Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203460
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611203460.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľky

V. U., D.. X.X.XXXX, N. Z. D. S., H. X. O.Á. X/XX, právne zastúpená JUDr. Františkom Pitoňákom,
advokátom, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5 proti odporcovi L.. M. U., D.. XX.X.XXXX, N. Z. D.
S., O. XX o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva odporcu
prikazujú nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. D. S., obec Z. D.
S., okres Z. D. S. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX a zastavané plochy a
nádvoria o výmere 400m2 parcelné číslo XXXX.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 38.250,-Eur do 3 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť trovy štátu v sume 307,50 Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľku súd nezaväzuje nahradiť trovy štátu.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33,-Eur z návrhu na vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva a v sume 1.147,50Eur za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na účet
tunajšieho súdu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšieho súdu dňa 15. 03.2011 žalobu, ktorou žiadala, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa
do výlučného vlastníctva odporcovi prikazuje rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele

číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, všetko zapísané na L V č. XXXX vedené Katastrálnym úradom G., Správou katastra
Z. D. S. pre okres Z. D. S., Obec Z. D. S. a žiadala, aby bol odporca povinný vyplatiť navrhovateľke
na vyrovnanie majetkovej hodnoty o ktorú sa mu dostalo viac, sumu vo výške 60.000 € do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 7. 4. 1979 v U., z manželstva
sa narodili deti M. , U., Z. a O. a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8 C/
14/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli

do ich bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľný a hnuteľný majetok. Nehnuteľnosti sú zapísané na
LV číslo XXXX v hodnote 120.000€ a hnuteľný majetok nenavrhuje vyporiadať vzhľadom k tomu, že
všetky hnuteľné veci majú nulovú hodnotu a z tohto dôvodu predpokladá, že ani odporca nebude trvať na
vyporiadaní hnuteľných vecí. Spolu s návrhom doručila navrhovateľka aj kópiu rozvodového rozsudku
a listu vlastníctva číslo XXXX.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a nech navrhovateľka dokáže, že vytvorila majetok uvedený na liste vlastníctva, pretože
tento majetok vytvoril on. Uviedol, že navrhovateľka sa v žiadnom rozsahu, ani finančne, ani úvermi,
ani svojou prácou, ani svojimi príbuznými, ani dedičským podielom nezúčastnila na tvorbe majetku a
bez podpory jeho rodičov a súrodencov by na liste vlastníctva nebol zapísaný žiaden rodinný dom.
S hodnotou 120.000€ uvedenou navrhovateľkou nesúhlasil, považoval ju za nezmysel a objektívnou

hodnotou nehnuteľností je podľa jeho názoru suma 70.000€. Výpis z listu vlastníctva nie je dôkazom,
pretože iným spôsobom nebolo možné v tom čase nehnuteľnosť zapísať do katastra a ani nevyjadruje
spôsob a účasť nadobudnutia majetku, navrhovateľka je tam zapísaná omylom ako spoluvlastníčka.
Rodinný dom vykazuje statické poruchy, k čomu priložil aj fotografie, sú viditeľné trhliny od 3mm do
8mm široké v nosnom murive, ktoré vznikli z nerovnomerného sadania objektu v základovej škáre a

majú významný, minimálne 50 % vplyv na životnosť a opotrebenie domu. Životnosť a opotrebenie
predmetného domu je potrebné posudzovať analyticky pre každú stavebnú konštrukciu. Hodnotu domu
znižujú aj záplavové vody v letnom období, kedy sa cez kanalizáciu a podlahovú vpusť dostávala táto
voda do suterénu a dosahovala výšku okolo 10 cm nad úroveň podláh. Záplavy sú všeobecne známe,
boli robené aj nejaké opatrenia na ich zamedzenie a účinnosť týchto opatrení preverí až skutočnosť.

Garáž je potrebné vybrať z BSM, pretože túto podľa dohody financoval a postavil jeho brat Š. ako
náhradu za garáž, ktorú postavil on na rodičovskom pozemku pred uzatvorením manželstva a prenechal
svojmu bratovi Š.. Pozemok je potrebné vybrať z BSM, pretože na zakúpenie pozemku dostal peniaze
od svojich súrodencov a rodičov pred uzatvorením manželstva. Do BSM nepatria ani obidva prstene
- symboly, ktoré „ tzv. exmanželka “ nevedela a nedokázala naplniť, preto je nutné ich vrátiť a daruje

ich na výskum chorôb. Počas výstavby piatich rokov používal na prevoz ľudí, stravy, úhrad faktúr,
zabezpečovania stavebného materiálu a prác súvisiacich s výstavbou rodinného domu osobné auto
nadobudnuté v roku 1975, teda pred uzavretím manželstva a za používanie tohto auta je potrebné od
hodnotydomuodpočítaťnáhraduvovýške5.000€.Ďalejjepotrebnéodpočítaťzhodnotydomu nájomné
za užívanie rodičovského domu, nakoľko počas výstavby bývali v rodičovskom dome, kde užívali 2

izby, balkón, schodiskovú chodbu, kuchyňu, spojovaciu chodbu, kúpeľňu, WC, sklad potravín a vodáreň
spolu 67,25 m2 podlahovej plochy rodinného domu, hospodárske priestory na uskladnenie stavebného
materiálu o ploche 20 m2, pozemky dvora, pozemok pod garážou a neplatili nájomné ani náklady
spojené s bývaním. Tieto náklady boli čiastočne vyrovnané stratou dedičského podielu na nehnuteľnosti
po nebohom otcovi, tento podiel prešiel na súrodenca, ktorý uhradil náklady a nájomné a za používanie

ibatohtobytujepotrebnéodhodnotydomuodpočítaťnáhraduvovýške12.000€.Navýstavberodinného
domu sa počas piatich rokov svojou prácou zúčastnili jeho súrodenci, o čom predkladá ich vyhlásenia, a
hodnotu tejto práce vo výške 55.000€ je potrebné odpočítať od hodnoty domu. Taktiež boli na výstavbu
rodinného domu počas piatich rokov používané sklady, náradia, stroje a lešenia jeho súrodencov, o čom
predkladá ich vyhlásenia a hodnotu nájomného za tieto veci vo výške 20.000€ je potrebné odpočítať od

