Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/145/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410218836
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:4410218836.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Q. C.C.,

G.. XX.XX.XXXX, K. B..T..K. XXX/X, O., občan SR, zastúpený JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom,
AK so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza proti odporcovi: O. J., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX, občan
SR, zastúpený JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom, AK so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o
návrhu navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o návrhu odporcu na určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Q. Q., šedej metalízy, rok
výroby XXXX, typ kombi, 3,0 TDI, číslo VIN: H., s príslušenstvom: 1 ks kľúča od tohto motorového vozidla

a originál dokladov od tohto vozidla Q. Q., VIN: H., technického preukazu a kúpnej zmluvy z 26.03.2009.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v
sume 2.839,46 eur a iné trovy konania v sume 99,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 19.11.2010 v domáhal určenia,
že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla Audi A6, rok výroby 2007, VIN: H., farba
šedá metalíza, F s EF VČ: O. XXX V. ( ďalej len „motorové vozidlo“). Vec bola postúpená na tunajší
súd dňa 28.07.2011.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla z titulu kúpnej zmluvy zo dňa
31.01.2009. Vozidlo kupoval s M. Z., ktorému bolo dňa 3.4.2009 odcudzené na parkovisku v rekreačnom

stredisku Zelená Voda spolu s kľúčmi, dokladmi od vozidla a vopred pripravenej nevyplnenej kúpnej
zmluvy. M. Z. podal trestné oznámenie a ORPZ v Trenčíne začalo trestné stíhanie za zločin lúpeže
spolupáchateľstvom, proti odporcovi bolo vznesené obvinenie pre tento zločin uznesením z 21.4.2010.
Navrhovateľ popiera, že odporca kúpil od neho vozidlo za 21.700 eur dňa 26.3.2009 prostredníctvom
M. C. a M. Z. na okraji Prievidze za okolností uvádzaných odporcom. Odôvodnil to tým, že M. C. dňa
26.3.2009 používal SIM kartu s telefónnym číslom XXXX/XXXXXX a analýzou hovorov bolo zistené, že
svedok M. C. sa dňa 26.3.2009 od 10:09:29 do 18:16:52 počas prijímaných hovorov nachádzal v obciach

Č., O., G. M. G.. Navrhovateľ potvrdil svoj podpis na kúpnej zmluve i na splnomocnení na prepis vozidla,
ktoré podpisy boli úradne osvedčené dňa 26.03.2009. Tieto listiny boli pripravené podľa jeho tvrdenia vo
vozidle pre prípad jeho predaja, pritom odporca podľa navrhovateľa doplnil svoje údaje do kúpnej zmluvy
nachádzajúcej sa vo vozidle až dňa 3.4.2009 na parkovisku na Zelenej Vode, kedy došlo k odcudzeniu
vozidla. V súčasnosti je vozidlo zaistené pre potreby trestného konania., lebo obaja účastníci ho žiadali
vydať tvrdiac že sú jeho vlastníkmi. Z vyššie uvedených dôvodov je tu podľa navrhovateľa naliehavý
právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k vozidlu.Odporca doručil súdu dňa 14.03.2012 protinávrh, v rámci ktorého sa domáhal určenia, že on je
vlastníkom motorového vozidla z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.03.2009. Podľa neho problém
s autom vznikol až po tom, čo auto kúpil a následne ho vypožičal M. Z., ktorý mu vozidlo následne

odovzdal až 3.4.2009. Pritom sa M. Z. snažil v období od 26.3.2009 do 3.4.2009 auto opakovane predať
tretím osobám. V tejto súvislosti poukázal na to, že v inej veci prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín
podal dňa 21.10.2009 obžalobu na M. Z. pre prečin sprenevery z dôvodu, že predal osobné motorové
vozidlo PEUGEOT 406 tretej osobe za 1000 eur. Odporca potvrdil, že dňa 3.4.2009 prevzal od M. Z.
svoje motorové vozidlo AUDI A6 z dôvodu obavy, že menovaný vozidlo opätovne predá, čím by mu

vznikla škoda. Zároveň poukázal na to, že M. Z. na polícii v Prievidzi dňa 3.4.2009 uviedol okrem iného,
že sa 3.4.2009 snažil v Trenčíne predať vozidlo, ale nesúhlasil s predajom, lebo záujemca o kúpu žiadal
pripojiť vozidlo na počítač. Potvrdil, že predmet sporu bol uložený do úschovy Okresného súdu Nové
mesto nad Váhom a ako on tak navrhovateľ boli vyšetrovateľom vyzvaný uplatniť svoje vlastnícke právo
súdnou cestou . Z týchto skutočností odvodzuje on naliehavý právny záujem na samotnej žalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, výsluchom svedkov: M. Z., B. M., protinávrhom

odporcu spolu s písomným vyjadrením k návrhu zmluvou o kúpe osobného motorového vozidla z
31.01.2009, rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prievidzi
z 05.02.2009, technickým preukazom motorového vozidla, uznesenie OR PZ Trenčín: Č.: U.-XXX/X-
U.-E.-XXXX z 04.04.2009, kúpnou zmluvou z 26.03.2009, záznamom OR PZ Trenčín z 28.04.2010,
sťažnosťou O. J. z 29.04.2010, žiadosťami O. J. o vrátenie veci zo dňa 14.08.2009, 21.09.2009, z

08.12.2009 a z 18.01.2010, potvrdením o zaistení veci z OO PZ Piešťany z 08.04.2009, pripojeným
vyšetrovacím spisom OR PZ v Novom Meste nad Váhom Č.: U.-XXX/JP-G.-XXXX ( osobitne
zápisnicami: zápisnicou o výsluchu svedka Q. C.Č. zo 04.04.2009, zápisnicou o výsluchu svedka Q.
C. zo 20.07.2009, zápisnicou o výsluchu zadržaného - podozrivého - O. J. z 08.04.2009, zápisnicou
o trestnom oznámení z 03.04.2009, zápisnicou o výsluchu M. Z. z 04.04.2009, zápisnicou o výsluchu

svedka M. C. z 24.04.2009, zápisnicou o výsluchu svedka B. M. z 26.06.2009, zápisnicou o výsluchu
svedka M. I. zo 07.04.2009, zápisnicou o výsluchu svedka K. Z. z 08.04.2009, zápisnicou o konfrontácii
medzi svedkami O. J. Q. M. Z. z 08.04.2009, zápisnicou o konfrontácii medzi svedkom a poškodeným
M. Z. Q. M. C. z 04.11.2009, zápisnicou o konfrontácii medzi svedkom a svedkom poškodeným M. Z.
Q. B. M. z 20.11.2009), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ Q. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2009 kúpil motorové vozidlo značky Audi A6,
šedej metalízy, rok výroby 2007, typ kombi, 3,0 TDI, číslo Z.: H. za kúpnu cenu 20.000 eur. Na území
Slovenskej republiky bolo vozidlu pridelené evidenčné číslo: O. XXX V..

Zhodným tvrdením navrhovateľa a svedka M. Z. mal súd preukázané, že boli priatelia, M. Z. žil v
druhovskom pomere s sestrou navrhovateľa a auto kupovali spolu za účelom jeho predaja so ziskom.

Zhodným tvrdením svedkov M. Z. a M. C. mal súd preukázané, že M. Z. sa ho pýtal na možného
záujemcu o kúpu motorového vozidla.

Z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom sp. zn.: Č.: U.-XXX/JP-G.-XXXX
mal súd preukázané nasledovné skutočnosti: Na základe trestného oznámenia M. Z. začalo OR PZ
v Trenčíne vydaním uznesenia dňa 4.4.2009 trestné stíhanie za zločin lúpeže spolupáchateľstvom

z dôvodu, že 3.4.2009 na parkovisku na Zelenej Vode dvaja nezistení muži prinútili M. Z. pod
hrozbou použitia strelnej zbrane vydať kľúče od zaparkovaného vozidla Audi A6, jeden z mužov s
vozidlom odišiel a v aute ostali osobné doklady, občianky a vodičský preukaz, cestovný pas M. Z.,
doklady od vozidla. Uznesením z 21.4.2010 bolo začaté trestné stíhanie proti odporcovi, ktorý podal
proti rozhodnutiu sťažnosť z dôvodu, že sa nemohol odpustiť lúpeže, keďže auto je jeho vlastníctvom.

