pre hodnotenie tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, súčast'ou
lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za st'aženie spoločenského uplatnenia
podl'a § 6 ods.2 vyhlášky. V skutočnosti bol žalobcovi priznaný 100-násobok sumy zodpovedajúcej
základnému bodovému ohodnoteniu. Takéto zvýšenie je možné považovať za primerané iba v prípadoch
osôb mimoriadne aktívnych v oblasti športového, politického, či kultúrneho života; napríklad vrcholoví
športovci, politici a umelci. Žalobca sa za takú osobu považovať nedá, a preto priznanie odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia nad 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu je neprimerané.

Tento rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalobu nad sumu 4.200.000,--Sk zamietol, napadol žalobca dovolaním. Dovolací súd Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. 11. 2007 zrušil uznesením č. k.
3Cdo/64/2008-238 zo dňa 27. 7. 2009 vo výroku 1/ ktorým bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu
Humenné z 25. októbra 2006 č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu nad 4.200.000,--Sk tak, že žalobu zamietol, 2/ bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a rozsahu
zrušenia vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení konštatoval, že súdy
oboch stupňov vychádzali z tých istých skutkových okolností, dospeli k rovnakým záverom tak z hľadiska
predpokladov vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, že odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhl. č.
32/1965 Zb. nie je v jeho prípade postačujúce. Aj dovolací súd dospel k záveru, že podľa jeho názoru je
treba prípad trvalého a nezvratného poškodenia mozgu (jedného z najvýznamnejších orgánov v ľudskom
tele, ktorého funkcia významne ovplyvňuje celkový stav organizmu) majúceho za následok rozsiahle
negatívne dopady nielen na hybnosť 21-ročného poškodeného, ale aj na jeho schopnosť komunikácie s
okolím, možnosť jeho realizovania v najrozmanitejších sférach osobného, rodinného a spoločenského
života, považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Uviedol, že ak odvolací súd mení súdom prvého
stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že
za „primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu) musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia
v potrebnom rozsahu vysvetliť dôvody potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“.

Po tomto rozhodnutí dovolacieho súdu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo/XXX/
XXXX-XXX dňa 15. októbra 2009 tak, že rozsudok prvostupňového súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 25. 10. 2006 vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad sumu 4.200.000,--
Sk zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania žalobcu a trovách Slovenskej
republiky. Priznanie odškodnenia nad sumu 4.200.000,--Sk za situácie ak žalobca pre následky úrazu
nebol úplne vyradený zo života a úroveň jeho aktivít pred úrazom nebola vysoká, považoval priznané
odškodnenie za neprimerané.

Rozsudok odvolacieho súdu č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15. 10. 2009 napadol dovolaním žalobca.
O dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní XCdo/XX/XXXX uznesením čl. 274
spisového materiálu dňa 27. 2. 2012. Dovolací súd Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 10. 2009 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia dovolací súd konštatoval ako je už uvedené vyššie, že
ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu, že za „primeranú“ považuje náhradu inú, musí v odôvodnení zmeňujúceho
rozhodnutia vysvetliť dôvod tejto zmeny, t. z. že musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo
právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru,
že „primeranou“ nie je náhrada určená súdom prvého stupňa ale náhrada iná. Odvolací súd si zrejme

neuvedomil, že práve v prípadoch, kedy v podstatnej miere mení výšku náhrady priznanej súdom
prvého stupňa (ako je aj v danej veci) a svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa,
musí jeho rozhodnutie v tomto smere obsahovať dostatočne konkrétne odôvodnenie zahrňujúce výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Následne po vrátení veci z dovolacieho súdu krajský súd uznesením zo dňa 29. novembra 2012 č.
k. XCo/XX/XXXX zrušil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu na sumu
4.200.000,--Sk a o výroku o trovách konania účastníkov, štátu a vedľajšej účastníčky. Poukázal, že
v obdobnej právnej veci týkajúcej sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vedené na
Najvyššom súde SR pod sp. zn. XCdo/XX/XXXX sa za neprimerané považovalo zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia až na sumu 20-násobok sumy zodpovedajúcej základnému
bodovému ohodnoteniu. I v tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, k úrazu došlo v r. 2002
a základná suma odškodnenia bola určená na 93.000,--Sk, teda na čiastku o niečo vyššiu ako u žalobcu.
Aj u tohto subjektu došlo v dôsledku utrpených zranení k poškodeniu mozgu. Poukázal na ust. § 157 O.
s. p., čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a uviedol, že povinnosťou súdu je dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé, zrozumiteľné a dostatočne zdôvodnené. V novom rozhodnutí musí súd podrobne
odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k opodstatnenosti žaloby na priznanie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,--Sk.

