Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214661
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111214661.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľky: V.. W. N.,

rodená K., narodená X. XX. XXXX, bytom M. XXA, G., proti odporcovi: ALBIXON SK, s.r.o., Seredská
247/4012, Trnava, IČO: 44 762 003, zastúpený Mgr. Ondrej Dostál, advokát, Robotnícka 79, Senica, o
zaplatenie 7375,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania ak vo výške 1902,54 eur k rukám
právneho zástupcovi odporcu Mgr. Ondreja Dostála a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 6. 2011 voči odporcovi domáha zaplatenia sumy

7375,71 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 7375,71 eur od 17. 12. 2010 do zaplatenia,
odmontovať zastrešenie bazéna a odstrániť ho z pozemku navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovania výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu, svedka B. E., s
obsahom spisového materiálu návrhom zo dňa 22.6.2011 na č.l. 1, zmluvou o dielo zo dňa 26.5.2010
na č.l. 5, všeobecnými zmluvnými podmienkami odporcu na č.l. 8-10, dokladom o odovzdaní zo dňa
9.9.2010 na č.l. 11, prevádzkovými podmienkami pre mobilné zastrešenie na č.l. 12, odovzdávacím

protokolom, záručným listom na č.l. 13,14, reklamáciou navrhovateľky zo dňa 4.10.2010 na č.l. 16,
vyjadrením výrobcu k písomnej reklamácii z 14.10.2010 na č.l. 17, písomnosťou reklamácia odstúpenie
od zmluvy z 8.11.2010 na č.l. 19, vyjadrením k reklamácii odporcu zo 16.11.2010, pokusom o zmier z
9.12.2010 na č.l. 23, pokusom o zmierné vyriešenie zo 4.4.2011 na č.l. 24, vyjadrením odporcu zo dňa
18.1.2012, fotografiami na č.l. 73-83, vyjadrením odporcu zo daň 19. 6. 2012, s obsahom spisového
materiálu a zistiť nasledovný skutkový a právny stav.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 18. 1. 2012 vyplýva, že odporca nároky neuznáva. Je nesporné, že dňa
26. 5. 2010 uzavrel s navrhovateľkou zmluvu o dielo č. 101168, na základe ktorej dodal navrhovateľke
zastrešenia bazéna. Navrhovateľka nemala právo odstúpiť od zmluvy, odporca neporušil zmluvu takým
spôsobom, ktorý by dával právo navrhovateľke odstúpiť od zmluvy. Rosenie komôrok je bežný nezvratný
fyzikálny jav a nejde o chybu diela, čo je uvedené o odseku 6.2. Všeobecných zmluvných podmienok.
Odvrt materiálu ( veľmi nepatrné zvyšky materiálu) v čele zastrešenia nebol odporcom pri miestnom
šetrení zistený. Nejadná sa o chybu na diele. Koľajiská sú vyrobené z hliníkovej zliatiny a sú opatrené

povrchovou úpravou Elox, teda nemôže sa jednať o hrdzu. Koľajisko môže len oxidovať, oxidácia nebola
preukázaná. U navrhovateľky boli odporcom pri miestnom šetrení zistené malé farebné zmeny iba na
malej časti koľajiska. Aj keď tieto farebné zmeny odporca nemohol považovať za chyby diela, opakovaneponúkol navrhovateľke, že túto časť koľajiska bezplatne vymení. Odvolateľka však toto striktne odmietla.
Neopodstatnený je i nárok na náhradu škody spôsobené na dlažbe okolo bazéna.

Navrhovateľka uviedla, že žalovaná suma pozostáva z ceny diela, ktorú uhradila odporcovi a zo sumy
670,- eur ako náhrady škody v súvislosti s poškodením kachličiek, pri ktorej vychádzala z 10% ceny
zastrešenia. Okolnosti uzavretia zmluvy o dielo nie sú sporné, keď zmluvu o dielo podpisoval jej manžel
V. N., ktorý zároveň dielo dňa 9.9.2010 prevzal, na čo bol navrhovateľkou poverený. Nie je sporná
ani existencia označených vád. Podstatnou vadou je, že na koľajničkách na ľavej strane zastrešenia

z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé škvrny, dielo bolo odovzdané 9.9.2010 a tieto škvrny sa objavili
po troch týždňoch. Tieto nevznikli použitím nesprávnych prostriedkov na čistenie. Ihneď po zistení vady
kontaktovala konateľa odporcu, ktorý sa po konzultácii s pražskou firmou, ktorá vybavovala reklamáciu
vyjadril negatívne a na základe toho listom zo dňa 4.10.2010 odstúpila od zmluvy. Postupovala v zmysle
§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka s poukazom na bod 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok a
odstúpila z dôvodu, že porušenie zo strany odporcu bolo podstatným porušením. V zmluve o dielo sú