hodnoty domu. Za vyhotovené, osadené a zmontované výrobky uvedené vo vyhlásení súrodencom Š. v
hodnote1.850€jepotrebnéodpočítaťzhodnotydomu.Taktiežhodnotuuvedenúvovyhlásenízazeminu
v objeme XXXmX s dovozom súrodencom I. v sume 3.000€ je potrebné odpočítať z hodnoty domu. Na
výstavbu domu použil finančné prostriedky v sume 66.500 Kčs, ktoré predstavujú štvrtinu finančných
prostriedkov potrebných na výstavbu domu v rokoch 1981 až 1985 a v súčasnom období túto štvrtinu

predstavuje približne suma 35.000€. Jedná sa o peniaze ušetrené pred uzavretím manželstva, pričom
týmito prostriedkami boli platené v hotovosti služby a tovary pre rodinný dom o čom priložil fotokópie
faktúr a ostatné faktúry boli uhrádzané cez peňažný ústav zo stavebného úveru poskytnutého vo
výške 90.000 Kčs a splateného v rokoch 1983 až 1993 vo výške 106.000 Kčs vrátane úrokov. Okrem
tejto pôžičky splácal tiež tzv. novomanželskú pôžičku v období júl 1980 až máj 1 983 vo výške 34.000

Kčs vrátane úrokov a podnikovú pôžičku v období september 1981 až október 1985 vo výške 10.000
Kčs. Z hodnoty domu je potrebné odpočítať aj inžiniersku činnosť, jeho poznatky, znalostí, skúsenostív príprave stavby, znalosti a skúsenosti pri získavaní pozemku, zabezpečenie stavebných povolení,
revíznych správ, užívacieho povolenia a geometrického plánu nadobudnuté pred uzavretím manželstva
a uplatnené pri výstavbe rodinného domu v hodnote 5.000€. Navrhovateľka sa nechcela podieľať svojimi

peniazmi na dokončení ani na údržbe domu, radšej sa odsťahovala a platila nájom a zveľaďovala tak
cudzí majetok. Vo februári 2004 mu navrhovateľka ukradla jeho úspory tzv. stavebné sporenie z obdobia
1992 - 1996, činili 1. zo 110.000 Sk a dnes ich hodnotu odhaduje na 17. 500€, pričom tieto peniaze žiada
vrátiť. Vo svojom doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedol, že na výstavbe rodinného domu boli okrem
už uvedených vecí použité aj čerpadlo na vodu a debnenie, pričom hodnotu nájomného za debnenie

vo výške 3.000€ a hodnotu nájomného za čerpadlo vo výške 500€ je potrebné odpočítať od hodnoty
domu ako aj splátku stavebnej pôžičky vo výške 16.000 Kčs ktorá bola uhradená v hotovosti peniazmi,
ktoré dostal od svojho súrodenca za prevod osobného auta, ktoré zakúpil pred uzavretím manželstva.
Vo svojich ďalších písomných vyjadreniach odporca trval na vyčíslených dlžných sumách s tým, že za
30 rokov vzrástli dlžné sumy o úroky z omeškania, ktoré taktiež žiadal vrátiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich vyjadreniami, oboznámil sa so spismi

tunajšieho súdu sp. zn. 8C/14/2010 a 12P/308/2004, s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi,
vyjadreniami realitných kancelárii k cene nehnuteľnosti a znaleckým posudkom, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav :

Zo spisu tunajšieho sú sp. zn. 8/C/14/2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 7.4.1979
bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 06.2010. Z odôvodnenia rozsudku súd

zistil, že návrh na rozvod podala manželka z dôvodu, že manžel mal problémy s komunikácou s ľuďmi,
nekomunikoval ani s ňou, nepekne sa o nej vyjadroval pred deťmi a správal sa k nej vulgárne, bol
agresívny, obmedzoval jej osobnú slobodu, mali rozdielne názory na vieru a nevedeli sa na ničom
dohodnúť, preto v roku 2004 opustila aj s deťmi spoločnú domácnosť a odišla do podnájmu. Odporca
sa vyjadril, že manželku nepovažoval za svoju manželku, spolužitie prerušila 15.2.2004 potom, čo mu

ukradla peniaze a nábytok a zo spolužitia s manželkou bol natoľko vyčerpaný, že stratil vedomie,
sluch aj zrak a môže byť rád, že neostal ochrnutý. Mal výhrady voči starostlivosti navrhovateľky o
deti. V konaní sp. zn. 12P/308/2004 bolo predmetom určenie výživného pre syna účastníkov - M. a z
odôvodnenia rozsudku súd zistil, že odporca neplatil výživné určené súdom okrem stravy v školskej
jedálni, navrhovateľka od roku 2004, kedy sa odsťahovala do podnájmu, sama financovala svoje 4

maloleté deti a odporca žil sám v rodinnom dome.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela v r. 1979 a rodinný dom začali
stavať v auguste 1981, kedy už mali dve deti. Počas výstavby domu 5 a pol roka bývali u rodičov
odporcu s dohodou, že im budú symbolicky prispievať na domácnosť. Pôvodný zámer bol taký, že
si kúpia byt, avšak naskytla sa možnosť stavby rodinného domu, tak kúpili pozemok, vybavili všetky

potrebné dokumenty na stavbu a za pomoci rodiny stavali. V čase výstavby rodinného domu bola na
materskej dovolenke s dvoma deťmi a práce okolo detí a domácnosti mala dosť, taktiež zabezpečovala
stravu, ktorú nosila na stavbu, nakupovala. Niečo nakupovala taktiež svokra, niečo aj jej mama. Jej
mama v tom čase ešte pracovala, tak im nepomáhala fyzicky, avšak kupovala napr. alkohol, alebo
mäsové výrobky. Po ukončení materskej dovolenky v r. 1984 nastúpila do zamestnania s príjmom a vždy

