Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211505
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812211505.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: 1. S. Q., nar. X.X. XXXX, bytom R. N., K. XXX/XX, 2.
C. Q., nar. X.XX. XXXX, bytom R. N., K. XXX/XX, 3. S. A., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. XXX, všetci
odporcovia zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,
J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.717,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e.

Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia istiny 738,92 eur spolu s
8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2007 do zaplatenia, zo sumy

52,78 eur od 21.10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.11. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78
eur od 21.12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur
od 21.2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od
21.4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.5. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.6.
2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.7. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.8. 2008
do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2008 do zaplatenia a zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2008 do

zaplatenia, z a m i e t a.

V prevyšujúcej časti konanie proti odporcom v 1. a 2. rade z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 2.7.2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie
istiny 2.717,86 eur s úrokom z omeškania 34,74 eur a s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy
2.304,79 eur od 12.12. 2009 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania, s tým, že splnením
povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.

Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia v 1. a 2. rade
uzavreli dňa 5.11. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov odporcom v 1. a 2. rade. Odporca v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Odporcovia sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach

riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do omeškania, postupca od zmluvy
odstúpil. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 2.817,86 eur,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.404,79 eur, riadneho úroku 300,80 eur a z úroku z omeškania vo
výške 112,27 eur. Odporca Juraj Ličko uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.V priebehu konania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu
a proti odporcom v 1. a 2. rade v istine prevyšujúcej sumu 738,92 eur s príslušenstvom späť a v tomto
rozsahu žiadal konanie zastaviť (č. l. 74, č. l. 94).

Akceptujúc dispozičné právo navrhovateľa s predmetom sporu, súd konanie podľa § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu a proti odporcom v 1. a 2.
rade v sume prevyšujúcej 738,92 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 52,78
eur od 21.9. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur
od 21.11. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur
od 21.1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od

21.3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.5.
2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.6. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.7. 2008
do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.8. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2008 do
zaplatenia a zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2008 do zaplatenia, zastavil.

Odporca v 1. rade nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom

úvere, poprel však, že by Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.9. 2010
(ďalej len „Dohoda“), podpísal. Poprel, že by sa bol v minulosti s niekým od navrhovateľa ohľadne tejto
veci skontaktoval, naopak, v čase, keď mal údajne podpísať Dohodu, bol pracovne v Holandsku. Je
pravda, že úver splácal len zo začiatku, neskôr na jeho splácanie peniaze nemal. V celom rozsahu
súhlasil s tým, čo vo veci povedal jeho právny zástupca, pripojil sa i k vznesenej námietke premlčania

nároku v spore navrhovateľom uplatneného.

Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že úver sa spočiatku splácal, neskôr nemali na jeho splácanie peniaze.
Nemala vedomosť o tom, že by ktokoľvek od navrhovateľa ohľadom zmluvy o úvere prišiel za jej
manželom, odporcom v 1. rade. Takisto vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa v spore
uplatneného.

Odporca v 3. rade potvrdil, že pri zmluve o úvere vystupuje ako ručiteľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11. 2003 (ďalej len „Zmluva“), Dohodou o ručení zo dňa 5.11. 2003,
Všeobecnými obchodnými podmienkami k Zmluve, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 4.11. 2009 s

prílohou č. 1, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 2.9. 2010 (ďalej len
„Dohoda“), listami adresovanými Slovenskou sporiteľňou (ďalej len „SLSP“) odporcom zo dňa 20.11.
2009, listami adresovanými navrhovateľom odporcom zo dňa 12.6. 2012 ( Pokus o zmier), platobnou
históriou, transakciami na úvere, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.2.
2013 a písomnými podaniami právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov zo dňa 9.10.

2012, 30.4. 2013 a 21.6. 2013, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP a
navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi v 1., 2. a 3. rade. Právny
predchodca navrhovateľa (SLSP) a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.11. 2003 Zmluvu o
splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk

s mesačnými splátkami vo výške 1.590 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.12. 2003,
konečná splatnosť úveru dňa 20.10. 2008, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca,
výška úrokovej sadzby 10,80 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru
splatnom pri podpise Zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 100 Sk štvrťročne. Svoje zmluvné
povinnosti si odporcovia riadne neplnili, dostali sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky, teda

ku dňu 4.11. 2009, podľa tvrdenia navrhovateľa ale i podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky,
dlhovali odporcovia v 1. a 2. rade sumu 2.817,86 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.404,79 eur,
riadneho úroku 300,80 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 112,27 eur.Z Dohody zo dňa 2.9. 2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako
dlžník odporca v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že odporca uznáva čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške

2.304,79 eur, z ostatného príslušenstva a z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3
Dohody sa odporca v 1. rade mal zaviazať splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach v
dohodnutej výške 50 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. splátky je 20.11. 2010.

