Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2112202866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: V.,

t.č. bytom Z. zastúpená JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava,
proti odporcovi v 1. rade: O., a odporkyni v 2. rade: R., obaja zastúpení JUDr. Andreou Čechovičovou,
advokátkou so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 265,28 €, do troch dní
odo na nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Andrei Čechovičovej, právnej zástupkyne
odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým dňa 13.2.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd

určil, že je podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H., v k.ú.
H. zapísaných na LV č. XXXX, vydaným Správou katastra H. ako pozemok parc.č. XX. - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 870 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XXX. postavený na pozemku parc.č.
X5, v podiele 1/4-na, ktoré sú v čase podania návrhu v podielovom spoluvlastníctve odporcu v 1.
rade v podiele 1/12-ina, a odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade z titulu BSM v podiele 2/12-iny, a
priznal by navrhovateľke náhradu trov konania. Uviedla že navrhovateľka bola do 14.2.2002 podielovou
spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/2-ica. Dňa 1.8.2001 navrhovateľka ako
darkyňa uzatvorila darovaciu zmluvu (doplnená a zmenená dodatkom č. 1 uzatvoreným dňa 13.2.2002)

- na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech jej dvoch synov - nebohého
Ing. O. v podiele 1/4-ina a Ing. M. v podiele 1/4-ina k nehnuteľnostiam. Na základe zmluvy sa nebohý Ing.
O. (v zmysle čl. IV. darovacej zmluvy) zaviazal „pod sankciou neplatnosti čl. II. tejto zmluvy poskytnúť
darkyni, mojej matke v prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej
jej doterajšiu životnú úroveň a dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major
(nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie
v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady." Ing. O. (syn navrhovateľky) zomrel, pričom dedičmi

po ňom sú jeho manželka I., jeho syn P. (odporca v 1. rade), a jeho dcéra Ing. G.; títo dedičia v rámci
konania o dedičstve nadobudli z darovaných nehnuteľností spolu podiel 1/4-ina (každý v podiele 1/3-ina
z 1/4-iny), ktorý pôvodne patril Ing. O.. Tým že nadobudli dedičstvo v zmysle § 470, ods. 1 Občianskeho
zákonníka vstúpili do všetkých práv a povinností po poručiteľovi Ing. O. Navrhovateľka sa v čase po
podpise darovacej zmluvy stala osobou ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje opatrovacie
služby, bola zaradená do VI. (najvyššieho) stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby podľa zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade

ani ďalší dedičia po synovi navrhovateľky nezabezpečovali navrhovateľke opatrovacie služby podľa čl.
IV. darovacej zmluvy vyzvala navrhovateľka všetkých dedičov na poskytnutie tohto plnenia - plneniededičia odmietli poskytnúť a ani ho neposkytli; navrhovateľka preto listom zo dňa 26.1.2012 odstúpila
od darovacej zmluvy. V právnom vzťahu navrhovateľky s nebohým Ing. O. založeným darovacou
zmluvou nešlo o darovanie nehnuteľností, nakoľko ide o plnenie poskytnuté za protiplnenie uvedené

v článku IV. darovacej zmluvy, a vzhľadom na absenciu jednej zo základných náležitostí darovacej
zmluvy (bezplatnosť), ide o neplatné darovanie medzi navrhovateľkou a Ing. O. V prípade ak by sa
Ing. O.o nezaviazal k protiplneniu uvedenému v článku IV. darovacej zmluvy, navrhovateľka by na
neho predmetné nehnuteľnosti nepreviedla. Skutočnosť že nejde o bezplatný prevod nehnuteľností je v
darovacej zmluve vyjadrený dostatočne určite a zrozumiteľne. V prípade ak by súd posúdil predmetnú

zmluvu ako tzv. zaopatrovaciu zmluvu, aj tak je záväzok Ing. O. neurčitý a nezrozumiteľný, a teda
predmetná darovacia zmluva (v časti prevodu nehnuteľností na nebohého Ing. O.) je neplatná. Ak
by bol podľa názoru súdu záväzok obdarovaného vyjadrený určite a zrozumiteľne, ide o záväzok
podmienený,ktorýspočívabuďvpovinnostiosobnéhoposkytovaniaopatrovacíchslužiebnavrhovateľke
nebohým Ing. O., alebo v povinnosti zabezpečenia náhradného opatrovania na vlastné náklady v
prípade, ak nebohý Ing. O. nebude schopný z titulu vis maior (napr. z dôvodu choroby alebo úmrtia)

poskytovať opatrovacie služby - tento záväzok nie je osobný a môže ho splniť ktokoľvek, ide o záväzok
peňažného charakteru. Keďže zo strany Ing. O. išlo o záväzok ktorý nebol osobný, ale mal majetkovú
povahu, jeho smrťou prešiel na jeho dedičov; skutočnosť že tento záväzok má trvať aj po smrti Ing.
O.a vyplýva priamo z výslovného znenia ustanovenia článku IV. darovacej zmluvy ktorý predpokladá
poskytovanie opatrovacích služieb aj po smrti Ing. O. - povinnosť poskytovať plnenie by skončilo až