Sťažnosť odporcu bola uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto n/Váhom z 20.5.2010 zamietnutá.

Potvrdením o zaistení veci z 8.4.2009 mal súd preukázané, že odporcovi bolo zaistené motorové vozidlo
( predmet sporu ) za účelom vykonania úkonov pre podozrenie, že auto súvisí s spáchaním trestného
činu alebo priestupku a zaistenie je potrebné na rozhodnutie príslušného orgánu. Súd mal preukázané,
že odporca písomne žiadal o vrátenie veci na ORPZ Trenčín dňa 14.8.2009, 21.9.2009, 8.12.2009 a

18.1.2010.Z obsahu kúpnej zmluvy datovanej k 26.3.2009 má súd preukázané, že predmetom predaja je vozidlo,
ktoré je predmetom tohto konania. Je písaná na počítači. Rukou sú do nej dopisované údaje kupujúceho
( údaje odporcu), kúpna cena, dátum a podpisy zmluvných strán. Dňa 26.03.2009 bol úradne osvedčený

podpis navrhovateľa.

Z obsahu trestného rozkazu Okresného súdu v Trenčíne č.k. 4T/153/2010-135 z 09.03.2012 (čl.153)
mal súd preukázané, že M. Z. bol uznaný vinným z toho, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola
zverená a spôsobil väčšiu škodu na cudzom majetku . Spáchal prečin sprenevery, za čo bol odsúdený
na súhrnný trest odňatia slobody 14 mesiacov s podmienečným odkladom, určením skúšobnej doby

na 2 roky. Trestným rozsudkom bol zároveň zrušený výrok o treste v rozsudku OS Piešťany sp. zn.
2T/55/2010 z 9.6.2010, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným
odkladom a skúšobnou dobou 12 mesiacov. M. Z. bol odsúdený na tom skutkovom základe, že predal
tretej osobe vozidlo zn. Peugeot 406, ktoré mu bolo zverené do užívania od majiteľa V. C.. Predmetný
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2012.

Navrhovateľ pridržiavajúc sa skutkových okolností opísaných v návrhu uviedol, že odporcu videl prvýkrát

v deň zmiznutia vozidla. Následne v ďalšom vyjadrení uviedol, že odporcu mu raz predstavil M. Z.. Raz
žiadal o vydanie vozidla vzatého do úschovy, ale nebol úspešný. Potvrdil, že kúpil vozidlo za 20.000 eur
v januári 2009, ale pre klesajúcu hodnotu vozidla v marci 2009 sa ho snažil s kamarátom M. Z. predať.
Navrhovateľ v tom čase vlastnil fitnes centrum v Prievidzi, kde sa často zdržiaval. M. Z. dával do éteru,
že sa snažia auto predať a záujemcov postupne navštívili za účelom ukázať vozidlo. Podľa tvrdenia

navrhovateľa on nesplnomocnil M. Z., aby zabezpečil predaj auta, či prepis na polícii. Navrhovateľ
následne uviedol, že nemal čas zakaždým chodiť s Z. za záujemcom o kúpu, preto mu napísal písomné
splnomocnenie na prepis auta a bola vyhotovená kúpna zmluva už s jeho údajmi ako predávajúceho.
Navrhovateľ navrhol vopred overiť jeho podpis na kúpnej zmluve z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti.
Bol kúpnu zmluvu podpísať počas obedňajšej prestávky, lebo vo fitnesse mal zatvorené od 12.00 do

14.00 hod. a vo fitnes robil sám. S Z. bol podľa jeho slov dohodnutý, že keď sa nájde kupec s peniazmi
v hotovosti, dopíšu sa už len údaje kupujúceho do zmluvy, aby sa auta rýchlo zbavili. M. Z. len jeden
jediný krát išiel sám auto ponúkať záujemcovi a vtedy aj vznikla situácia opísaná v návrhu. Podľa jeho
slov M. Z. nedlžil nikomu takú finančnú čiastku, aká bola hodnota vozidla.

Ďalej sa vyjadril ku komunikácii medzi pánmi Z. a C.. Uviedol, že M. C. volal Z. z dôvodu odporcovho

záujmu o auto. S Z. prišiel dňa 04.04.2009 do Trenčína pred Tesco, kde mal dohodnuté stretnutie s M.
C. a odporcom. Súd mal dokazovaním preukázané, že k ponúkaniu vozidla záujemcovi v Trenčíne došlo
3.4.2009 a nie 4.4.2009 ako to tvrdil navrhovateľ. Podľa jeho slov M. C. prišiel s ďalším mužom pred
Tesco, auto si obzerali a navrhli v servise napojiť auto na počítač a zistiť, či nie je kradnuté. Navrhovateľ
uviedol, že s tým nesúhlasil pán Z. z dôvodu, že môže mať záujemca známeho v tom autoservise, zistia

sa všetky údaje o aute a dá sa vyrobiť aj kľúč od auta. Preto sa vrátili do Prievidze, boli vo fitnes centre a
Z. prišla SMS od M. C., že odporca chce auto za 550.000,- Sk. Navrhovateľ uviedol, že sa s Z. rozhodli,
že i za takúto kúpnu cenu auto predajú. Pán C. s Z. v priebehu dňa telefonicky komunikovali o odovzdaní
auta a zaplatení ceny. Pán Z. súhlasil s miestom určenia na odovzdanie vozidla, ktoré navrhol M. C..
Na Zelenej Vode mali byť M. Z. odovzdané peniaze. Navrhovateľ s Z. nešiel na Zelenú Vodu, lebo mal

vo fitnes centre akciu a nemal žiadnych zamestnancov. Večer mu už zavolal Z., že nemá peniaze ani
auto a treba pre neho prísť.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa kúpna zmluva od auta bola v aute ešte týždeň po tej udalosti, ktorú
svedok B. M. opisoval ohľadom stretnutia pred Prievidzou. Tvrdil to s istotou, lebo sa kamaráta Z. priamo
pýtal, či má tie papiere v aute a on ho uistil, že určite v aute sú. Následne uviedol, že si Z. sadal do auta

a v rukách držal kúpnu zmluvu i splnomocnenie na prepis.

Podľa vyjadrenia odporcu je M. C. jeho známym niekoľko rokov a M. Z. poznal len z videnia. Potvrdil,
že o predávaní auta zn. AUDI M. Z. za dobrú cenu sa dozvedel od M. C., ktorý ho bežne informoval
o predávaných veciach, ktoré je možné ďalej predať so ziskom. Dohodol a zrealizoval stretnutie s Z.
na začiatku mesta Prievidze, kam prišiel odporca s M. C. a B. M.. Tento mal v prípade kúpy jedno

auto odviezť. Podľa slov odporcu miesto stretnutia dohadovali C. s Z.. Vtedy prvýkrát videl vozidlo. Auto
odskúšal s Z., ktorý mal už kúpnu zmluvu pripravenú a odporca doplnil do zmluvy svoje údaje. Podľavyjadrenia odporcu dal Z. 21.700 eur a Z. zobral zmluvu s tým, že aj s majiteľom vozidla ( navrhovateľom)
pôjde overiť podpis. Počas skúšobnej jazdy mu podľa odporcu Z. ponúkal aj Škodu Octaviu, na ktorej by
ale nemohol behať, lebo je kradnutá. Následne odporca ostal čakať na mieste stretnutia pred Prievidzou,

čo sa Z. vráti s overeným podpisom na zmluve. Po návrate Z. žiadal požičať mu auto ešte na týždeň,
lebo nemá na čom jazdiť. M. C. sa mu za Z. zaručil, preto mu auto nechal.