sa spolupodieľala na výdavkoch rodiny. Pracovala v tom istom podniku ako odporca. Odporca má 4
súrodencov, z toho traja boli doma, ona mala súrodencov mimo domova, preto aj dohoda s odporcovými
súrodencami bola ľahšia ohľadom prác na dome a na stavbe sa pracovalo prevažne cez víkend. Jeden
jej brat je murár, býval v G. a ten im chodil pomáhať na stavbu, ďalší brat pracoval ako vodič v ČSAD
v nákladnej doprave a pomáhal im tým, že doniesol alebo sprostredkoval dovoz materiálu. Pochádza z

rodiny, kde ich bolo 9 súrodencov a tak ako oni pomáhali jej, tak aj ona bola pripravená im pomôcť, bolo
to vzájomné. Taktiež aj odporca im chodil pomáhať, keď prišli oni pomôcť im, pričom išlo o bezplatnú
pomoc. Čo sa týka materiálu na stavbu, tak miešačku kúpili novú, potom ju odporca dal alebo predal
svojmu mladšiemu bratovi, nejaké náradie si požičali. Š., brat odporcu, je stolár a urobil im okná a dvere,
ako aj kúpeľňovú zostavu, pričom za túto zostavu mu zaplatila v r. 1995 sumu 2.300,-Sk. Odporca si

ako projektant privyrábal popri zamestnaní a čo sa týka mladomanželskej pôžičky, tak tá bola na sumu
30.000 Kčs a pri každom dieťati sa z nej odpisovalo po 2.000 Kčs. Stavebná pôžička bola na meno
odporcu a on ju splácal. Brávala si pôžičky aj na zakúpenie vybavenia do domácnosti, ktoré splácala,
preto má za to, že sa celý čas podieľala na všetkých výdavkoch spojených s domácnosťou. V r. 1988a 1989 bola na materskej dovolenke s ďalšími dvoma deťmi a po jej ukončení v r. 1993 bola najprv rok
nezamestnaná, potom nastúpila v Z. O. s vyšším príjmom ako mala pred materskou a od 01.03.1996
nastúpila do VŠZP, taktiež s vyšším príjmom ako mala v predchádzajúcom zamestnaní, takže sa vždy

spolupodieľala na všetkých výdavkoch domácnosti. Taktiež starostlivosť o deti bola prevažne na nej.
Do určitého obdobia, nevedela však už presne do kedy, hospodárili s odporcom spoločne, potom už
každý hospodáril so svojej mzdy a platili výdavky na domácnosť. Školskú jedáleň platil deťom odporca
a ostatné výdavky na deti platila ona, keďže jej odporca neprispel. Pred uzavretím manželstva mala
našetrených nejakých 20 -30 tis. korún, ktoré použila spoločne počas manželstva. Mala už 29 rokov keď

sa vydávala, takže nejaké veci, výbavu, už mala. Tiež mala jednoizbový byt v G., bol to podnikový byt,
ktorý vrátila, keďže sa vydala do Z. D. S..

Vo svojich písomných vyjadreniach reagovala navrhovateľka na vyjadrenia odporcu a namietala jeho
tvrdenia. Trvala na tom, že na nadobudnutí a vytvorení majetku sa postarali obaja účastníci t. j. aj
navrhovateľka spolu s odporcom. Namietala, že garáž nemôže byť vyňatá z BSM tak ako to chce
odporca, pretože garáž je súčasťou rodinného domu a bola pri výstavbe rodinného domu zahrnutá aj

do projektovej dokumentácie a taktiež ani pozemok nemôže byť vyňatý, pretože tvrdenie odporcu, že
dostal peniaze od rodičov a súrodencov na jeho zakúpenie nie je pravda. Prstene neboli v návrhu na
vyporiadanie BSM a podľa zákona nepatria do BSM , preto sa k nim bližšie nevyjadruje a s náhradou za
užívanie vlastného motorového vozidla nemôže súhlasiť, pretože je neobjektívna. Taktiež s náhradou
za nájomné počas bývania v rodičovskom dome odporcu nemôže súhlasiť, pretože obaja platili rodičom

odporcu za užívanie dvoch izieb sumu vo výške 300 Sk mesačne. Na výstavbe rodinného domu sa
podieľali aj súrodenci navrhovateľky a jej matka, preto nie je objektívne, aby si odporca uplatňoval
cenu práce jeho súrodencov, ktorá naviac nie je ani objektívna. Odporca nepreukázal, že nájomné
ktoré žiada za veci, ktoré boli údajne použité na výstavbe rodinného domu, boli v nájme, preto ním
uvedenú hodnotu nájomného považuje za irelevantnú. Potvrdila, že je pravdou, že súrodenec Š. U.

robil nejaké veci na dome, ale za tieto mu bolo zaplatené a taktiež je pravda, že zemina sa musela
odviesť pri výkopových prácach, ale za toto nechcel brat odporcu nič, preto teraz dodatočne žiadať
nejaký odpočet je absurdné. Odporca podobne ako navrhovateľka mal nejaké peniaze pred svadbou
našetrené, ale žiadať presne sumu 66.500 Kčs ktorá v súčasnom období podľa odporcu je 35.000€ je
neobjektívne. Faktúry boli uhrádzané cez peňažný ústav zo stavebného úveru, ale tento úver splácala

počas manželstva navrhovateľka spolu s odporcom, taktiež aj novomanželskú pôžičku. Podnikovú
pôžičku nesplácal odporca, pretože sa musela splatiť iba za tej podmienky, ak by odporca neodpracoval
u zamestnávateľa určitý počet rokov, pričom on tieto roky odpracoval. Poznatky odporcu sa nedajú
vyčísliť. Navrhovateľka poprela, že by ukradla odporcovi jeho úspory, pretože mali spoločnú vkladnú
knižku z ktorej sa vybrala suma 24. 000 Sk a táto sa rozdelila na polovicu po 12.000 Sk, pričom sa

uzatvorilo stavebné sporenie na meno každého z manželov s tým, že každý si zo svojho platu odvádzal
na svoje meno na sporenie mesačne čiastku, ktorá po šiestich rokoch činila u oboch sumu vo výške
106.000 Sk, pričom každý z manželov túto sumu použil na svoje účely a navrhovateľka ju použila na
spoločnú domácnosť, najmä na výživu pre deti, nakoľko odporca neprispieval pre deti žiadnou sumou.

