Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211200417
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2211200417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, zast.: Mgr.
Martinom Jánským, advokát so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: R. Y., O.. XX.XX.XXXX, V.
B. XXX/XX, Z. B., zastúpený opatrovníkom OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so
sídlom Šrobárova 2676/30, Poprad o zaplatenie 3 316,71 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 905,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 905,63 eur odo dňa 23.09.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania pozostávajúcu zo
súdneho poplatku za návrh vo výške 54 eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu

vo výške 124,15 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalovaným návrhom doručeným súdu dňa 12.01.2011 od žalovaného domáha zaplatenia
sumy 3.316,71 eur s príslušenstvom.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
uzavretej dňa 25.09.2007 nazvanej Leasingová zmluva č LZF/07/80416. Porušením povinnosti platenia
nájomného vyplývajúcej zo zmluvy mal vzniknúť žalobcovi v zmysle čl. Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nárok na neuhradené peňažné záväzky vrátene
príslušenstva,náklady,škodyaďalšieoprávnenénárokyvyúčtovanékonečnýmfinančnýmvyúčtovaním.

Keďže sa skutočný pobyt žalovaného súdu ani vykonaným šetrením nepodarilo zistiť, bol mu pre

zastupovanie v tomto konaní súdom ustanovený zástupca - opatrovník.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.02.2013, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu
a zistil nasledujúci skutkový stav:

sp. zn.: 11C/5/2011

- 2 -Zo zmluvy nazvanej ako Leasingová zmluva vyplynulo, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
č. LZF/07/80416 (dňa 25.09.2007), predmetom ktorej bolo užívanie tam uvedenej hnuteľnej veci a
následne prevod vlastníctva.

V prejednávanej veci procesný súd najprv riešil otázku o aký zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania
išlo. Uzavretá zmluva je podľa názoru súdu vzhľadom na jej obsah (úprava zodpovednosti za vady čl.
1.1.5, prevod vlastníctva z dôvodu zaplatenia všetkých splátok na nájomcu čl. 4.2 a pod.) leasingovou
zmluvou ako zmluvou nepomenovanou a to vo forme finančného leasingu.

Právna podstata leasingu nemá v SR špeciálne zakotvenie v konkrétnom právnom ustanovení (či už
Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). V praxi sa rozlišujú dva základné druhy leasingu - leasing

finančný a leasing operatívny. Operatívny leasing obvykle nezakladá právo na následné odkúpenie veci,
cieľom finančného leasingu je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu. Finančný leasing je
špecifický súkromnoprávny inštitút; leasingová zmluva je nepomenovaná zmluva podľa § 51 OZ resp.
medzi podnikateľmi podľa § 269 ods.2 ObchZ. Podstata finančného leasingu je zjednodušene povedané
v tom, že leasingový prenajímateľ poskytne leasingovému nájomcovi finančnú službu, spočívajúcu v

zadovážení predmetu leasingu pre leasingového nájomcu, v prenechaní tohto predmetu leasingovému
nájomcovi k dočasnému užívaniu a konečne v zaistení prevodu vlastníctva predmetu leasingu na
leasingového nájomcu. Za túto finančnú službu zjednávajú účastníci leasingovej zmluvy leasingovú
odmenu, splatnú v zásade v pravidelných platbách s tým, že všetky náklady a všetky riziká spojené
s predmetom leasingu nenesie leasingový prenajímateľ, ako je obvyklé u bežného nájmu, ale naopak

leasingový nájomca.

Ďalej sa súd zaoberal otázku platnosti dohody strán „Leasingovej zmluvy“ o voľbe Obchodného
zákonníka (článok 6.12 Všeobecných zmluvných podmienok).

KtakejtovoľbeObchodnéhozákonníkadošlovčasekeďužObčianskyzákonník obsahovalustanovenia
o spotrebiteľskom práve, ide o dohodu neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky (napr.

JUDr. Martin Maliar v Justičnej revue, č. 11, str. 1691-1698 zastáva záver, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je nevyhnutné použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah
účastníkov konania má spravovať Obchodným zákonníkom či iným osobitným predpisom. Rovnako
tento autor prezentuje aj názor, že dohoda o voľbe zákona, ktorú umožňuje § 262 ods.1 Obchodného
zákonníka, je takmer bezvýnimočne v typovej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou).

Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie je neplatné aj vzhľadom na právnu úpravu existujúcu v
čase uzavretia zmluvy. Za neplatné ho súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.), nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho
postavenia podnikateľa voči spotrebiteľovi tým, že mu nie na základe individuálneho dojednania vnucuje

právny režim Obchodného zákonníka ako právo profesionálov (ktoré ako podnikateľ ovláda) zložitejšie
a prísnejšie ako úprava v Občianskom zákonníku, čím dochádza aj k porušeniu zmluvnej slobody a
rovnostimedzistranamizáväzkovéhovzťahu.Naviac,súdzastávanázor,ževrozporesdobrýmimravmi
je aj to, keď podnikateľ ustanovenia zmluvy týkajúce sa takých pre záväzkový právny vzťah dôležitých

sp. zn.: 11C/5/2011

- 3 -

skutočností ako sú sankcie, voľba práva a pod. zašifruje do vopred pripravených, malým písmom
písaných všeobecných obchodných podmienok, v ktorých sa bežne očakáva úprava nie týchto pre
zmluvný vzťah najdôležitejších skutočností.

Na základe tohto záveru je potrebné vyriešiť otázku čiastočnej alebo úplnej neplatnosti právneho úkonu

- leasingovej zmluvy.Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny úkon môže byť neplatný buď celkom alebo z časti. Tam, kde sa dôvod
neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon , je
právny úkon neplatný
v celom rozsahu. Tam však, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť

právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od
jeho ostatného obsahu, bude neplatnou ex tunc iba
táto časť právneho úkonu . Ak však

vadu časti právneho úkonu nemožno
od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo je potrebné vždy dovodiť
výkladom z prejavov vôle

účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu, popr. z okolností, za ktorých k nemu došlo,
ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval,
bude neplatný celý právny úkon.

V prejednávanej veci má súd za to, že právny úkon je neplatný ako celok. Vychádza pritom z toho, že
vloženie dohody o voľbe Obchodného zákonníka do VOP malo pre prenajímateľa rozhodujúci význam,
pretože ide o ustanovenie, na ktoré sa viaže celá úprava záväzkového vzťahu medzi jeho stranami.
K voľbe Obchodného zákonníka pristúpil zjavne prenajímateľ aj napriek tomu, že vychádzal (aj keď
nesprávne) z toho, že uzatvára zmluvu o nájme, ktorá sa vzhľadom na znenie § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy aj medzi podnikateľmi ako typický občianskoprávny
inštitút riadila Občianskym zákonníkom. Význam voľby práva vyplýva napr. aj z § 351ods.1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého: „Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov

medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.“

Súd ma teda za to, že z dôvodu neplatnosti tzv. dohody o voľbe Obchodného zákonníka je neplatná
zmluva ako celok.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej

alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť

sp. zn.: 11C/5/2011

- 4 -všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe

neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (Condictio Indebiti), čím
vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ). Premlčacia doba pri práve na
vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený o
bezdôvodnom obohatení dozvedel (§ 107 ods. 1 OZ - dvojročná premlčacia doba) a odo dňa, kedy
k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 OZ - trojročná premlčacia doba). Ak sú účastníci
neplatnej zmluvy povinný si vrátiť všetko čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len

vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať (§ 107 ods. 3 OZ). Bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcu spočíva v prijatí zálohy 118.500 Sk dňa 25.09 2007 (preberací protokol - čl. 9 spisu),
dvoch splátok vo výške po 234,17 eur dňa 25.09. a 25.10.2007 od žalovaného (dohoda o platbách - čl. 5
spisu), časti prvej splátky vo výške 935,24 Sk dňa 30.10.2007 (čl. 10 spisu). Bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného spočíva v tom, že užíval vozidlo od 25.09.2007 do 25.02.2008 (dátum preberacieho

protokolu, dátum ukončenia leasingu). Nájomné 234,17 eur a časť 935,24 Sk za mesiace 09, 10,11/2007
zaplatil, „dostal“ tak za časť mesiacov 11,12/2007 a 1, 2/2008 výhodu vozidlo užívať, čo je (3 x 7.054,60
Sk) + (1 x 6.119,36 Sk) = 27.283,16 Sk = 905,63 eur.

Opatrovník žalovaného právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy neuplatnil,
preto mu ho nebol možné priznať. Naopak žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.316,71 eur s

príslušenstvom bez akejkoľvek právnej kvalifikácie. Súd mu titulom bezdôvodného obohatenia priznal
právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy vo výške 905,63 eur spolu s úrokom
z omeškania.

Vo veci mal žalobca úspech 27 %. Súd mu v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. v tomto rozsahu priznal
náhradu trov konania, teda zo súdneho poplatku za návrh zaplateného vo výške 199 eur je to 54 eur, z

trov právneho zastúpenia uplatnených vo výške 459,84 eur je to 124,15 eur (3 hlavné úkony po 121,17
eur, 2 x 7,21 eur a 1 x 7,41 eur rež. paušál, 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/
O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

sp. zn.: 11C/5/2011

- 5 -a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).