úmrtím navrhovateľky, nie jej syna. Ak by tento záväzok mal byť iba osobného charakteru a zaniknúť už
smrťou obdarovaného, vzhľadom na úmysel zmluvných strán dojednať trvanie tohto záväzku aj po smrti
obdarovaného ide o neplatné dojednanie, ktoré spôsobuje neplatnosť celého darovania - vzhľadom na
povahu právneho úkonu, jeho obsah a okolnosti za ktorých bol dojednaný nemožno túto časť záväzku
oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu a tvrdiť, že strany mali v úmysle dojednať protiplnenie

za darovanie iba počas života obdarovaného (práve naopak, mali v úmysle poskytovať opatrovacie
službypočasceléhoživotanavrhovateľky).Vzhľadomnavyššieuvedenéjebuďdarovanienehnuteľností
nebohému Ing. O. neplatné, alebo ak je platné, vzhľadom na neposkytnutie plnenia zo strany dedičov,
navrhovateľka v zmysle § 517, ods. 1 Občianskeho zákonníka platne odstúpila od darovacej zmluvy, v
oboch prípadoch je dôsledkom týchto skutočností to, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil výpis z LV č.. pre k.ú. H., Darovaciu zmluvu uzavretú medzi
navrhovateľkou ako darkyňou a Ing. O. Ing. M. ako obdarovanými dňa 1.8.2001 s dodatkom č. 1 zo
dňa13.2.2002,RozhodnutieTrnavskéhosamosprávnehokrajaoodkázanostinavrhovateľkynasociálnu
službu v domove sociálnych služieb zo dňa 6.6.2011, list právneho zástupcu navrhovateľky odporcovi
v 1. rade zo dňa 18.10.2011 s doručenkou, list právneho zástupcu navrhovateľky I. zo dňa 18.10.2011

s doručenkou, list právneho zástupcu navrhovateľky Ing. G. zo dňa 24.11.2011, výzvu na plnenie
adresovanú Ing. G. datovanú dňom 13.1.2011 s doručenkou, výzvu na plnenie adresovanú odporcovi v
1. rade zo dňa 13.1.2012 s doručenkou, výzvu na plnenie adresovanú I. zo dňa 13.1.2012 s doručenkou,
odstúpenie od zmluvy adresované I. datované dňom 26.1.2011 s doručenkou, odstúpenie od zmluvy
adresované Ing. G.j datované dňom 26.1.2011 s doručenkou, odstúpenie od zmluvy adresované

odporcovi v 1. rade datované dňom 26.1.2011 s doručenkou, návrh navrhovateľky na zápis poznámky
adresovaný Správe katastra H. zo dňa 14.2.2012 s rozhodnutím Správy katastra H. zo dňa 7.6.2012,
Darovaciu zmluvu uzavretú dňa 7.5.2012 medzi odporcami ako darcami a O. ako obdarovaným.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili -cestou svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 3.5.2012
v ktorom uviedli, že medzi navrhovateľkou a otcom odporcu v 1. rade došlo k platnému uzavretiu

darovacej zmluvy, v rámci ktorej bol zriadený zaopatrovací záväzok. Zmluvne možno totiž dojednať
obmedzenie vlastníckeho práva obdobné vecným bremenám tak, že tieto obmedzenia nemajú vecno
právny charakter, medzi ne patria aj tzv. zaopatrovacie zmluvy (ako zmluvy inominátne v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka); bezplatné doživotné doopatrovanie nemožno preto považovať za vecné právo
(tak ako vecné bremeno), pretože predstavuje osobný záväzok obdarovaného vo vzťahu k darcovi -

vzhľadom na uvedené sa jedná o osobný záväzok obdarovaného, ktorý však jeho smrťou zanikol (§ 579,
ods. l Občianskeho zákonníka). Ak si navrhovateľka myslí že takýto záväzok nie je záväzkom osobným,
mala si svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní po poručiteľovi Ing. O. čo však neurobila. Ak
navrhovateľka v žalobe uvádza že zaopatrovací záväzok je neurčitý a nezrozumiteľný, treba zobrať do
úvahy fakt, že popri darovaní je zriadenie záväzku samostatným právnym úkonom, a jeho prípadná

neplatnosť nemôže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy ako celku. Z uvedených dôvodovdarovaciu zmluvu treba považovať za platnú bez ohľadu na vyhodnotenie platnosti alebo neplatnosti
zaopatrovacieho záväzku, a teda žaloba je nedôvodná.

Navrhovateľka sa vo veci vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa

30.8.2012 v ktorom uviedla, že medzi navrhovateľkou a otcom odporcu v 1. rade nedošlo k platnému
uzatvoreniu darovacej zmluvy (v rámci ktorej bol zriadený zaopatrovací záväzok), nakoľko medzi nimi
bola uzavretá zaopatrovacia zmluva (čo vyplýva priamo z obsahu textu tejto zmluvy), pričom poukázala
na znenie § 35, ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon

urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom - vôľa zmluvných strán je nespochybniteľne
vyjadrená v článku IV. zmluvy kde je uvedené: „Ja, L., nehnuteľnosti [...] od mojej matky ako dar s
vďakou prijímam do spoločného vlastníctva s mojim bratom, Ing. M. a zaväzujem sa pod sankciou
neplatnosti článku II. tejto zmluvy poskytnúť darkyni, mojej matke v prípade jej nevládnosti opatrovacie
služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a jej dôstojný skon." Keďže
zaopatrovací záväzok je vyjadrený tak, že jeho neposkytnutie spôsobuje neplatnosť darovania je zrejmé,