Po ostatnom rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil svoje doterajšie dokazovanie
dovypočutím otca žalobcu a o nasledovné listinné dôkazy: Rozhodnutie Prešovského samosprávneho
kraja, odboru sociálneho zo dňa 12. 11. 2010 o odkázanosti žalobcu na poskytovanie sociálnych služieb
v rehabilitačnom stredisku (stupeň odkázanosti žalobcu VI.), zmluvami o výkone osobnej asistencie,
ktorú žalobcovi poskytuje osobný asistent otec Q. H. a rovesník žalobcu I. R., zdravotným chorobopisom
žalobcu, Záznamom lekára oddelenia posudkových činností na určenie miery funkčnej poruchy žalobcu
zo dňa 9. 7. 2007 (miera funkčnej poruchy žalobcu 60 %), zo dňa 30. 1. 2007, Posudkom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Humennom, oddelenia posudkovej činnosti zo dňa 30. 1. 2007 na účely
poskytovania starostlivosti v rehabilitačnom stredisku, Záznamom o priebehu rehabilitačnej starostlivosti
žalobcu zo dňa 19. 1. 2012, zo dňa 18. 2. 2013, Potvrdením o návšteve Rehabilitačného strediska
Centrum sociálnych služieb ZÁTIŠIE Snina, Potvrdením chirurgickej ambulancie Nemocnice Snina, s. r.
o. zo dňa 22. 1. 2013 (dôkaz o páde žalobcu v noci), lekársky posudok zo dňa 23. 1. 2012 pre vydanie
komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek služieb zamestnanosti sociálnych
vecí a rodiny, ktorým boli stanovené sociálne dôsledky žalobcu vyplývajúce z ťažkého zdravotného
postihnutia (obdobný posudok zo dňa 8. 8. 2007, podrobnou správou o poskytovaní sociálnych služieb
žalobcovi v Centre sociálnych služieb ZÁTIŠIE, rehabilitačné stredisko.

Z dovypočutia otca žalobcu zistil, že žalobca napriek niektorým písomnostiam, ktoré predložil právny
zástupca v ďalšom konaní, nemá zmenené trvalé bydlisko, takže túto skutočnosť nebolo potrebné
skúmať. Nová adresa bydliska pod číslom popisným 102 vyplýva iba z toho, že žalobca si zakúpil v
obci starší rodinný dom a preto, keď mal túto skutočnosť vyznačenú na niektorých listinách, zodpovedá
iba tomuto faktu, ale súd zdôrazňuje, že žalobca býva stále so svojimi rodičmi. Žalobca navštevuje
rehabilitačné stredisko „Centrum sociálnych služieb ZÁTIŠIE“, kde sú mu poskytované aj služby
logopedičky a maséra, sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby, stravovanie, pranie, upratovanie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Ďalej mu
toto stredisko zabezpečuje záujmovú činnosť, ktorá je zameraná na precvičovanie motoriky pravej
hornej končatiny využitím lokomočných cvičení, hier zameraných na presnosť, rýchlosť, silu, vytrvalosť,
koordináciu. Pri pracovnej terapii sa mu poskytujú sociálne služby spočívajúce v rozvíjaní motoriky ľavej
ruky prostredníctvom nácviku úchopu ceruzy a nácviku písma. V rámci komplexnej sociálnej rehabilitácie
je mu poskytovaná termoterapia na pravú hornú končatinu a pravú dolnú končatinu, klasická masáž
chrbtového svalstva, klasická masáž končatín, hydroterapia, elektroliečba, komplexná kinezioterapia s
využitím možností BOBATH a KABAT metodiky, nácvik chôdze, nácvik úchopu, nácvik sebestačnosti
a jemnej motoriky. Žalobca má uzavreté dve zmluvy o výkone osobnej asistencie, ide o kombinovanú
starostlivosť s osobným asistentom. V jednom prípade s otcom Q. H., ktorý mu poskytuje starostlivosť
v domácom prostredí a v druhom prípade s jeho rovesníkom I. R., ktorý sa s ním pohybuje pri návšteve
kultúrnych, športových podujatí a pod.. V súčasnosti žalobcu užíva lieky z neurologickej stránky Pirabene
a Baklofen. Pohyb u žalobcu v súčasnosti je taký, že žalobca má celú pravú stranu nevládnu, preto ak
by sa snažil urobiť krok, tak jednoznačne hneď padá, pretože používa iba ľavú stranu, ale za pomoci
druhej osoby, keď sa chytí a táto osoba ho podoprie, potom je schopný urobiť pár krokov. Úspech u

