Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201288
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: Ing. Z.
X., nar. XX.XX.XXXX, A.. U. XXXX/XX, S. J., zastúpený: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o.,
IČO: 36 860 654, Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 13930/2011/52/RK zo dňa 20.05.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 15.06.2011, tunajšiemu súdu postúpenou

uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sž/14/2011-6 zo dňa 01.07.2011, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13930/2011/52/RK zo dňa 20.05.2011, ktorým
žalovaný zmenil svoje (sekcie civilného práva, odboru dohľadu nad právnickými profesiami a znalcami)
prvostupňové rozhodnutie č. 13930/2011/51 zo dňa 14.01.2011 vo všetkých výrokoch a uznal žalobcu
zodpovedným, že v znaleckom posudku č. 4/2010 zo dňa 15.08.2010, vypracovanom na objednávku
zadávateľa H.. H. Michtalíka - M.

a/ posudzoval zákonnosť postupu Obvodného lesného úradu Žilina pri výkone jeho kompetencií orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva, ďalej zákonnosť konania majiteľov iných pozemkov a obecných

orgánov vo vzťahu k obhospodarovateľovi lesa, ako aj zákonnosť umiestnenia zábrany na lesnej ceste
v LUC Horevsie, Veľké Rovné, hoci mu také oprávnenia neprislúchajú,

b/ na viacerých miestach vyslovil závery o starostlivosti predchádzajúceho užívateľa H.. H. J. - M. a
to o zodpovednosti užívateľa lesa LUC Horevsie, Veľké Rovné za stav obhospodarovaného lesa len
na základe stavu, ktorý zistil jednorazovou obhliadkou, bez toho, že by uviedol, odkiaľ a ako získal
hodnoverné informácie o predchádzajúcom stave lesa, ďalej, že aktuálny (znalcom pozorovaný) stav
lesa v určitý čas považoval na základe takto získaných informácií za spôsobený novým užívateľom, hoci

na takú úvahu nebol ani oprávnený, ani táto úvaha nezodpovedá zásadám logickej úvahy tak, aby bola
preskúmateľná.

Takýmto spôsobom žalobca podľa žalovaného nepostupoval pri vykonávaní znaleckej činnosti riadne a
nestranne podľa § 16 ods. 2 písm. b/ a d/ zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a znalecký
posudok ním vyhotovený nespĺňal náležitosti ustanovené zákonom (§ 17 ods. 6), čím sa dopustilsprávneho deliktu porušenia iných povinností podľa § 27 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 2 písm. b/
a d/ a § 17 ods. 6 zákona, za čo mu podľa § 27 ods. 3 písm. a/ a b/ a ods. 4 zákona bola uložená sankcia
- písomné napomenutie a peňažná pokuta vo výške 50,- eur. Vo zvyšku bolo konanie proti žalobcovi

podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku zastavené.

Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného spočívajúcu v
nepresnej formulácie záverov o otázkach, ktoré boli predmetom rozhodnutia.

V podstatnej časti svojej žaloby sa žalobca zaoberal jednotlivými právnymi závermi žalovaného
uvedenými v rozhodnutí, s ktorými vyjadril svoj nesúhlas.

Nesúhlasil s tvrdením v časti a) skutkovej vety výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, že

posudzoval zákonnosť postupu Obvodného lesného úradu Žilina, ďalej zákonnosť hospodárenia nového
užívateľa lesa a zákonnosť konania majiteľov iných pozemkov a obecných orgánov vo vzťahu k
obhospodarovateľovi lesa, hoci mu také oprávnenia neprislúchajú. K tomuto obvineniu žalobca uviedol,
že v znaleckom posudku zisťoval a overoval právoplatné doklady, pričom sa skontaktoval s Z.. R. O.,
ktorý bol poverený funkciou odborného lesného hospodára od marca 2010. Skonštatoval, že hlásenie

Ing. Chrústa obvodný lesný úrad bez udania dôvodu neakceptoval, naopak protizákonne zaevidoval
na LUC iného užívateľa, pričom si vôbec nepreveril zánik pôvodných zmluvných vzťahov s H.. J. J. a
zaevidoval nového obhospodarovateľa lesa S. Klopušné, Veľké Rovné, ktoré protizákonne započalo
hospodáriť v spomenutom LUC Horevsie.