že úmyslom zmluvných strán bola vzájomnosť zaopatrovacieho záväzku s darovaním nehnuteľnosti
Ing. O. uzatvorená zmluva medzi navrhovateľkou a Ing. O. je podľa obsahu synalagmatická zmluva
so záväzkom navrhovateľky previesť na otca odporcu v 1. rade (nebohého Ing. O.) nehnuteľnosti na
jednej strane, a záväzkom nebohého Ing. O. zaopatriť navrhovateľku na strane druhej. Skutočnosť že
ide o zaopatrovaciu zmluvu, a že vôľou strán bolo uzatvoriť zaopatrovaciu zmluvu (a nie samostatnú

darovaciu zmluvu so zaopatrovacím záväzkom ktorý by bol oddelený) potvrdili aj odporcovia vo svojom
vyjadrení (prostredníctvom svojej zástupkyne JUDr. H.) kde uvádzajú: „Vôľa zmluvných strán totiž
jednoznačne smeruje k tomu, že oprávnená osoba prevedie nehnuteľnosti na povinného a ten jej za to
bude poskytovať v dojednanom rozsahu opatrovacie služby, čo možno považovať za platné a podstatné
jadro zmluvy." Navrhovateľka netvrdí že medzi stranami darovacej zmluvy bolo dojednané zriadenie

vecného bremena tzv. vecno právneho charakteru, zaopatrovací (peňažný) záväzok prešiel na dedičov
po Ing. O. ako každý iný záväzok poručiteľa, a zodpovedajú za neho podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka - dedením nadobúdajú dedičia nielen aktíva po poručiteľovi, ale aj všetky jeho záväzky s
výnimkou tých, ktoré zanikajú jeho smrťou. Podľa uzatvorenej zmluvy sa Ing. O. zaviazal „poskytnúť
darkyni [...] opatrovacie služby v rozsahu a kvalite umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a jej

dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie
služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na
vlastné náklady." - z toho je zrejmé, že Ing. O. sa zaviazal alternatívne na plnenie osobného charakteru
(poskytnutie opatrovacích služieb), a alternatívne pre prípad nemožnosti takéhoto osobného plnenia sa
zaviazal zabezpečiť náhradné opatrovanie na vlastné náklady (záväzok peňažného charakteru), nejde

teda o záväzok osobnej povahy. Treba vychádzať z § 579, ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého
smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Keďžepeňažnéplnenienemožnopovažovaťzaplneniektorémôževykonaťosobneibaporučiteľ,aleide
o plnenie ktoré môže vykonať ktokoľvek, takéto plnenie smrťou poručiteľa nezaniklo, a prešlo na dedičov
poručiteľa; zmluvné strany dokonca v zmluve predvídali smrť Ing. O. a pre tento prípad sa dohodli, že sa

poskytne plnenie peňažného charakteru. Ďalej uviedla že uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní
nemá žiaden vplyv na trvanie či existenciu (zánik) záväzku po poručiteľovi.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 právna zástupkyňa odporcov uviedla, že odporcovia previedli
zmluvou zo dňa 7.5.2012 nehnuteľnosti ktorých vlastníkmi boli v podiele 1/2-ca (v čom je včlenená aj
1/4-na nehnuteľností ktoré sú predmetom žaloby), nie sú pasívne legitimovaní v konaní.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nie je potrebné aby súd rozhodoval o zmene účastníkov
konania na strane odporcov aj napriek tomu že prišlo k zmene vlastníctva, nakoľko dňa 14.2.2012
navrhovateľka na Katastrálny úrad dala zapísať poznámku že vo veci je vedené konanie o určení
vlastníckeho práva - výrok súdu sa preto bude vzťahovať aj na osoby ktoré vlastníctvo nadobudli
prevodom po podaní návrhu na súd a po zapísaní uvedenej poznámky na kataster.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka v
roku 2001 a 2002 dokumentom ktorý je nazvaný ako Darovacia zmluva darovala 1/4-nu vzhľadom k
celku nehnuteľností tam uvedených Ing. M. (v tejto časti zmluvu nenapáda), a 1/4-nu vzhľadom k celkudarovala Ing. O. (v tejto časti sa domáha plnenia). Zmluva voči Ing. O. je zmluvou v ktorej je vyjadrený
synalagmatický záväzok - na jeden strane darovanie nehnuteľnosti, na stane druhej poskytovanie
opatrovacích služieb, ktoré sa Ing. O. zaviazal v článku IV. zabezpečiť navrhovateľke (ako darkyni) v

prípade jej nevládnosti, pričom sa zaviazal, že ak tieto služby nebude môcť vykonávať sám, zabezpečí
náhradné opatrovanie. Jedná sa nie o záväzok osobný Ing. O. ale o záväzok finančný, ktorý prechádza
aj na právnych nástupcov Ing. O. Darovacia zmluva v časti darovania nehnuteľností Ing. O. je absolútne
neplatná, s poukazom na znenie článku IV., ktoré je neurčité, nie je riadne špecifikované. Keďže Ing.
O. z uvedených dôvodov nenadobudol podiel 1/4-na navrhovateľky, tento podiel potom ani nemohol byť

predmetom ďalších právnych úkonov (dedičstva po nebohom Ing. O.i alebo následného iného prevodu).
Aj v prípade ak by súd dospel k záveru že sa jedná o osobné plnenie Ing. O. ktoré jeho smrťou zaniklo,
je zmluva neplatná z dôvodu že „ak by išlo o osobný záväzok Ing. O. tak v takom prípade nie je neplatná
len časť dohodnutého záväzku poskytovať opatrovacie služby po úmrtí Ing. O. ale je neplatný celý
záväzok Ing. O. poskytovať opatrovacie služby. Nemôže ísť v tejto časti o čiastočnú neplatnosť ako tvrdia
odporcovia, ale o celú neplatnosť, nakoľko z obsahu dohodnutého záväzku vyplýva že túto časť záväzku

nemožno oddeliť“ (doslovný prednes právneho zástupcu navrhovateľky). Ak by súd aj napriek druhému
argumentu neplatnosti zmluvy dospel k záveru že tento neobstojí, mohla navrhovateľka od zmluvy platne
odstúpiť, nakoľko v prípade Ing. O.a nejednalo o záväzok osobný, ale sa jednalo o záväzok finančný,
ktorý prešiel po jeho smrti na jeho dedičov (O. - odporca v 1. rade, I., G.), ktorí tento záväzok mali
plniť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa stala bezvládnou osobou a potrebovala opateru, vyzvala

uvedené tri osoby k poskytnutiu opatrovateľských služieb, ktorí však jej opatrovanie odmietli poskytnúť
a aj zabezpečiť napriek tomu, že nadobudli po navrhovateľke majetok vo vysokej hodnote; okamihom
odstúpenia od zmluvy sa navrhovateľka stala vlastníčkou 1/4-ny nehnuteľností.

