Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 10, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/12/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197899452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2197899452.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Obec Brestovany,

Brestovany, zastúpený: JUDr. Anton Blaha, Csc., Miczkiewiczova 6, Bratislava, proti odporcom: 1/ B. Y.,
D.. XX.X.XXXX, N. XXXXX H. U., N., J., X., X/ V. A., D.. XX.X.XXXX, N. XXXX J. XXth V., S., N..Y.., G.,
X/ I. O. Y., D.. XX.X.XXXX, N. XXXX N. Y., N., N..Y.., G., X/ M. A., D.. XX.X.XXXX, N. XXXX T. Z., N.,
N..Y.., G. V. X/ Y. N., D.. XX.X.XXXX, N. XXX I. XXth Z., D. S., N..Y.., G., všetci zastúpení advokátom:
Mgr. Miroslav Vilím, Bratislava, Námestie SNP 22, o určenie, že dohoda o vydaní veci je neplatná a
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcov vylučuje na samostatné konanie.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ - Školská správa Trnava sa návrhom zo dňa 13.07.1995 doručeným súdu dňa
17.07.1995 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, oprávnené osoby uvedené v dohode o
vydaní veci zo dňa 09.07.1992 (pôvodne žalované 1/ - 4/ V.N. Y., I. O. M. Y., V. A. V. M. A.) nespĺňajú

podmienky vydania veci a vyplatenia náhrady podľa zákona č. 403/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov a Katastrálny úrad - Správa katastra v H. vykoná výmaz vlastníckeho práva na uvedenú
nehnuteľnosť.

Tunajší súd vo veci dňa 15. januára 2001 vydal rozhodnutie č.k.18C 12/1997-171, ktorým určil ,
že dohoda o vydaní nehnuteľností uzavretá 9.7.1992 medzi bývalou Školskou správou v Trnave, a
žalovanými je neplatná, zároveň tiež rozhodol, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva. Obe

strany sporu podali proti rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový súd tak, že rozhodnutím
zo dňa 18.07.2008 č.k. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o žalobný návrh, tento navrhovateľ počas konania viackrát modifikoval, pričom nakoniec na
jeho návrh ( teraz už v konaní vystupujúceho navrhovateľa Obec N.) pripustil súd zmenu žalobného
petitu uznesením č.k. 18C/12/1997-330 zo dňa 03.03.2009 tak, že predmetom rozhodovania bude
určiť, že dohoda o vydaní vecí uzavretá dňa 09.07.1992 medzi Školskou správou v Trnave a V.N. Y., I.

O. M. Y., V. A. V. M. A., je neplatná a že žalobca - Obec N. je výlučným vlastníkom pozemku p.č. G. XX v
k.ú. O. N. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2, pozemku p.č. G. XX/X v k.ú. O. N. - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 31.856 m2, pozemku p.č. G. XX/X v k.ú. O. N. - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 617 m2, pozemku p.č. G. XX/X v k.ú. O. N. - záhrada o výmere 2.500 m2, pozemku p.č. G. XX/X v k.ú. O. N. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, stavby čs. 1 - základná škola, na pozemku
p.č. G. XX, pč. G. XX/X a p.č. XX/X v k.ú. O. N., stavby čs. 2 - materská škola, na pozemku p.č. G. XX/
X v k.ú. O. N. a stavby - kotolňa, na pozemku p.č. G. XX/X v k.ú. O. N., vedených Správou katastra H.

na liste vlastníctva č. XXX, pre okres H., obec N., katastrálne územie O. N. v prospech vlastníka Obec
N., M.. D.Ň. Č.. X, XXX XX N., IČO: 312 312.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, rovnako výsluchom
právneho zástupcu odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Listami vlastníctva

číslo XXX, pre katastrálne územie O. N., s Dohodou o vydaní veci zo dňa 09.07.1992, s obsahom spisu
dedičských spisov č.d 1481/49 a 481/1945,rozhodnutím ONV H. Zn.Pôd/8-1993/1963 z 22.03.1963,
rozhodnutím Finančného odboru ONV v H. č. Fin. X/XX-J. z 24.11.1981 ako aj s obsahom celého spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ žiada určiť neplatnosť dohody o vydaní veci

z dôvodu, že k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim neskôr predmet reštitučnej
dohody nedošlo až rozhodnutím býv. ONV z 24.11.1981 , keď toto rozhodnutie považoval za nulitné,
keďže bolo vydané za účelom odňatia majetku v tom čase už nežijúcej osoby, preto ani nebolo možné
následne sporné nehnuteľnosti vydať v zmysle zákona 403/1990, keď má za to, že nemala byť podľa
citovaného zákona vôbec uzavretá, nakoľko o odňatí nehnuteľností parc. č. XX,XX/X,XX/X,XX/X došlo

už na základe zákona č.142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. Zástupca navrhovateľa tiež poukázal
na také nedostatky reštitučnej dohody, ktoré by mali mať za následok jej absolútnu neplatnosť, a to
konkrétne, že došlo k pochybeniu, čo do určenia okruhu oprávnených osôb (opomenutím M. Y.) aj
podielov majúcich prináležať odporcom 2/ - 4/ a neurčitými boli aj plnomocenstvá udelené Š. A., ktoré
dotyčného neoprávňovali na uzavretie reštitučnej dohody (a tú tak bolo treba považovať za neplatnú a

žalobu za dôvodnú).Napokon právny zástupca navrhovateľa vyzdvihol skutočnosť dobromyseľnej držby
nehnuteľností od roku 1963 až do roku 2008 a spĺňa tak podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, keď nehnuteľnosti do roku 2008 zveľaďoval, obhospodaroval, staral sa o ne a zhodnocoval
ich.

Zástupca žalovaných v konaní uviedol, zhrnúc z jeho vyjadrení, že zo stany žalobkyne nedošlo k
preukázaniu, ž sporné parcely prešli do vlastníctva štátu v dôsledku predpisov o pozemkovej revízii
pozemkovej reformy. Svoju argumentáciu opieral o fakt , že v pozemkovej knihe vo vložke XXX k,ú
O. N. v časti A sú zapísané pod poradovým číslom X, XX, XX V. XX, pričom v časti B je pod týmito
poradový, č. XX zapísané, že nehnuteľnosti v časti A zapísané pod poradovým číslom X,XO,XX V. XX

boli predmetom dedenia. Pričom práve tieto nehnuteľnosti podľa predložených dokladov prešli na štát v
roku 1981 rozhodnutím Finančného odboru ONV v H. č. Fin. X/XX-J. z 24.11.1981.

