Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martina Valentová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/226/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106223852
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2106223852.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka
5, Bratislava, proti odporcom: 1. H. R., nar. XX.X.XXXX, L. XX, V., 2. U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX,
V., 3. Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom J. F. XX, H., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Mesto
Martin, Mestský úrad, Námestie S.H. Vajanského 1, 036 49 Martin, 4. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XX, L., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. Martinou Lovrantovovu, Bernolákova
2036/25, 955 01 Topoľčany, za účasti vedľajšieho účastníka: HOOS, IČO: 42 176 778 Važecká 16, 080
05Prešov,zastúpenýJUDr.IgorŠafranko,advokát,ul.Sov.Hrdinov163/66,08901Svidník,ozaplatenie

1.998,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 35Rob/972/2006-59 zo dňa 24.4.2008.

Odporca v 1. rade, odporca v 3. rade a odporca v 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.221,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3.303,62 eur od 21.9.2006
do 22.9.2010 a zo sumy 803,62 eur od 23.9.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia druhého odporcu.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Odporcovia v 1., 3. a 4. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania, v sume 68,57 eur za zaplatený súdny poplatok, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa,

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, súdu doručeným dňa 03.10.2006, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 4.498,72 eur a 21,60 % úrok z omeškania z istiny 3.582,-
eur od 21.9.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania na základe uzatvorenej zmluvy o úvere zo
dňa 13.04.2004 uzatvorenej s odporcami v 1. a 2. rade, ku ktorému záväzku odporcovia v 3. a 4. rade
prevzali ručenie.

Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a vydal dňa 24.04.2008 platobný rozkaz v ktorom
odporcov v 1. až 4 rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.498,72 eur a

21,60 % úrok z omeškania z istiny 3.582,- eur od 21.9.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo
výške 269,87 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcom do vlastných rúk, preto súd uznesením č. k.
9Cb/226/2008 - 120 zo dňa 4.2.2010 vydaný platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

V priebehu konania bolo súdu preukázané postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s.r.o. zmluvou zo dňa 22.10.2008, preto sú na základe tejto právnej skutočnosti po splnení
zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p. pripustil zámenu navrhovateľa uznesením č.k.
9Cb/226/2008-129 zo dňa 29.4.2010 a ďalej v konaní pokračoval na strane navrhovateľa s touto
obchodnou spoločnosťou.

Podaním, súdu doručeným dňa 06.12.2010, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil
súdu, že podaný návrh v časti istiny 2.500,- eur a jej prislúchajúcemu príslušenstvu, berie späť, konanie

v tejto časti žiada zastaviť a ďalej trvá už len na návrhu zaviazať odporcov zaplatiť mu sumu 1.998,72
eur spolu s 21,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.582,09 eur od 21.09.2006 do 22.09.2010
a zo sumy 1.082,09 eur od 23.09.2010 do zaplatenia.

Uznesením zo dňa 9.2.2011 č.k. 9Cb/226/2008-182 súd zastavil konanie v časti istiny 2.500 eur spolu s
21,6 %-ným ročným úrokom z omeškania od 239.2010 do zaplatenia, čím predmetom konania zostala

pohľadávka navrhovateľa v sume 1.998,72 eur spolu s príslušenstvom.

Odporkyňa v 2. rade pred otvorením pojednávania vo veci samej poukázala na skutočnosť, že
úverovú zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa nikdy neuzatvárala a na zmluve sa jej podpis
nenachádza.

Podaním, súdu doručeným dňa 5.2.2013, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil

súdu, že podaný návrh berie späť vo vzťahu k odporkyni v 2. rade a voči nej žiada konanie zastaviť
a to z dôvodu pochybnosti ohľadne pravosti jej podpisu na úverovej zmluve. Vzhľadom na späťvzatie
návrhuvovzťahukodporkyniv2.radeakceptujúctakdispozičnéprávonavrhovateľaknávrhunazačatie
konania, súd konanie v súlade s citovaným ustanovením zákona, pred otvorením prvého pojednávania
vo veci samej voči odporkyni v 2. rade zastavil.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcunavrhovateľa,odporcuv1.rade,oboznámením
sa s predloženými listinnými dokladmi a listinnými vyjadreniami účastníkov konania ako aj celým
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa k predmetnej právnej veci uviedol, že po späťvzatí návrhu voči odporkyni
v 2. rade a rovnako po zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu vzhľadom na plnenie odporcu v 1.