Odporca uviedol, že on nebol v Trenčíne pred Tescom auto zn. AUDI obhliadať ako to tvrdil navrhovateľ.
K samotnej kúpnej cene odporca uviedol, že on M. C. len uviedol sumu, ktorú je ochotný dať za auto
ale konkrétnu kúpnu cenu už dohadoval M. C.. Po zrealizovanej skúšobnej jazde sa už dohadoval na

konkrétnej kúpnej cene priamo s pánom Z.. Mal pri sebe počas stretnutia pri Prievidzi v hotovosti 22.000
eur, ale už si nepamätá či ich vybral z bankomatu, firemného sejfu spoločnosti Marshall capital, s. r. o.
alebo odkiaľ peniaze presne mal. V tom čase mu chodili peniaze i z stavieb, tiež známy mu v tom čase
dlžil peniaze. Podľa tvrdenia odporcu on mal u seba kúpnu zmluvu a ostatné listiny od auta už odvtedy,
čo auto kúpil. Mal ich pri sebe aj pri stretnutí na Zelenej vode.

Právny zástupca odporcu predložil fotografiu s označeným miestom, kde došlo k stretnutiu pred

Prievidzou ( čl. 224). Miesto, kde s autami stáli označil ako odstavnú plochu pri krajnici vozovky cca
2,5 m šírka, 15 m dĺžka.

Predložil výberový lístok z 24.11.2008 ( čl. 243) na preukázanie vybratia sumy 350.000 Sk z banky v
Piešťanoch. Podľa jeho vyjadrenia mal odporca hotovostné peňažné prostriedky na kúpu vozidla jednak
z tohto výberu a aj z ďalších hotovostných peňažných prostriedkov, pritom odporca bežne disponoval

s takou výškou peňazí, lebo poskytoval stavebné služby a stavebné práce na zakázkach, ktoré na
fotografiách doložil do spisu.

Súd konštatuje, že odporca nepreukázal žiadnymi konkrétnymi zmluvami či dokladmi o platbách, že by
i reálne stavby realizoval, preto súd na fotografie prezentujúce jeho stavebnú činnosť neprihliadal.

Odporca 20.12.2012 predložil čestné prehlásenie M. C., v ktorom menovaný uvádza, že si požičal od

odporcu po čiastkach od septembra do konca roku 2008 sumu 600.000 Sk na prerábku bytu. V vyhlásení
uviedol, že v januári 2009 vrátil odporcovi 20.000 eur.

Súd vykonal dokazovanie i svedeckými výpoveďami B. M. Q. M. Z., ktorý sa k veci vyjadrili priamo na
pojednávaní.

Svedok B. M. sa vyjadril k skutočnostiam ohľadom na predaja auta zn. AUDI, pri ktorých bol prítomný.

Podľa jeho tvrdenia ho odporca požiadal, aby išiel s ním z dôvodu záujmu kúpy auta a v prípade kúpi
bude treba druhé auto odviezť. Išli k Prievidzi s autom Seat Alhambra. Zastavili pred Prievidzou na ceste,
v smere jazdy. Svedok raz povedal, že na ceste čakali a následne vo vyjadrení uviedol, že si nepamätá
či tam už predávajúci čakal alebo prišiel až po nich. Pri stretnutí pri Prievidzi si odporca auto nezobral,
ale vyplácal pána čo ponúkal auto. Pri tomto stretnutí sedel v aute, ale videl ako sa vonku odporca s

iným mužom dohadovali, išli sa previezť na druhom aute. Podľa jeho tvrdenia videl ako odporca dáva
tomu pánovi nejaké peniaze, podpisovali nejaké papiere. Predávajúci si auto ešte bral. Po stretnutí pri
ceste späť mu odporca v aute povedal, že ten predávajúci si ešte auto nechá na týždeň, lebo ho o to
poprosil, keďže nemá na čom jazdiť. Odporca mu auto podľa svedka nechal, lebo za predávajúceho
sa zaručil pán M. (chlap, ktorý tiež sedel s nimi v aute). Podľa svedka M. nemal vodičské oprávnenie.

Asi po týždni mu odporca volal ohľadom toho istého auta a poprosil, aby išiel s ním na Zelenú Vodu,
lebo bude treba druhé auto odviezť. Vtedy išiel s odporcom iba on na stretnutie. Na mieste stretnutia
už bol predávajúci s M., dohadovali ( ale už si nepamätá, či len odporca s predávajúcim alebo aj s M.).
Svedok si išiel auto pozrieť, odporca mu dal od auta kľúče a následne ho odviezol. Pritom zobral M.,
vyložil ho v Hornej Strede.

Svedok M. Z. potvrdil, že auto zn. AUDI kupoval spolu s navrhovateľom za 20.000 eur za účelom
predaja so ziskom. Chceli za auto dostať 30.-40.000 eur. Inzeráty na predaj auta nedali, len po známych
dali informáciu, že predávajú auto. Hovoril to i M. C.Č.. V čase ponúkania auto on na ňom jazdil.
Spolu s navrhovateľom sa stretli so záujemcom a C. v Trenčíne pri Tescu, ale ten záujemca si auto
nekúpil. Záujemcom tam nebol odporca. Následne mu volal M. C.Č., že má iného záujemcu, čo si autoisto kúpi. Svedok si nepamätá, či C. uvádzal i konkrétnu kúpnu cenu, ale zdá sa mu sa tvrdil, že sa
dohodnú na mieste stretnutia. Podľa tvrdenia svedka k stretnutiu došlo na Zelenej vode, pritom on išiel
na stretnutie s M. C.. Svedok ďalej uviedol, že odporca si na Zelenej vode auto neprezrel, začal ho tlačiť

do jeho auta, pýtalo od neho kľúče od auta, druhý muž mu hrozil s zbraňou, preto i kľúče hodil na zem.
Následne ho odporca odviezol a s autom zn. AUDI odišiel druhý muž s M. C.. Podľa tvrdenia svedka
podpisovali kúpnu zmluvu na auto, ale splnomocnenie tam nebolo. Podpisy overoval navrhovateľ na
zmluve dopoludnia. Svedok poprel iné stretnutie s odporcom okrem stretnutia na Zelenej vode. B. M.
nepozná.

Obaja právny zástupcovia účastníkov sa vyjadrili k miestu, kde podľa odporcu malo prísť k stretnutiu
pred Prievidzou a navrhovateľ toto stretnutie popiera.

Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa nie je možné, aby sa 2 autá stretli na mieste označené
odporcom ako miesto stretnutia pred Prievidzou. Nie je to možné podľa neho z dôvodu, lebo na
tom konkrétnom mieste je pripájací pruh ( nie odstavný ) smerom na Handlovú. Poukázal na to, že
označeného miesta stretnutia je cca. 50 - 100 m z jednej i druhej strany benzínová pumpa ( OMV a

LUKOIL), pričom kľudne mohli zaparkovať aj tam. Pripustil možnosť, aby tam auto stálo, ale len krátko a
nie hodinu čakajúc na Z., čo sa vráti so zmluvou. Reagoval na fotografiu ( čl. 226) predloženú odporcom
tak, že nie je žiadne odstavné miesto na mieste, kde stoja za sebou tie dve autá. Dodal, že možno že
je tam širšia krajnica, ale nikdy tam nikoho nevidel stáť.

Právny zástupca odporcu je toho názoru, že na označenom mieste stretnutia sa dá technicky zastaviť

a môžu tam stáť 2 za sebou idúce autá, neboli prekážkou v cestnej doprave. Poukázal na fotografiu na
čl. 226, ktorú vyhotovoval odporca pred pojednávaním.

Z obsahu záznamu OR PZ Trenčín z 28.4.2010 ( čl. 54 ) mal súd preukázané, že v čase spáchania
skutku používal M. C. t. č. XXXX/XXX XXX, odporca t. č. XXXX/XXXXXX. Analýzou odchádzajúcich a
prichádzajúcich hovorov na číslo XXXX/XXX XXX bolo volané z t. č. XXXX/XXXXXX. Lustráciou bolo

zistené, že t. č. XXXX/XXXXXX patrí k SIM karte používanej M. I., priateľke odporcu. Z toho OR PZ
predpokladalo, že toto t. č. XXXX/XXXXXX používal odporca. M. Z. používal t.č. XXXX/XXX XXX.

