Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209202002
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209202002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Dopravného podniku mesta Košice,
akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 6, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 5, proti žalovanej J. R., U. T. X., F. Č.. X, o zaplatenie
35,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.
novembra 2010 č.k. 28C/68/2009 - 39 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na trovách
konania sumu 51,79 eura platbou JUDr. Petrovi Frajtovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej (v tom čase maloletej) zaplatiť
žalobcovi 35,19 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,76 eura od 09.07.2008 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 85,31 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom zaplatenia
cestovného ako aj úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom s príslušenstvom. Pri
rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX cestovala dopravným prostriedkom
žalobcu - autobusom MHD č. XX a pri kontrole sa preukázala neoznačeným cestovným

lístkom. Vychádzajúc z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, v ktorom je výslovne
konštatovaná funkčnosť označovacích zariadení v dopravnom prostriedku žalobcu, ako aj svedeckej
výpovede svedkyne Q. S., ktorá vykonala prepravnú kontrolu mal za preukázané, že v čase použitia
prostriedku verejnej hromadnej dopravy žalovanou zariadenia na označovanie cestovných lístkov boli
funkčné, preto neobstojí jej obrana spočívajúca v tvrdení, že k neoznačeniu cestovného lístka došlo
iba z dôvodu zlyhania označovacieho zariadenia.

Žalovanej uložená povinnosť pozostáva z cestovného 0,56 eura, tarifnej úhrady pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom 33,20 eura a náhrady hotových výdavkov spojených s uplatnením nároku

(poštovné) 1,43 eura (podľa § 9 písm. b/, 11 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 1 , 4, § 14 ods. 3 zákona č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v platnom znení v spojení s Tarifou DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú
dopravu, účinnou od 1.1.2008).

Žalovaná povinnosť voči žalobcovi nesplnila v lehote splatnosti peňažného záväzku, teda dňa, kedy

došlo k zisteniu porušenia tarifno-prepravných podmienok pri výkone prepravnej kontroly (čl.3 bod 2
Prepravného poriadku), preto dňom nasledujúcim, t.j. 09.07.2008 sa s plnením dostala do omeškania.
Žalobcovi vzniklo právo požadovať popri istine aj úrok z omeškania (podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). Výšku úrokov z omeškania stanovil podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z..

Námietku premlčania uplatneného nároku, vznesenú v konaní žalovanou súd posúdil ako

neopodstatnenú, pretože jednoročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie začala plynúť dňom
nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k zisteniu porušenia tarifno-prepravných podmienok, teda dňom
XX.XX.XXXX. Žaloba bola na súd podaná pred uplynutím premlčacej lehoty, včas dňa 30.01.2009.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. t.j. podľa zásady úspechu
v konaní a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie

práva proti žalovanej, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania uložil zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej
žalovanej namietala, že v konaní nebola vykonaná konfrontácia jej dcéry s revízorom, ktorý vykonal
kontrolu cestovných lístkov a poukázala aj na svoju zlú sociálnu situáciu, pretože sa stará o výchovu

a výživu troch detí. Uviedla, že otec žalovanej jej na výživu dcéry neprispel už XX rokov.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť v celom rozsahu.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a
konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že žalovaná dňa X. X. XXXX cestovala autobusom žalobcu bez platného
cestovného lístka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
cestovné, spolu s úhradou pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom s príslušenstvom.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu veci, preto odvolací
súd na uvedené skutkové zistenia a použité právne normy súdom prvého stupňa poukazuje a v celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Iba na doplnenie dôvodov a k odvolacím námietkam
dodáva:

Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave je uzatváraná konkludentným konaním spočívajúcim

na strane cestujúceho v nastúpení do príslušného dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy
spočíva vo forme úhrady ceny za prepravu, ktorá môže byť paušálne zálohovaná alebo priama (platba
vodičovi, alebo určený spôsob znehodnotenia vopred zakúpeného lístka pri nástupe do vozidla). Tým,
že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku, konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej
služby. Mlčky pristupuje i na ďalšie, všeobecne známe vedľajšie ujednania zmluvy, totiž mať pri

sebe platný cestovný lístok a na výzvu ho predložiť ku kontrole. Pokiaľ však cestujúci nezaplatí pred
začatím prepravy riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude
účtovaná zmluvná pokuta stanovená a vymáhaná povereným zamestnancom dopravcu.Sankcia, ktorú podľa zákona o cestnej preprave (§ 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z.) môže poverená
osoba dopravcu uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, je svojou
povahou zmluvnou sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytované služby. Tým je

zabezpečené, že cestujúci, ktorý sa rozhodne cestovať verejnou dopravou, a teda uzavrieť s dopravcom
zmluvu o preprave, je predbežne oboznámený s ich podmienkami. Nastúpením do vozidla je zmluva
uzavretá s tým, že cestujúci pristúpil na podmienky dopravcu, včítane výšky a spôsobu uloženej prirážky
k cestovnému v prípade, ak nedodrží podmienky vyplývajúce z uzavretej zmluvy.

Tvrdenie žalovanej o tom, že v autobuse mestskej hromadnej dopravy v čase kontroly nefungovali

označovače cestovných lístkov, preto po nástupe do prostriedku mestskej hromadnej dopravy si
nemala ako cestovný lístok označiť, resp. ho znehodnotiť a preto prepravnému kontrolórovi predložila
neoznačený cestovný lístok v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané nebolo. Záver o
nefunkčnosti označovačov v dopravnom prostriedku žalobcu nebol preukázaný ani jej doplnenou
výpoveďou v priebehu odvolacieho konania, keď tvrdila, že označovač, ku ktorému pristúpila pri nástupe
do autobusu a ani ďalší označovač nefungovali, ale označiť si cestovný lístok v ďalších označovačoch,

ktoré sa nachádzali v autobuse v celkom počte päť kusov sa nepokúsila a dokonca vo svojej výpovedi
pripustila, že ostatné označovače boli funkčné.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak vychádzal zo záveru,
že žalovaná dňa X.X.XXXX cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu bez platného
cestovného lístka, preto je povinná žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu spolu s jej príslušenstvom,

predstavujúcim uplatnený úrok z omeškania.

Z týchto podstatných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci podľa ustanovenia § 219
O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k výroku o trovách konania je potrebné uviesť, že v tejto časti je odvolanie žalovanej dôvodné.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v dobrých sporoch (tak ako je tomu aj v tomto

prípade, pretože predmet sporu nedosahuje 1.000 euro) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu v prípade drobných sporov znížiť, resp. nepriznať
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, pokiaľ na základe vlastnej úvahy dospeje k záveru, že
uplatnené trovy sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a
nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny
advokáta.

Vyššie uvedenú primeranosť, resp. účelnosť uplatnených trov konania možno však skúmať iba pri tých
trovách účastníka, ktorých výšku má tento možnosť ovplyvniť. Medzi takéto trovy však nemožno zaradiť

trovy konania, ktoré účastníkovi vznikli v súvislosti so splnením jeho poplatkovej povinnosti, ktorú má
zo zákona a na základe ktorej zaplatil súdny poplatok za podaný návrh predstavujúci sumu 16,60 eura.
Takto vynaložené trovy konania nemožno posudzovať z hľadiska ich primeranosti, keďže ich výšku
žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Nemožno preto z tohto titulu krátiť takto zaplatený súdny poplatok.
Uvedené ustanovenie možno aplikovať iba na trovy právneho zastúpenia, pri ktorých odvolací súd zaujal

názor, že tieto možno považovať za primerané a teda aj účelne vynaložené do výšky uplatnenej a aj
priznanej istiny, t.j. sumy 35,19 eura. Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania a žalobcovi priznal ich náhradu v sume 16,60 eura z titulu súdneho poplatku
a uplatnené trovy právneho zastúpenia znížil na sumu 35,19 eura predstavujúcu výšku priznanej istiny.
Trovy konania tak spolu predstavujú sumu 51,79 eura.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a odvolací súd ich náhradu účastníkom nepriznal, keď úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho
konania nežiadal a žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.