Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212596
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112212596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky T. N.,

N., bydliskom F. N. M., A. XXX/XX, t.č. C., Z., X/A W. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti
odporcoviW.N.,K.,bydliskomF.N.M.,W.S.XXX/X,t.č.C.,Z.,X/AW.A.,štátnemuobčanoviSlovenskej
republiky, zastúpenému JUDr. Vladimírom Giráškom, advokátom so sídlom Bratislava, Lazaretská 31,
o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Z.
N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov T. N., rod. S. a W. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. N. M., zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu V. F. N. M., vo zväzku 14, ročník 2003, na strane 52, pod poradovým
číslom 28, s a r o z v á d z a.

Maloletý Z. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a to tak, že navrhovateľka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého striedavo a to v týždňových intervaloch počnúc pondelkom v párnom týždni od 08.00 h. do
nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 08.00 h. a odporca je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch počnúc pondelkom v nepárnom týždni od 08.00 h.
do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 08.00 h.

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému Z. sumou po 100,- Eur mesačne, k rukám
navrhovateľky,vždydo15.dňakaždéhomesiacavopred,súčinnosťouodprávoplatnostitohtorozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že v poslednom období asi 2 rokov zistili,
že nie je pravdou, že jeden druhého milujú, že sa navzájom dobre poznajú a že svojimi povahovými
vlastnosťami sa k sebe hodia. Povahové rozdiely, záujmy a názory navrhovateľky a odporcu sa začali
vzďaľovať. Postupne každý začal žiť svoj vlastný život, v rámci ktorého zostalo pre toho druhého málo
miesta. Začali sa jeden druhému odcudzovať a ich jediným spoločným záujmom je ich maloletý syn Z..
Viackrát sa o vzťahu s odporcom navrhovateľka rozprávala a nakoniec obaja dospeli k presvedčeniu,

že sa už nemajú radi a ani spolu nechcú žiť. Už viac ako rok spolu intímne nežijú, komunikujú spolu
len v nevyhnutnej miere, viac-menej len o záležitostiach ich dieťaťa. V opatere syna sa striedajú podľa
toho, kto má voľno. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že od 01.06.2012 už nebudú spoločne ani bývať.
Vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, ale stále žijú v C. v jednej
malej dedinke v horách. Spolu s maloletým Z. by sa navrhovateľka rada z tejto dedinky odsťahovala,nakoľko vidí lepšiu perspektívu nielen pre seba, ale aj pre maloletého Z.. Potvrdila, že má nový vzťah s
priateľom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka trvala na svojom návrhu, ktorým žiadala
zveriť maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného vo výške 200,-

Eur mesačne.

Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil, že celú vec si veľmi dobre
premyslel a poukázal na príčinu zmien v správaní navrhovateľky, ktorá nastala vtedy, keď zomrel
navrhovateľke otec a kostol sa stal pre navrhovateľku všetkým. Potvrdil rozdielnosť ich záujmov. Lákal
navrhovateľku na rôzne športové akcie, ktoré však ona odmietla s poukazom, že je lepšie ísť do kostola

a modliť sa. V súvislosti s touto zmenou v správaní navrhovateľky začal do ich domácnosti častejšie
prichádzať postarší človek menom B., s ktorým je navrhovateľka už dlhoročnou priateľkou a stal sa aj jej
krstným otcom po tom, čo po smrti svojho otca sa navrhovateľka rozhodla dať pokrstiť. Odporca uviedol,
že priateľ B. prechovával k navrhovateľke zrejme platonickú lásku. Poukázal na to, že priateľ B. vadil
nielen jemu, ale aj navrhovateľkinej matke a navrhovateľkinmu bratovi. Navrhovateľka sa pripravovala
na krst a tým vznikali medzi nimi rozdiely. Odporca nemal nič proti krstu navrhovateľky, ale poukázal na

celkovú zmenu v správaní sa navrhovateľky. Odporca vzal na vedomie skutočnosť, že navrhovateľka si
našla priateľa, s ktorým v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti a súhlasil s rozvodom manželstva.

Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, oboznámením potvrdenia o ich poslednom
spoločnom bydlisku, sobášnym listom a rodným listom mal. Z. mal za preukázané, že obaja účastníci
sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. N.