Analýzou odchádzajúcich hovorov z SIM karty XXXX/XXX XXX v čase 25.3.2009-27.3.2009 bolo
zistené, že dňa 26.3.2009 sa používateľ Sim karty s t. č. XXXX/XXXXXX nachádzal v obciach Čachtice,
Podolie a neuskutočnil hovor na t.č. XXXX/XXX XXX, XXXX/XXXXXX.

Analýzou prichádzajúcich hovorov na SIM kartu XXXX/XXX XXX v čase 25.3.2009-27.3.2009 bolo
zistené, používateľ SIM karty s t. č. XXXX/XXX XXX nachádzal v obciach Čachtice, Podolie a v Novom
Meste n/Váhom. Neuskutočnil hovor s t.č. XXXX/XXX XXX / M.. Z./. S t.č. XXXXXXXXXX /odporca/
uskutočnil 7 hovorov dňa 25.03.2009. Z týchto analýz ORPZ dospel k záveru, že používateľ t.č. XXXX/
XXXXXX / C./ sa dňa 26.3.2009 nemohol nachádzať v Prievidzi.

Analýzou prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov na SIM karty XXXX/XXX XXX / M.. C./ v čase
2.4.2009-4.4.2009 bolo zistené, dochádzalo k častej komunikácii medzi číslom XXXX/XXX XXX / M..
C.Č./ a t. č. XXXX/XXX XXX / M.. Z./, XXXX/XXX XXX / odporca/.

Súd v rámci vykonávania dokazovania porovnával výpovede účastníkov i svedkov B. M. a M. Z.
zachytených v zápisniciach v rámci konania vedeného OR PZ v Trenčíne pod sp. zn. ČVS: ORP-129/

JP-NM-2010 a zrealizovaných priamo na pojednávaniach v rámci ich tohto konania.

Z zápisnice o výsluchu navrhovateľa z 4.4.2009 mal súd preukázané, že prevádzkoval bar s druhom
jeho sestry, M. Z.. V čase výpovede prevádzkoval už fitnescentrum. Potvrdil, že kúpil motorové vozidlo,
pritomondalnakúpu150.000Sk,dávaliešte5000eurazvyšokpeňazíM.Z..Vozidlokupovalizaúčelom
jeho následného predaja so ziskom. Z dôvodu predaja oslovili známych, dali inzerát. S záujemcom o

kúpu sa stretol on s M. Z. 3.4.2009 pri Trenčíne, pritom pri stretnutí boli ďalší dvaja muži a jednéhopoznal pod menom M.. On i Z. nesúhlasili s návrhom záujemcu skontrolovať auto cez počítač, preto sa
nedohodli. V ten deň po obede išiel Z. sám znovu s autom do Nového Mesta nad Váhom a vzal so
sebou doklady potrebné k predaju s jeho overeným podpisom. Navrhovateľ ostal sám vo fitnescentre a

po tom, čo mu zavolal M. Z., že ho o auto otiahli, zabezpečil vo fitnesscentre známeho a sám išiel pre
M.. Z.. Navrhovateľ do zápisnice uviedol, že vo vozidle nemal žiadne svoje veci.

Z zápisnice o výsluchu navrhovateľa z 20.7.2009 mal súd preukázané, že kúpnu zmluvu pripravil M.
Z. a on ju už len podpísal, dal overiť na matrike v Prievidzi počas obedňajšej prestávky medzi 12,000
hod a 14,00 hod. Na matrike zároveň podpisoval kúpnu zmluvu na predaj auta zn. Škoda Octavia.

Uviedol, že nepodpisoval splnomocnenie, ktoré by nového majiteľa oprávňovalo k prepisu vozidla. V
zápätí dodal, že sa na to nepamätá. M.. Z. mu v tom čase nespomenul, že vozidlo zn. Audi už predal.
K veci navrhovateľ ďalej uviedol, že po udalostiach na Zelenej vode mu M.. Z. hovoril, že bude musieť
zarobiť nejaké peniaze, ísť niekde von a zrazu zistil, že ho niet. Potvrdil, že v tom čase používal M.. Z.
telefón s t. č.: XXXX/XXXXXX, prípadne telefón navrhovateľa s t. č.: XXXX/XXXXXX.

Zzápisniceovýsluchuodporcu z8.4.2009malsúdpreukázané,žeopredajivozidlaAudiA6sadozvedel

od M. C.. Podľa tvrdenia odporcu išiel s M.. C. a B. s Jalšového pred 26.03.2009 na stretnutia s M.. Z. a
to na miesto blízko Prievidze, pritom miesto stretnutia on neurčoval. B. z Jalšového išiel na stretnutie z
dôvodu, ak dôjde k dohode a bude treba odviesť druhé auto. Podľa odporcu po stretnutí si auto prezrel,
urobili skúšobnú jazdu a následne mu M.. Z. predložil kúpnu zmluvu na auto, dohodli sa na cene 21.700
eur. Do zmluvy on sám vypísal osobné údaje, cenu, dátum a podpísal zmluvu. Podľa tvrdenia odporcu

mu následne M.. Z., že ide dať podpísať kúpnu zmluvu ešte majiteľovi vozidla ( navrhovateľovi). Podľa
odporcu mu M.. Z. ponúkal na predaj Octaviu Skout, ktorá podľa jeho slov ( M.. Z.) nebola čistá. V
priebehu dňa sa vrátil M.. Z. s podpísanou kúpnou zmluvou a splnomocnením na prepis vozidla. Na
žiadosť M.. Z. a po ústnej záruke M. C. mu požičal auto na týždeň z dôvodu, že si musí zabezpečiť iné
auto na jazdenie. Odporca ďalej uviedol, že 3.4.2009 ( piatok) sa dozvedel, že Z. predáva AUDI A6 ďalej

v Trenčíne. Preto i zavolal C. a ten následne M.. Z. a dohodli si stretnutie na Zelenej Vode. Na Zelenú
vodu prišiel Z. s C. v audine, odporca s B. z Jalšového , pritom odporca žiadal vysvetliť od Z., prečo
auto predáva naďalej. Odporca tvrdí, že sa s Z. dohodol, že auto si zoberie a nebude nič hlásiť. Na
zákale splnomocnenia vozidlo 6.4.2009 ( pondelok ) odhlásil, ale pri prehlasovaní mu ODI v Piešťanoch
oznámilo, že auto je v pátraní.

Z zápisnice o trestnom oznámení M. Z. z 3.4.2009 mal súd preukázané, že sa s záujemcom o kúpu
sa stretli 3.4.2009 pri Tescu v Trenčíne, ale nedošlo k predaju. Záujemca prišiel s jeho kamarátom M.
C.. Podľa M.. Z., keď sa s navrhovateľom vracal domov, M. C.Č. mu poslal sms, že auto sa záujemcovi
páčili a že ho kúpi za 550.000 Sk. S touto sumou nesúhlasili a následne C. sms-kou oznámil, že ten
záujemca súhlasí s cenou 650.000 Sk. Podľa Z. sa s C. dohodli, že sa stretnú v Podolí a následne pôjdu

za kupcom. Spolu prišli na parkovisko na Zelenej Vode, kde od neho muž žiadal kľúče od auta lebo
200.000 Sk . Ani jeden z prítomných pri stretnutí nebol muž, s ktorým sa stretol v ten deň v Trenčíne.
M. jedného z tých mužov oslovil O..

Z zápisnice o výsluchu svedka M. C. z 24.4.2009 mal súd preukázané, že bol kamarátom M. Z.,
ktorý mu viac krát volal z dôvodu snahy predať auto a to bol dôvod, prečo mu tiež zháňal záujemcov.