Na otázky sudcu právny zástupca navrhovateľky uviedol že navrhovateľka je minimálne od 6.6.2011
odkázaná na starostlivosť (bola zaradená do VI. stupňa odkázanosti na pomoc iných osôb); Ing. O.

zomrel dňa 22.3.2009.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 právna zástupkyňa odporcov uviedla, že darovacia zmluva
je platná aj v časti darovania nehnuteľností Ing. O., nakoľko má všetky náležitosti (vymedzenie a
dohoda účastníkov, predmet zmluvy, prejav vôle o prijatí daru). Záväzok uvedený v článku IV. zmluvy je
záväzkom osobným Ing. O., ktorý bol platný len v čase jeho života, pričom pre prípad jeho smrti medzi

ním a navrhovateľkou nebola uzavretá žiadna ďalšia dohoda, vec nebola riešená ani formou testamentu
zo strany navrhovateľky. Naviac uvedený záväzok nebol presne špecifikovaný, po smrti Ing. O. nie je
vykonateľný. Ak by sa malo jednať o záväzok finančný, resp. vecno právny, navrhovateľka si ho mala
uplatniť ako svoju pohľadávku v dedičskom konaní po Ing. O. čo však nespravila, teda dedičia Ing. O.
neboli zaťažení žiadnymi pasívami. Sankcia neplatnosti uvedená v článku IV. zmluvy sa vzťahovala

iba na situáciu, v ktorej by samotný Ing. O. počas jeho života opatrovacie služby voči navrhovateľke
neplnil. Záväzok Ing. O. že sa postará o opatrovanie navrhovateľky aj po svojej smrti je nešpecifikovaný,
neurčitý, nevykonateľný, avšak nespôsobuje neplatnosť celej darovacej zmluvy, ale iba tejto jej časti.
Navrhovateľka nemala dôvod pre platné odstúpenie od zmluvy.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 navrhovateľka uviedla, že po smrti svojho manžela (s ktorým

vlastnili podiel 1/2-ca na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na S.) v rámci dedičského
konania sa vzdala svojho dedičského podielu v prospech synov O. a podiel ktorý jej zostal v rámci
vyporiadania BSM následne na to darovacou zmluvou previedla znova na svojich synov O. (čím prestala
byť vlastníčkou akéhokoľvek podielu na nehnuteľnosti). Uvedenú darovaciu zmluvu považovala len za
formálnu, avšak dali do nej klauzulu, že jej syn Ing. O. sa o ňu doživotne postará a zaopatrí ju, nakoľko

spolu 20 rokov žili v dome na N., resp. na S. voči synovi O. táto povinnosť bola zriadená preto, lebo ešte
ako malému mu zadovážili pozemok a následne dom, bývali vyše 20 rokov v tesnom susedstve, a preto
on mal najlepšie podmienky na to aby ju opatroval a zaopatril. Pomoc zo strany nebohého syna Ing. O.
a jeho manželky fungovala (varili pre ňu obedy za ktoré však navrhovateľka dobrovoľne platila 40,00
€ mesačne), táto pomoc navrhovateľke postačovala, za života Ing. O. bolo všetko v poriadku. Po jeho

smrti vznikli spory medzi odporcom v 1. rade a Ing. M. ohľadom odkúpenia malej časti nehnuteľnosti,
a následne sa odporca v 1. rade so svojou rodinou prestal o navrhovateľku starať, situácia sa úplne
zmenila.Na otázky svojho právneho zástupcu navrhovateľka uviedla, že úmyslom uvedeným v darovacej zmluve
bolo to, že Ing. O. ju dochová a pochová, pričom však navrhovateľka bola ochotná všetky náklady mu
hradiť, mala odložené aj financie na pohreb. Pri formulovaní darovacej zmluvy a dohody o opatrovaní

nemyslela že by mohla nastať situácia, že Ing. O. zomrel - klauzula o prípade smrti bola do zmluvy
včlenená pre prípad náhody, bolo to dojednanie vyslovene medzi navrhovateľkou a nebohým Ing. O.