V záverečnom vyjadrení k veci zo dňa 12.11.2012 navrhovateľ uviedol, že predmetom dohody uzavretej

dňa 09.07.1992 na základe zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
v znení neskorších predpisov bolo odstránenie následkov majetkových krívd spôsobených fyzickým a
súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam podľa vládneho
nariadeniač.15/1959Zb.PodkladompredohoduovydanívecíboloRozhodnutieOkresnéhonárodného
výboru - finančného odboru v H. zo dňa 24. novembra 1981, č.k. Fin. X/XX - J., ktorým došlo k odňatiu

predmetných nehnuteľností v tom čase nebohému M. J. na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.
V tom čase bol M. J. mŕtvy, toto odňatie nemohlo byť základom na vydanie nehnuteľností na základe
zákona č. 403/1990 Zb. Išlo o právny úkon voči mŕtvemu, ktorý nemôže byť účastníkom žiadneho
konania ani právneho vzťahu. Právny úkon je preto absolútne neplatný a nemohol byť ani dôvodom
reštitúcie, ani podliehať pod režim zákona č. 403/1990 Zb. Uviedol, že samotný právny zástupca

odporcov vo svojom stanovisku zo dňa 04.10.2012 konštatuje, že rozhodnutie Okresného národného
výboru finančného odboru v H. zo dňa 24.novembra 1981 je nulitné a táto skutočnosť medzi účastníkmi
konania nie je sporná. Poukázal na to, že dohoda o vydaní vecí je neurčitým právnym úkonom a nespĺňa
náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, nakoľko predmet dohody o vydaní
vecí nie je vymedzený dostatočne určite. Nie je možné určiť, či sú predmetom dohody len pozemky

alebo aj stavby aj pozemky. Taktiež absentuje označenie stavieb súpisným číslom. Neplatnosť dohody
o vydaní vecí spôsobuje aj nesprávne označenie osôb, ktorým mali byť nehnuteľnosti vydané a ich
podiely na prijímaných nehnuteľnostiach. Dohoda je preto absolútne neplatným právnym úkonom, preto
nezakladá ani žiadne ďalšie nároky odporcov. Uviedol ďalej, že dňa 24. novembra 1981, kedy ONV H.- finančný odbor vydal rozhodnutie o prechode nehnuteľností do vlastníctva štátu podľa ustanovenia §
5 vládneho nar. č. 15/1959 Zb., je dobromyseľnosť štátu, ako oprávneného držiteľa nespochybniteľná.
I keď ide o nulitný právny úkon, táto skutočnosť nezakladá neoprávnenosť držby štátu. Štát je v zmysle

§ 82 ods. 6 Obč. zákonníka v znení neskorších predpisov oprávneným subjektom na nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním a do vydržacej doby podľa § 134 Obč. zákonníka možno započítať
aj dobu držby uskutočnenej pred 1.1. 1992. Je to možné aj vtedy, ak ide o vydržanie subjektom
nespôsobilým vydržať vlastnícke právo (t.j. právnickou osobou, resp. štátom). Dohoda o vydaní vecí bola
uzavretá dňa 09.07.1992 a do tejto doby štát nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odporcov, že samotné prijatie zákona č. 403/1990 Zb.
a jeho účinnosť dňom 01.11.1990 je skutočnosťou, ktorá má za následok prerušenie trvania oprávnenej
držby. Podľa názoru navrhovateľa až do uzatvorenia dohody o vydaní vecí je dobromyseľnosť štátu
nespochybniteľná.Vzmysleust.§25ods.3zákonač.403/1990Zb.ažuzavretímdohodystrácaplatnosť
rozhodnutie o odňatí veci. Dôkazom dobromyseľnosti štátu je to, že štát sa o predmetné nehnuteľnosti
staral ako vlastník a do nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky a to najmä v roku

1972, keď štát investoval do nehnuteľností cca 398.000,- Kčs a v ďalších rokoch opätovne investoval
do nehnuteľností finančné prostriedky. Stavebné úpravy, ktoré vykonal zásadným spôsobom zmenili
charakter nehnuteľností. Ak by štát nebol vlastníkom nehnuteľností, neboli by mu pridelené finančné
prostriedky na opravy a úpravy nehnuteľností. Táto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje dobromyseľnosť
štátu a potvrdzuje aj vydržanie. Na strane druhej odporcovia o nehnuteľnosti neprejavil žiadny záujem.

Navrhol, aby súd vzájomný návrh odporcov zamietol.

Odporcovia v záverečnom písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2012 uviedli, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania po M. J., boli riadne
zdedené dedičmi, preto existencia podielového spoluvlastníctva odporcov - dedičov k predmetným

nehnuteľnostiam je nesporná. Uviedli, že navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal ani existenciu
rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, na základe ktorého by prešli predmetné nehnuteľnosti do
vlastníctva Československého štátu a následne do vlastníctva navrhovateľa a nepreukázal ani splnenie
podmienok pre vydržanie týchto nehnuteľností. Jediným rozhodnutím, na základe ktorého mohlo dôjsť
k prevodu vlastníckeho práva na Československý štát bolo rozhodnutie MNV zo dňa 24.11.1981,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.1981. Nakoľko však toto rozhodnutie je nulitné (z dôvodu,
že správny orgán nekonal s dedičmi zosnulého M. J., čím im odňal možnosť konať pred správnym
orgánom) je zrejmé, že toto nemôže mať žiadne právny následky a teda na jeho základe ani nemohol
Československý štát nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ, resp. jeho
právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním a to jednak pre absenciu

nepretržitej 10-ročnej vydržacej doby a tiež pre neexistenciu dobromyseľnosti navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že nemožno odvodzovať dobromyseľnosť držby z neplatného právneho úkonu (NS SR
sp. zn. 3Cdo/96/96, 5Cdo/107/2008). Zo záverov uvedených rozhodnutí NS SR vyplýva, že ak štátny
orgán pochybil tým, že konal s účastníkom konania, ktorý v danom čase už bol dávno zosnulý, nemôže
mať rozhodnutie vydané v takomto konaní žiadne právne účinky, pri takomto pochybení orgánu (v

súvislosti s rozhodovaním o prevode vlastníctva práva na štát) nie je ani možné uvažovať o zásade,
že v pochybnostiach s má za to, že držba je oprávnená. V predmetnej veci navrhovateľ, resp. jeho
právny predchodca preto nesplnili pri svojom vstupe do držby veci základnú podmienku, ktorú inštitút
vydržaniaakooriginálnehonadobudnutiavlastníctvavyžaduje,atodobromyseľnosť.Tútonebolomožné
vyvodzovať z právneho úkonu, ktorého účinky nikdy nenastali. Nič pritom nemení na veci ani to, že sa

navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca po celú dobu o predmetné nehnuteľnosti starali a do nich
investovali. Spôsob, akým štát postupoval pri odňatí majetku odporcom, jednak v kontexte samotného
rozhodovania o jeho odňatí (kedy príslušný ONV vedome nekonal s dedičmi M. J. pri rozhodovaní
o odňatí ich majetku, napriek tomu, že vedomosť o jeho smrti musel mať), ako aj s poukazom na
znemožnenie akéhokoľvek prístupu odporcov k predmetným nehnuteľnostiam (ešte pred ich odňatím),

ktorý im objektívne zabránil v možnosti o predmetné nehnuteľnosti sa starať a hospodáriť na nich,
preto umožňuje jednoznačný záver o tom, že dobromyseľnosť štátu, resp. navrhovateľa o nadobudnutí
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam absentuje. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd
návrh navrhovateľa zamietol a súčasne sa domáhal, aby v zmysle vzájomného návrhu odporcov v 1. -
6. rade určil podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov p.č. XX, druh pozemku: zastavené

plochy a nádvoria o výmere 720 m2, p.č. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
31.856 m2, p.č. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, p.č. XX/X, druh
pozemku: záhrada o výmere 2.500 m2, p.č. XX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
91 m2, stavby čs. 1 - základná škola, postavenej na pozemku p.č. XX, p.č. XX/X a p.č. XX/X, stavby čs.2 - materská škola, postavenej na pozemku č. XX/X a stavby - kotolňa, postavenej na pozemku p.č. XX/
X zapísaných v liste č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v H., Správou katastra H., pre okres H.,
obec N., katastrálne územie O. N., s nasledovnými podielmi: B. Y., D.. XX.XX.XXXX, v podiele 13/48, V.

A., D.. XX.X)X.XXXX, v podiele 7/72, I. O. Y., D.. XX.XX.XXXX, v podiele 7/72, M. A., D.. XX.XX.XXXX,
v podiele 7/72, Y. N., D.. XX.XX.XXXX, v podiele 7/48 a V. A.Á., v podiele 7/24.