Potvrdil , že bol osobne prítomný pri tom, keď v štvrtok M. Z. na okraji Prievidze predal auto AUDI A6
O. J. / odporcovi/. Kupujúci a predávajúci sa dohodovali a podľa tvrdenia svedka mal Z. predať auto
za 650.000 Sk. K udalostiam pri Prievidzi uviedol, že okrem neho, M.. Z. tam boli prítomný i O. J. a
J. kamarát. Odporca sa išiel s Z. najprv previesť v aute, potom vypisovali nejaké papiere, čo vytiahli
z auta zn. AUDI. Potom mal odporca Z. vyplatiť peniaze. Svedok uviedol, že celý tento čas sedel v

aute, s ktorým prišiel spolu s odporcom a jeho ďalším kamarátom k Prievidzi. Priamo nebol prítomní pri
odovzdávaní peňazí, ale sedel v aute a videl, že O. počítal bankovky a podával ich Z., ktorý ich znova
počítal. Následne si odporca k nim sadol do auta hovoriac, že Z. išiel dať potvrdiť papiere notárovi. Po
návrate Z. tvrdil, že by auto ešte týždeň potreboval, lebo nemá na čom behať. Podľa jeho tvrdenia sa to
odohralo v dopoľudnajších hodinách. Podľa svedka Z. s autom odišiel a odporca si nechal papiere od

notára. Svedok v rámci výsluchu uviedol, že Z. mu následne volal s tým, či by nevie zohnať niekoho,
kto by bol ochotný zaplatiť za auto viac. Podľa svedka sa mu oval záujemca ochotný zaplatiť 800.000Sk, s ktorým sa spolu s Z., navrhovateľom aj stretli v Trenčíne pred obchodom Nay v deň, kedy boli
na Zelenej vode. Záujemca chcel najprv auto napojiť na počítač, s čím Z. nesúhlasil a preto i odišli
bez dohody. Podľa svedka on prišiel do Trenčína na stretnutie v audine s záujemcom (mužom, ktorého

nepoznal). Podľa svedka on informoval odporcu, že Z. chce ešte auto predať a aj o tom, že záujemca
si auto nekúpil. Podľa jeho slov ( čl. 31) odporca nenamietal, že Z. auto predáva, len chcel vedieť kedy,
komu a za akú sumu. Odporcovi povedal, že je ešte jeden záujemca o auto, ktorý nežiada napojiť auto
na počítač. Podľa tvrdenia svedka odporca súhlasil, aby záujemcovi auto ponúkol. Zároveň mu povedal,
že ak auto nepredajú, tak si príde pre auto. Mal dohodnuté stretnutie s záujemcom na zelenej vode, ale

keďže neprišiel, podľa svedka on zavolal odporcovi túto informáciu. Podľa svedka ho ešte Z. žiadal, aby
požiadal odporcu, nech ho potom odvezie domov. Svedok uviedol, že Z. odporcovi po jeho príchode
odovzdal kľúče, zobral si veci z auta, odporca odviezol Z.. Svedok s M.. Z. komunikoval telefonicky
mobilom i cez pevnú linku. Svedok pri výsluchu povedal, že v tom čase používal 5 telefónnych čísiel,
ale vedel uviesť len dve (XXXX/XXXXXX, XXXXXXXXXX)), niekedy si volali s Z. do telef. búdky.

Z zápisnice o výsluchu svedka B. M. z 26.6.2009 mal súd preukázané, že svedok uvádzal, že bol pri

stretnutí na Zelenej vode, lebo ho odporca požiadal , aby s ním išiel prevziať auto. Na mieste boli už
M. a M.. Odporca mu podal kľúče od auta s tým, aby auto odviezol do Piešťan a zároveň M.. Odporca
odišiel s autom, s ktorým prišli a bral z miesta stretnutia M. ( Z.). Podľa svedka bol prítomný aj vtedy,
keď odporca týždeň pred stretnutím na Zelenej vode kúpil auto. Pri stretnutí bol prítomný, lebo ho o to
požiadal odporca pre prípad, že auto kúpi, aby ho odviezol. Stretnutie sa realizovalo pred Prievidzou a

dohadoval ho podľa svedka M.. On s M. sedeli v aute odporcu a odporca sa vonku rozprával s Z., išli
sa previesť, po návrate vypisovali papiere. Podľa jeho tvrdenia videl, ako odporca počíta bankovky a
odovzdáva ich Z.. Bol od nich vo vzdialenosti 3-5m. Potom chalan ( Z.) odišiel s autom, do polhodiny sa
vrátil a ešte sa potom vonku rozprávali. Bol prítomný i na Zelenej vode, ale nevie o čom sa tam odporca
s M. a Z. rozprávali. Svedok uviedol, že pri oboch opísaných stretnutiach mal pri sebe mobilný telefón,

ku ktorému bolo t.č. XXXX/XXXXXX.

Z výsluchu svedka M. I. poňatého do zápisnice o výsluchu svedka z 7.4.2009 mal súd preukázané,
že požičal navrhovateľovi a M.. Z. peniaze na kúpu auta a mal vedomosť, že po kúpe auta sa obaja
snažili auto predať so ziskom. Počítal, že okrem vrátenia požičanej sumy dostane i nejaké peniaze za
požičanie. Dňa 5.4.2009 m u Z. zavolal, že prišiel o auto.

Z obsahu konfrontácie odporcu s M. Z. poňatej vyšetrovateľom do zápisnice z 8.4.2009 vyplýva, že M..
Z. tvrdí, že prvý krát sa s odporcom stretol 3.4.2009 na Zelenej Vode. K týmto tvrdeniam M.. Z. uviedol,
že je to v podstate blbosť, lebo v podstate keď bol s navrhovateľom podpisovať kúpne zmluvy, to bolo
doobeda v Prievidzi. Z. ako dôvod overenia podpisu na zmluvách odôvodnil tým, že chceli mať zmluvu
pripravenú na predaj a navrhovateľovi hrozila exekúcia, preto chceli mať na zmluve skorší dátum. Z.

poprel, že sa stretol s odporcom pred Prievidzou a že mu odovzdal kúpnu zmluvu. Podľa svedka z
Zelenej Vody ho viezol odporca, vyhrážal sa mu, že ak to nahlási polícii, bude mať väčšie problémy. Z.
dodal, že si vypýtal od odporcu cigarety a zapaľovač, čo mu i dal, vysadil ho a odišiel.

Z obsahu konfrontácie M. C. A. M. Z. poňatej vyšetrovateľom do zápisnice z 4.11.2009 vyplýva, že obaja
sa poznajú 5 rokov. Ich výpovede sa rozchádzajú diametrálne v spôsobe odovzdania kľúčov od auta. C.

tvrdí, že Z. kľúče dal odporcovi a Z. tvrdí, že odporca od neho nasilu pýtal kľúče a druhý prítomný muž
sa mu vyhrážal zbraňou. M.. Z. poprel akékoľvek stretnutie pred Prievidzou, podľa neho je to klamstvo.
Zhodne potvrdili, že spolu komunikovali mobilmi, cez pevnú linku a volali spolu i z búdky. M.. Z. poprel,
že by bol s C. dohodnutý, že si príde odporca pre auto, ak si záujemca nepríde auto vziať. Podľa C.
sa po predaji odporcovi zháňal iný kupca z dôvodu, že ak by sa navýšila kúpna cena, zarobili by oni

dvaja ( C., Z.) i odporca.

Z obsahu konfrontácie B. M. s M. Z. poňatej vyšetrovateľom do zápisnice z 4.11.2009 vyplýva, že M.. Z.
poprel, že by menovaný bol osobne prítomný pri stretnutí na zelenej vode. Vôbec ho nepozná.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa poprel preukázanie uzatvorenia kúpnej zmluvy
dňa 26.03.2009 odporcom na označenom mieste pred Prievidzou a nadobudnutie motorového vozidla.Poprel, že na tomto mieste došlo k stretnutiu poukážuc na to, že odporca nevedel miesto označiť v
priebehu prípravného konania a označil ho až teraz, keď ho na to dopytoval súd. Poprel prítomnosť
svedka M.Š. C. pri stretnutí pri Prievidzi a odovzdávaní peňazí z dôvodu, že podľa výpisov operátorov

prijímal hovory vtedy v Čachticiach, Podolí a Novom Meste nad Váhom. Právny zástupca navrhovateľa
má za to, že odporca nepreukázal disponovanie výškou kúpnej ceny v deň 26.03.2009 a preukázal
jedine výber z 11/2008 na sumu 350.000,- Sk ( polovica kúpnej ceny). Poukázal na SMS svedka M.,
ktorý ešte týždeň po 26.03.2009 dojednával kúpnu cenu. Preto mu ani nedáva zmysel dohadovať sa o
kúpnej cene o týždeň neskôr, než mala byť uzavretá kúpna zmluva (26.03.2009). Tvrdil, že na Zelenej

vode nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale odporca sa násilím zmocnil vozidla. Záverom dodal, že
odporca nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu, preto je dôvodné návrhu vyhovieť,
lebo navrhovateľ je doposiaľ vlastníkom vozidla.

Právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca nadobudol vozidlo písomnou kúpnou zmluvou z 26.03.2009
na mieste, kde sa odporca stretol so svedkom Z. a za prítomnosti svedkov B. M. a M. C.. Predložil čestné
prehlásenie známeho odporcu ( M. C.), že mal od odporcu požičané peniaze a vrátil mu ich v januári

2009 v sume 20.000 eur. Sumu 22.000 eur nepovažuje za takú vysokú, aby ju človek nemohol mať k
dispozícii. Predložil i potvrdenku, že odporca dňa 13.01.2009 vybral zo svojho účtu 2.000 eur. Tvrdil,
že Z. mal už pripravenú kúpnu zmluvu, odporca do nej dopísal svoje údaje a kúpnu cenu, podpísal ju a
následne Z. s zmluvou odišiel za navrhovateľom podpísať zmluvu, overiť podpis. Kvalifikuje to ako kúpna
zmluva uzatvorená za neprítomnosti osôb. Odporca dal podpísaný návrh kúpnej zmluvy a kúpnu cenu

Z., ktorý navštívil navrhovateľa a ten podpísaním zmluvy akceptoval návrh. Týmto došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy a prevzatiu vozidla. K telefonickým hovorom M. C. uviedol, že nebolo preukázané, že
by v tom čase C. z toho telefónu aj telefonoval, keďže samotný M. C. uvádzal, že v tom čase používal
viacero telefónnych čísiel. Poprel, že by odporca v trestnom konaní nevedel označiť miesto stretnutia,
pritom miesto stretnutia pri Prievidzi na ceste zvolil svedok Z..

Taktiež poukázal na rozpor vo výpovediach navrhovateľa a svedka Z.. Podľa jeho slov navrhovateľ
tvrdil, že odporca bol osobne ako záujemca o kúpu v Trenčíne v Tescu a zotrval na tomto tvrdení i pri
konfrontácii s odporcom. Na druhej strane svedok Z. uviedol, že odporca nebol v Trenčíne pri Tescu
prítomný. Podľa tvrdenia právneho zástupcu odporcu sa odporca dozvedel o ponúkaní jeho auta v
Trenčíne od M. C., ktorý aj následne dohodol stretnutie odporcu s Z., kde si odporca svoje vozidlo

i prevzal. Má za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavreli kúpnu zmluvu dňa 26.03.2009 a
bolo potvrdené vyplatenie kúpnej ceny. Následné udalosti po kúpe dňa 26.03.2009 nezbavili odporcu
vlastníctva k už kúpenému vozidlu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh i proti
návrh boli podané dôvodne, lebo obaja preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k

motorovému vozidlu. Súd prihliadal na to, že navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že
majú naliehavý právny záujem na určení práva k vozidlu, ktoré bolo pre ich spor o vlastníctvo vzaté
políciou do úschovy.

Predmetom sporu je určenie , či navrhovateľ alebo odporca je v súčasnosti vlastníkom motorového
vozidla značky Audi A6, šedej metalízy, rok výroby 2007, typ kombi, 3,0 TDI, číslo Z.: H., s

príslušenstvom: 1 ks kľúča od tohto motorového vozidla a originál dokladov od tohto vozidla Audi A6,
Z.: H..

Súd mal jednoznačne preukázané, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je navrhovateľ z
titulu kúpnej zmluvy z 31.01.2009. Auto kupoval za 20.000 eur za účelom ďalšieho predaja so ziskom.
Časť kúpnej ceny na vozidlo mu pomohol zohnať jeho kamarát M. Z., ktorý sa následne tiež podieľal na

hľadaní kupca za účelom predaja so ziskom.

Súd si ako predbežnú otázku musel vyriešiť do akej miery sú pravdivé tvrdenia uvádzané účastníkmi
a svedkami ohľadom stretnutia pred Prievidzou, stretnutia na Zelenej vode, uzatvorenia kúpnej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Súd vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami M. Z. a B. M. jednak
poňatými do zápisníc v rámci vyšetrovacieho konania tak ich osobným výsluchom na pojednávaní.

Súdu sa nepodarilo i napriek opakovaným pokusom doručiť predvolanie svedkovi M. C. ( zásielky s
predvolaním sa vracali späť ako závady), preto pri M. C. súd vychádzal z jeho výpovede obsiahnutej
v zápisnici vyšetrovacieho spisu sp. zn sp. zn.: Č.: U.-XXX/JP-G.-XXXX. Súd prihliadal na výpovede
navrhovateľa, odporcu a svedkov vypočúvaných či už priamo na pojednávaní alebo oboznámením
sa s výpoveďou M. C. z vyšetrovacieho spisu individuálne. Následne súd ich výpovede porovnával a

vyhodnocoval v čom sa líšia či sú rovnaké. U výpovede navrhovateľa súd osobitne prihliadal ešte aj
na to, že tento nebol osobne prítomný pri stretnutí na Zelenej vode ani na dohodnutom mieste pred
Prievidzou. Mnohé ním uvádzané skutočnosti uvádzal sprostredkovane od jeho kamaráta M. Z. ( čo mu
on povedal). M. Z. žil v období marca až apríla 2009 ako druh s sestrou navrhovateľa.

Výpoveďami svedkov M. Z. a M. C. ( zápisnica z vyšetrovacieho spisu) mal súd preukázané, že M.

Z. sa ho pýtal na možného záujemcu o kúpu motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že komunikácia ohľadom predaja vozidla prebiehala medzi M. Z. a M. C., pritom M. Z.
informoval vždy následne navrhovateľa a M. C. informoval odporcu ako záujemcu o kúpu. Boli rozporné
tvrdenia medzi navrhovateľom a M. Z. v tom, že navrhovateľ tvrdil, že ponúkali vozidlo aj cez inzeráty
a jeho kamarát uviedol, že len dal medzi známych informáciu o predávaní auta. Už tu vychádzal súd

z toho, že navrhovateľ nevedel aké všetky kroky jeho kamarát robí za účelom predaja auta. Súd mal
preukázané, že navrhovateľ súhlasil, aby v prípade jeho pracovnej zaneprázdnenosti sám M.. Z. robil
úkonysmerujúcekpredajuvozidla,napríkladstretnutiesasozáujemcomčiprevzatiekúpnejceny.Súdsi
to vyhodnotil ako jednostranný právny úkon navrhovateľa vo forme plnej moci a tým , že M. Z. i stretnutie
so záujemcom o kúpu realizoval, súd to hodnotí ako prijatie plnej moci. Súd má za to, že takéto udelenie

plnej moci je platné, lebo navrhovateľ splnomocnil M.. Z. a M.. Z. prijal konkludentne plnú moc, pritom
plná moc pre platnosť nepotrebuje písomnú formu.Navrhovateľ uvádzal v konaní skutočnosti, ktoré má sprostredkované od vypočúvaného svedka M.
Z.. Súd prihliadal pritom na to, že napríklad navrhovateľ na jednej strane uvádzal, že nepodpisoval
splnomocnenie, ktoré by nového majiteľa oprávňovalo k prepisu vozidla a následne uviedol, že sa

na to nepamätá. Súd mal pritom jednoznačne preukázané, že navrhovateľ svoj podpis na takomto
splnomocnení overoval tiež dňa 26.3.2009. Z toho súdu vyplýva, že navrhovateľ sa ani už s istotou
nepamätá na takúto skutočnosť, na ktorej úkone sa on sám podieľal. Preto súd kládol dôraz na výpoveď
navrhovateľa aj z vyšetrovacieho spisu, tiež výpovede odporcu i svedkov uvádzaných v vyšetrovacom
spise. Prihliadal práve na tie výpovede, lebo v tom čase si skutkový stav a všetky okolnosti pamätali o

mnoho viac, keďže vypovedali v krátkom čase po nahlásení odcudzenia vozidla M. Z..