Na otázky právnej zástupkyne odporcov navrhovateľka uviedla, že Ing. O. nadobudol nehnuteľnosť
na N. ulici od svojich starých rodičov (rodičia navrhovateľky), pri výstavbe domu mu pomáhali. Syn
M. žiadne nehnuteľnosti nedostal, až asi pred tromi rokmi mu darovala navrhovateľka dom na S. ulici

(susedí s domom na N. ulici). Záväzok medzi ňou a Ing. O. bol dohodnutý preto, lebo aj napriek
tomu že obaja synovia navrhovateľky dostali majetok približne v rovnakej hodnote, Ing. O. ho mohol
užívať o 20 rokov dlhšie, čo bola jeho výhoda. Pri darovaní domu Ing. M. bol medzi navrhovateľkou a
ním dohodnutý záväzok umožniť doživotné bývanie, čo však navrhovateľka nevyužila (Ing. M. v dome
nebýva, navrhovateľka tam bývať sama nechce). Po smrti syna O. odišla navrhovateľka bývať do bytu,
ktorý užíval syn M. následne jej syn M. vybavil pobyt v stredisku I., kde býva navrhovateľka doposiaľ (od

septembra roku 2011, predtým necelý rok bývala v byte na S. ulici, ktorý patril synovi M.). V čase, keď
bývala v byte na S. mala k dispozícii opatrovateľku, ktorá k nej chodila okrem soboty a nedele každý deň
na 2 až 3 hodiny, starala sa jej o donášku liekov, vozila ju k lekárovi, nosila stravu; opatrovateľku finančne
zabezpečoval syn M., tento jej aj pomáhal. Po smrti syna O. až do umiestnenia v evanjelickej diakónie od
odporcu v 1. rade, resp. od právnych nástupcov syna O. nepýtala preplatenie žiadnych opatrovateľských

služieb, požiadala ich o to až v súvislosti s umiestnením do evanjelickej diakónie, nakoľko má dôchodok
vo výške 350,00 € a pobyt tam stojí 500,00 € mesačne. O predaji rodinného domu na S. ulici (ktorý
previedla navrhovateľka na syna M. spolu hovorili, a keďže náklady na jeho údržbu boli vysoké rozhodol
sa ho syn M. predať, s čím navrhovateľka súhlasila; dom bol predaný aj v súvislosti s vysokými nákladmi
v evanjelickej diakónii. Navrhovateľka bez vozíka sa vie prejsť po vlastných nohách v izbe, von by si

netrúfala, bez vozíka sa pohybuje za pomoci paličky a tlačiaceho zariadenia.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 odporca v 1. rade uviedol že sa pridržiava písomného
vyjadrenia a prednesu svojej právnej zástupkyne.

Na otázky sudcu odporca v 1. rade uviedol, že starostlivosť o navrhovateľku vykonávali aj po smrti
otca Ing. O., avšak po spore I. (matka odporcu v 1. rade) a Ing. M. sa o navrhovateľku starať prestali

(dňa 9.7.2009). Doposiaľ navrhovateľka sa na neho neobrátila so žiadosťou o pomoc, existenciu listov
nepopiera.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky odporca v 1. rade uviedol že po 9.7.2009 pre navrhovateľku
nezabezpečovali žiadne opatrovacie služby, ani sa finančne nepodieľali na zabezpečovaní takých
služieb.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 odporkyňa v 2. rade uviedla, že do rodiny Ing. O. začala
chodiť v roku 2009, starostlivosť o navrhovateľku bola zabezpečovaná zo stany I. a to formou varenia
obedov (varili sa kompletné jedlá, v sobotu, v nedeľu a cez sviatky obedovala navrhovateľka u I.j). Po
nezhodách medzi I. a Ing. M. (ktorý ako protihodnotu za kúsok chodníka chcel na seba prepísať 1/4-nu
podielu na S. ulici, čo bolo neadekvátne) Ing. M. oddelil oba domy - odporcovia sa k navrhovateľke cez

záhrady nemohli dostať, starostlivosť preto bola obmedzená.

Na otázku sudcu odporkyňa v 2. rade uviedla že navrhovateľka ich požiadala o platenie výdavkov v
evanielickej diakónii vo výške 540,00 € mesačne až po predaji domu na S. ulici, z ktorého zisk mal Ing.
M., pričom žiadala a vyčíslila si peniaze od smrti Ing. O. až do odchodu do evanielickej diakónie.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky odporkyňa v 1. rade uviedla že je pravdou, že im bola

doručená výzva navrhovateľky na platenie 542,00 € mesačne, suma však nebola špecifikovaná.
Odporcovia nemali vedomosť o existencii záväzku Ing. O..

Navrhovateľka sa vo veci vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 27.11.2012 v ktorom uviedla, že medzi navrhovateľkou a Ing. O. nebol dojednaný osobný záväzok
obdarovaného ktorý by jeho smrťou zanikol (v zmysle § 579, ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľkopodľa zmluvy sa Ing. O. zaviazal „poskytnúť darkyni opatrovacie služby v rozsahu a kvalite umožňujúcej
jej doterajšiu životnú úroveň a jej dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major
(nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie

v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady." - z uvedeného je zrejmé, že Ing. O.o sa zaviazal
alternatívne na plnenie osobného charakteru - poskytnutie opatrovacích služieb, a alternatívne pre
prípad nemožnosti takéhoto osobného plnenia, zaviazal sa zabezpečiť náhradné opatrovanie na vlastné
náklady - záväzok peňažného charakteru; nejde teda o záväzok osobnej povahy. Podľa navrhovateľky
je treba vychádzať z ustanovenia § 579, ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého smrťou dlžníka

povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník - keďže peňažné
plnenie nemožno považovať za plnenie ktoré môže vykonať osobne iba Ing. O., ale ide o plnenie
ktoré môže vykonať ktokoľvek, takéto plnenie jeho smrťou nezaniklo, a prešlo na dedičov (zmluvné
strany dokonca v zmluve predvídali smrť Ing. O., a pre tento prípad sa dohodli že sa poskytne plnenie
peňažného charakteru). Ak by aj súd mal za to, že záväzok Ing. O. jeho smrťou zanikol, potom by
zmluvné dojednanie o jeho povinnosti (ako obdarovaného) plniť aj po svojej smrti bolo neplatné z dôvodu

jeho rozporu so zákonom - nešlo by však o čiastočnú neplatnosť (týkajúcu sa iba časti záväzku Ing.
O.), ale o neplatnosť celého právneho úkonu (podľa § 41 Občianskeho zákonníka platí že ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu), nakoľko podľa konštantnej judikatúry musí ísť o obsahovo oddeliteľnú