K časti b) skutkovej vety výroku žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že sa s ňou celkove

nestotožňuje ako nepravdivou. Prechádzajúci stav lesa zisťoval na základe dôkazového materiálu
uvedeného v znaleckom posudku (časť I. (úvodná časť), bod 5). Podľa žalobcu nie je s objednávateľom
znaleckého posudku v žiadnom vzťahu a nemal dôvod postupovať inak ako nestranne. Jeho znalecký
posudok obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, konkrétny stav lesa bol zdokumentovaný
44 kusmi fotografií s patričným odborným komentárom, čo v napadnutom rozhodnutí žalovaného nie

je spomenuté. Žalobca trval na tom, že súčasný hospodár v lese nekonal riadne. Podotkol, že zistil
nefunkčnosť lapačov hmyzu v lese, pričom tieto boli inštalované už v roku 2009 žiadateľom posudku.
Nefunkčnosť zistil vizuálne, pretože nebolo nainštalované vnadidlo (feromón), ktorý mal lákať škodlivý
hmyz a odlákať tento od napádania živých stromov. Žalobca uviedol, že na základe pokynu zadávateľa
znaleckého posudku bolo jeho úlohou posúdiť hospodárenie v LUC Horevsie a posúdiť možnú stratu z

titulu súčasného hospodárenia. So zadávateľom bolo dohodnuté, že postačí posúdenie hospodárenia
v LUC Horevsie za súčasnej situácie.

Taktiež žalobca nesúhlasil s obvinením, že na strane 4 svojho znaleckého posudku bez overenia uviedol,
čo urobil pôvodný obhospodarovateľ v období jari 2010 a že ďalej posudzoval zákonnosť konania
majiteľov iných pozemkov a obecných orgánov, ktoré pôvodnému obhospodarovateľovi kladú prekážky,

pričom novému hospodárovi už kladené nie sú. Žalobca k tomu uviedol, že len konštatoval, že zo
strany majiteľov iných pozemkov, ako aj zo strany obecných orgánov, dochádzalo k porušeniu § 24
ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, keď pôvodnému obhospodarovateľovi boli kladené prekážky
pri odvoze dreva zábranou na existujúcej ceste, čím utrpel značnú finančnú ujmu znehodnotením
skladového dreva.

Pokiaľ bolo žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcovi kladené na zodpovednosť, že vyslovil záver
na strane 26 znaleckého posudku, že súčasné hospodárenie LUC Horevsie, Veľké Rovné je v rozpore
so zákonom č. 326/2005 Z.z., a že súčasný hospodár v lese hospodári koristnícky, neekonomickým
spôsobom a na podstatu lesa v rozpore s viacerými zákonnými predpismi, žalobca k tomu uviedol, že
znaleckú činnosť vykonáva od roku 1993 a za ten čas vypracoval 319 znaleckých posudkov, pričom

viackrát bol atakovaný zo strany porušovateľov zákona v snahe ovplyvniť ho vo veci, avšak za všetkými
svojimi tvrdeniami uvedenými v predmetnom znaleckom posudku si stojí.V záverečnej časti svojej žaloby polemizoval v teoretickej rovine, ktorú však nekonkretizoval, o tom, čo
je pojmovými a obsahovými znakmi správneho deliktu, že nemožno konštatovať spáchanie priestupku
či správneho deliktu a uložiť zaň sankciu, pokiaľ to nevyplýva zo zákona (zásada legality), o spôsobe

spáchania priestupku, o úmysle a nedbanlivosti a rozdiele medzi nimi a o potrebe posudzovania
fakultatívnych znakov ako je pohnútka a cieľ delikventa. Podľa názoru žalobcu všetky spomenuté
hľadiská v napadnutom rozhodnutí absentujú, preto ho považoval za nezákonné a žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 13.09.2011, zotrval na svojom

doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na
skutočnosť, že v konaní o rozklade bolo zistené, že žalobca v ním vypracovanom znaleckom posudku
č. 40/2010 zo dňa 15.08.2010 na strane

a/ č.3 posudzuje zákonnosť a správnosť postupu Obvodného lesného úradu Žilina pri evidencii
užívateľov lesa, ďalej posudzuje zákonnosť hospodárenia nového užívateľa lesa v LUC Horevsie Veľké
Rovné, posudzuje, kto je „právoplatným“ užívateľom lesa,

b/ č. 4 uvádza, čo urobil pôvodný obhospodarovateľ v období jari 2010, ďalej posudzuje zákonnosť
konania majiteľov iných pozemkov a obecných orgánov, ktoré „pôvodnému obhospodarovateľovi“ kladú
prekážku, ale „novému hospodárovi“ kladené nie sú, pričom za zdroj tohto zistenia uvádza noviny MY
Žilinské noviny č. 38,

c/ č. 5 uvádza, že pochôdzku lesa vykonal v prvý deň 23.07.2010,

d/ č. 7 uvádza, že feromónové lapače neboli od jari 2010 obnovené ani kontrolované, avšak neuvádza,
ako zistil, že neboli obnovované práve od jari,

e/ č. 13 označuje nespracovanie silne napadnutých stromov ako „úmyselné“,

f/ č. 20 opisuje postupy používané pôvodným užívateľom na ničenie podkôrneho škodlivého hmyzu,
neuvádza však, ako k tomuto zisteniu dospel (z čoho ho pozoroval),

g/ č. 22 uvádza, že lokalita v Hájku - pri Kaplnke bola pôvodným obhospodarovateľom udržiavaná ako
„nábožensky významné, pietne a turistické miesto“ s výpočtom aktivít, ktoré boli vykonané,

h/ č. 24 uvádza, že v pochôdzke pokračoval v druhý deň 24.07.2010,

i/ č. 25 hodnotí zákonnosť umiestnenia zábrany na lesnej ceste,

j/ č. 26 vyslovil záver, že súčasné hospodárenie v LUC Horevsie Veľké Rovné je v rozpore so zák. č.

326/2005 Z.z. o lesoch. Uviedol, že „súčasný hospodár v lese hospodári koristníckym, neekonomickým
spôsobom na podstatu lesa v rozpore s viacerými zákonnými predpismi, hlavne však so zák. č 326/2005
Z.z.“

Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza opätovne, že obvodný lesný úrad konal
protizákonne, keď zaevidoval iného užívateľa, pričom si vôbec nepreveril zánik pôvodných zmluvných

vzťahov a tiež, že aktuálny obhospodarovateľ v LUC Horevsie Veľké Rovné hospodári v rozpore so
zák. č. 326/2005 Z.z. koristníckym a neekonomickým spôsobom. Postup znalca, ktorým posudzoval
oprávnenosť určitej osoby užívať les považoval žalovaný za neprípustný, pretože takéto posúdenie
si nevyhnutne vyžaduje posudzovanie platnosti nájomných a iných užívacích zmlúv, čo je zjavne
mimo znaleckého odboru žalobcu. Žalobca rovnako nie je kompetentný posudzovať oprávnenosť

umiestnenia zábrany na lesnej ceste, keďže, ako plynie z § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z.,
otázka užívania lesnej cesty je prvotne predmetom dohody o úhrade za využívanie, čo je otázka,
ktorej posudzovanie je úplne zjavne mimo predmetu odboru a odvetvia znaleckej činnosti žalobcu.
Taktiež je úplne neprípustným postup žalobcu, ktorým hodnotil zákonnosť činnosti Obvodného lesného
úradu Žilina pri výkone jeho právomoci orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 4 ods.

1 zák. č. 326/2005 Z.z. Preskúmavať postup správnych orgánov patrí súdom, prípadne príslušným
správnym orgánom v iných konaniach. Takéto posudzovanie nepatrí do rozsahu žiadneho odboru aniodvetvia znaleckej činnosti, tak ako je vymedzená v § 2 ods. 1 a v § 16 ods. 1 zákona. Rovnako
neprípustné je aj posudzovanie zákonnosti činnosti majiteľov iných pozemkov a obecných orgánov vo
vzťahu k pôvodnému obhospodarovateľovi, navyše na základe informácií sprostredkovaných z miestnej

periodickej tlače.