presne špecifikované požiadavky na konštrukciu a to v zmysle bodu 1, keď táto mala byť vyhotovená
zo zliatiny AlMgSi a následne vrchná vrstva mala byť eloxovaná v zmysle článku 3. písm. u/ predmetnej
zmluvy. Má za to, že uvedené dielo nebolo vyhotovené v prvej kvalite, ktorú si objednala. Je pravdou,
že konštrukcia sa dá používať, ale je otázne dokedy a aké vady sa aj v budúcnosti na nej objavia. V
deň odovzdávania diela 9.9.2010 pršalo a prakticky ani manžel, ktorý dielo preberal a následne ani

navrhovateľka nemali možnosť dielo si hneď prezrieť. Dňa 10.9.2010 telefonicky kontaktovala pána E.
a oznámila mu zistené vady, že v takzvanej klapačke uprostred v dutinách sa nachádzajú stružliny,
pravdepodobne z materiálu, z ktorého je zhotovená konštrukcia zastrešenia, na koľajničkách vzadu nie
sú na zarážkach tesnenia, na celom zastrešení vnútri v dutinách sa zráža voda, ktorá tam zostáva.
Následne dňa 13.9.2010 pán E. osobne prišiel a odfotografoval označené vady. Dňa 1.10.2010 čistili

koľajničky a zistili, že na koľajničkách na ľavej strane zastrešenia z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé
škvrny. Dňa 4.10.2010 telefonicky oznámila pánovi E.úto vadu, prišiel na druhý deň ráno. Reakciou bolo
vyjadrenie z 24.10.2010 a následne vyjadrenie k reklamácii zo dňa 16.11.2010. Bod 6.2. všeobecných
podmienok sa vzťahuje nielen na zhotovovanie zastrešení ale aj bazénov, uvedené je potrebné posúdiť
v celom kontexte a prípadne zvážiť celé ustanovenie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď uvedené

oranžové škvrny, nepovažuje za bežný jav, nejedná sa o patinu, keď táto sa prejavuje úplne iným
spôsobom. Pristúpili na ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak zmluva má charakter formulárovej
zmluvy. Pred odstúpením ani po ňom od odporcu nedostala žiadny návrh na výmenu koľajničiek. K
návrhu na výmenu koľajničiek došlo až v apríli 2011 právnym zástupcom, ktorý jej ponúkol možnosť
výmeny koľajničiek, avšak s tým nesúhlasila. Táto ponuka jej bola daná aj písomne 13.4.2011. Právny

režim zmluvy bol dohodnutý v zmysle obchodného zákonníka.

Právny zástupca odporcu uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť, keď vady, ktoré uvádza navrhovateľka
nepovažuje za vady, ktoré neumožňujú dielo užívať obvyklým spôsobom a v tejto súvislosti nie je možné
hovoriť o podstatnom porušení zmluvy zo strany odporcu. Predmetné odstúpenie od zmluvy odporca

neakceptoval. Odporca ponúkol navrhovateľke bezplatnú výmenu koľajničiek, s čím však nesúhlasila.
Uvádzané oranžové škvrny, jedná sa o patinu a v prípade, že by aj bola preukázaná existencia hrdze,
poukázal na článok 6.2. všeobecných zmluvných podmienok, ku ktorým navrhovateľka pristúpila v
zmysle ktorých vyplýva, že prítomnosť hrdze, oxidácia a podobne a na konštrukčných, spojovacích
a kotviacich prvkoch zastrešenia alebo bazénového príslušenstva nie sú dôvodom k reklamácii a

reklamácia sa na tieto nevťahuje. Navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že konštrukcie zastrešenia
neboli vyhotovené z hliníka, konkrétne koľajničky a že tieto nemali povrchovú úpravu elox, čo dôrazne
popiera. So sumou 670,- eur ako náhradou škody nesúhlasí, táto nebola preukázaná. V písomnosti
z 24.10.2010 sa neuvádza, že na koľajnici sú hrdzavé body, je tam uvedené rezavé v úvodzovkách.
Odporca sa nestotožnil s tým, že by sa tam mohli nachádzať hrdzavé body. Má za to, že je potrebné

zvážiť, či sa jedná o podstatné porušenie zmluvy. Dôvody odstúpenia od zmluvy, nie sú vadami
diela. Navrhovateľka neplatne odstúpila od zmluvy. ak by pripustili výskyt údajných vád, čo popiera,
navrhovateľke by mohol vzniknúť nárok na zľavu, a to vo výške hodnoty predmetných koľajničiek a ceny
práce za ich výmenu.