žalobcu je ten, že sám sa dokáže premiestniť z vozíka na lôžko, pritom používa zdravú ruku. K jeho
záujmom v minulosti patrila činnosť v atletickom klube, vykonával vrh guľou (guľa sa mu podala do
ľavej ruky a tak ňou mohol hodiť). Túto činnosť žalobca absolvoval na okresnej úrovni. V súčasnosti
túto činnosť už nevykonáva, nakoľko sa už neorganizuje. V prípade, že žalobca sa mieni dostať mimo
domu, tak jeho osobný asistent I. R. ho zoberie, napr. na kúpalisko, pričom žalobca ide len do detského
bazéna. Žalobca potrebuje pomoc, napr. pri obliekaní nohavíc, osobnú hygienu vykonáva tak, že sám
sa zoblečie, sám ide od sprchy, nakoľko v dome je už bezbariérový prístup, pričom teploty vody sa mu
vopred nastaví, sprchu dokáže vypnúť sám. Pomoc potrebuje aj pri utieraní, pri prechode zo sprchy
do izby, ako aj pri obliekaní. Z komplexného posudku, ktorý bol vypracovaný Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Humennom, úsekom sociálnych vecí a rodiny pre účely peňažných prostriedkov na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia č. 2012/20678-1 zo dňa 13. 2. 2012 bolo preukázané,
že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím určenej na 60 %.

Po takto vykonanom dokazovaní a s ohľadom na rozhodnutia vyšších súdov, súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 cit. práv. predpisu rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorazovej
peňažnej sumy a to podľa Vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom sú stanovené
sadzby bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorých sa pri odškodňovaní vychádza, stanoví
lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 cit. vyhl.),
môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek
obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistených lekárom v zmysle zásady plnej a
tým aj spravodlivej nápravy.

Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za 1 bod.

V danom prípade predmetom nároku žalobcu bol nárok na náhradu škody na zdraví stanovenej sumou
12.000.000,-Sk. V priebehu konania žalobca špecifikoval svoj žalobný nárok tak, že žiadal 150-násobok
1400 bodovej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. sumu 12.600.000,-Sk. Nepožadoval
priznať zistené bodové ohodnotenie bolestného u žalobcu.