Zdohodyovydanívecizodňa09.07.1992(č.l.7anasl.)uzavretejmedzinavrhovateľom(Školskáspráva

v H.) ako vydávajúcou a pôvodnými žalovanými v 1. až 4. rade V. Y., I. O. M. Y., V. A. V. M. A. (na miesto
žalovanej v 1. rade nastúpili jej potomkovia teraz označení ako žalovaní v rade 1. a 5.) vyplýva, že
vydávajúci vydáva do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. O. N. zapísané na LV č. X ,
parc. č. XX zast. plochy /dvor, dom/ vo výmere 720 m2 a na základe geometrického plánu vyhotoveného
dňa 16.10.1991 sa vydáva parcela č. XX/X- ost. plochy vo výmere 26 816 m2, parc. č. XX/X/- záhrada vo
výmere 2333 m2, parc č.XX/X- zast. plochy sklad vo výmere 26 m2, parc. č. XX, zast plocha vo výmere

382 m2 prijímajúcim v nasledovných dieloch: V. Y. F.. J. S. X/X, I. O.F. M. Y. F.. A. v podiele 1/5, V. A.
1/5 a M. A. v podiele 1/5. Za pozemky, ktoré v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. neboli vydané (parc. č
XX/X zast. plocha -dvor vo výmere 6361 m2, XX/X zast. plocha materská škola vo výmere 592 m2,XX/X
zast. plocha kotoľna vo výmere 99 m2, XX/X zast. plocha školská učebňa vo výmere 258 m2 spolu vo
výmere 7310 m2, prislúchala prijímajúcim finančná náhrada za 4/5 týchto pozemkov vo výške 23 392

Kčs. Pod bodom VII. dohoda hovorí o tom, že Štátne notárstvo v H. uvedenú dohodu zaregistruje, čím
na prijímajúcich prechádzajú všetky práva spojené s vlastníctvom k nehnuteľnostiam v pomere 4/5. V
bode VII. zmluvné strany žiadajú, aby po registrácii dohody boli v evidencii nehnuteľností na Stredisku
geodézie v H. vykonané zápisy vlastníckeho práva v prospech príjemcov i Československého štátu
v podiele 1/5.(podiel V. A., ktorý bol vyporiadaný medzištátnou dohodou). Dohodu v mene príjemcov

podpísal Š. A., ktorého na tento účel prijímajúce splnomocnili( plná moc bola registrovaná štátnym
notárstvom). Podľa otlačku pečiatky na č.l 11 spisu bola predmetná dohoda Štátnym notárstvom v H.
registrovaná dňa 18.08.1992 pod pol Reg. R VI. 50/92, týmto dňom nastali právne účinky registrácie.
Nehnuteľnosti prešli na vydávajúceho na základe rozhodnutia Okresného národného výboru- finančný
odbor č. Fin. X/XX/-J. zo dňa 24.11.1981, právoplatného dňa 15.12.1981, v zmysel ust. Vl. mar. 15/4969

Zb. a vyhl. Č. 88/1959 Úv.

Z rozhodnutia okresného národného výboru- odbor pôdohospodárstva v H. zo dňa 22.03.1963 č. A.-
XXXX/XXXXpovykonanompokračovanívzmysleust.§10ods.1zák.č.46/1948Zb.onovejpozemkovej
reforme súd zistil, že Československý štát vykupuje z terajšieho ponechaného poľnohospodárskeho

majetku po nebohom M. J., zastúpenom V. J., ktorý mu bol ponechaný vo výmere 50 ha podľa
rozhodnutia min. zem. zo dňa 19.04.1943 č. XX.XXX/ XX-L. F.-XX prevedenej na základe zákona č.
142/1947 Zb, vykupuje podľa ust. § 1 ods 3 zák. č. 46/1948 všetky ponechané poľnohospodárske
nehnuteľnosti v ka. úz O. N. vo vl. č. XXX a L..F..Š. XX parc. č XX, vo vložke č. XXX, A I. r.č. X,
parc.č.XXX, vo vložke č. XXX V. , r.č.l. parc.č.XXX A I. r.č.2 parc.č.XXX v celosti. Zároveň súd zistil,

že predmet výkupu tvoria prípadne aj iné poľnohospodárske nehnuteľnosti do celkovej výmery 50 ha
ponechanej pôdy. Ako dôvod bol uvedený , že vlastník pôdy na nej nehospodáril. Upovedomená o
rozhodnutí bola V. J. a bolo zaslané na vyznačenie záznamu v pozemkovej knihe.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením platnosti alebo

neplatnosti zmluvy o vydaní veci je, či navrhovateľ má na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy naliehavý právny záujem. Navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval
ochranouvlastníckehopráva,ktorémalnadobudnúťnazákladedarovacejzmluvy.Povinnosťpreukázať,
že v čase rozhodovania súdu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy je naliehavý právny záujem,
zaťažovala navrhovateľa. Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny vzťah alebo právo

tu je, alebo tu nie je, spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia
ohrozené alebo neisté. Určovací návrh je tak prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho
postavenia navrhovateľa skôr, než bolo toto jeho postavenie porušené, takže cieľom určovacieho
návrhu je poskytnutie preventívnej ochrany. Navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že obec nadobudlanehnuteľnosti od štátu pri delimitácii a prechode majetku štátu na obce, pričom na základe delimitačných
protokolov mu bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (LV č. XXX, kat. úz. O. N., H.). Od roku
1963 ich má v dobromyseľnej držbe, o pozemky sa stará, investuje do ich obnovy i údržby, čím

spĺňa podmienky na ich vydržanie. Určovacia žaloba má miesto tam, kde sa jej prostredníctvom
vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov
účastníkov. Spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Ak bolo
vyhovené zápornej určovacej žalobe, je tým vyriešený základ prípadnej neskoršej žaloby o plnenie
Zákon vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu. Účelom tejto

požiadavky je zabrániť, aby sa niekto dovolával súdnej ochrany zbytočne; zabrániť šikanovaniu odporcu,
naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa na požadovanom určení, rovnako ak bez tohto určenia by sa navrhovateľovo právne
postavenie stalo neistým. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak dospel súd k záveru, že
navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, teda preukázal, že medzi ním a odporcami existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty,

ktorý je ohrozením postavenia navrhovateľa, keď Dohoda umožňuje vydanie nehnuteľností patriacich
navrhovateľovi a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

Podľa § 1 zákona č. 403/1990 Zb. v znení noviel o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým

osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho
nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami
socialistickéhosektoru,podľazákonač.71/1959Zb.oopatreniachtýkajúcichsaniektoréhosúkromného
domového majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových
ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948. 1) Za

odňatie vlastníckeho práva podľa tohto zákona sa považuje aj prechod vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.

Podľa ust. § 6 zák. písm. b) zákona č. 229/ 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku z 21. mája 1991 oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré

prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej
reforme.

Podľa zákona č. 142/ 1947 Zb. o revisi první pozemkové reformy ust. § 1 ods.3 Nemovitosti propuštěné

ze záboru podle § 11, věty první záborového zákona mohou býti vyvlastněny i pod meze § 2 záborového
zákona, je-li místní potřeba půdy naléhavá a nestačí-li pozemky zabrané, nebo žádá-li toho obecné
blaho, při čemž se však vlastníku ponechá 50 ha pozemkového majetku. O tomto nároku vlastníkově
platí přiměřeně ustanovení § 11, věty první záborového zákona

Podľa zákona č. 142/ 1947 Zb. o revisi první pozemkové reformy§ 6 ods. 1,3,4 (1) Ministerstvo
zemědělství převezme zbytkové statky [§ 1, odst. 1, písm. d)], jsou-li dány předpoklady dále uvedené.
Převzetím přecházejí tyto nemovitosti do vlastnictví státu. Pro převzetí platí přiměřeně ustanovení
náhradového zákona.

