Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209126
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112209126.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: F. Š., rod. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom W., K. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove,
Masarykova 2 p r o t i žalovanému: Q. H., N.. XX.X.XXXX, A. C. M. Š., B. XX, C..Č.. W., Z. XX, o
zaplatenie 2.500 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 362,88 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 68,04 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.2.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.4.2012 do
zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,68 Eur od

1.6.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.7.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy
22,68 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, 8,75%
ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.11.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,68
Eur od 1.1.2013 do zaplatenia 8,75% ročne zo sumy 22,68 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasažalobouzodňa26.3.2012domáhalatitulomvráteniapôžičkyzaplatenia2.500Eursúrokmi

z omeškania 9% ročne z uvedenej sumy od 1.1.20112 do zaplatenia.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uznal pôžičku len čiastočne a to pokiaľ ide o sumu 1.800 Eur s tým,
že splatnosť bola dohodnutá tak, že dlh vráti, keď bude zarábať tak, ako aj pri pôžičke 100 Eur, ktorú
žalobkyňa poskytla jeho sestre. Ohľadom zvyšnej sumy 600 Eur sa vyjadriť nevedel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom Okresného riaditeľstva PZ Prešov
ČVS:ORP-40/OEK-PO-2012 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci mali v minulosti dôverný vzťah, počas ktorého žalobkyňa viackrát poskytla žalovanému
finančnéprostriedky.Medziúčastníkmibolonesporné,ževoktóbri2010požičalažalobkyňažalovanému
sumu 400 Eur a dňa 9.9.2011 sumu 1.400 Eur. Žalovaný potvrdil, že v oboch týchto prípadoch išlo opôžičku. Pri pôžičke 400 Eur sa účastníci zhodli aj na tom, že žiadnu splatnosť si nedohodli. Samotná
žalobkyňa prehlásila, že výslovne sa dohodli na tom, že žalovaný pôžičku vráti, ak bude môcť. Tá istá
dohoda ohľadom vrátenia pôžičky bola podľa nej uzavretá aj pri pôžičke sumy 600 Eur, ku ktorej malo

dôjsť 11.7.2011. Žalovaný sa však k tejto transakcii nevedel vyjadriť.

Nesporná bola pôžička sumy 1.400 Eur dňa 9.9.2011. Žalobkyňa vtedy zobrala na seba úver zo
Slovenskej sporiteľne a.s., ktorý mala splácať 10 rokov po 22,68 Eur, prvá splátka činila len 12,34
Eur. Vzhľadom na exekúcie voči žalovanému, uvedený úver nemohol čerpať sám žalovaný. Účastníci
ohľadom dohody o splatnosti tejto pôžičky vypovedali rôzne. Podľa žalobkyne žalovaný mal jej

pravidelne mesačne od septembra 2011 splácať mesačne splátky minimálne v tom rozsahu ako boli
dohodnuté jej splátky v úverovej zmluve, teda minimálne po 22,68 Eur. V prípade, ak by žalovaný zarobil
mesačne viac ako 100 Eur, mal jej zaplatiť ešte 20% zo svojho zárobku nad spomínaných 100 Eur.

Na druhej strane žalovaný tvrdil, že uvedené splátky 22,68 Eur mesačne boli dohodnuté pre prípad, ak
bude zarábať.

Posledná pôžička 100 Eur zo dňa 2.8.2011 bola poskytnutá sestre žalovaného F. A.. Účastníci zhodne

uviedli, že túto pôžičku mala vrátiť žalobkyni žalovaná a až v prípade, že tak neurobí, že pôžičku vráti
žalovaný, opäť až vtedy, ak bude môcť. Túto skutočnosť uviedla samotná žalobkyňa.

Žalobkyňa podala na žalovaného aj trestné oznámenie. Vyšetrovania sa viedlo na OR PZ, odbore
kriminálnej polície Prešov pod ČVS: ORP-40/OEK-PO-2012. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa
30.1.2012bolavecpodozreniazprečinupodvoduodmietnutá,nakoľkoneboldôvodnazačatietrestného

stíhania z dôvodu, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto prečinu a to konkrétne jeho
subjektívna stránka. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.2.2012.

Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak nejde o veci uvedené v ods.
2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd mal za preukázanú pôžičku žalobkyne žalovanému

vo výške 400 Eur v októbri 2010 a vo výške 1.400 Eur dňa 9.9.2011. Ďalšia pôžička z 11.7.2011 vo výške
600 Eur zatiaľ nebola preukázaná, avšak vzhľadom na prijatý právny záver súd nepovažoval za potrebné
ju preukazovať v tomto štádiu konania, bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa § 657 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“).

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa 564 OZ ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Pri nespornej pôžičke vo výške 400 Eur, ale aj pri spornej pôžičke vo výške 600 Eur podľa tvrdenia
samotnej žalobkyne (v prvom prípade aj podľa zhodného vyjadrenia žalovaného) sa účastníci dohodli
tak, že plnenie dlhu bolo ponechané na vôli dlžníka (formulácia „vráti pôžičku, ak bude môcť“). Pri

takejto dohode, keď je plnenie dlhu ponechané na vôli dlžníka, nie je možné úspešne žalovať o vrátenie
požičanej sumy, keďže nenastala splatnosť dlhu, ale možno žalovať len o určenie jeho splatnosti s
poukazom na § 564 OZ. Z uvedených dôvodov žaloba v tejto časti je predčasná a preto ju súd musel
zamietnuť.