Po doterajšom rozhodovaní odvolacieho súdu predmetom tohto konania zostal iba rozdiel medzi už
právoplatne priznanou sumou 139.414,46 eur (4.200.000,--Sk) a sumou 278.828,91 eur (8.400.000,--
Sk) priznanou prvostupňovým súdom, teda ďalšia suma 139.414,46 eur (4.200.000,--Sk), ktoré žalobca
uplatnil z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

V prejednávanej veci je nepochybné, že základ nároku, ktorý uplatnil žalobca je nesporne daný.
K poškodeniu zdravia žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinila
žalovaná. Znaleckým posudkom znalca I.. Š. I. bol ustálený rozsah poškodenia zdravia žalobcu, znalec
stanovil základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, určil na 1400 bodov. Znalec
konštatoval, že súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom difúzneho poúrazového postihnutia
mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou pravostranných končatín, zvýšeným
svalovým napätím, neschopnosťou samostatnej chôdze, poruchou koordinácie pohybov, pričom žalobca
je mobilný prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a
trpí psychickými zmenami v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť)

a tiež i behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním). Pôvodné úplne ochrnutie
pravostranných končatín zmenilo svoj charakter na obrnu pravostranných končatín, zapína pravú hornú
končatinu v ramene a v lakti, pohyb prstami pravej ruky je minimálny a ruku využiť nemôže. Pravú dolnú
končatinu odlepí od podložky. V súčasnosti je schopný sedu a stoj je problematický. Pri stoji potrebuje
jednu francúzsku barlu a pomoc inej osoby. Výdrž v stoji je krátka. Spočiatku mal žalobca úplnú stratu
reči. Jeho terajší slovník je chudobný a čiastočne rozumie hovorenej reči. U žalobcu došlo k využitiu
všetkých funkčných rezerv mozgu v zmysle plasticity a súčasný neurologický stav je trvalý. Prognóza
do budúcna je nepriaznivá vzhľadom na neexistujúce rezervy poškodeného mozgu. Pretrváva porucha
citlivosti na pravej strane tela. Bežné denné úkony je schopný vykonávať aj sám s tým, že si vypomáha
hlavne ľavou rukou pri hygiene a jedení. Pri obliekaní potrebuje pomoc inej osoby. Rovnako pomoc
inej osoby využíva pri presune z vozíka a na vozík. Z neurologického hľadiska liečbou a individuálnym
prístupom pri rehabilitácií, pri využití funkčných rezerv mozgu bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy
poškodený mozog už nemá, a preto prognóza je neistá a nepriaznivá. Akékoľvek nepriaznivé vplyvy
môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky. Poškodenie mozgu neumožňuje žalobcovi
venovať sa záľubám (turistika a rekreačné športovanie) a realizovať sa v povolaní a v spoločenskom a
kultúrnom vyžití. Žalobca nemôže viest' plnohodnotný rodinný život s partnerkou.

Náhrada za st'aženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených
lekárom predstavuje jednorázové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Už samotné
základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov)
zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich
možnostiach, napríklad vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného
uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách spoločenského
uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, keď
konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver,
že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre
životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.

Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä
prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní
s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom
škody. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na viac ako 50-násobok sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi
výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a
mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo
vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady na
uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Súd má
možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané.

Z vykonaného dokazovania, z odôvodnenia vyšších súdov, ako aj s poukazom na doteraz právoplatne
rozhodnutú sumu 4.200.000,--Sk, ktorá bola priznaná žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia súd k osobnému stavu žalobcu pred úrazom a po úraze s poukazom na doplnené
dokazovanie uvádza:

Predmetom tohto konania bol žalobcom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v sume 12.000.000,--Sk. V
priebehu konania žalobca svoj nárok špecifikoval a žiadal 150-násobok 1400 bodovej hodnoty sťaženia
spoločenského uplatnenia. Žalobca sa nedomáhal priznania bodového ohodnotenia bolestného.
Dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že následky dopravnej nehody výnimočným spôsobom
hodným osobitného zreteľa obmedzili uplatnenie žalobcu vo všetkých oblastiach života či už pracovného,
rodinného a spoločenského. Jeho zranenia a poškodenie zdravia bolo mimoriadne bolestivé, o čom
svedčia aj závery znalca. Žalobca sa ale nedomáhal priznania bolestného v tomto konaní, domáhal