3) Je-li místní potřeba půdy naléhavá k uspokojení uchazečů oprávněných podle § 8, odst. 1, nebo žádá-
li to veřejný zájem, lze na návrh rolnické komise převzíti celý zbytkový statek nebo jeho část.

(4) Ze zbytkových statků, které nejsou již ve vlastnictví původního nabyvatele nebo jeho dědiců, se
ponechá vlastníku na jeho žádost půda ve výměře 50 ha, nejde-li o případy uvedené v odstavci 2, písm.

a), č. 2 a nebyl-li nynější vlastník spoluvinen nebo účasten na některém z jednání uvedených v tomto
ustanovení, nebo nejde-li o případy uvedené v odstavci 2 písm. b) nebo v odstavci 3. O tomto vlastníkově
nároku platí rovněž přiměřeně ustanovení § 11, věty první záborového zákona.

Podľa ust . zákona č. 46/1948 o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k

poľnohospodárskej a lesnej pôdeUst . 1 Vlastnické poměry k půdě (odstavec 7) se upravují tak, aby půda, sloužící zemědělské výrobě,
náležela, pokud v tomto zákoně není stanoveno jinak, výkonným zemědělcům podle zásady, že půda
patří těm, kdož na ní pracují.

(2) Ustanovení tohoto zákona se vztahují na pozemkové vlastnictví výkonného zemědělce, pokud
výměra jeho půdy, označené v odstavci 7, včetně půdy jeho rodinných příslušníků (§ 4), přesahuje 50
hektarů. Půdu (odstavec 7) přesahující tuto výměru, jakož i zastavěné plochy, nádvoří a soukromé cesty,
pokudsloužízemědělskévýroběanejsounutnékřádnémuhospodařenívdosavadnímpodniku,vykoupí

stát za náhradu (§ 9, odst. 1) a přidělí je oprávněným uchazečům za podmínek uvedených v § 16.

(3) Stát vykoupí (§ 9, odst. 1) pro tentýž účel bez zřetele na výměru (odstavec 2) půdu (odstavec 7),
na které vlastníci trvale sami nepracují nebo která je ve vlastnictví právnických osob vyjma ty, jež jsou
uvedeny v § 2. Vlastníku se ponechá na jeho žádost půda (odstavec 7) ve výměře 1 hektar; požádá-li o
ponechání zastavěné plochy, započítává se její výměra do uvedené výměry 1 hektaru. Půda ponechaná

vlastníku bude vykoupena, jestliže vlastník nebo jeho právní nástupce do 10 let ode dne účinnosti tohoto
zákona, nebo nabude-li jí později, do 10 let po jejím nabytí, na ní nebude hospodařiti nebo ji nezastaví.
Jde-li o půdu spekulační, provede se výkup veškeré půdy. Spekulační půdou podle předchozí věty se
rozumí půda přesahující výměru 1 hektaru, které vlastník - nezemědělec - nabyl koupí a od nabytí na ní
nepracuje. Se souhlasem místních rolnických komisí lze ponechati půdu, jejíž výnos slouží k vydržování

duchovníchstátemuznanýchcírkvíanáboženskýchspolečností,spravujícíchnižšícírkevníúřady(jmění
obroční, místních sborů, místních náboženských obcí a pod.), a to nejvýše do výměry 30 hektarů. )

S poukazom na vykonané dokazovanie, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel
súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, keď reštitučnú dohodu nepovažoval za neplatnú a

to z nasledujúcich dôvodov: hlavným argumentom navrhovateľa v tomto konaní bolo poukazovanie
na neplatnosť dohody o vydaní veci z dôvodu, že k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
tvoriacim neskôr predmet reštitučnej dohody nedošlo až rozhodnutím býv. ONV z 24.11.1981 , keď
toto rozhodnutie považoval za nulitné, keďže bolo vydané za účelom odňatia majetku v tom čase už
nežijúcej osoby, preto ani následne nebolo možné sporné nehnuteľnosti vydať v zmysle zákona č.

403/1990 Zb., keď má za to, že nemala byť podľa citovaného zákona vôbec uzavretá, nakoľko o odňatí
nehnuteľností parc .č. XX,XX/X,XX/X,XX/X došlo už na základe zákona č.142/1947 Zb. zák. a zákona
č. 46/1948 Zb.zák. Súd sa v prvom rade zameral na zodpovedanie otázky, komu vlastne vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam v rozhodnom období svedčilo, čo následne mohlo ujasniť odpoveď na otázku
prípadného prechodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na štát.

Zákonom č. 46/1948 Zb. zo dňa 21.3.1948 o novej pozemkovej reforme sa vlastnícke pomery k pôde
upravili podľa zásady, že pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú. Ustanovenie tohto zákona sa vťahovalo
na pozemkové vlastníctvo výkonného roľníka, pokiaľ výmera jeho pôdy slúžiaca poľnohospodárskej

výrobe včítane pôdy jeho rodinných príslušníkov presahovala 50 ha. Pôdu presahujúcu túto plochu štát
vykúpil za priemerné ceny posledných desiatich rokov a pridelil ju oprávneným uchádzačom. Výkup mal
vždy charakter administratívneho rozhodnutia (mohol byť uskutočnený i dobrovoľnou dohodou), nie však
občianskoprávnou zmluvou.
Zákon č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme bol pripravovaný ešte pred zásadnou zmenou

politických pomerov, ktoré spôsobili, že k praktickej realizácii zámerov zákona č. 46/1948 celoplošne
nedošlo. V priebehu nastávajúcej „socialistickej prestavby vidieka“ nebol už žiadny záujem pre
zakladanie nových vlastníckych práv a začalo vo veľkom rozsahu dochádzať k združstevňovaniu pôdy
malých a stredných pôvodných vlastníkov. Narastajúci stav, keď niekto iný pôdu vlastnil, a niekto iný ju
užíval, začal značne komplikovať celý systém pozemkovej i právnej evidencie, ktorá sa začala rozkladať.

Právnou úpravou povojnových konfiškácií a prídelového pokračovania bol prelomený intabulačný
princíp, na ktorom bola založená funkcia a spoľahlivosť pozemkových kníh.. Vlastníctvo prídelov
k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru (o vlastníctve pôdy alebo prídele do
vlastníctva) alebo prevzatím držby pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou

Na území Slovenska sa do 31.12.1950 uplatňovalo uhorské obyčajové právo, v ktorom bol pre zápis
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zakotvený obligatórny intabulačný princíp. Pre nadobúdanie
vlastníctva k nehnuteľnostiam bol smerodajný Pozemnoknižný poriadok z roku 1885 upravujúci
pozemkové knihy. Podľa vtedy platného práva sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisomdo pozemkovej knihy, ktorý zápis mal konštitutívne účinky, a teda bez takéhoto zápisu nemohlo dôjsť k
zmene evidovaného vlastníka. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný,
"bol stále právom považovaný za vlastníka"; tento princíp nezrušil (a to ani analógiou) ani zákon zákon

č. 142/1947 Zb.Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo v pozemkovej knihe v pkv č. 156
pod číslom 31 sa dňa 04.02. 1950 v čati B-vlastníctvo poznamenal vklad vlastníckeho práva v prospech
pôvodného vlastníka M.. J. vcelku.

