Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/414/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210209969
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210209969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu G. L., P.. XX.X.XXXX,
Y. U., H. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Moyzesova č. 46, proti žalovanému U.S.Steel Košice, s.r.o. Vstupný areál U.S.Steel, Košice, IČO: 36
199 222, v konaní o stanovenie rozsahu zodpovednosti žalovaného na pracovnom úraze, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/64/2010-193 zo dňa 4.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil zodpovednosť žalovaného za úraz žalobcu v celom

rozsahu 100%. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 618,77 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa X.XX.XXXX, v rannej zmene, v prevádzke žalovaného - Divízny
závod Zušľachťovne a Obalová vetva, (ďalej DZ) vo výrobnej hale Kontižihárne č. 1 (ďalej len
KŽ) utrpel žalobca (zamestnaný ako predák KŽ č. l a 2) u žalovaného závažný pracovný úraz v
dôsledku devastačného poranenia dolnej končatiny pravého predkolenia a prišiel o väčšiu časť pravého
predkolenia pravej končatiny, ktorá mu bola bezprostredne po úraze amputovaná v nemocnici v Šaci.
Uvedený pracovný úraz mu bol spôsobený spolupracovníkom U. H., ktorý pri cúvaní vysokozdvižným

vozíkom typu R. XXX - C. - T. o hmotnosti 16 ton, ho pravou zadnou časťou tohto zariadenia zrazil
na zem a po páde na podlahu mu pravým zadným kolesom prešiel po pravej nohe, čím mu spôsobil
vyššie uvedené zranenie. Za toto nedbanlivostné konanie je voči U. H. vedené trestné konanie na
OkresnomsúdeKošiceII,preprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,2písm.a/Trestnéhozákona.
Predmetný úraz bol prešetrovaný žalovaným, príslušným Inšpektorátom práce, ako aj príslušnými
orgánmi činnými v trestnom konaní. Odškodňovacia komisia, na svojom zasadnutí XX.X.XXXX, v
súlade s ustanoveniami Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. prijala rozhodnutie, ktorým stanovila rozsah

zodpovednosti žalovaného na pracovnom úraze na 90 % a rozsah zodpovednosti žalobcu na 10 % s
odôvodnením, že žalobca porušil bezpečnostné predpisy tým, že počas chôdze do výstupného velína
KŽ 1 vstúpil do jazdnej dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka. Rovnaký názor zaujal aj Inšpektorát
práce Košice, ktorý vo svojom liste zo dňa XX.XX.XXXX, zn. XXXX/XX s názvom „Oboznámenie s
porušením bezpečnostných predpisov" uviedol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 12 ods. 2
písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v zmysle ktorého došlo k
nedodržaniu zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku, vstupomdo jazdnej dráhy vysokozdvižného vozíka. Medzi účastníkmi bol nesporný spôsob vzniku pracovného
úrazu, keď bolo zrejmé, že žalobca utrpel úraz pri jeho styku s vysokozdvižným vozíkom, ktorý sa
pohyboval cúvaním pri rýchlosti 14,4 - 15,8 km/h a žalobca sa nachádzal v jeho jazdnej dráhe, mimo

bezpečnostného chodníka. Spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, keď žalobca tvrdil, že vodič
vysokozdvižného vozíka ho nevidel a žalovaný tvrdil, že vodič ho sledoval cez pravé a ľavé spätné
zrkadlo a sledoval displej kamery pre cúvanie. Uviedol, že vodič, na pravej strane vozíka, si všimol
predáka, keď bol vo vzdialenosti asi 10 - 12 m od neho, žalobcu pri cúvaní sledoval a myslel si,
že pôjde po ceste, v blízkosti zvitkov smerom na výstup a nepočítal s tým, že mu vojde do jazdnej

dráhy. Z výpovede svedkov U. H. (vodiča) jednoznačne vyplynulo, že “...žalobcu nevidel, ani v spätnom
zrkadle ani kamerou. Zacítil, že poskočilo pravé zadné koleso a vtedy vozidlo zastavil. Zistil, že pri
cúvaní zachytil žalobcu, pribehol k nemu a povedal mu, že ho vôbec nevidel..." a rovnako vypovedal
aj svedok Ing. H. Š., keď uviedol, že bezprostredne po úraze rozprával s p. H., ktorý mu povedal
„Ja G. nevidzel". Súd na základe tvrdenia žalobcu a zhodných výpovedí svedkov dospel k záveru, že
vodič vysokozdvižného vozíka žalobcu pri cúvaní nevidel. Z dokazovania, podľa výpovede žalobcu on

pohybujúci sa vozík videl pri vstupnej bráne, teda minimálne vo vzdialenosti 32,5 m, ktorá vyplýva z
nákresu žalovaného (č. l. 157), kde je naznačená vzdialenosť od vstupnej brány po prechod, ktorý je
opatrený značkou STOP, z čoho je zrejmé, že vozík by mal pred prechodom zastať. Z dokazovania
však nevyplynula skutočnosť, aby vodič vozíka bol takto konal. Na základe uvedených skutočností
považoval súd prvého stupňa za nepravdivé tvrdenia žalovaného uvedené v Zápise zo zasadnutia