V závere pojednávania navrhovateľka trvala na podanom návrhu a od odporcu žiadala vyplatenie

peňažnou sumou určenou ako priemernou cenou súm určených jednak znaleckým posudkom a jednak
realitnými kanceláriami s tým, že jej by bola priznaná polovica tejto sumy na výplatu. Pokiaľ ide o trovy
konania, tak tieto si neuplatnila, nakoľko jej bol advokát ustanovený Centrom právnej pomoci.

Z výpovede odporcu súd zistil, že brat navrhovateľky je murár a bol na stavbe 2x, pričom on mu
robil projekt na chatu, ktorý stál 7.500,-Sk a má za to, že on mu ešte dlží za tento projekt. Ďalší brat

navrhovateľky, T., je inštalatér a tiež bol na stavbe asi 2x, brat W. bol zamestnaný v štátnej firme, cez
ktorú on zabezpečoval materiál, čiže nie on im to zabezpečil, ale odporca všetko dohodol a on, keďže
tam pracoval, tak mal povinnosť doviesť aj zložiť, pričom on to vysypal a poškodil stavebný materiál.
Svokor mal v tom čase 72 rokov a robil strážnika, prišiel na stavbu nevyspatý a bolo potrebné dávať
pozor na neho a nie, žeby on ešte pomáhal na stavbe. Stavebnú pôžičku aj s úrokmi splatil vo výške

110.000 Sk, dnes by to bolo milión korún. Z novomanželskej pôžičky boli odpísané len dve deti. Pôžičku
ROH 10.000,-Sk splatil ešte aj za navrhovateľku on, pretože bola vtedy na materskej dovolenke. Poprel,
že by svokra niečo kupovala na stavbu, ona prišla len na exkurziu. Miešačka na maltu bola kúpená nová,
ostatné náradie boli požičané od jeho súrodencov a boli prenajaté. Pred manželstvom mal našetrenúsumu asi 60.000,- Sk, ktoré vložil do domu a pozemok kupoval v roku 1981 od mesta za 2.300,- Sk,
pričom na túto cenu sa mu poskladali všetci jeho súrodenci ako symbol daru. On vybavoval všetky
doklady, zabezpečoval práce a tiež sa staral o domácnosť, nie len navrhovateľka sa starala o deti. Čo sa

týka stavebného sporenia, tak všetky vklady na svoje meno urobil on a polovicu vkladov u navrhovateľky
taktiež. Mimo zamestnania vykonával projektovú činnosť, z ktorej mal príjmy a v domácnosti hradil
poplatky za plyn, vodu, elektriku, daň z nehnuteľnosti, komunálny odpad, deťom stravné v školskej
jedálni, telefón a ešte veľa ďalších vecí. Garáž mal ešte dávno pred uzavretím manželstva v r. 1974 na
rodičovskom pozemku, ktorú nechal bratovi za výmenu, aby mu postavil novú na pozemku pri dome a

bola to ústna dohoda medzi nimi. Navrhovateľka nebola ani raz na stavbe, nenosila tam stravu, nevarila
nič, všetko zabezpečoval on svojim autom.

Odporcavosvojichpísomnýchvyjadreniachnamietalvyjadrenianavrhovateľkyatvrdil,ženavrhovateľka
i advokát klamú pokiaľ tvrdia, že sa podieľali na výstavbe rodinného domu a trval na svojich vyjadreniach.
Doplnil, že osobné auto zn. Škoda 110 L bolo zakúpené v roku 1975, teda pred uzavretím manželstva a
využíval ho na stavbu rodinného domu s tým, že dĺžka trasy je 15km, počet jázd za 1 sobotný deň je 4x,

počet sobôt 25, počet rokov 5, počet jázd v obyčajné dni 2x, počet dní v mesiaci 10, počet mesiacov je
6 a počet rokov je 5. Taxislužba účtuje v súčasnosti za 1 kilometer 0, 80€, on požaduje za náhradu auta
0,60€ za 1 km. Náhrada za auto v sobotné dní je 15km x 4 x 25 x 5 x 0,60€ = 4.500€, za obyčajné dni
15km x 2 x 10 x 6 x 5 x 0,60€ = 5.400€ a náhrada za auto na úhrady faktúr, zabezpečenie dokladov a
pod. je 1.000km x 0,60€ = 600€, spolu tak náhrada za auto je v sume 10.500€ ktorú žiada odpočítať od

hodnoty domu. Pre súrodenca navrhovateľky vyhotovil projektovú dokumentáciu na chatu vo vtedajšej
hodnote 7.500 Kčs, ktorú do dnešného dňa nezaplatil a tento dlh v dnešnom vyjadrení činí 75. 000 Kčs,
čo je suma 2.500€ a je nutné ich odpočítať od hodnoty domu respektíve dlh vrátiť alebo odpracovať
na oprave domu. Poukázal na to, že dom sa nedá postaviť „ bľabotaním “ navrhovateľky a advokáta,
ale bol postavený poctivou prácou súrodencov a taktiež sa nedá postaviť bez stavebných strojov a

náradia, ktoré poskytli jeho súrodenci, neposkytla ich navrhovateľka, ani advokát. Matka navrhovateľky
sa žiadnym spôsobom nezúčastnila na výstavbe rodinného domu, nič nedoniesla, nič nezaobstarala a
jeho matka sa starala a zabezpečovala počas výstavby domu stravovanie i varenie, navrhovateľka sa ani
tejto práce nezúčastnila. Poznatky, znalostí a skúseností ktoré použil pri výstavbe domu sú oprávnené,
pretože on ich uskutočnil, skúsenosti získal počas výstavby prístavby rodičovského rodinného domu,