rade v priebehu konania tak zostal predmetom konania návrh navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky
1.998,72 eur spolu s príslušenstvom. V tejto súvislosti opiera nárok o existenciu zmluvného vzťahu
odporcu v 1.rade s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe
uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 13.04.2004, na základe ktorej bol odporcovi v 1. rade poskytnutý
úver vo výške 100.000 Sk. Nakoľko úver prestal byť splácaný v dohodnutých mesačných splátkach,

došlo k jeho zosplatneniu a pohľadávka uplatnená v tomto konaní tak predstavuje návrh navrhovateľa
na vrátenie úverovej istiny spolu so zmluvnými úrokmi a poplatku za správu účtu v celkovej výške
1.082,09 eur pri zohľadnení čiastočného plnenia vo výške 2.500 eur, ktorá suma bola započítaná na túto
pôvodnú istinu pozostávajúcu z týchto nárokov. Ďalej si navrhovateľ uplatňuje aj riadny úrok vo výške
8,60 eur, pričom nevie upresniť, prečo tento úrok nie je súčasťou istiny vo výške 1.082,09 eur, ktorú

predstavujú aj zmluvné úroky, rovnako nevie vyšpecifikovať, čo je to ostatné príslušenstvo vo výške
269,87 eur, pokiaľ však ide o vyčíslený úrok z omeškania ako časť uplatnenej pohľadávky, tu skutočne
vychádzal navrhovateľ z jeho dohodnutej výšky, keďže zmluvný vzťah vychádzal z úverovej zmluvy
ako absolútneho obchodu, pokiaľ však súd zváži a posúdi vzťah pre postavenie odporcu v 1. rade ako
spotrebiteľa vo vzťahu k úroku z omeškania ako občiansko-právny, respektíve položený na občiansko-

právnom základe, bude akceptovať priznanie úroku aj podľa občiansko-právnej úpravy.Odporca v 1. rade k predmetnej právnej veci uviedol, že potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe predloženej zmluvy o úvere zo dňa 30.04.2004, z ktorej
čerpal úver 100.000 Sk, pričom ako ručitelia vystupovali odporcovia v 3. a 4. rade. Je pravdou, že

úver sa nesplácal, je preto nesporné, že je povinný zaplatiť navrhovateľovi úverovú istinu spolu s
úrokmi, uvedomuje si aj omeškanie tak, ako ho navrhovateľ uplatnil ho nesporuje, namieta však výšku
neprimerane vysokého úroku z omeškania. Obdobie omeškania a uplatnenie úroku z omeškania z
úverovej istiny a nezaplateného úroku podľa uplatnenia navrhovateľom však nesporuje.

Odporcovia v 3. a 4. rade boli na pojednávania riadne predvolávaní, doručenie mali vykázané, avšak

pojednávaní sa nezúčastnili a preto súd konal v ich neprítomnosti.

Súd tak z výsluchov účastníkov konania a ostatných vykonaných dôkazov zistil, že je medzi účastníkmi
konania nesporné, že bola uzatvorená úverová zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom v 1. rade, pričom odporcovia v 3. rade a 4. rade boli ručiteľmi predmetného zmluvného vzťahu.
Medzi účastníkmi konania je však sporné príslušenstvo predmetnej pohľadávky, pričom navrhovateľ
žiada priznať úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške a odporca v 1. rade žiada, aby súd priznal

úroky iba vo výške stanovenej podľa občiansko - právnych predpisov. Súdu zároveň nie je dostatočne
preukázaný titul, na základe ktorého si navrhovateľ v rámci príslušenstva žiada priznať aj sumu 8,60 eur
a ostatné príslušenstvo vo výške 269,87 eur.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch")

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná.Aknejdeoveciuvedenévodseku2,súdsimôžeosvojiťskutkovézisteniazaloženénazhodnom
tvrdení účastníkov.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do Slovenského
právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy,

pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a
dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka o osobitných predpisov.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je

absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa
ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie osobitného zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v

postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.

Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú

pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použite ustanovení Obchodného zákonníka,
a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka.
Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam,
kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania
dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu
ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho
poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku ( § 52 a nasl.) a zákonom o

spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti.

Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych
obchodov, aj do 15.1.2009 je potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže táto úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia.Ručiteľ je osoba, ktorá sa zaväzuje veriteľovi splatiť dlh, ak tak neurobí dlžník. Podľa obchodného
zákonníka sa ručiteľom stáva ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nesplní
určitý záväzok. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik

závisí od splnenia podmienky. Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za
celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v
primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho
veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení

konkurzu. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal
navrhovateľovi nárok vyplývajúci mu zo zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade,
v ktorom boli ručitelia odporcovia v 3. rade a 4. rade, pričom však nepriznal navrhovateľovi sumu 8,60 eur
a ostatné príslušenstvo vo výške 269,87 eur, keď ich nemal dostatočným spôsobom preukázané (ako
došlo k ustáleniu žiadaného vyčísleného úroku práve vo výške 8,60 eur a aké je to príslušenstvo v sume

269,87 eur, teda o aké konkrétne nároky ide, ako ustálené) a zároveň korigoval výšku navrhovateľom
uplatnených úrokov z omeškania tak, že ich priznal iba v zákonnej výške 10 % z dlžnej sumy vzťahujúcej
sa na obdobie počiatku omeškania odporcu v 1 rade so splácaním úveru, čo bolo hneď od začiatku,
teda k obdobiu od júla 2004 (t.j. pokiaľ vyčíslený úrok z omeškania ako súčasť istiny v sume 27 355,30
Sk je úrokom vo výške podľa zmluvy 21,60 % ročne, potom jeho nárokovateľná časť podľa rozhodnutia

súdu vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyššie je vo výške 10% ročne, t.j. 12 583,44 Sk, teda
417,69 eur). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na úverovú istinu 803,62 eur, vyčíslený úrok z omeškania
417,69 eur (istinu 8,60 a 259,10 eur ako nepreskúmateľnú a tým nepreukázanú mu súd nepriznal, tu
súd dáva do pozornosti § 120 ods. 4 O.s.p. v intenciách, ktorého boli účastníci súdom poučený) a
ďalej na zákonný úrok z omeškania vo výške 10 % ročne z priznanej úverovej istiny (teda už nie z

ďalej aj z vyčísleného úroku z omeškania, keďže úroky z omeškania nie je možné priznať z úrokov z
omeškania) 803,62 eur od 23.9.2010 do zaplatenia (teda odo dňa nasledujúceho po čiastočnom plnení
počas konania v sume 2500 eur) do zaplatenia a samozrejme z pôvodne uplatnenej úverovej istiny do
čiastočného plnenia počas konania v sume 3303,62 eur (2500 eur + 803,62 eur) od splatnosti úveru , t.j.
od21.9.2009dočiastočnéhoplneniapočaskonaniadňa22.9.2010.Vostatnejčastiistinyapríslušenstva

súd návrh ako nedôvodný vzhľadom na popísane zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, ktorý ustálil na 66 %, ako plnú úspešnosť vo vzťahu k
predmetu konania, v ktorej časti bolo konanie zastavené pre správanie sa odporcu v 1. rade, ktorý počas
konania plnil (pri použití § 146 ods. 2 veta druhá) a čiastočnú úspešnosť v ostatnej časti predmetu

konania v rozsahu priznanej pohľadávky (potom pokiaľ bol predmet konania istina 4498,72 eur a
neúspešnosť navrhovateľa v rozsahu tejto istiny v sume 777,41, tak jeho úspešnosť je 83%, čo po
odrátaní neúspešnosti 17% predstavuje celkovú úspešnosť 66%). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na
náhradu trov v rozsahu 66 % zo zaplateného súdneho poplatku 3130 Sk, t.j. 2065,80 Sk, čo predstavuje
68,57 eur. Nakoľko súdu neboli trovy konania vyčíslené procesnou stranou navrhovateľa do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, súd priznal navrhovateľovi ich náhradu s odkazom na znenie §
151 ods. 1,2 O.s.p. tak ako vyplývali zo spisu, samozrejme s výnimkou trov právneho zastúpenia, ktoré
musia byť uplatnené, pričom k ich uplatneniu navrhovateľ nepristúpil. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi priznanú náhradu trov konania k rukám jeho právneho
zástupcu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.