odškodňovacej komisie zo dňa XX.X.XXXX, v Záverečnej správe z vyšetrovania zo dňa X.XX.XXXX
v časti 5. popis úrazového deja, v Bezpečnostnej bleskovke, ako aj Protokolu inšpektorátu práce v
časti E. Charakteristika úrazového deja. Sporné medzi účastníkmi bolo tvrdenie žalobcu, že on sa
pri výkone svojej funkcie mohol pohybovať aj mimo bezpečnostného chodníka, pričom žalovaný tvrdil
podľa Postupu bezpečnej práce č. PBP - W. (č.l. 60) a podľa Kardinálneho pravidla KP-04 Postupu

bezpečnej práce pre profesiu predáka KŽ 1,2 podľa bodu 3.1. príchod do kabín KŽ 1,2 (č. l. 58)
sa žalobca mal pohybovať po vyznačených chodníkoch vo výrobných halách. Z výpovedí žalobcu
a svedkov M.. D. X., M.. X. U. W.., M.. H. Š. vyplynulo, že žalobca sa pri výkone svojej pracovnej
činnosti mohol pohybovať mimo bezpečnostného chodníka. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca v
čase úrazu sa nachádzal na mieste mimo bezpečnostného chodníka, kde sa nachádzať mohol bez

toho, aby porušil nejaký interný predpis žalovaného. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že žalobca
pri tejto činnosti nemohol dodržať ani bezpečnostnú vzdialenosť podľa KP-04 bod 2. Práca v priestore
pohybu mobilných zariadení č. 2.7., podľa ktorého sa mal pohybovať 3m od pohybujúceho sa zariadenia,
pretože vozík bol široký 2,7 m a šírka cesty, po ktorej sa vozík pohyboval je 3,92m, ako to vyplynulo
z nákresu žalovaného (č.l. 158) a technického preukazu vysokozdvižného vozíka. Žalovaný ako dôvod

čiastočnej liberizácie uviedol, že žalobca porušil zákon O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako
právny predpis SR a interné predpisy Kardinálne pravidlo práce, práca v priestore pohybu mobilných
zariadení a Postup bezpečnej práce W.. Súd zisťoval rozsah porušenia právnych predpisov § 12 ods.
2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia a interných predpisov žalovaného,
ktoré mal žalobca pri práci porušiť tým, že počas chôdze do výstupného velína KŽ 1 vošiel do jazdnej

dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka, ktorým bol zrazený a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. K
základným povinnostiam zamestnávateľa podľa ust. § 147 ods. 1 ZP je vydávať pravidlá bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými
má byť zamestnanec preukázateľne oboznámený. Vydané predpisy majú byť jasné a zrozumiteľné
a ich dodržiavanie a znalosť má byť preukázaná. V konaní bolo preukázané, že žalovaným vydané

predpisy sú kontraproduktívne, zamestnanci ich nemajú možnosť dodržať ani pri vynaložení všetkého
úsilia a nie je z nich zrejmé, či skutočne chránia zamestnanca. Tak tomu je aj v prípade, keď žalovaný
vyžadoval len podľa predpisu, aby sa žalobca pohyboval po bezpečnostnom chodníku, pričom žalobca
preukázal, že dodržanie tohto predpisu pre výkon jeho profesie nebolo možné (napr. pri kontrole zvitkov).
Ďalším príkladom nemožnosti dodržania predpisu, je povinnosť pre mobilné zariadenia pohybovať sa

rýchlosťou 5 km/h, pričom v týchto zariadeniach sa nenachádzali v čase vzniku úrazu tachometre
resp. obmedzovače rýchlosti, takže vodič skutočne nemohol vedieť akou rýchlosťou sa pohybuje. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca neporušil žalovaným označené interné
predpisy žalovaného, pretože tie sa buď pre výkon jeho profesie nevzťahovali alebo ak by bol podľa
nich postupoval, porušil by základné povinnosti zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne plniť

pokyny nadriadených (§ 81 ZP). Žalovaný o tom vedel, dodržiavanie týchto predpisov nevyžadoval a
nekontroloval ich dodržiavanie, čo vyplynulo z výpovedí vedúcich zamestnancov M.. Š., M.. X. U., M..
D. X.. Z výpovedí uvedených svedkov rovnako vyplynulo, že žalobca nikdy nebol upozornený alebo
inak stíhaný pre nedodržiavanie týchto predpisov. Na základe uvedených dôvodov sa žalovaný aničiastočne neliberalizoval podľa ust. § 196 ods. 2 písm. a/ ZP, pretože základným predpokladom zbavenia
sa zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené protiprávne
správanie sa žalobcu, ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutým úrazom, pričom dôkazné bremeno

je na strane žalovaného, ktorý musí preukázať, že žalobca porušil právne a interné predpisy, že tieto
predpisy porušil zavinene a s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený. Pre použitie
liberalizácie podľa ust. § 196 ods. 2 písm. c/ ZP je žalovaný povinný preukázať skutočnosť, že žalobca
pri výkone svojej činnosti si počínal ľahkovážne, prípadne v rozpore s obvyklým spôsobom správania.
Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo, alebo nebezpečné

riskovanie. Súd prvého stupňa skúmal, či konanie žalobcu možno takto označiť, pričom prihliadal na
jeho kvalifikáciu, nadobudnuté skúsenosti i dĺžku zamestnania. Z vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa zistil, že žalobca u žalovaného pracuje od roku XXXX a funkciu predáka Kontižihárne vykonával
X rokov. Súd považoval žalobcu za skúseného zamestnanca, ktorý s prihliadnutím na svoje skúsenosti
a vykonávanú profesiu vedel dostatočne odhadnúť nebezpečenstvo. Z výpovedí žalobcu vyplynulo, že
vysokozdvižný vozík videl pri vstupnej bráne KŽ, vo vzdialenosti 32,5 m. Úraz sa stal vo vzdialenosti