Námietkyžalobcuvčastižaloby,vktorejžalobcapolemizujesprávnymizávermiazisteniamižalovaného
v rozhodnutí a vysvetľuje znalecký posudok, nepovažoval žalovaný za právne relevantné, nakoľko
jeho povinnosťou bolo vypracovať znalecký posudok riadne tak, aby z jeho znenia bolo možné zistiť
a overiť skutkový stav bez toho, aby ho bolo potrebné dodatočne dopĺňať. Pri hodnotení znaleckej

činnosti žalobcu vychádzal z konkrétneho vypracovania znaleckého posudku a na dodatočné informácie
poskytnutéžalobcomzaúčelomjehospresneniaaleboobšírnehodokresleniacelkovejsituácie uvedené
v žalobe, už nie je možné prihliadať, nakoľko tieto mali byť obsiahnuté v samotnom znaleckom posudku.

Z uvedených dôvodov považoval žalovaný svoj postup a rozhodnutie za správne.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,

ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný na základe sťažnosti podanej voči
žalobcovi, súvisiacej s vypracovaním znaleckého posudku č. 4/2010, vyzval žalobcu na vyjadrenie sa
k tomuto podnetu. Zároveň žalovaný požiadal o stanovisko k znaleckému posudku Národné lesnícke
centrum vo Zvolene. Následne bol žalobca upovedomený listom žalovaného č. 23 253/2010/51 zo
dňa 24.11.2010 o začatí správneho konania pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu

podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí konania vyjadril listomdoručeným žalovanému dňa 07.12.2010. Odbor dohľadu nad právnickými profesiami a znalcami sekcie
civilného práva žalovaného vydal dňa 14.01.2011 rozhodnutie č. 13 930/2011/51, v ktorého výroku
uviedol, že žalobca nepredložil v prílohe Správu o doterajšom hospodárení, resp. Protokol o výsledkoch

prerokovania správy o hospodárení, vyhotovenú krajským lesným úradom, závery z čiastkových kontrol
hospodárenia podľa lesného hospodárskeho plánu vykonanými príslušnými orgánmi štátnej správy
lesného hospodárstva, z ktorých obsahu by bolo možné posúdiť objektivitu jeho odborných záverov a
vyjadroval sa nielen ku skutkovým, ale i k právnym otázkam, teda sa dopustil iného správneho deliktu
podľa § 27 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 2 písm. b/ a § 17 ods. 6 zákona, za čo mu bola uložená

podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona peňažná pokuta vo výške 150,- eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
13930/2011/52/RK zo dňa 20.05.2011 a zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, ako už bolo uvedené v
úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa opisujú pasáže, ktoré vyhodnotil žalovaný ako dôvod pre
vydaniesvojhorozhodnutia-sútotožnéspasážamioznačenýmipísmenamia/ažj/,ktoréboližalovaným

uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe (str. 3, 4 rozsudku). Žalovaný vyjadril názor, že žalobca na
základe pochôdzky vykonanej v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch, 23. a 24. júla 2010, pozoroval určitý
(statický) stav posudzovaného lesa. Napriek tomu, žalobca v častiach znaleckého posudku citovaných
pod písm. b/, d/, f/, g/ aj j/, posudzuje minulý stav lesa, resp. vývoj stavu lesov oproti minulosti, hoci sa na
príslušných častiach vôbec neuvádza, odkiaľ a ako zistil onen predchádzajúci stav (konkrétne odkiaľ mal

informáciu o tom, čo urobil pôvodný užívateľ lesa od jari 2010, o tom, že feromónové lapače a postupy
na ničenie hmyzu inštaloval a používal práve predchádzajúci užívateľ a o tom, že pôvodný užívateľ sa
staral o lokalitu v Hájku - pri Kaplnke). Ďalej je zrejmé, že pod písmenami a/, b/ a i/, sa žalobca vyjadruje
k právnym otázkam (konkrétne k otázke zákonnosti postupu Obvodného lesného úradu Žilina, k postupu
obcí a iných majiteľov lesov a k umiestneniu zábrany a dopravných značiek) a pod písmenami e/ a j/ sa

vyslovuje k zodpovednosti súčasného užívateľa lesa.