Svedok B. E. uviedol, že zmluvu s navrhovateľkou podpisoval za odporcu. Bolo dojednané zastrešenie
bazéna. Súčasťou diela bolo aj tesnenia zadné, keď tesnenie musí byť všade spredu, zozadu. Tesnenia
sa nachádzajú na profiloch ako sa spájajú profily a musí to byť všade zatesnené, aby sa nedostala
dovnútra špina. V prípade navrhovateľky sa zastrešenie muselo celé zmontovať na mieste z jednotlivýchdielov a jednotlivé diely sa pospájali dohromady. Bol len na začiatku, keď sa dielo začalo montovať,
pršalo a potom odišiel. Montáž vykonávali zamestnanci z Čiech. Niekoľko týždňov po dodaní diela ho
navrhovateľka telefonicky volala, povedala, že niečo je na koľajniciach a niečo s tesnením. Išiel tam

pozrieť, vyhotovil fotografie, na koľajniciach bola hrdza a chýbali podložky pod šróbiky. Myslí, že tesnenia
nechýbali,možnochýbaloukončeniakoľajničiek.Anazadnomčelebolivyvŕtanýmateriál-špony,zvyšky
z vŕtania. Fotografie poslal do Čiech asi pánovi B.. Následne to riešil B. a B. za výrobu. Vie tom, že B.
a B. mali ísť priamo k navrhovateľke. Informovali ho, že to neuznajú. Bolo evidentné, že na hliníku sa
rozširovala hrdza, čo by tam nemalo byť. Chcem uviesť, že doteraz sa s tým nikdy nestretol. Na iné

vady pri osobnej návšteve si už nespomína. Pokiaľ ide o čistenie, je možné používať bežné čistiace
prostriedky, prípadne koľajnice vystriekať vysokotlakovým čističom vody. A pri takomto používaní by sa
nemali objaviť viditeľné zmeny na povrchu, iba na chrómové časti treba používať špeciálnu pastu, ktorá
je dodávaná so zastrešením, ale táto je iba na ošetrenie, nie na čistenie. Pravdepodobne iba pri aplikácii
žieraviny, ktorá by poškodzovala hliník by sa mohli objaviť viditeľné zmeny na povrchu. Z eloxovaného
hliníka sa vyrábali iba koľajnice a zastrešenie. Hrdza sa nachádzala na povrchu koľajnice, neviem, či to

bolo na hliníku alebo na eloxe. Keď sa koľajničky dajú namontovať dajú aj zmontovať.

Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že odporca od 2. 4. 2011 zmenil obchodné meno z
ALBION Group Sk, s.r.o., na ALBIXON SK, s.r.o.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 26. 5. 2010 vyplýva, že navrhovateľka ako objednávateľ a odporca ako
zhotoviteľ sa dohodli na predmete - zhotovenie a montáž zastrešenia - krytu z polykarbonátových
jednokomorových dosiek v čírom prevedení o sile 8 mm steny s usadením do oblúkovej konštrukcie o
veľkosti prierezov profilov 35 x 50 mm zo zliatiny AlMgSi zodpovedajúci ČSN 424401 za cenu 6705,71
eur. V bode IV. 4. 6. sa dohodli, že vo veciach v tejto zmluve výslovne neupravených sa zmluvné

strany budú riadiť príslušnými právnymi predpismi. Objednávateľ podpisom tento zmluvy potvrdzuje, že
sa oboznámil so Všeobecnými zmluvnými podmienkami firmy ALBION Group, a.s, ktoré sú označené
podpisom zástupcu zhotoviteľa, ktoré sú vyvesené na jeho prevádzkach a tieto považuje za záväzné.
Tieto Všeobecné zmluvné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

Zo Všeobecnýh zmluvných podmienok ALBION Group, a.s. z 1. 1. 2009 z bodu 6.2. vyplýva, že farebné
a iné zmeny na materiály, alebo vo vnútri neho vzniknuté biologickými, chemickými, tepelnými alebo
inými fyzikálnymi javmi a vplyvmi, ako hlavne pôsobením vysokých teplôt nad prípustnú hranicu, teplôt
bazénovej vody nad 29 stupňov, neudržovaním kvality bazénovej vody v hodnotách Ph (7,2-7,6) a
Cl (0,3-0,7 mg/l), pôsobením chemických látok i pôsobením chemických látok v ovzduší, hromadenie

zrážkovej alebo bazénovej vody v koľajisku zastrešenia, prítomnosťou a existenciou rias, kondenzáciou
vodných pár v komôrkach materiálu použitého pre výplne zastrešenia, vniknutím hmyzu a pod. nie
sú dôvodom k reklamácii. Pokiaľ príde k farebným, alebo iným zmenám (hrdza, oxidácia a pod.) na
konštrukčných, spojovacích a kotviacich prvkoch zastrešenia, alebo bazénového príslušenstva, nie sú
tieto dôvodom k reklamácii a reklamácia sa na tieto zmeny nevzťahuje. Tieto prípadné zmeny môžu