6,5 m ďalej od vstupnej brány a po tom ako žalobca zaregistroval vysokozdvižný vozík. Žalobca podľa
svojich vedomostí a skúseností správne predpokladal, že vysokozdvižný vozík túto vzdialenosť pri
bežnej, rýchlosti 5 km/h nemôže prekonať. Čas potrebný na prekonanej tejto vzdialenosti je minimálne
23 sekúnd bez predpokladu, že vysokozdvižný vozík nezastaví na značke STOP. Z textu zákona
vyplýva, že zamestnanec si musel byť vedomý, že svojím konaním môže spôsobiť úraz, vyžaduje sa

teda kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, spočívajúca v tom, že žalobca to vedel, prípadne vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti vedieť musel. Ďalšou podmienkou je (aj keď by konanie zamestnanca sa dalo
kvalifikovať ako riskantné a hazardné), aby išlo o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým
spôsobom správania sa zamestnancov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie len žalobca, ale
aj jeho nadriadení a ostatní zamestnanci si pri výkone práce bežne počínali tak, že sa pohybovali v

miestach mimo bezpečnostného chodníka, aj v tom mieste, kde sa úraz stal. Svedok U. H. uviedol, že
žalobcu bežne videl mimo bezpečnostného chodníka, medzi zvitkami. Ak si teda takýmto spôsobom
počínajú aj iní zamestnanci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata ust. § 196 ods. 2 písm.
c/ ZP. Žalobca nebol si vedomý toho, že si spôsobí úraz, keď nemohol predpokladať, že vysokozdvižný
vozík v takom krátkom čase sa dostane do jeho bezprostrednej blízkosti a rovnako si nepočínal v rozpore

s obvyklým spôsobom správania. Znalec Ing. M. L. (ktorý bol ustanovený v trestnom konaní vedenom
proti obžalovanému U. H.) v odbornom vyjadrení (č.l. 18 spisu) č. 2/10 určil rýchlosť pohybujúceho
sa vysokozdvižného vozíka v rozpätí 14,4 - 15,8 km/hod.. V odbornom vyjadrení pre účely občiansko-
právneho konania (č.l. 175 spisu) č. 39/11 znalec určil, že pri rýchlosti pohybujúceho sa vysokozdvižného
vozíka v rozpätí 14,4 - 15,8 km/h tento prešiel vzdialenosť 18,10 m za 4,51 resp. 4,12 sekúnd a ak by sa

pohyboval rýchlosťou 5 km/hod. túto vzdialenosť by prešiel za 13,02 s. Súd prvého stupňa navyše mal
za to, že vysokozdvižný vozík nemal byť vôbec v prevádzke, keď žalovaný si bol vedomý chýbajúceho
zadného skla na vozíku a z toho dôvodu zníženej resp. obmedzenej viditeľnosti vodiča. Súd konanie
žalobcu vyhodnotil ako bežnú neopatrnosť, slabšiu ostražitosť pri výkone práce, ktorá nemôže byť
sankcionovaná a žalovaný sa z uvedeného dôvodu nemôže liberalizovať. Súd prvého stupňa preto

dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa X.XX.XXXX je v
celom rozsahu, bez spoluzavinenia žalobcu, ktorý v rozhodný deň postupoval obvyklým spôsobom a
postupoval tak, ako postupujú všetci ostatní zamestnanci a neporušil pri tom žiadne právne a interné
predpisy.

Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§142ods.1O.s.p.azaviazalžalovanéhoknáhradetrovkonania,

ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátkou a žalobcom zaplatený súdny poplatok
z návrhu. Priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 519,27 eur a 99,50 eur za zaplatený súdny
poplatok, spolu trovy konania 618,77 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a
návrh zamietnuť alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a to že súd prvého stupňa
neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z písomných resp. ústnych prednesov účastníkov,
nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie ako aj nesprávne právne posúdil predmetnú vec. V
dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaný pri určení rozsahu zodpovednosti podľa ZP vychádzalzo všetkých zistení príčiny vzniku tohto pracovného úrazu. Súčasťou týchto zistení boli aj výpovede
žalobcu ako aj U. H. vodiča vysokozdvižného vozíka, ktorý spoluzavinil uvedený pracovný úraz. Podľa
výpovede žalobcu tento počas chôdze smerom k výstupu KŽ č. 1. netelefonoval a ani nevykonával

inú činnosť, ktorá by jeho obozretnosť, ostražitosť, či vnímanie okolia nejako ovplyvnila (str. 3 zápisu
z vypočutia zo dňa X.XX.XXXX). Uvedený zápis bol okrem žalobcu podpísaný aj Ing. U. inšpektorom
BOZP, ako aj p. J. - zástupkyňou zamestnancov. Podľa výpovede U. H. v čase pracovného úrazu
videl žalobcu vo vzdialenosti 10-20 m, taktiež v priestore medzi 1. a 2. zvitkom v sklade zvitkov a
nemyslel si, že mu žalobca skočí pod vozík resp. skočí do cesty. Súčasne sa vyjadril v tom zmysle,