sa iba nárokov vyplývajúcich zo sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného úraz žalobca utrpel vo veku 21 rokov. Ako podľa záverov znaleckého posudku vyplýva,
v tomto období mozog disponuje značnou mierou plasticity. Najvážnejším poranením okrem ďalších
následkov bolo u žalobcu úrazové mozgové krvácanie do ľavej mozgovej pologule v oblasti bazálnych
ganglií. V dôsledku tohto poranenia došlo k rozrušeniu mozgového tkaniva a ku klinickým prejavom
ochrnutia pravostranných končatín, poruche reči v oblasti vyslovovania reči aj v oblasti chápania
reči. Toto mozgové krvácanie spolu s viacpočetnými pohmoždeniami mozgu, opuchom mozgu a
vnútrolebečným krvácaním pod tvrdú plénu mozgu vpravo spôsobili dlhotrvajúcu poruchu vedomia
(viac týždňov) a znamenali život ohrozujúci stav. Postihnuté boli obidve mozgové pologule a z toho
pramenia aj trvalé následky po úraze mozgu, ktoré sa prejavujú: 1. poruchami centrálnych regulačných
mechanizmov riadenia hybnosti, 2. poruchou citlivosti pravej strany tela, 3. psychickými poruchami.
Tak ako je vyššie uvedené, v čase úrazu mozog žalobcu vzhľadom na jeho vek, disponoval značnou
mierov plasticídy. Plasticída predstavuje schopnosť nervového systému prispôsobiť sa najrôznejším
fyziologickým aj patologickým vplyvom. Znalec konštatoval, že vzhľadom na odstup vyše 3 rokov od
úrazu je potrebné následky po úraze mozgu považovať za trvalé. Ich prognóza do budúcnosti nie je
priaznivá a zlepšenie stavu nemožno očakávať. Vekom možno očakávať skôr zhoršenie stavu vzhľadom
na chýbajúce funkčné rezervy mozgu.

Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že prognóza jeho zdravotného stavu do budúcnosti
je nepriaznivá a zlepšenie stavu nemožno očakávať; naopak vekom možno očakávať skôr zhoršenie
zdravotného stavu vzhľadom na funkčné rezervy mozgu. Nemožnosť samostatnej chôdze, pohybu,
slabé rečové schopnosti, nevyhnutnosť pomoci pri bežných denných úkonoch pri umývaní, obliekaní,
prijímaní potravy a pitia nielen, že ho vyradili z bežného života v súčasnosti, ale vzhľadom k existencii
trvalého poškodenia s prognózou zhoršovania sa zdravotného stavu s pribúdajúcim vekom, je vyradený
z bežného života do konca jeho života. Aj v ďalšom dokazovaní vedenom pred rozhodnutím vo veci,
súd zistil, že rečové schopnosti u žalobcu sú minimálne, o čom sa mohol súd presvedčiť aj pri výsluchu
žalobcu v prvom konaní, ale aj v súčasnosti v r. 2013. Je potrebné konštatovať, že jeho komunikácia
je na tej istej úrovni, takmer žiadny posun k lepšiemu, možno rozsiahlejší slovník, ale schopnosť
hovorovej reči nie je lepšia. Práve pre zabezpečenie čo možno najväčšej kvality jeho života (ak o tejto
je možné vôbec hovoriť), budú potrebné finančné prostriedky či už na nákup zdravotných pomôcok,
rehabilitácie, kúpeľnej starostlivosti, cvičebných pomôcok, nákup liekov a iných potrieb potrebných k
bežnému životu, rekonštrukciu priestorov rodinného domu (bezbariérové priestory) pri určovaní výšky
náhrady sa sťaženie spoločenského uplatnenia, súd zohľadňoval skutočnosť, či ním určená suma
odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojenie životných a spoločenských potrieb.

Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad
stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný
počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia treba vyvodzovať
predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť
tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej
sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov (pozri napr. R 48/2004). Súd ale musí takéto
zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a
okolnostiam konkrétneho prípadu tak, aby bolo možné preskúmať, či posúdenie odškodnenia za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia nevybočilo z medzí hľadísk stanovených (§ 132 O. s.p. v spojení
s § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.).