byť spôsobené iba vyššie uvedenými vonkajšími vplyvmi alebo inými negatívnymi vplyvmi, ku ktorým
došlo vplyvom obsluhy, neodbornou manipuláciou, pôsobením vyšších a nesprávnych koncentrácií
chemických zlúčenín a pod. Podľa bodu 6.4.zodpovednosť za vady sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ak nie je písomne dohodnuté alebo stanovené inak. Záruka musí byť uplatnená osobne v
prevádzkarni predávajúceho, alebo akoukoľvek písomnou formou (e-mail, list). Podľa bodu 6.5. záručná

doba na práce uskutočnené dodávateľom na diele je 24 mesiacov. Podľa bodu 6.1 (?) správne 6.6. U
zastrešení dodávateľ výslovne odporúča odberateľovi prevedenie povrchovej úpravy konštrukcie farbou,
alebo strieborným eloxom a upozornil na možnosť farebných zmien a odtieňov hliníkovej konštrukcie pri
nevyužití tejto ponuky. Tieto zmeny sú však prirodzenou vlastnosťou hliníka, z ktorého je konštrukcia
zastrešenia vyhotovená a nebráni v riadnom užívaní veci (predmete diela). Podľa bodu 8.4. ak odstúpi

od zmluvy odberateľ podľa § 642 Občianskeho zákonníka, je povinný zaplatiť dodávateľovi škodu vo
výpadkuobchoduspôsobenúabsenciuzákazky,ktorásaodstúpeniatýkaaďalejčiastku(náhradu),ktorá
pripadá na práce dodávateľa už vykonanej a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, aj keď odberateľ
nezískal majetkový prospech.

Z dokladu o odovzdaní dňa 7. 9. 2010 vyplýva, že montáž a zastrešenie bolo odovzdané bez vád dňa
9. 9. 2010.Z reklamácie - odstúpenia od zmluvy zo dňa 4. 10. 2010 vyplýva, že navrhovateľka oznámila dňa 5.
10. 2010 odporcovi, že podľa ustanovenia § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka odstupuje od
zmluvy o dielo č. objednávky 101168. Pre vady: v zadnej časti zastrešenia v tzv. klapačke asi uprostred

v dutinách sa nachádzajú stružliny pravdepodobne z materiálu, z ktorého je zhotovená konštrukcia
zastrešenia; na koľajničkách vzadu nie sú tesnenia; na celom zastrešení vnútri v dutinách sa zráža voda,
ktorá tam zostáva; na koľajničkách na ľavej strane zastrešenia z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé
škvrny. Zároveň žiada vrátenie uhradenej ceny diela a oznámili, kedy prídete odmontovať zastrešenie.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 24. 10. 2010 vyplýva, že písomná reklamácia zo dňa 4. 10. 2010 nemôže
byť uznaná ako dôvodná. Zvyšky odvrtu - odvrt v profiloch zastrešenia nemá žiadny vplyv na užitočnosť,
životnosť zastrešenia, tesnenie na koncoch koľají sa nedodáva, tesnené je iba čelo, v miestach kolieska
nemôže byť tesnenie dlhšie, voda v komôrkach vyplní konštrukciu zastrešenia - jedná sa o vodný
kondenzát, ktorý je prirodzeným fyzikálnym javom, hrdza v koľajišti zastrešenia - z fotodokumentácie je
zreteľné, že v koľajišti sú „hrdzavé“ body. Mohlo stať, že sa iným vplyvom do koľajiska dostali čiastočky

železa, ktoré spôsobili tieto stopy, nejedná sa teda o vadu materiálu z ktorého je koľajisko vyrobené.

Z pokusu o zmier zo dňa 9. 12. 2010 vyplýva, že navrhovateľka urgovala u odporcu odmontovanie
zastrešenia bazéna a vrátenie ceny diela do 7 dní.

Listom zo dňa 4. 4. 2011 navrhovateľka vyzvala odporcu na vrátenie ceny diela v sume 6705,71 eur
a uplatnila si náhradu škody spôsobenej na dlažbe okolo bazéna vo výške 10 % z ceny zastrešenia,
teda 670 eur.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový

vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom, ods. 2 dohoda podľa
odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

Podľa ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ustanovenia § 644 Občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne

objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,
ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka § 345 ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo
veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od
zmluvyodstúpiť,aktooznámistranevomeškaníbezzbytočnéhoodkladupotom,čosaotomtoporušení
dozvedela, ods. 2 na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu

vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel
zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana
nebude mať záujemna plnení povinností pritakom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
žeporušeniezmluvyniejepodstatné,ods.3akstranaoprávnenápožadovaťplneniezmluvnejpovinnosti
druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od

zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy
po uplynutí tejto lehoty.Podľa ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola

poskytnutá, ods. 2 ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá
strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej
uplynutím.

Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v

súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane;
po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany,
ods. 2 oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola
splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ods. 3 ak z obsahu zmluvy
vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky
odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na

plnení záväzku.

Podľa ustanovenia § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie
neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi
od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom

uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností, ods. 2 pri
poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy,
ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia
márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota
nebola primeraná.

Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebovzhľadomnasvojupovahumajútrvaťajpoukončenízmluvy,ods.2strana,ktorejpredodstúpením
od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo
výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana,
ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve,
akostiavyhotovení,ktoréurčujezmluva,amusíhozabaliťalebovybaliťnaprepravuspôsobomurčeným
v zmluve.

Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené

v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady
v dokladoch potrebných na užívanie tovaru, ods. 2 ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní
tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť
tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

Podľa ustanovenia § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má
tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane
zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú
dotknuté, ods. 2 predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v
odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa
možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu
tovaru, ods. 2 ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby,
keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta

určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru
si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny
miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar
dopravený do nového miesta určenia, ods. 3 ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrelv čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto
prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na
tovare.

Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže
priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného
odkladupotom,čoa)kupujúcivadyzistil,b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiť
pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr

pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne
od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za
akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba, ods. 2 na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne,
len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady
tovaru, ods. 3 účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých
predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Podľa ustanovenia § 431 Obchodného zákonníka zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa
vzťahujezárukazaakosť,nevzniká,aktietovadybolispôsobenépoprechodenebezpečenstvaškodyna
tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci
plnil svoj záväzok.

Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním
náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z

kúpnejcenyalebod)odstúpiťodzmluvy,ods. 2voľbamedzinárokmiuvedenýmivodseku1kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného

odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny, ods. 3 ak kupujúci neoznámi voľbu
svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení
zmluvy, ods. 4 pri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na

zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľaustanovenia§437ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedodanímtovarusvadamizmluvaporušená
nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny, ods. 2 dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z

kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a
odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo
dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov, ods. 3 ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže
pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu,

uplatniťinénárokyzvádtovaru,okremnárokunanáhraduškodyanazmluvnúpokutu,ibažepredávajúci
oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote, ods. 4 dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa
odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že
vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie,
neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3,

ods. 5 ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci
uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel
odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od
zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

Podľa ustanovenia § 438 Obchodného zákonníka pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci
oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu
dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne.Podľa ustanovenia § 439 ods. 1 nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou,
ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt
je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie, ods. 2 kupujúci môže o zľavu znížiť

kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej
vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502,
ods. 3 ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom
predávajúcehovykonaťprávapodľaodseku2alebopoužiťprávonazľavunazapočítaniespohľadávkou
predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri

právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1, ods. 4 do doby odstránenia vád nie je
kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli
odstránené.

Podľa ustanovenia § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na
náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je

oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava
vzťahuje, ods. 2 uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru
podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Podľa ustanovenia § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady

včas neoznámil predávajúcemu, účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci
nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal., ods. 3 ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak
nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím
kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom
zistenia vád tovaru, ods. 4 ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar

alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom
použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar
a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

Podľa ustanovenia § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie

diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami,
je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným
vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej
lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy
( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa ustanovenia 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve, ods. 2 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,

zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky, ods. 3 zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po
čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností, ods. 4 ak spočíva dielo v
zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť

alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, ods. 2 súd
neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli
byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách

do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto
tejto lehoty záručná doba, ods. 3 ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené
v odseku 2.

Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom
na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.Podľa ustanovenia § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených
v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela

neoznámil včas zhotoviteľovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli platne písomnú zmluvu o dielo
č. 101168 dňa 26. 5. 2011, keď za navrhovateľku ako objednávateľa ju podpísal jej manžel, ktorého
na to podľa jej vyjadrenia poverila a uvedené ani v konaní nespochybňovala. Navrhovateľka zaplatila

odporcovi dohodnutú cenu diela v sume 6705,71 eur, v 2 splátkach dňa 7. 6. 2010 v sume 3352,85 eur,
dňa 28. 9. 2010 vo výške 3352,86 eur. Dielo bolo odovzdané dňa 9. 9. 2011 a pri jeho odovzdávaní neboli
zistené žiadne vady. Súd má za to, že predmetná zmluva o dielo sa riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a to § 631 a nasledujúcimi s výnimkou zodpovednosti za vady, keď dojednanie v bode
6.4. Všeobecných zmluvných podmienok súd považuje za prejav účastníkov voľby práva, konkrétne
ustanovení Obchodného zákonníka, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka nielen podpisom, resp.