časť právneho úkonu, nie o časť právneho úkonu ktorý je reálne oddeliteľný. Ak je na jednej strane
dojednaný vzájomný záväzok navrhovateľky previesť nehnuteľnosť, a na strane druhej záväzok Ing. O.
zaopatriť navrhovateľku do jej smrti, nemôže byť zmluva neplatná iba v časti záväzku Ing. O., a záväzok
navrhovateľky by mal byť platný v plnom rozsahu - v takomto prípade musí byť neplatná aj časť záväzku
navrhovateľky previesť nehnuteľnosť; avšak takúto časť nemožno obsahovo zo zmluvy oddeliť, nejde

o čiastočnú neplatnosť, ale o neplatnosť celého právneho úkonu. Aj z elementárnej logiky vyplýva že
by bolo nespravodlivé, ak by jedna strana bola zaviazaná len na časť plnenia a druhá strana na celé
plnenie podľa zmluvy, hoci ich záväzky boli dojednané ako synalagmatické.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 svedok Ing. M. uviedol, že spolu s bratom (Ing. O.) ako
obdarovaní uzatvorili s matkou (navrhovateľka) ako darkyňou darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti,

pričom v tejto darovacej zmluve sa výlučne Ing. O. zaviazal k zabezpečeniu opatrovania pre
navrhovateľku, platnosť tejto zmluvy navrhovateľka viazala na zabezpečenie opatery zo strany Ing.
O. z dôvodu že svedok v tom čase bol dlhodobo v zahraničí (tzn. opatrovateľskú službu nemohol
zabezpečovať). Do úmrtia Ing. O. (22.3.2009) navrhovateľka nepotrebovala žiadnu pomoc ani opateru,
bola plne mobilná - krátko po úmrtí Ing. O. (asi dva mesiace) sa stav navrhovateľky zhoršil; v tom

čase zabezpečovala opateru pre ňu hlavne vo forme varenia manželka Ing. O. Asi tri až štyri mesiace
po smrti Ing. O. svedok sa s manželkou Ing. O. nezhodli, a vtedy ona vyhlásila že opateru pre
navrhovateľku prestane zabezpečovať, aj tak spravila. Takisto žiaden iný potomok Ing. O. v prospech
navrhovateľky opateru nezabezpečoval. Ďalším dôvodom pre ktorý z darovacej zmluvy bol zaviazaný
opatrovať navrhovateľku iba Ing. O. je skutočnosť, že dovtedy obýval nehnuteľnosť ktorá bola v tesnej

blízkosti domu navrhovateľky - jednalo sa o jeho morálny záväzok a o zabezpečenie starostlivosti o
navrhovateľku. Svedok uviedol že zo strany navrhovateľky s ním bola uzavretá darovacia zmluva, s
Ing. O. bola uzavretá tá istá zmluva, ktorá však mala charakter zaopatrovacej zmluvy. Morálny záväzok
zaopatriť navrhovateľku mali i potomkovia Ing. O., nakoľko dostali nehnuteľnosť a finančné prostriedky
na rekonštrukciu od navrhovateľky a jej manžela.

Na otázky sudcu svedok uviedol, že pri podpise darovacej zmluvy boli spolu aj s Ing. O., jej podmienky a
podrobnosti však nepreberali, preberala ich s Ing. O. navrhovateľka. „Výhodou“ v prospech Ing. O. bola
skutočnosť, že navrhovateľka s manželom mu umožnili užívanie domu na N., po tom ako dom opustili
starí rodičia Ing. O. a presťahovali sa do obytného domu navrhovateľky na S. Vlastníkom domu na N.
bol Ing. O. od svojich dvoch alebo troch rokov, keď túto nehnuteľnosť dostal darom, bývali tam však starí

rodičia Ing. O. (do roku 1983). Svedkovi v roku 2001 navrhovateľka darovala do výlučného vlastníctva
rodinný dom nachádzajúceho sa na S. v zmluve sa nachádzal záväzok svedka ponechať navrhovateľku
v dome dožiť.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedok uviedol že v roku 2011 dom na Veselovského
ulici predal, nakoľko navrhovateľke sa zhoršil zdravotný stav; keďže svedok je v zahraničí nemohol sa

o navrhovateľku osobne starať, zabezpečil jej najskôr opatrovateľskú službu, neskôr ju umiestnil dodomova sociálnych služieb, kde je o ňu kompletne postarané (nemal však na umiestnenie peniaze, preto
dom predal).

Na otázku právnej zástupkyne odporcov svedok uviedol, že v roku 1987 odišiel do F. kde sa zdržiava

doposiaľ, preto dom na S. ulici nemohol užívať.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 svedkyňa I. uviedla, že nebola prítomná keď uzatvoril Ing..
(jej manžel) a jeho brat s navrhovateľkou darovaciu zmluvu, nevie nič o ujednaní podľa ktorého mala byť
zabezpečená starostlivosť o navrhovateľku, nikdy o tom nehovoril ani nebohý Ing. O.. Navrhovateľka
bola koncom roku 2008 v nemocnici, v tom čase jej začala svedkyňa variť stravu na celý deň, následne -
keď sa navrhovateľka vrátila z nemocnice- požiadala svedkyňu aby jej varila aj naďalej - pri tejto žiadosti

sa neodvolala, ani nespomenula že by existovalo nejaké ujednanie v darovacej zmluve. Stravu svedkyňa
pre navrhovateľku zabezpečovala do júla 2009 - po nezhodách s bratom Ing. O. svedkyňa prestala variť
pre navrhovateľku (celá situácia jej bola nepríjemná, prišlo jej ľúto správanie sa navrhovateľky a Ing.
M.), v starostlivosti o navrhovateľku ďalej nepokračovala, ani nikto z potomkov. Prvýkrát o podmienke
ohľadom starostlivosti o navrhovateľku sa dozvedeli až z listu ktorý im zaslal advokát navrhovateľky,

k obnoveniu poskytovania starostlivosti však už neprišlo. Navrhovateľka ani svedkyňu ani nikoho z jej
rodinných príslušníkov nepožiadala osobne o zabezpečovanie starostlivosti.