Súd podrobne preskúmal listinné dôkazy, dedičské spisy prejednávajúce pozostalosti po M.. J. i výpis

z pozemkovej knihy a zistil, že M.. J. bol v roku 1941 vyhlásený za mŕtveho a v prvom dedičskom
konaní sa prejednala celá jeho pozostalosť aj v rámci poľnohospodárskych pozemkov, pričom došlo k
jej pomernému rozdeleniu medzi žalovaných, resp. ich právnych predchodcov.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu D 1481/49 súd zistil, že V. J. v zastúpení všetkých dedičov podala
sťažnosť dňa 21.4.1951 proti uzneseniu Okresného súdu H. zo dňa 06.04.1951 vo veci pozostalosti po

nebohom M.D. J. namietajúc výšku správneho poplatku priznanú štátnemu notárovi, nakoľko podľa nej
do hnuteľných i nehnuteľných vecí boli v pozostalosti zahnuté také položky, ktoré fakticky už neboli v
jej držbe ani v držbe dedičov od 1.1.1950, keď Československé štátne majetky - oblastné riaditeľstvo -
prevzali do držby 41 ha s príslušným inventárom a dňa 18. IV. 1951 boli dedičia prípisom vyrozumení,
aby odovzdali zbytok majetku ONV H. s okamžitou platnosťou, teda 9 ha ČSSM./Z.IX/ 5-611-1951,

preto namietali výšku poplatku, nakoľko dedičstvo bolo len teoretické a majetok nemali žiaden. Z tohto
vyplýva, že dedičia súdu oznámili, že poľnohospodársky majetok patriaci do dedičstva prevzalo z titulu
pozemkovej revízie pozemkovej reformy a dobrovoľným sa vzdaním Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy.
Z listu J. Y., D.. XX.XX.XXXX, spísaného pred notárom ( U.) pravosť podpisu a pečiatky overená na

generálnom konzuláte Československej republiky v Londýne, adresovaného právnemu zástupcovi V..
J. - W.. T. Z., zastupujúceho ju v konaní o prejednaní dedičstva po jej synovi, dal tento na vedomie, že
M..J. je jeho švagor a v roku 1939 spísal testament, ktorý sa nezachoval a do ktorého zahrnul aj svojho
syna M., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX a mal by mať nárok ako jeho švagriné, teda sestry nebohého.
Tiež žiadal, aby pri uzatváraní pokonávky nijako neodporovali vôli V. J.. Tá o tejto skutočnosti vedela a

súhlasila, rovnako aj sestry nebohého s tým, aby maloletý M. dedil, čo je zrejmé aj zo zápisnice z prvého
dedičského konania D936/47 dedičského spisu. V nadväznosti na to sa javí byť logické prepojiť túto
skutočnosť so zistením, že osoba označená ako B. Y., teraz v konaní vystupujúca ako žalovaná č.1., je
podľa plnej moci založenej v súdnom spise na č.l. 263 udelenej JUDr. Erbenovi na zastupovanie v tejto
veci pred súdom, synom pôvodnej žalovanej v rade 1. V. Y. D..XX.XX.XXXX, teda ide o osobu totožnú

s M. Y., uplatňujúci si v konaní nároky ako dedič po svojej matke.

Zo zápisnice tunajšieho súdu v dedičskej veci po M. J., nadväzujúca na podanie z 21.04.1951 č.l.
91 spisu D 1481/1949 podpísanej Š. A. zast. dedičov, súd zistil, že poľnohospodársky majetok bol
prevzatý Povereníctvom pôdohospodárstva, predmetom dedenia mali byť len dom so záhradou par. č.

XX, parc. č. XX/X a XX, tieto nehnuteľnosti sa podľa slov zástupcu dedičov nachádzajú pod výkupom
a je len otázkou času, kedy sa začne konanie v prospech MNV Brestovany, zást. dedičov navrhol, aby
sa dedičské konanie zastavilo pre nemajetnosť. Tiež požiadal o zrušenie opatrovníctva, lebo nezostal
majetok a niet čo spravovať.

Zozápisnicepozostalostnéhopojednávania/D1481/1949-83/,pozostalostnázáležitosťbezzanechania
testamentu zomrelého M. J. , X. W.. L. C. , správcu notárstva v H. zo dňa 27.09.1950, 26. 10.1950,
16.11.1950 a 11.12.1950, súd zistil, že pozostalosť sa ustálila tak, že do nej v časti nehnuteľnosti
boli zahrnuté aj parcely č. XX dom vo výmere 0.0720 ha, par. č. XX/ X záhrada vo výmere 3.546
ha, parc. č. XX dom a dvor o výmere 1403 ha k dedeniu boli povolaní matka poručiteľa V. J., F..

R. podiel 1/2, súrodenci: M.U. A., podiel 1/8, V. Y. F.. J. 1/8, V. A., F.. J. 1/8. Ďalej súd zistil, že
dedičia zhodne tvrdili, že poručiteľ spísal závet, ktorý ale fyzicky nie je dostupný, podľa ktorého mal
maloletý M. Y. právo na rovnaký podiel ako prislúcha sestrám poručiteľa teda 1/8.Notár tiež skonštatoval,
že nakoľko poručiteľ zomrel pred účinnosťou zákona 139/47 Zb. neexistuje prekážka, pre ktorú by
sa pozostalosť nedala dedičom odovzdať v rovnakom pomere. Podľa zápisnice mala byť pozostalosť

odovzdaná nasledovnému okruhu osôb v podieloch: , V. J., F. R. podiel 1/2 ,súrodenci: M. A., podiel 1/8,
V. Y. F.. J. v 1/8, V. A., F.. J. v 1/8 a mal. M. Y. podiel 1/8
Z uznesenia tunajšieho súdu č. D 1481/1949 zo dňa 08. 04. 1951 súd zistil, že pozostalosť schválená
Okresným súdom v H. dňa 25.01.1951 pod č. A. XX/ XX-XX sa odovzdáva podľa pozostalostnejzápisnice s tým, že prepísanie dedičstva na dedičov podľa zápisnice v pozemkovej knihe kat. obce O.
N. nastane až po realizovaní rozhodnutia Ministerstva zemědelství z 19. apríla 1948 č. 11894/48/ R-12
o vyvlastnení čiastky majetku poručiteľa M. J..

Z oznámenia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy- sekcia B , Bratislava zo dňa
14.VII.1949na.č.l.26súdzisťuje,žeV.J.bolooznámené,že jejboloprivydeľovaníparcielponechaných
5O ha pôdy, okrem iného aj parcely č. XX dom vo výmere 0.0720 ha, par. Č. XX/ X záhrada vo výmere
3.546 ha, par.č. XX dom a dvor o výmere 1403 ha.
Z Oznámenia Ministerstva zemědelství v Prahe zo dňa 19.04 1948 , adresovaného vlastníkom

pozostalosti po M. J. v zast. V. J., vo veci revízie pozemkovej reformy sa z bodu II zisťuje, že sa
vyvlastňujú nehnuteľnosti prepustené zo záboru podľa § 11 1 vety prvej záborového zákona až na
výmeru nepresahujúcu 50 ha, ktorá sa ponecháva dokopy všetkým terajším vlastníkom uvedených
nehuteľností, pokiaľ boli a sú dedičmi po U. R., u ktorej boli tieto nehnuteľnosti prepustené, pričom sa
ponecháva na vzájomnej dohode, v akom pomere si tieto nehnuteľnosti rozdelia.

Zo žiadosti adresovanej Okresnému národnému výboru o vykúpenie/ prevedenie do vlastníctva čsl.
štátu bývalej tabakovej sušiarne do operatívnej správy MNV N. zo dňa 20. 02.1963 podľa zákona č.
46/1948 Zb. súd zisťuje, že rada ONV N. žiada o prevedenie výkupu parc.č. 96 kat, úz O.É. N../ č.l.
86 spisu/.