jej manžel Všeobecných obchodných podmienok ale aj odkazom na ustanovenia § 436 Obchodného
zákonníka v reklamácii a odstúpení od zmluvy zo dňa 4. 10. 2010. Žalovaná suma 7375,71 pozostáva
zo sumy 6705,71 eur, ktorú žiada navrhovateľka titulom zmluvy o dielo a následného odstúpenia od
tejto zmluvy a sumy 670 eur ako náhrady škody. Navrhovateľka po prevzatí diela, počas používania
diela zistila faktické vady a to: v zadnej časti zastrešenia v tzv. klapačke asi uprostred v dutinách sa

nachádzajú stružliny pravdepodobne z materiálu, z ktorého je zhotovená konštrukcia zastrešenia; na
koľajničkách vzadu nie sú tesnenia; na celom zastrešení vnútri v dutinách sa zráža voda, ktorá tam
zostáva; na koľajničkách na ľavej strane zastrešenia z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé škvrny,
ktoré riadne reklamovala odporcovi listom zo dňa 4. 10. 2010, čo potvrdil aj odporca v konaní a
písomnosť prevzal dňa 5. 10. 2010. Navrhovateľka využila svoje právo a zároveň oznámila odporcovi

voľbu nároku v zmysle § 436 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka a to odstúpenie od zmluvy, keď
zákonné ustanovenie neupravuje poradie uplatnenia týchto nárokov, ale ich len vymenúva a voľba
patrí kupujúcemu. Odporcom, resp. jeho spoločníkom (odporca považuje predmetné vyjadrenie za
svoje) bolo navrhovateľke oznámené listom zo dňa 24. 10. 2010, že predmetnú reklamáciu neuznáva,
keď výskyt stružlín nebol preukázaný, aj v prípade ich výskytu, uvedené nie je vadou, a žiadnym

spôsobom nebráni v riadnom užívaní diela; zarážky tesnenia sa k dielu nedodávajú (tesnenie je
len vpredu), o čom navrhovateľka mala vedomosť, ich údajná absencia nie je vadou diela, zrážanie
vody v dutinkách, je prirodzeným fyzikálnym javom, ktorému sa nedá zabrániť, poukázal na bod. 6.2.
Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo, k hrdzavým škvrnám na ľavej
strane zastrešenia, na koľajničkách môžu vznikať farebné odtiene odlišné od farby koľajničiek, alebo

škvrny podobajúce sa na hrdzu, tieto sú však výlučne spôsobené vonkajšími vplyvmi, keď koľajničky
sú vyrobené zo zliatin Al a sú povrchovo upravené eloxom, čo vylučuje ich korodovanie. Prachové
častice prichytené na koľajničke zväčša spôsobujú farebný odtieň odlišný od farby koľajničky a kovové
častice zväčša spôsobujú škvrnu podobajúcu sa na hrdzu. Prípadný výskyt farebných odtieňov nemohol
vzniknúť v dôsledku vady koľajničky a reklamovaná vada nie je vadou diela.

Postup pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné alebo nepodstatné
porušenie zmluvy. Zákon definuje podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pričom zákon vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v čase uzavretia
zmluvy o nezáujme druhej strany na plnení. Súd má za to, že v danej veci nebola zmluva porušená

podstatným spôsobom a teda platí, že v pochybnostiach sa porušenie povinností považuje za
nepodstatné. Pokiaľ ide o nepodstatné porušenie zmluvy navrhovateľka nepostupovala v súlade s
ustanovením § 346 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné najskôr druhej strane
poskytnúť primeranú lehotu na plnenie a až po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty je možné
postupovať tak, že sa odstúpi od zmluvy. V danej prípade došlo najskôr k odstúpeniu od zmluvy, ktoré

však súd nepovažuje za dôvodné a teda odstúpenie sa síce dostalo do dispozičnej sféry odporcu dňa
5. 10. 2011, avšak jeho účinky nenastali.

Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, a s poukazom na vyjadrenie svedka, že prípadný výskyt
stružlín nie je vadou a nebol preukázaný a ich prítomnosť nebráni v riadnom užívaní diela, zarážky

tesnenia boli dodané /vyjadrenie svedka/, zrážanie vody nie je vadou s poukazom na bod 6.2.
Všeobecných zmluvných podmienok, výskyt farebných odtieňov nespôsobil odporca ani osoby, ktoré
vykonali dielo v zmysle ustanovenia § 431 Obchodného zákonníka, keď z potvrdenia o prevzatí diela zo
dňa 9. 9. 2010 vyplýva, že dielo bolo bez vád, a v konaní nebol preukázaný opak.V zmysle ustanovenia § 351 ods. 2 ObZ v prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zakotvuje
synalagmatický záväzok, a vyrovnanie sa týka povinnosti každej zmluvnej strany vrátiť to plnenie, ktoré