Na otázky právneho zástupcu navrhovateľky svedkyňa uviedla, že dôvodom ukončenia poskytovania
starostlivosti bolo správanie sa navrhovateľky, keď svedkyňa žiadala navrhovateľku o pomoc, ktorú
jej táto odmietla. Od júla 2009 do októbra 2011 navrhovateľka nepožiadala svedkyňu o poskytovanie

zaopatrovacích služieb; navrhovateľka oznámila svedkyni v júli 2009 že existuje zmluva, na základe
ktorej by mala poskytovať opatrenie - svedkyňa zmluvu k dispozícii nemala, a navrhovateľka jej ju
odmietla dať.

Na otázku právnej zástupkyne odporcov svedkyňa uviedla, že navrhovateľka ešte koncom mája 2011
bola plne mobilná, dokázala sama chodiť, chodila na nákupy, nepotrebovala žiadneho sprievodcu ani

pomôcku pri chodení (paličku možno mala).

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že v prípade zmluvy ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľkou, nebohým Ing. O. a Ing. M. sa nejedná o darovaciu zmluvu, ale o zmluvu zaopatrovaciu
(nie je právnym poriadkom upravená, je ju možné zaradiť k tzv. nepomenovaným zmluvám). Táto
zmluva je v časti ohľadom Ing. O. neplatná pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a vágnosť ustanovenia

článku IV., kde je vyjadrený záväzok Ing. O. na zaopatrenie navrhovateľky. V prípade ak by súd posúdil
zmluvu ako platnú, je v nej vyjadrený záväzok poskytovať zaopatrovacie služby počas života, aj na
čas po smrti Ing. O. - tento záväzok je vyjadrený alternatívne, a to ako osobné poskytovanie služieb
alebo ich zabezpečenie. Z uvedeného vyplýva že záväzok je peňažného charakteru, a preto prišlo
k jeho prechodu na právnych nástupcov Ing. O. - keďže zo strany právnych nástupcov neprišlo k

plneniu a k zaopatrovaniu navrhovateľky, boli títo vyzvaní k splneniu si svojej povinnosti, čo však
nespravili, a preto navrhovateľka od zmluvy odstúpila. Ak by súd dospel k záveru že záväzok Ing. O. je
osobného charakteru, je celá zmluva neplatná z dôvodu rozporu so zákonom - neplatná je ako celok,
nakoľko záväzok Ing. O. nie je obsahovo možné oddeliť od ostatnej zmluvy (aj keď reálne táto časť
zmluvy je oddeliteľná, obsahovo oddeliteľná nie je). Poukázal na skutočnosť že v zmluve je vyjadrený

synalagmatický záväzok, a to na jednej strane prevod nehnuteľnosti, a na druhej strane zabezpečovanie
opatrovateľských služieb, pričom je nelogické že záväzok by mal trvať iba na čas života Ing. O. tento
však dostal nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Uplatnenie pohľadávky navrhovateľky v dedičskom konaní
po Ing. O. zo strany navrhovateľky je irelevantné.

Právna zástupkyňa odporcov v záverečnej reči uviedla, že darovaciu zmluvu považujú za platnú.

Záväzok nebohého Ing. O. bol osobného charakteru, čo potvrdila aj navrhovateľka keď potvrdila že
situáciou pre prípad smrti obdarovaného Ing. O. sa nezaoberala, nemala to záujem riešiť, formulácia tam
bola včlenená iba formálne; tiež opatrovanie a dochovanie bolo v zmluve formálne, nebola vyjadrená
žiadna finančná hodnota tohto záväzku, pretože navrhovateľka si chcela všetky náklady na živobytie
(aj na pohreb) hradiť sama, na čo mala odložené peniaze. Opatrovací záväzok bol platný, avšak

jeho platnosť skončila smrťou obdarovaného; vzhľadom na to že záväzok zanikol 22.3.2009 (smrťouobdarovaného) a navrhovateľka v dedičskom konaní neuplatnila takúto pohľadávku voči dedičom je
zrejmé, že sama ho nepovažovala za záväzok finančného charakteru, ktorý by prechádzal aj na dedičov
- v takom prípade by sa mohli dedičia vyjadriť či dedičstvo prijímajú alebo nie. Nárok na plnenie zo

záväzku ako to požadovala navrhovateľka (z dôvodu jej umiestnenia v stredisku evanielickej diakonie)
nemá opodstatnenie aj poukazom na jej výpoveď, keď povedala že okrem darovania domu na S.
ulici darovala dom výlučne synovi M., ktorý sa zaviazal poskytnúť jej bývanie v predmetnom dome v
dovtedajšom rozsahu - uvedený dom však syn M. predal s tým, že jej bude platiť pobyt v evanjelickej
diakonii z predaja, preto ak by aj súd mal za preukázané že záväzok bol finančného charakteru, nebolo