že mu samotný žalobca potvrdil skutočnosť, že ho pred úrazom videl. Žalovaný pri rozhodovaní sa o
rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu nemohol vychádzať zo skutočností, ktoré prvý krát
odzneli zo strany žalobcu len v priebehu súdneho konania. Konkrétne ide o skutočnosť, že žalobca
údajne kontroloval zvitky uložené v sklade zvitkov, že šofér vysokozdvižného vozíka žalobcu nevidel
a pod. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a to tým, že sa
nedostatočne vysporiadal s rôznymi výpoveďami p. H., ktorý sa pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu

uviedol diametrálne odlišné stanovisko ako pri výpovedi na súde. Taktiež sa nedostatočne vysporiadal
so zmenenou výpoveďou žalobcu, ktorý si pri vyšetrovaní pracovného úrazu nespomenul na to, že
kontroloval zvitky a pri vypočutí na súde už uvedenú, nikým a ničím nepotvrdenú a nepreukázateľnú
informáciu o kontrole konštatoval ako fakt. V tomto zmysle je podľa žalovaného potrebné prihliadať
na vyššie uvedené tvrdenia žalobcu ako na účelovú obranu. Podľa názoru žalovaného je podstatnou

skutočnosťou v danom prípade otázka, či žalobca porušil ustanovenia § 12 ods. 2 zák. č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako aj, či porušil interné predpisy žalovaného a to konkrétne:

Postup bezpečnej práce (ďalej PBP) - Kardinálne pravidlo KP-04 Práca v priestore pohybu mobilných
zariadení a to okrem iného v bodoch:

1.1 Pred vstupom do priestoru určeného pre pohyb mobilného zariadenia sa uisti, že mobilné zariadenie

nie je je v pohybe.

1.2 Zároveň dávaj pozor na to, či nie je v činnosti zvuková a svetelná výstražná signalizácia mobilného
zariadenia.

2.1 Pri práci a pohybe v priestore pohybu mobilných zariadení sa uisti, či je vylúčený kontakt alebo
ohrozenie mobilným zariadením a či je pracovisko zabezpečené proti vstupu mobilných zariadení.

2.2 Prácu v priestore pohybu mobilných zariadení vykonávaj maximálne opatrne so zameraním na
možné ohrozenie. Dbaj na to, aby si mal vždy voľnú cestu k úniku.

E. W. XXXXX Bežné pracovné kroky pre profesiu Predák Kontižihárne (KŽ) č. 1 a 2, kde sa:

V bode 1.1 popisuje postup pohybu vo výrobných halách „Pri pohybe po výrobných halách
bezpodmienečne používaj vyznačené trasy (chodníky)! Celou cestou kráčaj opatrne, sleduj podlahu

po ktorej kráčaš ako aj dianie okolo seba, aby si mohol okamžite reagovať na prípadné
vzniknuté nebezpečenstvo! Veľkú pozornosť venuj premávajúcim vysokozdvižným motorovým vozíkom,
motorovým vozidlám ako aj prevážaným bremenám mostovými žeriavmi! Prechádzaj tak, aby v žiadnom
prípade si sa nezdržiaval pod prevážajúcim bremenom! Prípadné prekážky po trase bezpečne obíď,
nikdy ich nepreliezaj, nepodliezaj a pod. ! V časti nebezpečenstvo/ohrozenie sa k tomuto bodu uvádza

“Zrazenie motorovým vozidlom, zasiahnutie padajúcim bremenom, pošmyknutie sa, udretie, vyvrtnutie
spodných končatín.“

V bode 3.1 Príchod do kabín KŽ 1, 2 tohto PBP sa uvádza ďalší bod, ktorý bol porušený - „Po
vyznačených chodníkoch v výrobných halách sa dostaneš do jednotlivých kabín KŽ 1, 2“. V časti
nebezpečenstvo/Ohrozenie je k tomuto bodu uvedené „Zrazenie motorovým vozidlom, zasiahnutie

padajúcim bremenom, pošmyknutie sa, udretie, vyvrtnutie spodných končatín.“

S vyššie uvedenými internými predpismi bol žalobca preukázateľne oboznámený. Podľa názoru
žalovaného žalobca porušil vyššie uvedené právne aj interné predpisy platné u žalovaného. O danom
porušení predpisov zo strany žalobcu svedčí aj protokol Inšpektorátu práce Košice č. M.-XX-XX-X.X/P-G.-XX (ďalej len Protokol), ktorý na strane 4 v príčinnej súvislosti s udalosťou konštatuje
porušenie právnych a interných predpisov nielen šoféra vysokozdvižného vozíka U. H., ale aj žalobcu.
Inšpektorát práce Košice nezistil žiadne nedostatky zo strany žalovaného, ktoré by boli v príčinnej

súvislosti s udalosťou (pracovným úrazom). Žalovaný preto nerozumie odôvodneniu súdu uvedenému
na strane 17 Rozsudku, ak súd tvrdí, že „V konaní bolo preukázané, že žalovaným vydané predpisy
sú kontraproduktívne, zamestnanci ich nemajú možnosť dodržať ani pri vynaložení všetkého úsilia
a nie je z nich zrejmé, či skutočne chránia zamestnanca.“ Takýto záver je výsledkom nesprávneho
zhodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci.