Sporným ostala otázka, či došlo k prvotnému stretnutiu odporcu s M. Z. dňa 26.3.2009 ( ešte pred
dňom 3.4.2009), čo si súd riešil ako predbežnú otázku. Bolo nutné sa s tým vyporiadať, lebo od týchto
odporcom uvádzaných udalostí odporca odvodzuje uzatvorenie kúpnej zmluvy a nadobudnutie jeho
vlastníctva k vozidlu. Navrhovateľ síce tvrdil, že k tomuto stretnutiu nedošlo, ale súd prihliadal na to, že
navrhovateľ vychádzal len z tvrdenia svojho kamaráta M.. Z.. Súd mal preukázané, že v deň 26.3.2009

bolinavrhovateľsM..Z.spoločne lendávaťoverovaťpodpisynalistinách(kúpnejzmluve).Súdsiustálil,
že navrhovateľ nebol celý deň v osobnom kontakte s M.. Z. na základe týchto myšlienkových pochodov:
podpisy boli overovať cez obedňajšiu prestávku vo fitness, kde v ten deň pracoval navrhovateľ sám a
cez obed mohol fitness zatvoriť. Pritom si súd dáva otázku, prečo by nemohol ísť overiť podpisy sám
hoci aj dopoludnia a nechať na čas čo overí podpisy na úrade svojho kamaráta M. Z. vo fitness pracovne

mu vypomôcť. Následne navrhovateľ ani neuviedol, či by s M.. Z. bol celý deň dňa 26.3.2009 osobne
vo fitnesse. Z týchto dôvodov si súd ustálil, že obaja boli spolu overiť podpisy navrhovateľa na úrade a
následne mal každý z nich už svoj program. Preto súd vychádzal i z toho, že dopoludnia i popoludní
ma M.. Z. časový priestor na svoje vlastné aktivity či rôzne stretnutia.

Svedok M.. Z. na pojednávaní jednoznačne poprel, že by došlo k nejakému stretnutiu 26.3.2009 s

odporcom pred Prievidzou a že by tam mal predať auto vo vlastníctve navrhovateľa, či prevziať kúpnu
cenu. Súd prihliadal ale i na to, že svedok toto svoje popretie nepodložil nejakými inými skutočnosťami
napríklad že by uviedol, že sa zdržiaval niekde na inom mieste či s inými osobami, ktoré by mu to
potvrdili. Súd pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti svedeckej výpovede M.. Z. prihliadal i na ďalšiu veľmi
závažnú skutočnosť, že bol svedok M. Z. trestným rozkazom OS Trenčín č.k. 4T/153/2010-135 zo dňa

09.03.2012 (čl.153) uznaný vinným z prečinu sprenevery (predal dňa 10.2.2009 tretej osobe vozidlo zn.
Peugeot 406, ktoré on nevlastnil), za čo bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody 14
mesiacov s podmienečným odkladom, určením skúšobnej doby na 2 roky. Svedok M.. Z. voči trestnému
rozkazu nepodal ani opravný prostriedok, preto tento nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2012. Práve
na základe týchto vyššie uvádzaných skutočností súd svedka M.. Z. ako i jeho výpoveď o neexistencii

stretnutia pred Prievidzou či bezdôvodného odcudzenia vozidla odporcom na Zelenej vode vyhodnotil
akonedôveryhodné.(rozsudokNSČRsp.zn.22Cdo2516/2008zodňa14.6.2010).Súdsavsúvislostis
riešením otázky realizovaného stretnutia pred Prievidzou zaoberal i tým, či vôbec na mieste označenom
ako miesto stretnutia mohlo reálne prísť k tomu, aby na krajnici zastavili dve autá za sebou, lebo
túto skutočnosť z technického hľadiska právny zástupca navrhovateľa zo začiatku popieral. Odporca

predložil súdu fotografiu s dvomi vozidlami stojacimi za sebou na mieste stretnutia, čím súdu preukázal,
že z technické hľadiska je to možné. Následne i samotný právny zástupca navrhovateľa pripustil
možnosť širšej krajnice na miestne označovaného ako miesto stretnutia pred Prievidzou. Skutočnosť, že
sa nestretli predávajúci a záujemca o kúpu na niektorej z blízkych benzínových staníc si súd vyhodnotil
tak, že nemali záujem stretať sa na mieste viac verejnosti prístupnom. Pritom bral do úvahy i to, že M.

Z. určil miesto stretnutia.

Súd sa vyporiadal i s tvrdením navrhovateľa, že svedok M. C. nemohol byť osobne prítomný pri stretnutí
pred Prievidzou, lebo v tom čase sa nachádzal v obciach Podolie, Čachtice a Nové Mesto nad Váhom.
Súd mal vyjadrením M. C. obsiahnutého v zápisnici v spojení s analýzou hovorov nachádzajúcich sa
v pripojenom vyšetrovacom spise sp.zn.: Č.:U.-XXX/JP-G.-XXXX preukázané, že M. C. v tom čase

používal 5 telefónnych čísiel, ktoré ani všetky uviesť nevedel. Telefóne číslo, ktoré M. C. uviesť vedel
sa v spornom čase nachádzalo v skutočnosti v týchto obciach, ale tým navrhovateľ nepreukázal, že M.
C. mal v tomto období pri sebe telefón práve s týmto telefónnym číslom. To znamená, že ani neuniesol
dôkazné bremeno v jeho tvrdení, že svedok M. C. nemohol byť prítomný pri stretnutí pred Prievidzou.Na základe týchto skutočností si súd ustálil, že došlo reálne k stretnutiu M.. Z. s odporcom na ceste
pred Prievidzou. Keďže M. Z. jazdil v tom čase na vozidle, ktoré je predmetom sporu, i na toto miesto sa
dostavil s týmto vozidlom. Dosvedčili to i svedkovia M.. C. a B. M., osobne prítomní pri tomto stretnutí. Ich

výpoveďami a podporne výpoveďou odporcu si súd ustálil, že v ten deň odporca s M. Z. robili skúšobnú
jazdu a že podpisovali nejaké papiere. Obaja svedkovia sedeli v aute počas komunikácie odporcu s
M.. Z., preto sa súd osobitne musel vyporiadať s tým, o aké papiere išlo. Súd mal preukázané, že
M.. Z. mal k dispozícii kúpnu zmluvu na auto bez údajov o kupujúcom, kúpnej z ceny, dňa podpisu
kupujúcim a podpisu kupujúceho. Tu súd dodáva, že na kúpnych zmluvách nie je potrebné overovať

podpis kupujúceho. Súd si ustáli, že M.. Z. z miesta stretnutia odišiel a následne sa vrátil opäť a papiere,
o ktorých svedkovia hovorili, boli v skutočnosti kúpnou zmluvou a splnomocnením na prepis auta. Súd
malpreukázané,ženavrhovateľbolnaúradeoveriťnazmluvesvojpodpis,pritompriúradnomovereníje
uvedenýdátum26.3.2009.PretožesaM..Z.soverenouzmluvouvrátilnamiestostretnutia,súdsiustálil,
že k stretnutiu pred Prievidzou došlo práve dňa 26.03.2009. Súd mal výpoveďou odporcu preukázané,
že chýbajúce údaje do kúpnej zmluvy dopisoval odporca. Z hľadiska právneho súd vychádzal toho, že

M. Z. splnomocnený ústne navrhovateľom na predaj vozidla toto vozidlo ponúkol na predaj, odporca
akceptoval kúpnu zmluvu predloženú M. Z., podpísal ju a následne ju M. Z. dal podpísať navrhovateľovi.
Tým navrhovateľ akceptoval obsah kúpnej zmluvy, v ktorej už bola uvedená i kúpna cena 21.700 eur.