výstavby rodinného domu svojho brata M. a zo samotného zamestnania na stavbách v pracovnom
pomere u zamestnávateľa. Odborné vzdelanie získal na Strednej priemyselnej škole stavebnej v G.
a Stavebnej fakulte v N. ešte pred výstavbou rodinného domu, boli nadobudnuté pred uzavretím
manželstva a uplatnené pri výstavbe rodinného domu v hodnote 6.000€ a ani advokát, ani navrhovateľka
nemajú poznatky, ani znalostí, ani vzdelanie a skúsenosti, nič nevybavili a nevytvorili, nezúčastnili sa

tejto tvorby. Ani advokát, ani navrhovateľka neposkytli zeminu s dovozom na úpravu terénu okolo domu
a je nezmyselné nepožadovať protihodnotu za túto zeminu s dovozom a navzájom sa nevyrovnať. Bez
peňazí v hotovosti nemožno rodinný dom stavať, on mal pred uzavretím manželstva ušetrených 66.500
Kčs, v čase výstavby rodinného domu jeho predpokladaná investičná hodnota je vyčíslená v stavebnom
povolení na 224.000 Kčs, suma 66.500 Kčs tvorí 30 % z 224. 000 Kčs a požadovaná suma 35.000€

je 30 % zo sumy 115. 000€ ako východiskovej investičnej hodnoty domu v súčasnosti. Navrhovateľka
nemala pred svadbou ušetrené peniaze a preto ich nemohla na výstavbu ani poskytnúť.

Na záver pojednávania odporca trval v celom rozsahu na svojich vyjadreniach a na tom, že
navrhovateľka sa žiadnym spôsobom nezúčastnila na tvorbe majetku. Na starostlivosti o deti a
domácnosť bol aj on účastný, kde by deti bývali keby nepostavil dom. Po započítaní všetkých dlžných

súm, ktoré vyčíslil v priebehu konania, je podľa jeho názoru majetkové vyrovnanie nulové a žiada, aby
navrhovateľka dlhy vyrovnala a on bude zapísaný ako vlastník domu. Uviedol, že trovy konania mu
nevznikli žiadne.

Z listu vlastníctva číslo XXXX súd zistil že účastníci konania sú vlastníkmi nehnuteľností, a to zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX, so spôsobom využitia parcely uvedeným ako

XX - pozemok na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom a rodinného domu
na parcele číslo XXXX, súpisné číslo XXXX v spoluvlastníckom podiele X/X. Titulom nadobudnutia je
F. L. -XXX/XX - XXX/XX, F. O. Y. XXXX/XX-XXX/XX.Z písomného vyhlásenia M. U., D.. XX.X.XXXX zo dňa 06.06.2011 súd zistil, že podpísaný na vyhlásení
vyhlásil, že na stavbe rodinného domu s.č. XXXX v Z. D. S. výlučne pre svojho brata M. od roku 1981
do roku 1986 odpracoval 25 dní ( sobôt ) x 5 rokov x 10 hodín + 10 dní x 5 hod. X 6 mesiacov

x 5 rokov 1250hod. + 1500hod., spolu 2 750 hodín, čo je 2750 x 6,0€ /hod = 16.500,-€. Okrem
toho výlučne pre svojho brata M. poskytol plechový sklad ( 15,-€/deň), drevený sklad ( 15,-€/deň ),
miešačku na betón ( 15,-€/deň), ponorný vibrátor ( 15,-€/deň), trubkové a kozové lešenie ( 15,-€/deň )
a stavebný výťah ( 20,-€/deň ) pre účel výstavby rodinného domu, ktorého nájomné za 35 dní x 5 rokov
x ( 15 + 15+15+15+15+20 ) = 16.625,-€ a 30 ks betónových dlaždíc na prístupový chodník ku garáži.

Ďalej vyhlásil, že výlučne svojmu bratovi M. pred uzavretím jeho manželstva dal peniaze 500 Kčs na
zakúpenie stavebného pozemku p.č. XXXX na výstavbu vyššie uvedeného rodinného domu.

Z písomného vyhlásenia Š. U., D.. XX.XX.XXXX zo dňa 06.06.2011 súd zistil, že podpísaný na vyhlásení
vyhlásil, že na stavbe rodinného domu s.č. XXXX v Z. D. S. výlučne pre svojho brata M. od roku 1981
do roku 1986 odpracoval 25 dní ( sobôt ) x 5 rokov x 10 hodín + 10 dní x 5 hod.x 6 mesiacov x
5 rokov 1250hod. + 1500hod., spolu 2 750 hodín, čo je 2750 x 6,0€ /hod = 16.500,-€. Okrem toho

výlučne pre svojho brata M. poskytol okružnú pílu - cirkulárku veľkú i malú, hobľovačku - zrovnávačku
pre účel výstavby rodinného domu, ktorého nájomné za 15 dní x 5 rokov x ( 15 + 15 ) = 2.250,-€.
Ďalej vyhlásil, že výlučne svojmu bratovi M. pred uzavretím jeho manželstva dal peniaze 500 Kčs na
zakúpenie stavebného pozemku p.č. XXXX na výstavbu vyššie uvedeného rodinného domu. Brat M.
mal postavenú garáž pre osobné auto pri rodičovskom dome, vlastníkom tejto garáže sa stal potom,

keď podobnú garáž postavil a financoval na jeho pozemku, t.j. na parcele č. XXXX čo v nadobúdacej
hodnote je 7.500€. Taktiež vyhotovil a osadil - namontoval zo svojho materiálu okno do WC, vchodové
dvere do bytu, schodiskové zábradlie, kúpeľňový nábytok a drevené latkové oplotenie, čo v nadobúdacej
hodnote je spolu 1.850,-€.