Podľa názoru žalovaného interné predpisy, podľa ktorých sa zamestnanci majú pri pohybe a práci
uistiť, či im nehrozia nebezpečenstvá, ktoré sú v týchto predpisoch explicitne označené, podľa
ktorých si majú dávať pozor, pri pohybe kráčať opatrne, sledovať okolie, aby mohol zamestnanec
okamžite reagovať na zmeny, nemôžu byť kontraproduktívne. Práve naopak, takto formulované interné
predpisy majú za cieľ, čo najzrozumiteľnejšou formou upriamiť pozornosť zamestnancov na to, aby
pri každodennej činnosti venovali dostatočnú pozornosť aj otázke bezpečnosti práce, čo v konečnom

dôsledku znamená, že ich účelom je ochrana zamestnancov. Bolo by absolútne nesprávne tvrdiť, že
nejaký predpis je kontraproduktívny a to len napr. z dôvodu, že nejaký jednotlivec ho nedodržiava.
Žalovanému nie je z odôvodnia rozsudku zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záverom, ktoré
konkrétne dôkazy presvedčili súd o tom, že dané ustanovenia interných predpisov nie sú na ochranu
zamestnancov a pod.. V tomto smere je preto potrebné považovať rozsudok za nepreskúmateľný.

Taktiež zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.1.2011 (str. 5) je zrejmé, že žalobca vedel ako má
konať, ale z dôvodu údajnej veľkej vzdialenosti, ktorá sa rovnala približnej tej, ako bol prechod cez
jazdnú dráhu vysokozdvižného vozíka sa na bezpečnostný chodník nevrátil, ale bez toho, aby sa pred
prechodom cez jazdnú dráhu vysokozdvižného vozíka uistil, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo,
vkročil do jazdnej dráhy vysokozdvižného vozíka, kde došlo k stretu vysokozdvižného vozíka so

žalobcom. Žalovaný tiež nesúhlasí s názorom súdu, vysloveným v odôvodnení rozsudku, že žalobca
neporušil žalovaným označené interné predpisy žalovaného, pretože tie sa buď pre výkon jeho profesie
nevzťahovali alebo ak by bol podľa nich postupoval, porušil by základné povinnosti zamestnanca
pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca sa v
rámci svojej pracovnej činnosti nemá právo pohybovať v rámci celej výrobnej haly. Uvedená skutočnosť

však žiadnym spôsobom nepredstavuje výnimku ani liberačný dôvod z povinnosti (pravidla), že pri
pohybe aj pri výkone prác musel žalobca dodržiavať všetky predpisy, s ktorými bol oboznámený
a ktoré sa vzťahujú na ním vykonávané pracovné činnosti. Žalovaný preto opätovne poukazuje na
skutočnosť, že súd uvedené tvrdenie o jednoznačnom preukázaní toho, že žalobca neporušil interné
predpisy nemá ničím podložené a táto časť rozsudku je nepreskúmateľná. Taktiež pre žalovaného nie

je zrejmé, na základe čoho súd konštatuje, že „vysokozdvižný vozík nemal byť vôbec v prevádzke,
keď žalovaný si bol vedomý chýbajúceho zadného skla na vozíku a z toho dôvodu zníženej resp.
obmedzenej viditeľnosti vodiča“, keďže ani z Protokolu ani z interného vyšetrenia tento záver nevyplynul
a nebol podložený ani svedeckými výpoveďami. O nesprávnosti záveru o neschopnosti prevádzke
vysokozdvižného vozíka svedčí aj skutočnosť, že tento mal platný technický preukaz, vozík bol v čase

úrazu vybavený dvoma spätnými zrkadlami na kabíne vodiča, dvoma spätnými zrkadlami na predných
blatníkoch vozíka a funkčnou videokamerou umiestnenou na zadnom ráme vozíka na elimináciu tzv.
„mŕtvych uhlov“. Displej obrazu snímaného videokamerou je umiestnený v kabíne vozíka. Okrem toho
vozík mal funkčný oranžový maják, ktorý sa zapína automatiky po naštartovaní vozíka, výstražnou
zvukovou signalizáciou a spätnými svetlami pri cúvaní, ktoré sa zapínajú automatiky pri zaradení

spätnéhochoduvozíka. Žalovanývzmysleust.§196ods.2ZPnemázapovinnosťsústavnekontrolovať
dodržiavanie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa
názoru žalovaného ani M.. U. N. M.. X. N. M.. Š. nepotvrdili tú skutočnosť, že dodržiavanie predpisov
nevyžadovali a nekontrolovali (viď zápisnica z 24.5.2011, 4.10.2011 a z 22.3.2011). M.. U. potvrdil, že
žalobca neskontroloval a nepresvedčil sa, či môže vstúpiť do jazdnej dráhy vozíka (str. 10 zápisnice z