Z odpovede Okresného národného výboru - odbor pôdohospodársky zo dňa 02.03.1963 / č.l 89/,
súd zistil, že ONV vyzvalo MNV, aby ohľadne nehnuteľnosti vo vložke č. XXX kat. úz. O. N. parc .č.
XX,XXX,XXX, XXX, XXX/X, XXX/XX vo výmere 44.57 .16 ha zistilo, kedy prestali vlastníci nehnuteľnosti
na nich pracovať, obhospodarovať ich a či boli výkonní roľníci, aby odbor mohol o rezultáte vyrozumieť
V. J..

Z oznámenia MNV N., adresovaného Finančnému odboru ONV N., oddelenie správy a ochrany
národného majetku z 21.apríla 1972, súd zistil, že parcely č. 73- kaštieľ a 74/1 záhrada vo vložke 156 kat.
úz. N. potrebuje MNV N. pre svoje potreby ,lebo ich využíva ako základnú školu a materskú školu a tieto
budovy užíva na základe dohody o bezplatnom nájme od roku 1954,pričom požadujú prerokovať prípad

v Rade ONV za účelom výkupu týchto budov, prevedenie týchto budov do vlastníctva Československého
štátu.

Z návrhu na výkup nehnuteľností podľa zákona č. 46/1948 Zb. zo dňa 06.03.1963, súd zistil, že Rada
MNV v N., prejednávala na svojej schôdzi dňa 04.03.1963 usporiadanie nehnuteľností po vlastníčke

V. J. a spol., pričom došli k záveru, že nehnuteľnosti zapásané na vložke č.XXX kat.úz. N. parc.č.
XX,XXX,XXX, XXX, XXX/X, XXX/XX vo výmere 44,57 16 ha sú od roku 1952 v užívaní JRD N., na
nehnuteľnostiach V.. J. a spol. nikdy nepracovali, preto Rada MNV navrhla ich výkup a prevedenie do
vlastníctva čsl. štátu.

Z odpovede vedúceho odboru ONV N., odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva
a lesníctva z 21.04.1965 č. S. XXXX/XXXX na žiadosť V. J. súd zistil, že jej bolo oznámené, že
nehnuteľnosti pozemkovoknižne vedené vo vložke č.XXX kat. úz. O. N. parc.č. XX,XX,XX/X, ,XX na
meno M. J. vykúpené neboli, nakoľko ust. zákona č. 46/1948 Zb. sa na tieto nevzťahujú.

Z odpovede odboru vodného hospodárstva zo dňa 10.10.1966 č. K čís. Š. I. adresovanej odboru školstva
a kultúry súd zistil, že vdove po M.Á. J., ktorého majetok bol vykúpený podľa zákona č. 46/1948 Zb. boli
ponechané nehnuteľnosti parc .č. XX/X, XX,XX,XX/X, XX/X,XX a tieto doposiaľ vykúpené neboli a patria
vlastníčke V.. J.. Oddelenie Finančného odboru ONV N. oddelenie správy a ochrany národného majetku
prejednáva návrh na vykúpenie týchto nehnuteľností, ale vec je v štádiu šetrenia, zisťuje sa, či je V..

J. čsl. štátnou príslušníčkou, alebo nie, nakoľko podľa toho je možné vec v rámci platných predpisov
vybaviť, do výkupu zostáva V..J. vlastníčkou uvedených nehnuteľností.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru - finančný odbor v H. č. Fin. Č.-J. z 24.11.1981, vydané
na žiadosť MNV N. zo dňa 10.10.1979, súd zistil, že nehnuteľnosť v kat. úz. O. N., parc. č. XX-

škola vo výmere 720 m2, parc.č.XX/X- park vo výmere 31064 m2, parc. č. XX/X - záhrada vo výmere
1600 m2 a parc. č. XX/X - záhrada vo výmere 2500 m2, ktoré vlastnícky patria M. J. v celosti podľa
§ 5 vlád. Nariadenia č.15/1959 Zb a § 11, vyhlášky č. 88/1959 Ú.v. o opatreniach týkajúcich sa
niektorých vecí užívaných organizáciami soc. sektora, nakoľko právny pomer k nehnuteľnostiam vnikolMNV N. pred 25.03.1959.Podmienky na prechod nehnuteľností do vlastníctva čsl štátu boli splnené. O
rozhodnutí boli upovedomení M.. J., Stredisko geodézie H., proti rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie.
Dňa 28.11.1981 bolo rozhodnutie do 14.12.1981 vyvesené na úradnej tabuli, dňa 15.12.1981 bola na

rozhodnutí vyznačená právoplatnosť.

Z dedičského spisu D1481/1949 vyplýva, že v rámci novootvoreného dedičského konania bol spísaný
inventár, do ktorého súpisu boli poňaté nehnuteľnosti, ktoré boli zahrnuté do dedičstva, pričom išlo o
všetky sporné nehnuteľnosti zapísané na vložke č. XXX, parc. č.XX,XX,XX i parc. č. XX, z ktorej patrí

dedičom len 8ha, 78 a a 26m2.

Z výpisov z pozemkovej knihy kat. úz. O. N. č. vl. XXX súd zistil, že dňa 29.03.1963 sa poznamenáva
začiatok výkupu na nehnuteľnosť a I.r.č. XX par.č.XX.

Z výpisov z pozemkovej knihy kat. úz. O. N. č. vl. XXX pod číslom XX sa dňa 04.02. 1950 v časti B-

vlastníctvo poznamenal vklad vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka M.. J. vcelku.

Z obsahu Rozhodnutia Okresného národného výboru- finančný odbor č. Fin. X/XX/-J. zo dňa 24.11.1981
na základe žiadosti MNV N. o prechod nehnuteľností do soc. vlastníctva podľa vládneho nariadenia
č. 15/1959 Zb. vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. úz. O. N., parc. č. XX zast. plochy /škola/ vo výmere

720 m2 parcela č. XX/X- park vo výmere 31064 m2, parc. č. XX/X/- záhrada vo výmere 2500m2, ktoré
vlastnícky patria M. J., v celosti prechádzajú do vlastníctva čsl. štátu a do správy MNV Brestovany dňom
právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko sa zistilo, že MNV N. užíva uvedenú nehnuteľnosť ako budovu ZDŠ,
potrebuje ju pre plnenie svojich úloh a právny pomer, na základe ktorého takto vec obec užíva, vznikol
pred 25.03.1959. Podmienky na prechod vlastníctva boli v zmysle citovaných ustanovení splnené. O

rozhodnutí bol upovedomený M. J. ( vyhlásený v roku 1941 za mŕtveho), ktorý mohol na finančný odbor
ONV v H. proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

Zo súpisu pozemkového majetku podliehajúceho revízii podľa zákona č.142 Sb. o revízii prvej
pozemkovej reformy z 14.01.1948 vlastnoručne podpísaný prihlasovateľkou V. J. boli na vložke č. 156

zaznamenané parc.č. XX- dom vo výmere 254 m2 a parc. č. XX záhrada vo výmere 6203 m2, pôda
poľnohospodárska celkovo predstavovala 233 ha , 70 a 13m2 a pôda iná predstavovala 30h, 70a a
02 m2.