Z písomného vyhlásenia A. U., D.. XX.XX.XXXX zo dňa 06.06.2011 súd zistil, že podpísaný na vyhlásení

vyhlásil, že na stavbe rodinného domu s.č. XXXX v Z. D. S. výlučne pre svojho brata M. od roku 1981
do roku 1986 odpracoval 25 dní ( sobôt ) x 4 roky x 10 hodín + 10 dní x 5 hod. x 6 mesiacov x 4 roky
1000hod. + 1200hod., spolu 2 200 hodín, čo je 2000 x 6,0€ /hod = 12.500,-€. Okrem toho výlučne pre
svojho brata M. poskytol zváračku pre účel výstavby rodinného domu, ktorej nájomné za 10 dní x 5
rokov x 15€/deň = 750,-€. Ďalej vyhlásil, že výlučne svojmu bratovi M. pred uzavretím jeho manželstva

dal peniaze 500 Kčs na zakúpenie stavebného pozemku p.č. XXXX na výstavbu vyššie uvedeného
rodinného domu.

Z písomného vyhlásenia I. U., D.. XX.XX.XXXX zo dňa 06.06.2011 súd zistil, že podpísaný na vyhlásení
vyhlásil, že na stavbe rodinného domu s.č. XXXX v Z. D. S. výlučne pre svojho brata M. od roku 1983 do
roku 1986 odpracoval 25 dní ( sobôt ) x 3 roky x 10 hodín + 10 dní x 5 hod. x 6 mesiacov x 3 roky 750hod.

+ 900hod., spolu 1650 hodín, čo je 1650 x 6,0€ /hod = 9.9500,-€. Okrem toho výlučne pre svojho brata
M. dal 100m3 zeminy x 30€/m3 = 3.000,-€ pre účel výstavby rodinného domu - úpravu terénu okolo
domu. Ďalej vyhlásil, že výlučne svojmu bratovi M. pred uzavretím jeho manželstva dal peniaze 500
Kčs na zakúpenie stavebného pozemku p.č. XXXX na výstavbu vyššie uvedeného rodinného domu.

Súrodenci odporcu sa zúčastnili pojednávania dňa 21.03.2012 ako verejnosť, pričom pred otvorením

pojednávania boli poučení, že ak budú na pojednávaní prítomní ako verejnosť, nebude ich možné
vypočuť ako svedkov, na čo odporca uviedol, že ako svedka bude navrhovať vypočuť brata Š.,
ktorý aj opustil pojednávaciu miestnosť, avšak odporca nenavrhol jeho svedeckú výpoveď a ďalšieho
pojednávania dňa 21.05.2013 sa brat odporcu Š.H. U. zúčastnil ako verejnosť.

Odporca predložil súdu listinné dôkazy týkajúce sa výstavby a financovania rodinného domu, z ktorých

súd zistil nasledovné :Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 15.9.1981 registrovanej pod číslom F.
XXX/XX súd zistil, že dohoda bola uzatvorená medzi Mestským národným výborom Z. D. S. a manželmi
- navrhovateľkou a odporcom a jej predmetom bolo právo osobného užívania pozemku parcelné číslo

I. XXXX/XX k.ú. Z. D. S. vo výmere XXXmX k výstavbe rodinného domu. Pozemok patriaci štátu bol
pridelený do osobného užívania za úhradu sumy 2.364,-Kčs splatnej v deň podpisu zmluvy. Z kópie
poštovej poukážky pripojenej k dohode súd zistil, že cena za predmetný pozemok bola uhradená dňa
16.9.1981 a ako platiteľ je uvedený odporca.

Z rozhodnutia Mestského národného výboru Z. D. S. zo dňa 21.8.1981 súd zistil, že sa jedná o stavebné

povolenie vydané na žiadosť odporcu a jeho manželky na novostavbu rodinného domu na pozemku
parcela č. XXXX/X v k.ú. Z. D. S. o zastavanej ploche XXX m2 a bytovej ploche XX,XmX pre ktorú bolo
vydané územné rozhodnutie dňa 30.12.1980 s tým, že stavbu bude vykonávať stavebník svojpomocne,
stavebný náklad bol uvedený vo výške 224.000,- Kčs a stavebný dozor mal vykonávať odporca.

Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Z. D. S. zo dňa 30.1.1986 súd zistil, že ide o kolaudačné
rozhodnutie pre odporcu s manželkou ktorým im bolo povolené užívať stavbu rodinného domu na O. X..

XXXX, k.ú. Z. D. S. postavenú na parcele č I. XXXX/XX.

Z geometrického plánu súd zistil, že bol vyhotovený dňa 7.8.1984 , týkal sa rodinného domu a garáže v
k.ú. Z. D. S. a výkaz výmer geometrického plánu sa týka pôvodného stavu parcely č. XXXX/XX - druh
pozemku „stavba“ a nového stavu parcely č. XXXX/XX o výmere XXXmX, druh pozemku „zastavaný,
dom, dvor, garáž“ , ako vlastníci sú uvedení navrhovateľka s odporcom.

Z účtovných dokladov - faktúry, pokladničné doklady, vyúčtovanie prepravného , súd zistil, že ide o
doklady z obdobia rokov 1981 až 1984 a sú za nákup a prevoz stavebného materiálu a vykonané
stavebné práce, pričom ako objednávateľ a platca je všade uvedené meno odporcu.

Z účtovného dokladu - dobropisu zo dňa 21.10.1981 súd zistil, že ako názov účtu je uvedené meno
odporcu a popis prípadu je uvedené - pôžička z FK asP-OSP Z. D. S. na novostavbu rodinného domu

20.000,-Kčs.

Z potvrdenky zo dňa 5.8.1987 súd zistil, že odporca zložil v hotovosti sumu 16.000,-Kčs v Slovenskej
štátnej sporiteľni.

Z výpisov z pôžičkového účtu Slovenskej štátnej sporiteľne súd zistil, že k decembru 1982 bol zostatok v
sume 74.828,-Kčs, k decembru 1983 bol zostatok v sume 93.229,50Kčs, k decembru 1985 bol zostatok

v sume 90.198,10Kčs, k decembru 1986 bol zostatok v sume 81.009,60Kčs, k decembru 1987 bol
zostatok v sume 54.865,10Kčs, k decembru 1988 bol zostatok v sume 44.189,90Kčs, k decembru 1989
bol zostatok v sume 33.226,30Kčs, k decembru 1990 bol zostatok v sume 21.981,80Kčs a k decembru
1991 bol zostatok v sume 10.433,80Kčs.