Podľa názoru žalovaného znalecký posudok vypracovaný žalobcom, nezodpovedá požiadavkám
nestrannosti a obozretnosti voči údajom poskytovaným jednostranne zadávateľom. Práve naopak, na
viacerých miestach budí znalecký posudok dojem, akoby cieľom žalobcu bolo za každú cenu dospieť k
záveru, že zadávateľ bol tým, kto les udržiaval a zveľaďoval a súčasný užívateľ ho ničí. To sa prejavuje v

pasážachznaleckéhoposudkuoznačenýchpodpísmenamid/,e/,f/,g/aj/,kdežalobcavyslovujenázory
na hospodárenie súčasného užívateľa a dáva ho do kontrastu s ním tvrdeným dobrým hospodárením
predchádzajúceho užívateľa. Tento spôsob tvorby znaleckého posudku porušuje princíp nestrannosti
výkonu znaleckej činnosti. Súdny znalec je povinný aj bez žiadosti zadávateľa vyšetriť objektívny stav
veci, ktorú má posudzovať, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť vykonávať znaleckú činnosť nestranne.

Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že znalec je povinný podľa § 17 ods. 6 zákona osnovať
znalecký posudok tak, aby jeho celková skladba umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Znalecký posudok tak musí spĺňať požiadavku logickosti a preskúmateľnosti záverov v
ňom uvedených, preto k povinnostiam znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne patrí nielen riadne
zistenie skúmaného skutkového stavu či deja, ale tiež jeho riadne uváženie a riadna aplikácia všetkých

dostupných odborných poznatkov potrebných na vyvodenie požadovaného záveru. Znalecký posudok,
ktorý by obsahoval len záver znalca bez podrobného vysvetlenia, by bol arbitrárny a znalec by ním
porušoval svoju povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti.

Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že žalobca sa vo svojom znaleckom posudku na viacerých
miestach vyslovuje o porušení zákona č. 326/2005 Z.z. Za neprípustné treba považovať hodnotenie

znalca, keď posudzuje oprávnenosť tej - ktorej osoby užívať les, pretože také posúdenie si nevyhnutne
vyžaduje posudzovanie platnosti nájomných a podobných užívacích zmlúv, čo je úplne zjavne mimo
odboru a odvetvia znalca. Tieto závery sa rovnako týkajú aj časti, v ktorej žalobca posudzoval
oprávnenosť umiestnenia zábrany na lesnej ceste, keďže, ako plynie z ustanovenia § 25 ods. 3 zákona
č. 326/2005 Z.z., otázka užívania lesnej cesty je prvotne predmetom dohody o úhrade za užívanie, čo

je otázka, ktorej posudzovanie je úplne zjavne mimo predmetu odboru a odvetvia znaleckej činnostižalobcu.Ďalejbolpodľažalovanéhoúplneneprípustnýpostupžalobcu,ktorýhodnotilzákonnosťčinnosti
Obvodného lesného úradu Žilina pri výkone jeho právomoci orgánu štátnej správy lesného hospodárstva
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. Preskúmavať postup správnych orgánov patrí súdom,

prípadne konkrétnym správnym orgánom. Takéto posudzovanie však nepatrí do rozsahu žiadneho
odboru ani odvetvia znaleckej činnosti v § 2 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. Rovnako
neprípustné je posudzovanie zákonnosti činnosti majiteľov iných pozemkov a obecných orgánov vo
vzťahu k pôvodnému obhospodarovateľovi, navyše na základe informácií sprostredkovaných z miestnej
periodickej tlače. Uvedené pochybenia predstavujú porušenie povinností znalca uvedené v § 16 ods.