Z Plnomocenstva zo dňa 04.01.1991 (č.l. 139), ktorým podpísaná V. Y.I. splnomocnila na zastupovanie

Š. A. na prejednanie dedičstva po jej nebohej matke pred štátnymi orgánmi, aj v rokovaní s tretími
osobami, ale aby najmä, ako sa uvádza v bode 4. plnomocenstva, „urobil všetko, čo bude vyžadovať
skončenie prejednania tohto dedičstva, udelila mu súhlas na uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva
alebo dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva aj keby som podľa nej nedostala z dedičstva žiaden
prídel. Ďalej súd zistil, že dedičia sa medzi sebou dohodli a ich záujmy nie sú v rozpore.“

Zo splnomocnenia zo dňa 05.10.1990 (č.l. 140), ktorým podpísaná I. O. Č., rod. A. splnomocnila na
zastupovanie svojho otca Š. A., bytom A. XX, N. na vybavenie vecí spojených s prevzatím majetku v
N., okres H.. Splnomocnenie rovnakého obsahu udelila Š. A. dňa 05.11.1990 aj M. A., a dňa 31.10.1990
V. A., uvedené plné moci boli úradne spísané a podpísané pred notárom (Kanada).

Z geometrického plánu overeného dňa 17.10.1991 zameraného dňa 04.10.1991 vyplýva, že na
sporných parcelách bol zameraný nový stav tak, že parcely boli zamerané v zmysle dohody o vydaní
nehnuteľnosti.

Z výpisu z pozemkovej knihy, kat. územie O. N. pod poradovým číslom č. 28, došlej dňa 19.06.1948 súd
zistil, že podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a poz. Reformy v Bratislave č. N. XXXi/XX/-L.
sa poznamenáva, že nehnuteľnosti zamýšľa prevziať Povereníctvo pôdohospodárstva a poz. reformy na
základe zákona č. 142/1947 Zb. v znení zák.č. 44/48Sb.a vládneho nar. č. 1/48 Sb. a 90/48 Sb, v zmysle
zák. č. 329/920Sb v znení zák. č. 220/22 Sb. Dňa 02.10.1948 bola vykonaná ďalšia poznámka, kde sa

v zmysle rozhodnutia OS Trnava D 936/47-11 vložilo vlastnícke právo na - okrem iného - nehnuteľnosti
pod A.I bežné č.3-12, teda aj sporné parc.č. XX.,XX.XX,XX (bežné číslo 9,10,11,12), a to V. J., F.. R.
v podiele 2/6, M. A., F..J. v 1/6, V. Y. v1/6, V. A. i mal. M. Y. v 1/6. V poznámke 30 pozemkovej knihy
č. vložky XXX sa vložilo opätovné vlastnícke právo na horeuvedené nehnuteľnosti v poradí zápisov b7,9 b14, b3 pôvodnému vlastníkovi M. J., lebo v zmysle uznesenia OS Trnava D 1136/48 bolo pôvodné
dedičské konanie zrušené. Výmaz vlastníckeho práva bol vykonaný, aby záznam v pozemkovej knihe
zodpovedal skutkovému stavu.

Z výpisu z pozemkovej knihy, kat. územie O. N. pod poradovým číslom XX poznamenalo dňa 30.01.1948
vyplýva, že nehnuteľnosti podliehajú revízii zákona č. 142/47 Zb.

Z uznesenia Okresného súdu H. č. 1481/49-19 súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 16.04.1948 D

936/47-11 v čiastke prejednávajúcej predmet deľby I.A a B. pre nezákonnosť podľa ods. 13. čl. 1 zákona
č.44/48 Sb, súčasne bolo otvorené nové pozostalostné konanie na zostatý majetok vo výmere 50ha.

Zo zápisnice pozostalostného pojednávania mal súd jednoznačne preukázané / D 1481/ 1949-83/,
že pozostalostná záležitosť bez zanechania testamentu zomrelého M. J. bola prejednaná u Dr. L. C.,
správcu notárstva v H. zo dňa 27.09.1950, 26. 10.1950, 16.11.1950 a 11.12.1950 sa ustálila tak, že do

nej v časti nehnuteľnosti boli zahrnuté aj parcely č. XX dom vo výmere 0.0720 ha, par. č. XX/ X záhrada
vo výmere 3.546 ha, par.č. XX dom a dvor o výmere 1403 ha a iné. K dedeniu boli povolaní matka
poručiteľa V. J., F. R. podiel 1/2 ,súrodenci: M. A., podiel 1/8, V. Y. F.. J. v 1/8, V.N. A., F.. J. v 1/8.Ďalej
súd zistil, že dedičia zhodne tvrdili, že poručiteľ spísal závet, ktorý ale fyzicky nie je dostupný, podľa
ktorého mal maloletý M. Y. právo na rovnaký podiel ako prislúcha sestrám poručiteľa teda 1/8.Notár tiež

skonštatoval, že nakoľko poručiteľ zomrel pred účinnosťou zákona 139/47 Zb., neexistuje prekážka,
pre ktorú by sa pozostalosť nedala dedičom odovzdať v rovnakom pomere. Podľa zápisnice mala byť
pozostalosť odovzdaná nasledovnému okruhu osôb v podieloch: V. J., F. R. podiel 1/2 ,súrodenci: M.U.
A., podiel 1/8, V. Y. F.. J. v 1/8, V. A., F.. J. v 1/8 a mal. M. Y. podiel 1/8. Sporné nehnuteľnosti boli teda
predmetom dedenia.

Z potvrdenia Okresného národného výboru v Trnave - Finančný odbor č. T..X/ XX-J. XX z 31.10.1990
(č.l. 113 spisu) súd zistil, že ONV v H. finančný odbor potvrdil na žiadosť pôvodných vlastníkov resp.
ich zákonných dedičov, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na podklade Rozhodnutia
Okresného národného výboru- finančný odbor č. Fin. X/XX/-J. zo dňa 24.11.1981 na základe žiadosti
MNV N. o prechod nehnuteľností do soc. vlastníctva podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.

Z Oznámenia Ministerstva zemědelství v Prahe zo dňa 19.04 1948, adresovaného vlastníkom
pozostalosti po M. J. v zast. V. J., vo veci revízie pozemkovej reformy z bodu II sa zisťuje, že sa
vyvlastňujú nehnuteľnosti prepustené zo záboru podľa § 11 prvej vety záborového zákona až na
výmeru nepresahujúcu 50 ha, ktorá sa ponecháva dokopy všetkým terajším vlastníkom uvedených

nehnuteľností, pokiaľ boli a sú dedičmi po U. R., u ktorej boli tieto nehnuteľnosti prepustené, pričom sa
ponecháva na vzájomnej dohode v akom pomere si tieto nehnuteľnosti rozdelia.

Z oznámenia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy- sekcia B , Bratislava zo dňa
14.VII.1949na.č.l.26súdzisťuje,žeV.J.bolooznámené,že jejboloprivydeľovaníparcielponechaných

50 ha pôdy, okrem iného aj parcely č. XX dom vo výmere 0.0720 ha, par. č. XX/ X záhrada vo výmere
3.546 ha, par.č. XX dom a dvor o výmere 1403 ha.