Neúspešná bola žalobkyňa aj v časti o vrátenie pôžičky 100 Eur, pri ktorej možno poukázať opäť na

vyššie uvedenú argumentáciu, navyše však v tomto prípade chýba aj pasívna legitimácia žalovaného.
Účastníci totiž zhodne uviedli (s poukazom na § 120 ods. 3 O.s.p. súd si osvojil toto skutkové zistenie),
že žalobkyňa požičala túto sumu sestre žalovaného a teda len ona má túto pôžičku vrátiť. Zodpovednosť
žalovaného by nastala až v prípade jeho prevzatia dlhu podľa § 531 OZ alebo jeho pristúpenia k záväzku
jeho sestry podľa § 533 OZ.

Podľa § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho

miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 OZ, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 OZ zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Pri oboch vyššie citovaných právnych inštitútoch sa teda vyžaduje obligatórna písomná forma, ktorá
však nepochybne nebola splnená a preto žalovaný nezodpovedá za tento záväzok.

Inak súd posúdil pôžičku vo výške 1.400 Eur, ktorú potvrdil aj žalovaný. Podľa úverovej zmluvy, ktorou
žalobkyňa získala od sporiteľne uvedenú sumu a následne ju požičala žalovanému, žalobkyňa mala
platiť veriteľovi, teda sporiteľni, 22,68 Eur mesačne. Súd nemal dôvod neveriť jej tvrdeniu o tom, že
podľa dohody so žalovaným jej mal pravidelne tieto splátky uhrádzať.

Nepochybne išlo o inú situáciu ako pri predchádzajúcej pôžičke, keď žalobkyňa požičiavala žalovanému

peniaze, ktoré mala sama k dispozícii a v nižšej sume ako v prípade, keď sama splácala úver sporiteľni
a v podstatne vyššej sume. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak by bolo pravdivé a preukázané
tvrdenie žalovaného o tom, že splátky mal poukazovať žalobkyni až vtedy, ak zarobí, v takomto prípade
by súd musel dohodu o splatnosti pôžičky pre jej neurčitosť považovať v tejto časti za neplatnú s
poukazom na § 37 ods. 1 OZ.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Prizávereoneplatnostidohodyosplatnostiakočastizmluvyopôžičkenastupujerežimakoprineurčenej
splatnosti podľa § 563 OZ.

Podľa § 563 OZ ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V takomto prípade pri aplikácii § 563 OZ by žalovaný bol povinný pôžičku vrátiť nasledujúci deň po výzve
žalobkyne na jej vrátenie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 2782/2010 zo dňa 25.4.2012).

Žalobkyňa však tvrdila, že dohoda o splatnosti bola iná a to vo forme pravidelných splátok po 22,68 Eur
mesačne, avšak bez straty výhody splátok. Nesporné je aj to, že žalovaný uhradil len sumu 12,34 Eur
(iné úhrady žalovaný nevedel preukázať).

Žalobkyňa však nie je oprávnená požadovať vrátenie celej pôžičky 1.400 Eur, ale len splatných splátok
(§ 565 OZ). Zo strany žalovaného bola uhradená len znížená splátka za september 2011. Splatné sa
stali nasledujúce splátky teda od októbra 2011 do januára 2013 vrátane tohto mesiaca, čo predstavuje
362,88 Eur (16 mesiacov x 22,68 Eur). Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti.

Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal úroky z omeškania z prisúdenej sumy len od splatnosti jednotlivých priznaných splátok a v
súlade s dispozičnou zásadou upravenou v § 153 ods. 2 O.s.p., keďže sankčné úroky boli uplatnené až
od 1.1.2012. K tomuto dátumu boli splatné 3 splátky vo výške 68,04 Eur. Vzhľadom na to, že došlo k

zmene sadzby ECB, výška úrokov z omeškania od 11.7.2012 predstavuje už len 8,75 % p.a., preto od
nasledujúceho mesiaca boli úroky z omeškania priznané len v tejto výške a žaloba v prevyšujúcej časti
aj ohľadom úrokov z omeškania nad 8,75% od 1.8.2012 bola zamietnutá.

Súd zaviazal žalovaného k úhrade prisúdenej sumy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa
§ 160 ods. 1 vety prvej O.s.p. Nezistil dôvod pre postup podľa vety druhej citovaného ustanovenia.

Žalovaný minimálne od januára 2012 vedel o tom, že žalobkyňa sa domáha vrátania pôžičiek v trestnom
konaní a teda mal dostatok času zabezpečiť si financie na vyrovnanie dlhu. Navyše v roku 2012 mal
príjmy aj zo sprostredkovateľskej činnosti pre spoločnosť AXA, ktoré predstavovali 2.550 Eur.

Návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania ohľadom zabezpečenia výpisov z účtov alebo výsluchom
priateľky žalovaného a známej zo Žiliny súd považoval pre tento spor za irelevantné a preto návrh na

doplnenie dokazovania zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnila
len žalobkyňa, avšak vzhľadom na to, že bola neúspešná v prevažnej časti uplatneného nároku, súd jej
túto náhradu trov v zmysle citovaného ustanovenia nemohol priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.