pred odstúpením prijala, pri peňažnom plnení aj úroky z omeškania dohodnuté alebo zákonné. V konaní
nebolo spochybnené, že odporca predtým ako mu navrhovateľka doručila písomnosť zo dňa 4. 10. 2010
dostal ako plnenie dohodnutú cenu diela a navrhovateľka ako plnenie zhotovenie diela. V prípade, že
by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, vznikla by povinnosť účastníkom vzájomne si vrátiť
poskytnuté plnenia, nakoľko sa jedná o synalagmatický záväzok. Avšak súd nepovažoval odstúpenie

navrhovateľky za dôvodné a preto nie je dôvodný ani návrh v časti povinnosti odporcu odmontovania
zhotoveného diela. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný v časti
povinnosti zaplatiť jej cenu diela, nepovažoval za dôvodný ani návrh v časti povinnosti zaplatiť úrok z
omeškania 9 % ročne od 17. 12. 2010, keď odporcovi nevznikla povinnosť odmontovania si zhotoveného
diela,t.j.aninavrhovateľkenevzniklapovinnosťvočiodporcovinavydaniezhotovenéhodiela.Vzhľadom
na to, že povinnosť zaplatenia ceny zhotovenia by súd viazal na povinnosť vydania resp. odovzdania

zhotoveného diela, nepovažoval za dôvodnú požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania v ceny
diela, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, teda v konaní sa ďalej nezaoberal výškou
požadovaného úroku z omeškania ani dňom vzniku omeškania.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením
poškodeného, znáša ju sám.

Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez
ohľadunato,čiideoosobyfyzickéaleboosobyprávnickéapovinnosťznehovyplývajúcajepovinnosťou
právnou. Pod tento pojem je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv,
ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej

prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že neplní svoju právnu povinnosť, a teda
koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
Ustanovenie § 415 ukladá totiž povinnosť každému; všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje na
všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda nielen na škodcu, ale i na toho, komu riziko

vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti samotným poškodeným môže zakladať jeho
spoluzavinenie na vzniku škody (§ 441 OZ), pretože je povinnosťou každého chovať sa tak, aby
nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným ale aj voči sebe samému.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti, ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa toho zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá, ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanovenia
Trestného zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj občianskom
práve.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, t. j. porušenie

právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, b) spôsobenie škody t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, ktoré má subjektívny
charakter a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode a môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri absencii ktoréhokoľvek predpokladom vzniku občianskeho právnej zodpovednosti,zodpovednosť neprichádza do úvahy. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša
nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o

tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností
zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej
zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil prípadnú zodpovednosť odporcu v súvislosti
s požiadavkou navrhovateľky na náhradu škody v sume 670 eur, ktorá vzťahuje k poškodeniu dlaždíc v

okolí bazénu na pozemku navrhovateľky. Na rozdiel od predpokladov a) protiprávny úkon, b) spôsobenie
škody a c) príčinná súvislosť, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter.
Aj tu platí všeobecne predpokladané (presumované) zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v smysle
§ 420 odst. 3 Občianskeho zákonníka, keď odporca preukáže, že škodu nezavinil, že si ju spôsobil
sám poškodený alebo tretia osoba, alebo že vznikla náhodou, ku ktorej sám nevytvoril podmienky. Zo
skutkových okolností má súd za to, že navrhovateľka nepreukázala vznik škody v sume 670 eur, ktorá

predstavuje poškodenie dlaždíc a zavinenie odporcu, resp. osobou, ktorá vykonávala dielo za odporcu.

Jedným zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť
(tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú
súvislosti bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí) v rámci, ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Zodpovednosť nemožno ale urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
„priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku

a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná
súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná t.j. bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného. Aj v súvislosti s uvedením má súd za to, že zo strany navrhovateľky nebola preukázaná
príčinná súvislosť, ktorú nemožno len predpokladať, medzi konaním odporcu /resp. osoby konajúcich

za odporcu/ a škodou /poškodenými dlaždicami/. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, že
poškodenie dlaždíc bolo v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Keď uvedená skutočnosť nevyplýva
ani z písomných dokladov a to z odovzdávacieho protokolu zo dňa 9. 9. 2010.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne

očakávať.