Zo všetkých vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že návrh na určenie neplatnosti dohody o
vydanie nehnuteľností nie je dôvodný, nakoľko existujú dôvody, ktoré svedčia jej nulitnosti. Občiansky

zákonník (zák. č. 141/1950 Zb.) vychádzal zo zásady, že zmluvou možno nadobudnúť vlastnícke právo
len od vlastníka. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je
takýto úkon podľa § 36 Občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950 Zb.) pre rozpor so zákonom konkrétne
s ustanovením § 107 neplatný. Z uvedeného zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
jednoznačnevyplýva,žezáznamomzvýpisovzpozemkovejknihykat.úz.O.N.č.vl.XXXpodčíslomXX

sa dňa 04.02. 1950 v časti B-vlastníctvo poznamenal vklad vlastníckeho práva v prospech pôvodného
vlastníka M.. J. vcelku, čím je jednoznačne a spoľahlivo preukázaná existencia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu žalovaných. Argumentácia odporcu, že
k odňatiu vlastníckeho práva právnemu predchodcovi žalovaných malo dôjsť ešte pred rozhodujúcim
obdobím vymedzeným v zmysle reštitučného zákona, čiže pred rokom 1981 preto neobstojí, keď z

preukázaných skutočností vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti nemohol štát v roku 1981 nedobudnuť
na základe nulitného rozhodnutia od osoby bez právnej subjektivity, čo znamenalo, že ich nemohol
ani vydať v mysle reštitučného zákona, zároveň ale nič nepodporilo tvrdenia navrhovateľa, že sporné
nehnuteľnosti vôbec niekedy nadobudol, resp. vlastnil, nakoľko pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebolz pozemkovej knihy vymazaný, "bol stále právom považovaný za vlastníka"; tento princíp nezrušili
ani pozemkové reformy. Uvedené závery neboli ani dobovo spochybnené a potvrdzuje ich aj úplný
výpis z pozemkovej knihy, vl. č. XXX na majetok predchodcu žalovaných, z ktorého vyplýva, pod

poradovým číslom, 29 zo dňa 30.01.1948, že nehnuteľnosti podliehajú revízii zákona č. 142/47 Zb.
Z Uznesenia Okresného súdu H. č. 1481/49-19 je zrejmé, že súd zrušil svoje uznesenie zo dňa
16.04.1948 D 936/47-11 v časti prejednávajúcej predmet deľby I.A a B. pre nezákonnosť podľa ods.
13.č.l 1 zákona č.44/48 Sb, súčasne bolo otvorené nové pozostalostné konanie na zostatý majetok
vo výmere 50ha- zahŕňajúci sporné nehnuteľnosti. To znamená, že bývalý čsl. štát najprv sporný

majetok len chcel skonfiškovať uvedomujúc si, že mu stále nepatrí, keď neskôr tento majetok odňal,
domnievajúc sa, že štát nadobudol vec konfiškáciou, pričom ale vlastníctvo konfiškáciou nikdy platne
nezískal, keď to vlastnícky v zmysle posledného zápisu v pozemkovej knihe prináležalo právnemu
predchodcovi žalovaných, v tom čase už mŕtvemu M.. J.. Dohoda o vydaní veci zo dňa 09.07.1992
právne neexistuje, nakoľko sporné nehnuteľnosti boli zaradené do dedičského konania po právnom
predchodcovi žalovaných, pričom nikdy štátu nepatrili. Ich vlastníctvo na štát neprešlo ani v roku 1963-

keď ustanovenia o výkupe nehnuteľnosti boli neurčité do takej miery, že samotný štát nepovažoval tieto
nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo a nariadil ich prevod do svojho vlastníctva ešte v roku 1981, tento
prevod bol ale, ako poukázal odporca, nulitný. Podľa názoru súdu v prípade nadobudnutia vlastníctva
podľa ust . zákona č. 46/1948 o novej pozemkovej reforme štát mienil podľa rozhodnutia Okresného
národného výboru - odbor pôdohospodárstva v H. zo dňa 22.03.1963 č. A.-XXXX/XXXX vykúpiť vcelku

všetku zostatkovú pôdu do 50 ha, rozhodne tak ale neučinil, keď pozemky , ktoré mal v pláne vykúpiť,
nevedel ani presne identifikovať, pričom zrejmú nejasnosť v otázke, ktoré pozemky vykúpil, pôsobilo
ustanovenie citovaného zákona, že vlastníkovi pozemkov môže byť ponechaná pôda do výmery 1 ha.
Ďalej podľa ust. § 10 ods. 3, veta prvá poznámka prevedenia výkupu v pozemkovej knihe, má účinky
prechodu vlastníctva na štát k takto vykúpenej pôde, no pod poradovým číslom 34 pozemkovej knihy je

zaznamenaná poznámka zo dňa 29.03.1963, ktorá ale presne určila rozsah nehnuteľností, na ktoré sa
výkup vzťahoval, pričom sporné nehnuteľnosti to neboli.

Pokiaľ ide o požiadavku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu vydržania
nehnuteľnosti, navrhovateľ ju odôvodnil tým, že nadobudol nehnuteľnosti od štátu pri delimitácii a

prechode majetku štátu na obce. Na základe delimitačných protokolov jej bolo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísané aj na list vlastníctva. O nehnuteľnosti sa starala v dobrej viere, že sú jej
majetkom, investovala do ich údržby, opráv a rekonštrukcií. Takto dobromyseľná bola až do roku 2008,
kedy jej bolo doručené zrušujúce uznesenie krajského súdu, a dozvedel sa, že existuje dohoda o vydaní
nehnuteľností, ktorá jej vlastníctvo k nim spochybňuje. Z uvedeného je preto zrejmé, že štát mal sporné

nehnuteľnosti v dobromyseľnej držbe nepretržite po dobu viac ako 10 rokov, teda najmenej od roku
1963. Splnil tak všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (§ 134 Oz),
ktoréhosadovolávanavrhovateľakoprávnynástupcaštátu,naktoréhoprešlinehnuteľnostizvlastníctva
štátu.

Súd nemohol vyhovieť ani otázke určenia vlastníctva sporných nehnuteľnosti a žalobu v celosti ako
neodôvodnenú zamietol a to z dôvodu absencie zákonnej podmienky dobromyseľnej držby nepretržite
po dobu viac ako 10 rokov. Žalovaní sa o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu zaujímali prakticky
od roku 1947, kedy im väčšina ich majetku bola znárodnená. V. J. v roku 1966 žiadala štát o nájom
za sporné nehnuteľnosti. Štát ešte v roku 1972 mal vedomosť o tom , že nie je vlastníkom sporných

nehnuteľností,čosasnažil vroku1981zmeniťtým,že vydalrozhodnutieOkresnéhonárodnéhovýboru-
finančný odbor č. T.. X/XX/-J. zo dňa 24.11.1981 na základe žiadosti MNV N. o prechod nehnuteľností
do soc. vlastníctva podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. nehnuteľnosti v kat. úz. O. N. , parc.č. XX
zast. plochy /škola/ vo výmere 720 m2 parcela č. 74/1- park vo výmere 31064 m2, parc. č. 74/4/- záhrada
vo výmere 2500m2, ktoré vlastnícky patria M.D. J., v celosti prechádzajú do vlastníctva čsl. štátu a do

správy MNV N. dňom právoplatnosti rozhodnutia./ 15.12.1981/ Až po právoplatnosti tohto rozhodnutia
sa mohol štát domnievať, že je dobromyseľný vlastník. Žalovaní požiadali o vydanie nehnuteľností v
v roku 1991/ keď nárok uplatnili v zmysle zákona 403/1990 Z.z., do 6 mesiacov od jeho účinnosti od
01.11,1990, čiže najneskôr dňa 01.05.1991/, čím sa doba dobromyseľnej držby štátu pretrhla a teda ten
nemal nehnuteľnosti v dobromyseľnej držbe nepretržite po dobu viac ako 10 rokov.

V otázke vzájomného vlastníctva žalobcov ohľade učenia vlastníckeho práva k sporým nehnuteľnostiam
podľa ust. § 97 O.s.p. súd rozhodol tak, že ho vylúčil na samostatné konanie, keď nie je o tomto možnénáležite rozhodnúť, pokiaľ nebude prejednaná otázka dedičských podielov žalovaných, prejedávaná v
konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 24C/2/2002.

V zmysle § 151 os.3 O.s.p. súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko úspešným odporcom plynie
lehota na vyčíslenie trov konania, ktorá končí 3 dni po vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané

a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.