24.5.2011), M.. X. priamy nadriadený žalobcu potvrdil, že o rizikách na pracovisku žalobcu bol žalobca
preškolený (str. 2 zápisnice zo dňa 4.10.2011), že stret zamestnanca a vysokozdvižného vozíka je
možný (str. 3 zápisnice zo dňa 4.10.2011), M.. Š. potvrdil, akým spôsobom sa mal žalobca pohybovať
pri vykonaní údajnej kontroly zvitkov - „Podľa predpisov sa mal vrátiť späť na chodník a pokračovať
ďalej v chôdzi, podľa predpisov na vyznačených trasách (str. 4 zápisnice zo dňa 22.3.2011). Žiaden

zo spomenutých nadriadených neuviedol skutočnosť, ktorú uviedol súd na strane 17 rozsudku a to,
že „Žalovaný o tom vedel, dodržiavania týchto predpisov nevyžadoval a nekontroloval ich dodržanie,
čo vyplynulo z výpovedí vedúcich zamestnancov M.. Š., M.. U. N. M.. X.“. Preto žalovaný namieta, že
rozsudokvtejtočastijenepreskúmateľný.Jenepochybnéanesporné,žejednouzhlavnýchpríčinvznikupracovného úrazu bolo prekročenie rýchlosti vysokozdvižného vozíka. Uvedenú skutočnosť žalovaný aj
akceptovalpriurčenírozsahuzodpovednostizadanýpracovnýúraz.Určenierozsahuzodpovednostimá
ale zohľadňovať všetky príčiny, ktoré viedli k pracovnému úrazu, teda aj porušenie právnych a interných

predpisov, ktorých sa dopustil žalobca. 10% zníženie rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný
úraz je podľa názoru žalovaného opodstatnené a vystihuje skutočnosť, že k úrazu došlo z viacerých
príčin, z ktorej jednou bolo aj preukázateľné porušenie právnych a interných predpisov žalobcom.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaným tvrdené skutočnosti, na ktoré podľa jeho názoru prvostupňový súd neprihliadal resp. ich

opomenul zohľadniť sa však nezakladajú na pravde a sú zamerané len na jednostranné popísanie
rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na posúdenie žalobného návrhu. Žalovaný v podanom
odvolaní namieta, že prvostupňový súd nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a to tým, že sa
nedostatočnevysporiadalsrôznymivýpoveďamisvedkap.U.H.,ktorýprivyšetrovanípríčinpracovného
úrazu uviedol diametrálne odlišné stanovisko ako pri výpovedi na súde, ako aj s výpoveďou žalobcu,
ktorý pri vyšetrovaní pracovného úrazu dňa X.XX.XXXX nespomenul, že v sklade kontroloval zvitky

a pri svojej účastníckej výpovedi túto informáciu konštatoval ako fakt. V danom prípade ide zo strany
žalovaného o účelové tvrdenie poskytujúce obraz o charaktere a arogancii jeho zamestnancov, keď
žalobca bol žalovaným vypočutý jediný raz a to dňa X.XX.XXXX s odstupom niekoľkých hodín po ťažkom
pracovnomúraze.Akožalobcauviedolvosvojejúčastníckejvýpovedinapojednávaní,vzhľadomktomu,
že jeho zdravotný stav bol veľmi vážny, bol pod vplyvom množstva liekov, na túto výpoveď za prítomnosti

zamestnancov žalovaného si vôbec nepamätá. Podrobne sa k udalostiam zo dňa X.XX.XXXX vyjadroval
v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného pred vyšetrovateľom na Okresnom riaditeľstve PZ, ÚJKP
dňa X.X.XXXX, ktorý ako súčasť vyšetrovacieho spisu (ČVS: A.-XXXX/X-A.-U.-XXXX) bol pripojený k
spisuvkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceII ažalovanýmalmožnosťsobsahomtejtovýpovede
sa oboznámiť. Výpoveď žalobcu v trestnom konaní je zhodná s obsahom účastníckej výpovede v tomto

konaní a už v tejto výpovedi konštatoval, že v hale kontroloval zvitky. Žalovaný pri vyššie uvedenej
námietkeopomínaskutočnosť,žeužvZáznameoregistrovanompracovnomúraze,ktorývydalžalovaný
dňa XX.XX.XXXX pod značkou N. s opisom priebehu úrazu žalovaným jednoznačne nesúhlasil. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozsudku prvostupňového súdu v tom smere, že nie
je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru, že ustanovenia interných

predpisov nie sú na ochranu zamestnancov žalovaného, sú kontraproduktívne a nie je možné ich
dodržať ani pri vynaložení všetkého úsilia, má žalobca za to, že žalovaný aj napriek vykonanému
dokazovaniu nepripúšťa zistené nedostatky v jeho interných predpisoch, pričom poukazuje na ochranu a
bezpečnosť zamestnancov, ktorú majú tieto predpisy pri ich dodržiavaní garantovať. S vyššie uvedeným
všeobecným konštatovaním žalobca nesúhlasí, pričom opätovne poukazuje na konkrétne prípady

protichodnosti interných predpisov žalovaného, ktoré v konečnom dôsledku vo svojich svedeckých
výpovediach potvrdili aj svedkovia - samotní zamestnanci žalovaného. Žalobca sa preto v celom
rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu prezentovanými v odôvodnení rozsudku (napr.
Interný predpis vyžadoval, aby sa žalobca pohyboval po výrobnej hale po bezpečnostnom chodníku,
pričom z dokazovania - výsluchu zamestnancov žalovaného sa preukázalo že pracovné povinnosti si

žalobca nemohol plniť bez toho, aby bezpečnostný chodník neopustil). Námietku žalovaného považuje
žalobca v tomto smere za nedôvodnú najmä, keď samotný žalovaný porušil množstvo bezpečnostných
predpisov (napr. je stanovená maximálna povolená rýchlosť pre mobilné zariadenia, avšak mobilné
zariadenia nemajú namontované rýchlomery a pod.). Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta skutkové
zistenie prvostupňového súdu o jednoznačnom preukázaní, že pri výkone svojej práce neporušil žalobca