V tomto smere súd dáva do pozornosti aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, že veľakrát
sa pri porušení osobnostných práv, za poškodenie povesti osoby priznáva finančná náhrada v oveľa
vyššej sume ako sa priznáva náhrada za utrpenie, bolesť, alebo obetiam násilných trestných činov.
Pri rozhodovaní o výške priznanej sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia sa súd spravoval aj
vyššie uvedenou úvahou a dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo k takým zmenám na zdraví, ktoré by
odôvodňovali zníženie priznanej výšky odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia a rozhodol
tak ako vo svojom skoršom rozsudku č. k. XXC/XXX/XX-XXX zo dňa 25. 10. 2006, kedy určil, že žalovaná
je povinná uhradiť žalobcovi sumu 8.400.000,--Sk. Suma 4.200.000,--Sk bola právoplatne rozhodnuté
doterajšími rozhodnutiami odvolacieho súdu a preto z priznanej sumy prvostupňovým súdom pôvodne

vo výške 8.400.000,--Sk teraz zaviazal žalovanú na rozdiel vo výške 4.200.000,--Sk, teda 139.414,46
eur.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že základné bodové ohodnotenie vykonané lekárom
(znalcom) nepostačuje na primerané zmiernenie následkov poškodenia zdravia žalobcu.

Súd sa nestotožnil s námietkami vedľajšej účastníčky, podľa ktorej mimoriadne zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobcu nie je dôvodné, pretože takéto priznanie patrí
iba osobám, ktoré boli zapojené do spoločenského, športového, resp. politického života pred úrazom. S
takýmto názorom nie je možné súhlasiť a tu súd poukazuje aj na svoje odôvodnenie vyššie, keď už aj
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva preukázala, že zdravie a život osoby má vyššiu cenu ako
povesť spoločensky angažovanej osoby, napr. v politickom živote.

Každý človek má právo na dôstojný život. Človeka nie je možné posudzovať iba cez jeho úspechy v práci,
kultúrnom, spoločenskom a športovom dianí. Ak by zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení patrilo iba osobe mimoriadne činnej v danej
sfére života, potom zdravie a život sám každého z nás by v prípade vzniku škody na zdraví nebolo
posudzované spravodlivo.

Je nesporné, že v takýchto intenciách žalobcu nemožno považovať za osobu mimoriadne aktívnu v
daných sférach života. Žalobca bol mladý 21-ročný človek, ktorý ešte len začínal svoj život. Za krátke
obdobie života v dospelosti nemohol výnimočným spôsobom preukázať svoje danosti, talent, resp.
uplatniť sa v dosiahnutom vzdelaní v ktorejkoľvek oblasti života.

V prejednávanej právnej veci súd zistil, ako už pri prvom rozhodovaní vo veci, že ide o prípad
hodný osobitného zreteľa a vzhľadom na poškodenie zdravia žalobcu, na sťaženie jeho uplatnenia
v živote, dospel k záveru, že je na mieste priznať žalobcovi 50-násobok bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo stanovené počtom bodov 2800 v súlade s vykonaným
dokazovaním. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako pri prvom rozhodnutí, nakoľko nezistil žiadne
zlepšenia na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu a tak ako žalobcovi priznal pri prvom
rozhodnutí sumu 8.400.000,--Sk, teda 278.828,91 eur, z ktorej rozdiel, teda polovica, tvorí predmet tohto
konania, nakoľko druhá polovica bola právoplatne rozhodnutá v doterajšom konaní.