Pokiaľideoškodu,navrhovateľkajuvyčíslilasumou670eur,ktorúpredstavuje10%zcenyzhotoveného
diela. Avšak v tejto súvislosti napriek tomu, že zo strany navrhovateľky ako už bolo vyššie uvedené
neboli preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu a teda súd sa už v konaní nemusel zaoberať

výškou škody, pokiaľ ide prípadné znalecké dokazovanie, súd uvedeného považoval za nehospodárne.
Navrhovateľka nepreukázala spôsobenú škodu, iba vyčíslenie ako 10 % z ceny diela nemožno
automaticky stotožňovať so vzniknutou škodou a bolo by teda potrebné zohľadniť nielen všeobecnú
hodnotu dlaždíc v čase poškodenia ale aj rozsah škody, ktorý vznikol v súvislosti s ich poškodením. Ide
v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na

majetku. Navrhovateľka ako poškodená má právo na náhradu škody vo výške, ktorú by potrebovala na
uvedenie veci do predošlého stavu. V tomto prípade dôkazné bremeno nesie navrhovateľka, ktorá bola
povinná preukázať nielen vznik škody, ale aj porušenie povinnosti odporcom, jeho zavinenie a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhotoporušenia povinnosti, avšak navrhovateľka dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej
zodpovednosti odporcu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuniesla, preto
súd návrh navrhovateľky v časti sumy 670 eur ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko súd považoval požiadavku navrhovateľky na zaplatenie sumy 670 eur ako náhrady škody za
nedôvodnú, zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 670 eur od 17. 12. 2010 a

s ohľadom uvedené sa v konaní nezaoberal dňom vzniku omeškania ako ani výškou úrokovej sadzby.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila, ods. 2 stavby, vodné toky
a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa ustanovenia § 125 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a
vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. §
79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a

označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd upustil od vykonania ďalšieho
dokazovania zo strany navrhovateľky - vykonanie obhliadky a znaleckého dokazovania, keď uvedené
návrhy nepovažoval s ohľadom na zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne. Súd uzavrel, že
nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z

priebehu konania ani zo samotného návrhu navrhovateľa. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými účastníkmi konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). .), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s

prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil
a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto
postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. v platnom znení (1) Ak sa zamestnanec písomne

dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije, ods. 2 sumu základnej
náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1
ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6)

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. v platnom znení náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla

alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5
cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá
súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej
látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom
preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa

použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom
Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
vo veci plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 1902,54 eur za 7 úkonov právnej pomoci:
príprava a prevzatie zo dňa 2. 4. 2012
písomné podanie zo dňa 19. 6. 2012
účasť na pojednávaní dňa 26. 4. 2012
účasť na pojednávaní dňa 21. 6. 2012

účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2012 účasť na pojednávaní dňa 8. 11. 2012 účasť na pojednávaní dňa
29. 11. 2012 v 1/4

6 x á 237,34 eur, 1 x 59,34 eur, 7 x režijný paušál á 7,63 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní
dňa 26. 4. 2012, dňa 21. 6. 2012, dňa 20. 9. 2012, dňa 8. 11. 2012, dňa 29. 11. 2012 (cesta Senica -

Trnava a späť) 20 x á 12,71 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17
ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; cestovné za použitie motorového vozidla EČ M.v zmysle
§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z, zákona č. 283/2002 Z. z., Opatrenia MPSVaR č. 181/2008 Z. z.
za účasť na pojednávaní dňa 26. 4. 2012 cesta Senica - Trnava a späť/ 1 x 84 km x 0,183 € + náhrada
za pohonné hmoty 5,9l/100 km x 84 km x 1,40 eur (15,37 + 6,94), za účasť na pojednávaní dňa 21. 6.

2012 cesta Senica - Trnava a späť/ 1 x 84 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100 km x
84 km x 1,40 eur (15,37 + 6,94), za účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2012 cesta Senica - Trnava a
späť/ 1 x 84 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100 km x 84 km x 1,40 eur (15,37 + 6,94),
za účasť na pojednávaní dňa 8. 11. 2012 cesta Senica - Trnava a späť/ 1 x 84 km x 0,183 € + náhrada
za pohonné hmoty 5,9l/100 km x 84 km x 1,40 eur (15,37 + 6,94), za účasť na pojednávaní dňa 29. 11.

2012 cesta Senica - Trnava a späť/ 1 x 84 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100 km x
84 km x 1,40 eur (15,37 + 6,94). Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1902,54
eur, ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa Mgr. Ondreja Dostála.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa
26. 4. 2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných
hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň
26. 4. 2012 je v sume 1,469 eur za liter /nafty/.Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa
21. 6. 2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných

hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň
21. 6. 2012 je v sume 1,410 eur za liter /nafty/.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa
20. 9. 2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných

hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň
20. 9. 2012 je v sume 1,493 eur za liter /nafty/.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa
8. 11. 2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných
hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň

8. 11. 2012 je v sume 1,450 eur za liter /nafty/.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa
29. 11. 2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných
hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň

29. 11. 2012 je v sume 1,449 eur za liter /nafty/.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.