žiadne interné predpisy, zároveň namieta zistenie súdu o nevyžadovaní a nekontrolovaní dodržiavania
predpisov zo strany zamestnancov žalovaného, žalobca má za to, že vykonaným dokazovaním na súde
prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že ako zamestnanec žalobca dodržal pri plnení svojich
pracovný povinností všetky predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedená
námietka žalovaného vyznieva paradoxne za situácie, keď vykonané dokazovanie preukázalo na druhej

strane množstvo porušení bezpečnostných predpisov zo strany žalovaného, ktorý bezprostredne po
ťažkom pracovnom úraze žalobcu prijal množstvo bezpečnostných opatrení (namontovanie rýchlomerov
a obmedzovačov rýchlosti do mobilných zariadení, prijatie zákazu cúvania mobilných zariadení a pod.).
Na uvedené nedostatky, ktoré boli po pracovnom úraze žalobcu odstránené v rámci projektu „Podpora
myšlienky“ upozorňoval žalobca dávno pred pracovným úrazom. Námietku žalovaného o nesprávnosti

skutkových zistení súdu o nevyžadovaní a nekontrolovaní dodržiavania predpisov zo strany žalovaného
považuje za nedôvodnú, keďže ju opiera o z kontextu vytrhnuté časti výpovedí svedkov M.. Š.A.,M.. U. N. M.. X., ktorí ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z pojednávaní potvrdili, že žalobca ako
predák pri plnení svojich pracovných povinností sa musel nevyhnutne pohybovať po celej výrobnej
hale KŽ 1, rovnako musel vstupovať do jazdnej dráhy VZV a aj v danom prípade postupoval obvyklým

spôsobom. Všetci traja zamestnanci zhodne potvrdili, že žalobca bol spoľahlivým zamestnancom,
ktorý nebol nikdy napomínaný za porušovanie akýchkoľvek predpisov, vrátane bezpečnostných. Pokiaľ
žalovaný nesprávnosť skutkových zistení prvostupňového súdu vidí v nesprávnych záveroch súdu o
neschopnosti prevádzky vysokozdvižného vozíka, pričom poukazuje na platnosť technického preukazu
VZV, vybavenie VZV spätnými zrkadlami, funkčnosťou videokamery a funkčnosťou majáku a rovnako

poukazujenaskutočnosť,žechýbajúcezadnésklonespôsobilonemožnosťpoužívaniadanýVZV,vyššie
uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore s jeho internými predpismi, podľa ktorých predpis týkajúci
sa prevádzky motorových vozíkov stanovuje, že užívateľ motorového vozíka môže používať motorový
vozík, ak je daný vozík v 100% technickom stave a v prípade zistených resp. oznámených závad na
motorovom vozíku je užívateľ povinný zaistiť okamžite odstránenie týchto závad. Zadné sklo na VZV,
ktorépodľanázoružalovanéhonebránilovjehoužívaní,chýbalocca2týždneažalovanýtoodôvodňoval

tým, že náhradné sklo nemajú. Zaujímavosťou je, že bezprostredne po úraze žalobcu bolo zadné sklo
vymenené v priebehu niekoľkých hodín resp. niekoľkých minút. V zápisnici o obhliadke miesta činu
nie je ani zmienka o chýbajúcom zadnom skle nahradenom omotanou potravinovou fóliou, ktorá podľa
výpovede svedka U. H. výrazne znížila jeho viditeľnosť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej

lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. ako aj konanie mu
predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne
vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a s
poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaného nie sú dané.

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p. a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Žalovaný v odvolaní
poukazuje na výpoveď svedka U. H. s ktorým bol urobený zápis, žalovaným a podľa jeho svedeckej
výpovede v tomto konaní (č.l. 140-142 spisu) mal byť „prepožičaný na výpomoc do Kontižihárne“ pred
týmto súdnym konaním vypovedal pri vyšetrovaní pracovného úrazu pred vyšetrovateľom ako aj v
U.S.Steele.

Žalovaný doložil do spisu zápis z vypočutia svedka U. H., až ako prílohu k odvolaniu. V Protokole
Inšpektorátu práce Košice č. M.-XX-XX-X.X/P-G.-XX (č.l. 51-53 spisu) sa uvádza, že vodič motorovéhovozidla U. H. uviedol, že pri cúvaní zo vstupného úseku smerom na výstup zbadal vo vzdialenosti 10m
- 20m od vozíka osobu, ktorá bola na chodníku pri komunikácii určenej pre pohyb vozíka. Ďalej mal
uviesť, že danú osobu pri cúvaní sledoval a myslel si, že pôjde po ceste v blízkosti zvitkov smerom na

výstup a nepočítal s tým, že mu vojde do jazdnej dráhy. Svedok v konaní vypovedal (č.l. 140-142 spisu)
„Žalobcu som nevidel ani v spätnom zrkadle ani v kamere a pri cúvaní som zacítil, že poskočilo prvé
zadné koleso a vtedy som vozidlo zastavil. Zistil som, že pri cúvaní som zachytil žalobcu, pribehol som k
nemu a povedal som mu, že som ho vôbec nevidel. On mi povedal, že ma videl pod bránou. Brána je na
vstupe, je to začiatok haly a ďalšia brána je koniec haly. Táto vzdialenosť je približne 10-15m.“ Že svedok

žalobcu nevidel, potvrdzuje aj výpoveď svedka Ing. H. Š. (č.l. 116 spisu) „Môžem potvrdiť to, že som sa
s pánom H. rozprával a spýtal sa ho na to, čo sa stalo a p. H. mi na to odpovedal, že žalobcu nevidel“.

Právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní, keď bol v konaní vypočutý tento svedok
nenamietal rozpornosť jeho výpovede s jeho vyjadrením, teda interným vyšetrením pracovného úrazu
žalovaným a zápis z vypočutia svedka U. H. v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na závery Protokolu Inšpektorátu práce Košice M.-XX-XX-

X.X/P-G.-XX, ktorý na strane 4 v príčinnej súvislosti s udalosťou konštatuje porušenie právnych a
interných predpisov nielen šoféra vysokozdvižného vozíka U. H., ale aj žalobcu, pričom Inšpektorát
práce Košice nezistil žiadne nedostatky zo strany žalovaného, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s
udalosťou (pracovným úrazom), súd prvého stupňa sa v procese dokazovania dodržiavaním a kontrolou
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci z hľadiska naplnenia predpokladov v

zmysle § 196 ZP zaoberal, túto otázku skúmal a v tomto smere vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O.s.p.. Stanovisko Inšpektorátu bezpečnosti práce k príčinám úrazu neberie zreteľ na
množstvo porušených bezpečnostných predpisov zo strany žalovaného (nenamontovanie rýchlomerov
a obmedzovačov rýchlosti do mobilných zariadení, cúvanie mobilnými zariadeniami). Rovnako ako súd
prvého stupňa ani odvolací súd sa nemôže stotožniť so stanoviskom Inšpektorátu práce Košice, že

chýbajúca sklenená výplň zadnej časti kabíny vysokozdvižného motorového vozíka nahradená PVC
fóliou je síce nedostatkom, ale nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Pokiaľ žalovaný
v odvolaní namieta terminológiu použitú súdom v odôvodnení rozsudku na strane 17, kde používa
pojem „kvalifikovanej ľahkomyseľnosti“, ktorý podľa žalovaného zákonník práce ani iný právny predpis
nepozná, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu, kde uvádza, „aj keby

nedošlo k porušeniu vyššie uvedených predpisov žalovaného bolo by naplnené ust. § 198 Zákonníka
práce o zbavení sa časti zodpovednosti zamestnávateľa, lebo žalobcovi vznikla škoda preto, lebo si
počínalvrozporesobvyklýmspôsobomsprávaniasatak,žejezrejmé,žehocineporušilprávnepredpisy
alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné
predpisy,konalľahkomyseľneamuselsipritombyťvzhľadomnasvojukvalifikáciuaskúsenostivedomý,

že si môže privodiť ujmu na zdraví.“

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že niektoré ustanovenia interných
predpisov sú kontraproduktívne a nie je možné ich dodržať ani pri vynaložení všetkého úsilia, keďže
v konaní pred súdom prvého stupňa bolo napr. preukázané, že jeden interný predpis vyžadoval, aby
sa žalobca pohyboval po výrobnej hale len po bezpečnostnom chodníku, pričom pracovné povinnosti

(kontrolu zvitkov) nemohol žalobca plniť bez toho, aby bezpečnostný chodník neopustil. Z vykonaného
dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo aj to, že na niektorých miestach vysokozdvižné motorové
vozíky vzhľadom k svojej veľkosti zasahovali aj do vyhradeného chodníka. Rovnako neobstojí odvolacia
námietka žalovaného, že rozsudok je nepreskúmateľný pokiaľ súd na strane 17 rozsudku uviedol, že
z výpovedí vedúcich zamestnancov M.. Š., M.. X. U., M.. D. X. vyplynulo, že žalovaný dodržiavanie

týchto predpisov nevyžadoval a nekontroloval ich dodržiavanie. Naopak aj odvolací súd sa stotožňuje s
vyhodnotením vykonaného dokazovania, že z výpovedí uvedených svedkov vyplynulo, že žalobca nebol
upozorňovaný alebo stíhaný pre nedodržanie týchto predpisov. Žalovaný nepreukázal, že kontroloval
dodržiavanie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne,
teda ak kontroloval žalobca zvitky, potom sa mal vrátiť na bezpečnostný chodník a tak sa dostať do

výstupnej kabíny po vyznačených trasách. Napokon aj priamy nadriadený žalobcu M.. H. Š. vo svojej
svedeckej výpovedi č.l. 113 spisu na otázku súdu, akoby v danom prípade postupoval svedok uviedol
„neviem ako by som postupoval v danom prípade, podľa predpisov by som sa mal vrátiť späť na chodníka pokračovať ďalej v chôdzi, podľa predpisov po vyznačených trasách. Dodávam, že možno by som to
tak neurobil.“

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na výpoveď žalobcu pri vyšetrovaní pracovného úrazu, zdravotný

stav žalobcu ako aj vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní uviedol bol vážny, bol pod vplyvom
množstva liekov.

Súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli ako to tvrdí v odvolaní
žalovaný a nedopustil sa ani logických rozporov pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Neobstojí ani
odvolacia námietka žalovaného, že nesprávne právne posúdil vec pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok vo veci samej ako vecne správny
potvrdil. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd i výrok rozsudku o trovách konania.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola účastníkom priznaná, pretože žalobca trovy odvolacieho
konania síce uplatnil, ale právna zástupkyňa žalobcu ich nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní (§ 151
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.) od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.