M., pred matričným úradom V. F. N. M.. U oboch išlo o manželstvo prvé, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX
narodilvC.T.,vmesteA.,maloletýZ.N..PoslednéspoločnébydliskomaliúčastnícivobvodeOkresného
súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia,

kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva
rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný
stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým,
že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav,
kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne rozvrátené , môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve
účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi
sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja
účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa prestali
stýkať a po dohode zabezpečujú striedavú starostlivosť o mal. Z., narodeného z ich manželstva. Tento

rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už po dlhšiu dobu. Príčinou narušenia riadneho spolužitia
bolo predovšetkým hľadanie šťastného života navrhovateľkou, ktorý videla vo svojom novom vzťahu s
jej súčasným priateľom. Účastníci konania hodnotili priebeh trvania manželstva v zásade súhlasne a
obaja súhlasili s rozvodom manželstva. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v júni 2012 a
v súčasnosti žije v podnájme, spolu s maloletým Z. a svojim priateľom, v prenajatom rodinnom dome.

Odvtedy nedošlo k obnoveniu spolužitia a ani jeden z účastníkov už o manželstvo neprejavil záujem.
Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech
mal. Z., nakoľko rodičia majú k nemu veľmi dobrý vzťah a snažia sa mu aj za súčasných podmienok
vytvoriť prostredie vhodné pre jeho rast a rozvoj.Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedlikvážnemurozvráteniuvzťahovmedzimanželmiaprirozhodovanínaneprihliada.Priposudzovaní
miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.

Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu
manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24
ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov
maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).

V ďalšej časti sa súd zaoberal rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov konania k mal.

Z.. Až do rozvodu manželstva výchovu mal. Z. zabezpečovali obaja účastníci na základe vzájomnej
dohody. O úprave práv a povinností mal. Z. na čas po rozvode manželstva sa však účastníci nevedeli
dohodnúť. Navrhovateľka žiadala, aby súd zveril maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti a odporcovi
určil povinnosť platiť na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne. Nesúhlasila s návrhom odporcu zveriť
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s poukazom na to, že sa mieni z dedinky, v ktorej teraz

žijú a odporca je teda v blízkosti maloletého, odsťahovať a striedanie by bolo prakticky nemožné.
Potvrdila, že rozhodne nemieni maloletému Z. brániť v stretávaní sa s otcom, lebo aj napriek tomu,
že nežijú v spoločnej domácnosti, vždy mali dobré vzťahy na to, aby sa o stretávaní sa Z. s otcom
dohodli. Striedavú starostlivosť si však navrhovateľka nevedela predstaviť z praktických dôvodov s
poukazom na pracovné povinnosti odporcu. Odporca nesúhlasil so zverením maloletého Z. do osobnej

starostlivosti navrhovateľky, ale žiadal, aby súd zveril maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov s týždenným intervalom striedania. Striedavú osobnú starostlivosť si vedel predstaviť a
poukázalnato,žestáležijúvjednejdedinevovzdialenostiasi100metrovvzdušnoučiarou.Vsúčasnosti
je navrhovateľka N., ale pokiaľ sa zamestná, je ochotný sa prispôsobiť a nájsť si prácu tak, aby mohla
byť zabezpečená starostlivosť o maloletého aj z jeho strany. Pokiaľ by sa jednalo o cestu trvajúcu 30

minút, nie je takáto cesta pre neho žiaden problém. Striedanie sa v týždňových intervaloch žiadal s
poukazom na výhodnosť pre navrhovateľku.

Podľa § 24 ods. 1, Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2, Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 3, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa 25 ods. l,2 toho času platného Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s

maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú
o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1-5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Kolízny opatrovník odporučil pojednávanie odročiť na obdobie 3 mesiacov, počas ktorého by účastníci
vyskúšali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého Z. s tým, že po uvedenom období obaja účastníci
súdu oznámia, ako prebieha starostlivosť o mal. Z. a navrhnú úpravu práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode.

Vdanomprípadesúdvsúladesust.§24ods.2poslednávetaZákonaorodineskúmal,čibudestriedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že je v
záujme maloletého Z., aby ho súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podľa návrhu
odporcu s poukazom na doterajšie veľmi dobré vzťahy účastníkov a ich dohody vo veci starostlivosti
práve pri výchove maloletého, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj sama navrhovateľka. Vzhľadom na

skutočnosť, že navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, nemá žiadny príjem a odporca má príjem
vo výške cca 1300 až 1500 Eur mesačne, určil súd odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
Z. k rukám navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

V zmysle § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o

rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Keďže v predmetnej veci neboli zistené žiadne také pomery účastníkov, či okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali priznanie trov konania a ani jeden z účastníkov si trovy neuplatňoval, aplikoval súd pri
rozhodovaní o trovách konania predtým citované zákonné ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebnýpočet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

- má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne plnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.