Z výplatných pások odporcu súd zistil, že v období od 3/1988 do 10/1992 mu boli z platu vykonávané

zrážky vo výške 1.000 Kčs označené ako „ pôžička „ a v sume 2.000,-Kčs označené ako „ sporenie
“ s tým, že v mesiaci 7/1992 nebola vykonaná zrážka sporenia a v mesiacoch 8/1992 až 10/1992
bola zrážka sporenia v sume 1.500,-Kčs , v mesiaci 10/1992 bola zrážka pôžičky v sume 598,-Kčs s
označením odporcu, že išlo o koniec stavebnej pôžičky.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na cene nehnuteľností ktoré mali byť

predmetom vyporiadania, súd ustanovil v konaní znalca, úlohou ktorého bolo stanoviť všeobecnú trhovú
hodnotu nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX,k.ú.Z.D.S.,atorodinnýdoms.č.XXXXnaparceleč.
XXXXazastavanéplochyanádvorianaparceleč.XXXXovýmereXXXmXvcelostistým,ževšeobecnútrhovú cenu nehnuteľností znalec určí so stavom ku dňu zániku BSM účastníkov konania t.j. ku dňu
25.06.2010 s prihliadnutím na trhové ceny nehnuteľností v súčasnosti.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Stanislava Žitaňana súd zistil, že rodinný dom

sa nachádza v meste Z. D. S. D. X.. O. . Pozemok na ktorom sa dom nachádza je rovinatý a
rodinný dom sa nachádza v lokalite jemu podobných rodinných domov. Je riešený ako podpivničený
s dvoma nadzemnými podlažiami - 1. nadzemné podlažie - prízemie a II. nadzemné podlažie -
poschodie. V suteréne sa nachádzajú 4 miestnosti - práčovňa, kotolňa, plynomerňa a skladové priestory.
Podzemné podlažie má zastavanú plochu vrátane prístavieb XX,XXmX, 1. nadzemné podlažie má

zastavanú plochu vrátane prístavieb XX,XmX a 2. nadzemné podlažie má zastavanú plochu XX,XmX.
Projektová dokumentácia stavby nebola poskytnutá, odporca poskytol znalcovi katalógové listy projektu
- samostatne stojací dvojpodlažný rodinný dom F.-XXXX-X v rozsahu pôdorys suterénu, prízemia,
poschodia, rez a pohľady. Skutočné dispozičné riešenie zodpovedá predloženým katalógovým listom s
výnimkou pôdorysu poschodia, kde je rozdiel oproti skutočnosti v tom, že priestor šatníka bol pričlenený
ku kúpeľni. Znalec konštatoval, že na dome nebola vykonávaná potrebná údržba a starostlivosť. Na

obvodových stenách a stropoch sú trhliny, ktoré naznačujú, že došlo k sadaniu stavby. Toto sadanie
bolo pravdepodobne spôsobené podmáčaním základov a to pri úniku vody z verejného vodovodu a pri
prívalových dažďoch - bola prekročená kapacita kanalizácie. O zaplavovaní objektu svedčia aj omietky
v suteréne. Z pohľadu ekonomickej prevádzky domu by bolo potrebné minimálne dom zatepliť a vymeniť
oknáajetakzrejmé,žedompotrebujerozsiahlurekonštrukciu,alejeobývateľný.Garážjepostavenána

pozemku parcela č. XXXX a je postavená v dotyku s rodinným domom, prístupná je od ulice výklopnou
garážovou bránou. Zastavaná plocha garáže vrátane prístavieb je XX,XXmX a z fotografií , ktoré sú
súčasťou znaleckého posudku, súd zistil, že garáž nie je označená žiadnym súpisným ani iným číslom.
Z katalógového listu F. - XXXX -X, ktorý je súčasťou posudku, súd zistil, že prízemie domu predstavuje
dennúčasťbytuaokremgarážeavstupov(hlavnéhoadodvora)obsahujeobývaciuizbusostolovaním,

izbu - pracovňu, kuchyňu so zásobárňou a WC. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu
76.486,92€ , po zaokrúhlení sumu 76.500,-€ s tým, že všeobecnú hodnotu domu s. p. XXXX určil vo
výške 63.338,49€, garáže na pozemku p. č. XXXX vo výške 3.967.64€, dreveného plotu s betónovou
podmurovkou vo výške 1.841,26€, vonkajších úprav vo výške 1.315,53€ a pozemku p. č. XXXX vo
výške 6.024,00€.

Z písomných vyjadrení realitných kancelárií, ktoré mali len súdom poskytnuté všeobecné informácie o
nehnuteľnosti, súd zistil, že predpokladaná trhová cena nehnuteľností - rodinného domu s pozemkom,
by sa pohybovala v rozpätí od 70.000,-€ až 80.000,- € resp. 80.000,-€ až 90.000,-€

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložilna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 121 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú
súčasťou pozemku.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že za trvania manželstva
nadobudli účastníci do svojho vlastníctva rodinný dom s pozemkom, ktoré sú predmetom vyporiadania,

nakoľko účastníci uzavreli manželstvo dňa 7. 4. 1979, stavebné povolenie bolo vydané dňa 21.8.1981 a
kolaudačnérozhodnutiedňa30.1.1986,atedavýstavbarodinnéhodomuprebehlazatrvaniamanželstva
a účastníci sú tak obaja zapísaní na liste vlastníctva. Súd neprihliadol na námietku odporcu, že
navrhovateľka sa nijako nezúčastnila na výstavbe domu a že dom vystavil on so svojimi príbuznými,
pretože práca odporcu spojená s výstavbou rodinného domu spočívajúca jednak v zabezpečení