V danom prípade súd posudzoval nárok žalobcu podľa vyhlášky platnej od r. 1965, ktorá svojou
koncepciou zodpovedala filozofii doby, ako aj spoločenským pomerom, v ktorých vznikla. Tento
právny predpis je už vzhľadom na spoločenské, ekonomická a sociálne pomery prekonaný. Pri
rozhodovaní o sťažení spoločenského uplatnenia je potrebné mať na zreteli, že ujma na zdraví
nepredstavuje len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, predstavuje aj materiálnu ujmu, ktorá
nie je chorobou v psychiatrickom zmysle slova „bodovo ohodnotiteľnou“, ale mnohokrát omnoho
závažnejšou než samotné poškodenie zdravia ako je nesporne tomu aj v danej veci. Je potrebné k
vyššie uvedenému aj dodať, že predmetná právna úprava bola dňom 1. 8. 2004 zmenená, nakoľko
s účinnosťou od 1. 8. 2004 bola táto vyhláška zrušená a platí Zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zák. č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov.

Ako uviedol najvyšší súd vo svojom uznesení č. k. XCdo/XX/XXXX, v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť
a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Vyhláška pritom nerozlišuje
poškodených „podľa statusu“. V praxi súdov Slovenskej republiky je ale ustálený názor, že postup súdu
pri poskytnutí zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v
skutočne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa.

Z tohto rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania usúdi, že odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia (podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.) nie je postačujúce na
vyjadrenie miery sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného a že primeranú mieru odškodnenia
nevyjadruje ani (až dvojnásobné), zvýšenie zodpovedajúce § 6 ods. 2 tejto vyhlášky má viacero možností

ako vyjadriť výšku odškodnenia, ktorú považuje za primeranú. Ak dospeje k záveru, že sú splnené
podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., má možnosť postupovať nielen tak, že
I/ výšku primeraného odškodnenia vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z výsledkov
posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo 6 ods. 2 cit. vyhl. určitým číselným
ukazovateľom (násobkom, percentom, zlomkom), ale aj tak (vyhl. č. 42/1965 Zb. to nevylučuje), že
II/ výšky primeraného odškodnenia vyjadrí celkom nezávisle od výpočtov v zmysle § 6 ods. 1 alebo 2
vyhl. č. 32/1965 Zb. (jednorazovou sumou). Podstatné teda nie je to, aký postup pri určení konkrétnej
výšky ním priznaného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd zvolí, ale to, či ním
určená (výsledná) suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (t. j. či zodpovedá
skutkovým zisteniam súdu o rozsahu negatívnych dopadov na zdravie poškodeného a o miere sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia).

Súd má za to, že rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie žalobcu v živote
a v spoločnosti je mimoriadne sťažený, resp. vôbec nie sú predpoklady na jeho uplatnenie sa. Pri
odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza z predpokladov, ktoré mal poškodený
(nie iná osoba) v čase úrazu a nie je na mieste porovnávať aká náhrada, koľkonásobné zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo prisúdené inému poškodenému, či priznanie
nižšej náhrady ponecháva priestor pre oveľa ťažšie prípady. Každý človek je individuálnou osobnosťou,
s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije. Práve z tohto dôvodu je každý prípad
osobitý a pre správne posúdenie, do akej miery poškodený stratil predpoklady pre uplatnenie v živote
a spoločnosti následkom úrazu, je nevyhnutné podrobne skúmať spôsob života poškodeného pred
úrazom a po ňom. Len tak je možné spravodlivo uvážiť, aká náhrada je pre toho-ktorého poškodeného
primeraná, pretože zvýšenie náhrady nad vyhláškou ustanovený limit, je prípustná iba v celkom
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví
a priebehu liečenia. Výnimočnosť sa vždy viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad
ide nielen vtedy, ak poškodený bol vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a
známou osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil, nič z toho, čo v minulosti
pred poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci
pred úrazom bol aktívnym členom rodiny a tej (aj keby úzkej) spoločnosti, ktorej sa pohyboval, ak prišiel
o prácu a možnosť uživiť seba a rodinu a prežívať radosti zo záľub a rodinného života (porovnaj rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo/215/2006).

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom súd opätovne dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha
výška náhrady tak ako rozhodol po prvýkrát a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 139.414,46 eur
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalovanej sumy žalobu zamietol. Súd
považoval tieto násobky, ktorých sa domáhal žalobca nad priznanú sumu za nadhodnotené.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).