2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., čo je naplnením skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 27
ods. 1 písm. b/ tohto zákona.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí pôvodne uloženú pokutu 150,- eur prvostupňovým správnym orgánom
zmenil na písomné pokarhanie a pokutu 50,- eur., čím čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu. Pritom
prihliadal najmä na skutočnosť, že žalobca doteraz nebol postihnutý za žiaden správny delikt v súvislosti
so svojou činnosťou, ako aj, že znalecký posudok bol vypracovaný nie pre potreby súdu alebo správneho

orgánu, ale pre potreby súkromnej osoby, takže dôsledky porušenia znalcových povinností neboli tak
vážne.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 328/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné

vyjadrenie a vysvetlenie.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 328/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť

a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak,

b) riadne a v určenej lehote,

c) účelne, hospodárne a

d) nestranne.

Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 328/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné
údaje znalca, označenie znalecký posudok , poradové číslo znaleckého posudku a stručnú
charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. Úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny
úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti posudok znalec uvedie opis predmetu znaleckého

skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
V časti záver znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade

musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzošitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti posudok .

Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho

deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 328/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie:

a) písomné napomenutie,

b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe,c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,

d) vyčiarknutie zo zoznamu.

Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 328/2004 Z.z. sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri
sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b).

Podľa § 32 zákona č. 328/2004 Z.z. ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Žalobca v prvom rade namietal nepresnosť formulácie záveru o otázke, ktorá bola predmetom
rozhodnutia - nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd SR rozhodoval vo viacerých veciach týkajúcich sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu (porovnaj napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž/17-23-24-25/2011, 6Sžo/31/2011, 6Sž/19,24,27/2011, 3Sž/11/2008,
2Sž/2/2009 a 3Sžo/200/2010) a v uvedených rozhodnutiach definoval právny názor o otázke
vymedzenia skutku v rozhodnutí správneho orgánu nasledovne:

Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto
nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa

ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a
správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu
a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,

u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,

iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti

postihu delikventa.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože
podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to
nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením

miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol
byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku
musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh avýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku
rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však
neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,

časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku
rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.
2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú
nepochybneirozhodnutiaoinýchsprávnychdeliktoch,jenevyhnutnévymedziťpresne,zaakékonkrétne
konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku

s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná
pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu
pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to
aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa

páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie
totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu
za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené
len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v

ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,
či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce
takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového
a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné

pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1
dohovoru. Keď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť
záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania
správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a
rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo

dňa 25. augusta 2010).

Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností,
ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti
do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho

poriadku).

Súd pri posudzovaní problematiky vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia v predmetnom správnom
konaní poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa v celom rozsahu
stotožňuje.

Zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva dostatočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil

porušenia právnej povinnosti ustanovenej podľa § 16 ods. 2 písm. b/ a d/ zákona a § 17 ods. 6 zákona.
Konštatácia vo výroku, že žalobca

a/ posudzoval zákonnosť postupu Obvodného lesného úradu Žilina pri výkone jeho kompetencií orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva, ďalej zákonnosť konania majiteľov iných pozemkov a obecných
orgánov vo vzťahu k obhospodarovateľovi lesa, ako aj zákonnosť umiestnenia zábrany na lesnej ceste

v LUC Horevsie, Veľké Rovné, hoci mu také oprávnenia neprislúchajú,b/ na viacerých miestach vyslovil závery o starostlivosti predchádzajúceho užívateľa H.. H. J. - M. a
to o zodpovednosti užívateľa lesa LUC Horevsie, Veľké Rovné za stav obhospodarovaného lesa len
na základe stavu, ktorý zistil jednorazovou obhliadkou, bez toho, že by uviedol, odkiaľ a ako získal

hodnoverné informácie o predchádzajúcom stave lesa, ďalej, že aktuálny (znalcom pozorovaný) stav
lesa v určitý čas považoval na základe takto získaných informácií za spôsobený novým užívateľom, hoci
na takú úvahu nebol ani oprávnený, ani táto úvaha nezodpovedá zásadám logickej úvahy tak, aby bola
preskúmateľná,

obsahuje zreteľný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania i uvedenie iných

skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný. Z výroku možno zistiť, z čoho
(z akého skutku) vyplýva právny záver žalovaného, že žalovaný nepostupoval pri vykonávaní znaleckej
činnosti riadne a nestranne a že znalecký posudok ním vyhotovený nespĺňal náležitosti ustanovené
zákonom. Z takto formulovaného výroku je možné potom určiť druh iného správneho deliktu, ktorého sa
mal žalobca dopustiť (podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona) a tomuto potom zodpovedá i uložená sankcia
- písomné napomenutie a peňažná pokuta vo výške 50,- eur podľa § 27 ods. 3 písm. a/ a b/ a ods. 4

zákona (druh a výšku uloženej sankcie žalobca nenamietal).

Súd z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, rovnako i jeho výrok,
ktorý bol jasne a zrozumiteľne formulovaný a poskytuje dostatočný základ na vecné preskúmanie
rozhodnutia. Námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spôsobenú
formálnymi nedostatkami výrokovej časti rozhodnutia, bola neopodstatnená.

Súd sa zaoberal aj námietkami žalobcu, o ktorých možno vo všeobecnosti konštatovať, že nimi žalobca
vyjadril svoj nesúhlas s jednotlivými právnymi závermi žalovaného vyplývajúcimi z výroku rozhodnutia,
kedy polemizoval s právnou relevanciou zistení žalovaného uvedenými v odôvodnení. Na tomto mieste
súd poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa v jeho podstatných častiach
stotožňuje a poukazuje naň, čo bol aj dôvod, prečo v odôvodnení tohto rozsudku súd rozhodnutie

žalovaného tak podrobne opísal.

Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny
orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia.
Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v
rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov

ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy,
treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa
zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny
orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu

voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Zákon č. 328/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti,

práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov,
a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ) pri výkone ich
činnosti.Znalcomjefyzickáosobaaleboprávnickáosobasplnomocnenáštátomnavykonávaniečinnosti
podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov. Zoznam znalcov vedie žalovaný. Úkonmi
znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a

odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Žalovaný vykonáva dohľad nad činnosťou sledovaním dodržiavania
zákonnosti a správnosti postupov znalcov a preskúmavaním podnetov a sťažností na postup pri výkone
tejto činnosti.Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto
zákone znalcami pre zadávateľa. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú
osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.

V časti a/ výroku rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že žalobca v predmetnom znaleckom posudku
posudzoval zákonnosť postupu Obvodného lesného úradu Žilina pri výkone jeho kompetencií orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva, ďalej zákonnosť konania majiteľov iných pozemkov a obecných
orgánov vo vzťahu k obhospodarovateľovi lesa, ako aj zákonnosť umiestnenia zábrany na lesnej ceste
v LUC Horevsie, Veľké Rovné, hoci mu také oprávnenia neprislúchajú.

Osobitne treba zdôrazniť, že zákonnosť postupu orgánu štátnej správy, fyzických osôb, či právnických

osôb prislúcha posudzovať predovšetkým súdu. Pokiaľ ide o štátnu správu na úseku lesného
hospodárstva, túto vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, obvodný lesný úrad
v sídle kraja (predtým krajský lesný úrad) a obvodný lesný úrad. Štátnym dozorom v lesoch je v zmysle
zákona č. 326/2005 Z.z o lesoch oprávnenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v rámci
svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon, osobitné

predpisy a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich
základe. Z uvedeného je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca, ktorý je súdnym znalcom, nie je
oprávnený posudzovať zákonnosť postupu vyššie uvedených subjektov, ako to však urobil v žalovaným
posudzovanom znaleckom posudku. Úlohou znalca je posúdenie odborných otázok, nie právnych. Preto
podľa názoru súdu žalobca v predmetnom znaleckom posudku išiel za hranice svojich oprávnení mimo

jeho znaleckého odboru a odvetvia. Spomenutému právnemu hodnoteniu sa žalobca nevyhol ani vo
svojej žalobe, kde opäť tvrdil, že dotknuté subjekty v znaleckom posudku opísaným konaním porušovali
právne predpisy. Právny záver žalovaného o tom, že uvedeným postupom žalobcu pri koncipovaní
predmetného znaleckého posudku došlo k porušeniu zákona, bol správny.