potrebných dokladov, tovaru a služieb ako aj v samotnej realizácii výstavby, zodpovedá starostlivosti
navrhovateľky o rodinu a štyri maloleté deti pochádzajúce z manželstva, nakoľko je zrejmé, že kým
sa odporca venoval výstavbe rodinného domu, nemohol sa venovať starostlivosti o domácnosť a deti,
a došlo tak k prirodzenému rozdeleniu prác medzi navrhovateľkou a odporcom, pričom tak činnosť
odporcu, ako aj činnosť navrhovateľky smerovala k zabezpečovaniu potrieb ich rodiny. Súd považoval za

irelevantné tvrdenia odporcu, že pomoc pri výstavbe poskytli len jeho príbuzní, nakoľko túto skutočnosť
nijako nepreukázal a písomné vyhlásenia predložené v tomto konaní súd vyhodnotil ako účelovo
predložené, pretože boli vyhotovené v priebehu tohto konania dňa 6.6.2011, súrodenci odporcu sa
podrobne vyjadrili o rozsahu prác vykonávaných v rokoch 1981 - 1986, pričom svoje vyhlásenia neopreli
ožiadnerelevantnéskutočnostiataktiežnijakonepreukázali,žeodporcoviprenajímalistavebnénáradie,

titulom čoho si teraz, po 30 rokoch, uplatňujú nájomné. Predmetom bezpodielového spoluvlastnćtva sú
všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, a teda aj peniaze. Aj keď odporca preukázal, že z
jeho výplaty bola sťahovaná pôžička a že na všetkých účtovných dokladoch je uvedené len jeho meno,
nepovažoval súd túto skutočnosť za to, že išlo o výlučný majetok odporcu vynaložený na rodinný dom,
pretože finančné záväzky boli uhradené a mzda vyplatená za trvania manželstva, a teda išlo o spoločné

záväzky ako aj príjmy oboch účastníkov, tak ako príjem navrhovateľky bol spoločným príjmom. Odporca
nijako nepreukázal, že by pred uzavretím manželstva mal sumu 66.500,-Kčs, ktorá by tak mala byť v
jeho výlučnom vlastníctve a taktiež je bez právneho základu tvrdenie odporcu, že táto suma má dnes
hodnotu 35.000,-€. Bez právneho základu a za irelevantné považoval súd sumy odporcom vyčíslené
za užívanie auta a jeho odborné vedomosti. Snubné prstene neboli predmetom vyporiadania a keďže

sa jedná o veci slúžiace osobnej potrebe, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. Pozemok súd
považoval za predmet vyporiadania, pretože z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku
zo dňa 15.9.1981 mal súd preukázané, že toto právo bolo zriadené pre oboch účastníkov ako manželov
za trvania ich manželstva a uvedená dohoda je aj titulom nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle
listu vlastníctva. Kúpna cena za pozemok v sume 2.364,-Kčs bola zaplatená za trvania manželstva,

a teda zo spoločných prostriedkov manželov a tvrdenia odporcu podložené písomnými vyhláseniami
jeho súrodencov, že výlučne odporcovi darovali každý po 500,-Kčs na zaplatenie pozemku vyhodnotil
súd ako účelové, nepodložené nijakým relevantným dôkazom. Garáž súd zahrnul do vyporiadania,
pretože mal za to, že tvorí súčasť domu, čo je zrejmé jednak z geometrického plánu ako aj znaleckého
posudku, pretože je postavená v dotyku s rodinným domom a z katalógového listu je zrejmé, že je

súčasťou prízemia. Odporca nijako nepreukázal, že vlastníkom garáže je jeho brat a ústna dohoda
týkajúca sa nehnuteľnosti nemá právnu relevanciu. Na základe všetkých uvedených skutočností mal súd
za to, že predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktoré prikázal do
výlučného vlastníctva odporcu v zmysle návrhu navrhovateľky s poukazom na to, že odporca uvedené
nehnuteľnosti od roku 2004 , t.j. od doby kedy sa navrhovateľka od neho spolu s deťmi odsťahovala,

užíva sám. Pri určení ceny nehnuteľností vychádzal súd z ceny určenej znalcom, ktorú považoval za
objektívu a zohľadňujúcu všetky relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie ceny a
ktorá zodpovedá aj cenám uvedeným realitnými kanceláriami, ktoré ju určili len odhadom, nakoľko mali
k dispozícii len všeobecné informácie, ako aj cene vyjadrenej odporcom, ktorý vo svojom vyjadrení
k návrhu namietal cenu určenú navrhovateľkou v sume 120.000,-€ a mal za to, že objektívna cena

je 70.000,-€. Pri vyporiadaní vychádzal súd z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, preto navyrovnanie podielu navrhovateľky určil polovicu z ceny nehnuteľnosti, t.j. sumu 38.250€ , a túto sumu
vzhľadom na výšku, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 mesiacov.

O trovách účastníkov konania súd nerozhodoval, nakoľko si ich žiaden z nich neuplatnil.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/212/2010 súd zistil, že uznesením zo dňa 7.1.2011, právoplatným
dňa 28.1.2011, bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní o
vyporiadanie BSM a bol jej ustanovený advokát na ochranu jej práv a záujmov v osobe JUDr. Františka

Pitoňáka.

Keďže vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a odmena za podaný znalecký posudok, ktorá
bola znalcovi priznaná v sume 615,00€, bola poukázaná z prostriedkov štátu, súd rozhodol o trovách
štátu tak, že polovicu priznanej odmeny zaviazal zaplatiť odporcu a druhú polovicu nezaviazal zaplatiť
navrhovateľku, pretože táto bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Podľa Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. sa vyberá súdny poplatok z
návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo

výške 66 Eur a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%,
najmenej 66 Eur najviac 16. 596,50 Eur.

Keďže pri vyporiadaní BSM sa platí súdny poplatok za návrh a súdny poplatok za samotné vyporiadanie,
zaviazal súd odporcu zaplatiť polovicu zo súm týchto súdnych poplatkov, t.j. polovicu zo sumy 66,-€ a

polovicu zo sumy 3% z 76.500€ ( 3% zo 76.500€ = 2.295€ a 1 predstavuje 1.147,50€ ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.