Ďalej sa súd vyporiadal s otázkou či bola vyplatenú kúpna cena za vozidlo a v akej výške. Súd vychádzal
z toho, že v kúpnej zmluve bola dopisovaná kúpna cena 21.700 eur. Navrhovateľ síce popieral, že M. Z.

nedostal žiadne peniaze za auto, ale tu súd len konštatuje, že M. Z. robil úkony i bez osobnej prítomnosti
navrhovateľa a navrhovateľ mal mnohé informácie sprostredkovane uvádzané len práve M. Z.. Odporca
preukázal, že dňa 24.11.2008 vybral sumu 350.000 Sk z banky v Piešťanoch a čestným prehlásením
M. C., že tento mu v januári 2009 vrátil požičanú sumu 20.000 eur. Súd potvrdenie vyhodnotil ako
pravdivé prihliadajúc na to, že ani samotný právny zástupca navrhovateľa nenamietal platnosť čestného

prehlásenia a v rámci doplnenia dokazovania nežiadal ani vypočuť ako svedka M. C.. Výpoveďami
svedkov prítomných na stretnutí pre Prievidzi, sediacich v aute a vidiacich odovzdávanie peňazí M.. Z.
si súd vyhodnotil tak, že odporca odovzdal kúpnu cenu M.. Z.. Súd mal teda ustálené, že odprca mal
26.3.2009 pri sebe v hotovosti 21.700 eur (kúpna cena),

Na základe týchto skutočností si súd ustáli, že M. Z. splnomocnený navrhovateľom uzatvoril s odporcom

dňa 26.3.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj vozidla špecifikovaného vo výroku tohto
rozhodnutia. Odporca ako vlastník bol v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať a nakladať s ním. Odporca ako vlastník má právo na ochranu svojho vlastníctva proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že protinávrh
odporcu je dôvodný, vyhovel jeho návrhu a návrh navrhovateľa zamietol ( dopĺňacím rozsudkom) ako

nedôvodný.

Následne sa súd považoval za potrebné vyporiadať s ďalšími tvrdeniami účastníkov či svedkov na
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia a z akých myšlienkových pochodov vychádzal. Súd mal preukázané,
že M. Z. jazdil aj po 26.3.2009 na predanom motorovom vozidle. Nakoľko bolo vozidlo už predané,
M.. Z. splnomocnený navrhovateľom mal záväzok odovzdať predmet predaja kupujúcemu, ale odporca

súhlasil s tým, aby istý čas M. Z. vozidlo na svoju prepravu používal.

Súd mal tiež tvrdením navrhovateľa a svedkov M. Z. i M. C. preukázané, že navrhovateľ s M. Z. ponúkali
vozidlo na predaj záujemcovi dňa 3.4.2009 v Trenčíne. I tu je rozpor v tvrdeniach navrhovateľa a jeho
kamaráta M.. Z., lebo M.. Z. tvrdil, že odporca nebol osobne prítomný ako záujemca o kúpu v Trenčíne
pri obchodoch Nay, Tesco. Na druhej strane navrhovateľ tvrdil, že odporca tam prítomný bol. V zápätí pri

inom vyjadrení uvádzal, že odporcu prvý krát videl až po odcudzení vozidla. Tu súd dodáva, že zhodným
tvrdením navrhovateľa a M.. Z. vyplýva, že obaja boli spolu osobne prítomný v Trenčíne pri ponúkaní
vozidla záujemcovi. To čo je ale pre súd podstatné, je skutočnosť, že M. Z. ponúkal vozidlo na predaj i
po dni 26.3.2009. Keďže navrhovateľ bol osobne prítomný pri ponúkaní vozidla dňa 3.4.2009, súd má
za to, že nevedel, že medzi časom M. Z. v jeho mene auto už predal a kúpnu cenu zinkasoval. Súd sa

vyporiadal aj s tvrdením navrhovateľa, že je nezmyselné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 26.3.2009 a
následne o týždeň neskôr dohadovať sa o kúpnej cene medzi M. Z. a odporcom. Súd vychádzal z toho,
že celá komunikácia ohľadom ponuky auta či výšky kúpnej ceny bola len medzi M. Z. a M. C.. Pokiaľje aj dôkaz , že M. Z. došla sms s ponukou ceny 550.000Sk, nesvedčí to o tom, že túto ponuku dával
odporca, lebo tento sa od sms - ky nepodpísal a ani nebola sms- ka posielaná z jeho telefónneho čísla.

Súd mal ďalej za preukázané, že došlo k stretnutiu medzi M. Z. a odporcom na Zelenej Vode dňa

3.4.2009. Stretnutie bolo iniciované zo strany odporcu po dovzedení sa o ďalšom ponúkaní vozidla,
ktoré bolo už v jeho vlastníctve. Miesto stretnutia odporca oznámil M. C. s tým, aby ho dal vedieť
i samotnému M. Z.. Na Zelenej vode aj reálne došlo k prevzatiu vozidla odporcom, ktorý následne
požiadal inú osobu na odvezenie auta. On sám odchádzal z vozidlom, ktorým na Zelenú vodu prišiel,
pritom odvážal aj samotného M. Z.. Na podporu tvrdenia odporcu, že kúpna zmluva bola uzavretá ešte

26.3.2009 po skúšobnej jazde svedčí i to, že súhlasným tvrdením odporcu i Z. mal súd preukázané, že
3.4.2009 sa skúšobná jazda už nerealizovala. Súd je toho názoru, že pred kúpou vozidla je samozrejmé,
že si záujemca vo všeobecnosti vždy i vozidlo vyskúša. K tvrdeniu navrhovateľa, že na Zelenej vode
sa odporca násilím zmocnil vozidla súd zaujal stanovisko, že všetky informácie ohľadom udalostí
na Zelenej vode mal navrhovateľ len sprostredkované od M. Z., ktorý sa už dňa 10.2.2009 dopustil
prečinu sprenevery predajom cudzieho vozidla Peugeot 406 ( trestný rozkaz OS v Trenčíne č. k.

4T/153/2010-135 z 9.3.2012, právoplatný 24.5.2012). Navrhovateľ sa tam osobne nenachádzal, pritom
na ňom bolo dôkazné bremeno. Súd má za to, že na Zelenej vode nedošlo k násilnému odcudzeniu
vozidla ( ako to uvádza navrhovateľ) z dôvodu, že svedok M. Z. na jednej strane uvádzal vo vyjadrení,
ako ho odporca viezol z miesta stretnutia v vozidle odporcu, kde sa z vnútra nedali otvoriť dvere a na
druhejstraneuviedol,žepozastaveníodporcomapusteníhozautasisvedokZ.vypýtalododporcuešte

cigarety a zapaľovač. Súd má za to, že pokiaľ by v skutočnosti Z. odporca násilím vzal auto ( vyhrážaním
sa zo zbraňou druhou osobou), bol by rád, keby ho odporca s auta čím skôr pustil, snažil by sa čo najskôr
z jeho blízkosti vzdialiť a nie ešte pýtať si od neho cigarety a zapaľovač.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení vyhl. č. 557/2008 Z.z. ( účinnej od 1.1.2009 ) v znení neskorších predpisov odporcovi
úspešnému v konaní náhradu iných trov konania pozostávajúcu z zaplateného súdneho poplatku za

protinávrh v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 2.839,46 eur vrátane 20 % DPH,
ktorú právny zástupca odporcu žiadal priznať. Právny zástupca si správne uplatnil odmenu za 1 úkon
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právny
zástupca odporcu pri odmene za jeden úkon správne vychádzal z výpočtového základu 21.700 eur, ktorý
predstavuje kúpnu cenu za sporné motorové vozidlo. Suma 2.839,46 eur predstavuje trovy právneho

zastúpenia: A/ ODMENA ADVOKÁTA za úkony právnej služby 6 x úkon právnej služby po 386,74 eur
( prevzatie a príprava zastupovania 20.1.2012, vzájomný návrh 9.3.2012, zastupovanie na pojednávaní
dňa 22.3.2012, 6.9.2012, 14.11.2012, 20.12.2012 ); B/ REŽIJNÝ PAUŠÁL - v roku 2012: 6 x 7,63eur=
45,78 eur. C/ 20 % DPH v sume 473,24 eur ( 20 % z 2.366,22 eur). Súčet vyššie uvedených súm
2.839,46 eur súd priznal odporcovi ako náhradu trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný početrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.