V časti b/ výroku rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že žalobca v predmetnom znaleckom posudku

na viacerých miestach vyslovil závery o starostlivosti predchádzajúceho užívateľa JUDr. H. J. - M. a
to o zodpovednosti užívateľa lesa LUC Horevsie, Veľké Rovné za stav obhospodarovaného lesa len
na základe stavu, ktorý zistil jednorazovou obhliadkou, bez toho, že by uviedol, odkiaľ a ako získal
hodnoverné informácie o predchádzajúcom stave lesa, ďalej, že aktuálny (znalcom pozorovaný) stav
lesa v určitý čas považoval na základe takto získaných informácií za spôsobený novým užívateľom, hoci

na takú úvahu nebol ani oprávnený, ani táto úvaha nezodpovedá zásadám logickej úvahy tak, aby bola
preskúmateľná.

Pojem nestrannosť nie je v zákone ani v súvisiacich právnych predpisoch definované. Je potrebné
uviesť, že posúdenie správnym orgánom zisteného skutkového stavu z hľadiska, či došlo zo strany
znalca k zabezpečeniu nestrannosti pri jeho znaleckej činnosti (tvorbe znaleckého posudku), je

zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu a závisí od jeho uváženia. Správny orgán je však
povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené zákonom. Za hlavné atribúty nestrannosti možno
považovať nezaujatosť, neutrálnosť, objektivitu, presnosť, úplnosť, vyváženosť, vecnosť, faktickosť,
transparentnosť, aktuálnosť, a zrozumiteľnosť. Najpodstatnejšími rysmi nestrannosti sú osvojenie si
pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu (podstate), vylúčenie subjektívneho pohľadu, či

osobného zaujatia. Absencia stranenia spočíva v dodržaní zásady nestavať sa v sporoch (obrazne) na
nikoho stranu a zdržať sa akejkoľvek predpojatosti.

Súdny znalec, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť vykonávať znaleckú činnosť nestranne, je povinný
aj bez žiadosti zadávateľa vyšetriť objektívny stav veci, ktorú má posudzovať. V zhode s názorom
žalovaného vyjadrenom jeho rozhodnutí je súd toho názoru, že žalobca na viacerých miestach

znaleckého posudku porovnával vývoj lesa za určité obdobie, pričom však objektívne zistil stav lesa len
v čase 23. a 24.07.2010 pochôdzkou a žiadnou inou. Absentujú údaje o tom, ako zisťoval žalobca stav
lesa od jari 2010, ako zistil spôsob užívania a udržiavania lesa pôvodným užívateľom (objednávateľom
znaleckého posudku). Z uvedeného sa javí, akoby žalobca všetky údaje prevzal bez ďalšieho od
zadávateľa. Žalobca taktiež nemohol a nemal bez potrebného pozorovania počas dlhšieho časového

obdobia ustáliť svoj záver o tom, že „koristnícke“ užívanie lesa je dôsledkom užívania súčasného a nienapríklad predchádzajúceho užívateľa lesa alebo tretích osôb. Vyššie uvedené chyby robia znalecký
posudoknepreskúmateľným.Zároveňtakýmtospôsobom vypracovanýznaleckýposudoknezodpovedá
požiadavkám nestrannosti, pričom na viacerých miestach (v pasážach znaleckého posudku označených

pod písmenami d/, e/, f/, g/ a j/ na str. 3 a 4 rozsudku) budí znalecký posudok dojem, akoby cieľom
žalobcu bolo dospieť k záveru, že zadávateľ les udržiaval a zveľaďoval a súčasný užívateľ ho naopak
ničí. Tento spôsob tvorby znaleckého posudku porušuje princíp nestrannosti výkonu znaleckej činnosti.
Preto právny záver žalovaného o tom, že uvedeným postupom žalobcu pri koncipovaní predmetného
znaleckého posudku došlo k porušeniu zákona, bol aj v tejto časti jeho rozhodnutia správny.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v
konaní, nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade
zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.