V listoch zo dňa 12.6. 2012 adresovaných odporcom, oznámil navrhovateľ odporcom, že jeho právny
predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý pozostáva z neuhradeného úveru vo výške
2.304,79 eur, zmluvného úroku 857,17 eur, riadneho úroku 300,80 eur, z úroku z omeškania vo výške

112,27 eur a z dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania 150 eur. Sumu 3.725,03 eur uložil súd
odporcom zaplatiť do 19.6. 2012.

V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 4.11. 2009 nezaplatená istina vo
výške 2.404,79 eur a príslušenstvo pohľadávky (úroky) vo výške 413,07 eur pri počte dní omeškania
1141.

Písomnýmipodaniamizodňa30.4.2013a21.6.2013právnyzástupcaodporcovavedľajšiehoúčastníka
na strane odporcov (do konania vstúpil podaním zo dňa 9.10. 2012), poukázal na ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania
záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol
predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli
splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára
formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, po vynútenej návšteve
splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné

považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona.
Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žiadal, aby navrhovateľ preukázal, z čoho presne
pozostáva uplatnená istina 2.717,86 eur a kedy sa tá ktorá splátka istiny pohľadávky stala splatnou, z
ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej

splátky a z čoho sa skladajú, čo jednotlivé splatné splátky obsahujú. Vzniesol námietku premlčania
poukazujúc na to, že podľa listín predložených navrhovateľom, bola konečná splatnosť úveru dňa 20.10.
2008, odstúpením od zmluvy sa však stala predčasne splatnou ešte pred týmto dátumom, keď podľa
prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 bol počet dní omeškania už ku
dňu 4.11. 2009 spolu 1141 dní. Dohoda je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým

právnym úkonom, ktorý v rámci svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v postavení dodávateľa. Návrh
na uzatvorenie formulára Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, navyše jej významu spotrebitelia
nerozumejú. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ so spotrebiteľmi nesporne dojednáva podľa § 558
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľovi na
prospech sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ), pričom v pochybnostiach je na mieste použiť výklad priaznivejší

pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ).

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom potvrdil, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá k 20.10. 2008, s tým, že podľa nej ku dňu podania návrhu na súd nebolo premlčaných 14
splátok a preto v priebehu konania upravili podaný návrh.Právnyzástupcaodporcovivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcovtrvalnapremlčanínárokuvkonaní
navrhovateľom uplatneným v trojročnej premlčacej dobe podľa OZ, poukazujúc na dátum konečnej
splatnosti úveru 20.10. 2008, počet dní omeškania uvedených v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení

pohľadávok 1141 ku dňu 4.11. 2009, z dôvodu ktorého vzniesol námietku premlčania. Poukázal tiež
na to, že Dohoda je absolútne neplatný právny úkon, pretože z vyjadrenia odporcu v 1. rade je zrejmé,
že Dohodu nepodpísal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v

čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z.
účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za
potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré

by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná
norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania

navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je
premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcom, ktorá ku dňu 4.11. 2009 predstavovala sumu
2.717,86 eur. V konaní bolo preukázané, že odporcovia dlh riadne nesplácali, z dôvodu ktorého ich
navrhovateľ vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek výzve súdu,

nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že
odporcom boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej
výške, akú sumu v skutočnosti odporcovia právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi
zaplatili a na čo všetko boli tieto platby započítané (istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky), z
čoho pozostáva žalovaná istina (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) a kedy sa tá

ktorá splátka stala splatnou. Zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa bližšie
k žalovanej a v priebehu konania upravenej sume nevyjadril, ako i z písomností ním predložených,
osobitnePrílohyč.1kZmluveopostúpenípohľadávokzodňa4.11.2009malsúdzistené,žepohľadávka
navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná pred viac ako tromi rokmi od podania návrhu na súd
(2.7. 2012), keďže konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10. 2008 a ku dňu postúpenia

pohľadávky (4.11. 2009) boli odporcovia v omeškaní so zostatkom pohľadávky (vtedy so sumou
2.817,86 eur) už spolu 1141 dní. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako

i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo
spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na
to,žespotrebiteľskázmluva jeinštitútomobčianskehoprávaapožívaochranupodľazásadobčianskeho
práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na

súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu
istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so
splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka

pripustil aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.

PokiaľnavrhovateľpredložildospisuDohoduouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,ktorá
mala byť podpísaná odporcom v 1. rade (ten tvrdil, že ju nepodpísal), podľa názoru súdu touto dohodou
nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov.
Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie

„odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď
odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobil.
Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkornevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom
navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho,
že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez
rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná
praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže,

ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporcov bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda
návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 2.7. 2012,
z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti
odporcom jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporcovia
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatili, na čo boli tieto platby použité (istina úveru,

úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) resp. navrhovateľ do vyhlásenia rozhodnutia vôbec neuviedol, z
čoho pozostáva žalovaná istina. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je pritom elementárnou povinnosťou
účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ
odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť
tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa

vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov. Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými
tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške
nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd
aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak vyššie uvedené okolnosti neobjasnil, tvrdenia
uvedené v návrhu nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto i z týchto dôvodov

bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov
dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať
Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia

obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.