by povinnosťou odporcu v 1. rade a jeho právnych nástupcov podieľať sa na platbách navrhovateľky
za ubytovanie v penzióne. Poukázala na skutočnosť že Ing. M. dostal od navrhovateľky viac ako Ing.
O., pretože tento dostal ako malé dieťa starý dom od svojich starých rodičov a nie od navrhovateľky.
Žalobupovažujúzostranynavrhovateľkyzašpekulatívnu(doktorejbolapravdepodobnevmanipulovaná
scieľomodľahčeniafinančnejpovinnostiIng.M.),zvlášťkeďdojúna2011nepotrebovalažiadnuopateru,
ale náhradu žiada aj zo toto obdobie. Darovaciu zmluvu považujú odporcovia za platnú - ak by aj časť o

zriadení opatrovacieho záväzku bola neplatná pre svoju nejednoznačnosť, nemohla spôsobiť neplatnosť
celej darovacej zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odporcov a ich
právnej zástupkyne, svedkov Ing. M. a I.j, oboznámil sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s
celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka (ako darkyňa) uzavrela so svojimi synmi Ing. O. a Ing. M. (ako obdarovaní) dňa 1.8.2001
darovaciu zmluvu (v znení dodatku zo dňa 13.2.2002), ktorou navrhovateľka darovala polovicu ňou
vlastneného podielu, t.j. 1/4-nu vzhľadom k celku každému z obdarovaných, na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H., v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX., vedeným Správou
katastra H. ako pozemok parc.č. 45 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 870 m2 a stavba - rodinný

dom súp.č. XXX postavený na pozemku parc.č. XX;. právne účinky vkladu nastali dňom 14.2.2002.

V článku IV. uvedenej darovacej zmluvy Ing. O. deklaroval prijatie daru, a zaviazal sa „pod sankciou
neplatnosti čl. II zmluvy“ poskytnúť darkyni v prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu
a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a dôstojný skon. Ďalej Ing. O. sa zaviazal že
v prípade ak sám nebude schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby

poskytovať, zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady.
Obdobné ustanovenie vo vzťahu k Ing. M. sa v darovacej zmluve nenachádza.

Dňa 22.3.2009 Ing. O. zomrel.

Vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorí boli zapísaní na LV v čase podania návrhu boli odporca
v 1. rade a odporkyňa v 2. rade titulom BSM v podiele 4/12-ny, odporca v 1. rade v podiele 2/12-ny

a a Z. v podiele 6/12-in vzhľadom k celku. Odporcovia svoje podiely v celkovej časti 1/2-ca previedli
darovacou zmluvou zo dňa 7.5.2012 na O. (vklad bol povolený, a jeho právne účinky nastali dňa
7.6.2012); navrhovateľka požiadala dňa 14.2.2012 v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku
Správu katastra H. o zápis poznámky (bola zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. H..

Predmetom konania je časť nehnuteľností v podiele 3/12-ny, ktorú navrhovateľka darovala Ing. O., po

ktorom podiel 1/12-na nadobudol titulom dedenia odporca v 1. rade a podiel 2/12-na nadobudli titulom
následných prevodov po dedičoch Ing. O. odporcovia do BSM.

Dňa 6.6.2011 Trnavský samosprávny kraj Rozhodnutím č. 5343/2011/OSOCP-004/Sa rozhodol že
navrhovateľka je odkázaná na sociálnu službu v domove sociálnych služieb.

Právni nástupcovia Ing. O. vo vlastníctve jeho podielu z titulu darovacej zmluvy opatrovacie služby pre

navrhovateľku nezabezpečovali.

Dňa 18.10.2011 (následne listom zo dňa 13.1.2012) navrhovateľka (cestou svojho právneho zástupcu)
požiadala odporcov na zaplatenie sumy 15.452,00 € z dôvodu záväzku nebohého Ing. O. (ako právneho
predchodcu vo vlastníctve) uvedeného v darovacej zmluve. Listom zo dňa 26.1.2012 navrhovateľka
oznámila odporcom odstúpenie od darovacej zmluvy z dôvodu neplnenia článku IV.Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 628, ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa článku II. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Ja, V.,
darujem týmto môjmu synovi Ing. O. 1/2 z vlastneného podielu na nehnuteľnostiach, t j. 1/4 z celku
nehnuteľností...“

Podľa článku IV. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Ja, Ing. O.,
nehnuteľnosti ... od mojej matky ako dar s vďakou prijímam do spoločného vlastníctva s mojím bratom
Ing. M. a zaväzujem sa pod sankciou neplatnosti čl. II tejto zmluvy poskytnúť darkyni, mojej matke v
prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň
a jej dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.)

opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a
kvalite na vlastné náklady.“

Podľa článku VI. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Celková hodnota
daru ... predstavuje sumu 664.260,- Sk, teda jednotlivé podiely predstavujú sumu 332.130,-Sk...“

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35, ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 579, ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Podľa § 48, ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba
domáhajúca sa určenia podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť spravidla
opodstatnená vtedy, keď možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80, písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku.Podľa Z IV (s. 176) ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v
zmysle ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny
záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by

bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.

Podľa Z IV (s. 327 ods. 4 a 6): Tzv. zaopatrovacie zmluvy sa uzatvárajú ako zmluvy v zmysle ustanovenia
§51Občianskehozákonníka.Jevšakpotrebné,abyobsahzaopatrovaciehoplneniabolčonajpresnejšie
v zmluve vymedzený, ale tiež, aby si účastníci zmluvy boli vedomí, že v prípade neplnenia záväzku

poskytovať zaopatrenie, alebo v prípade neposkytovania riadneho zaopatrenia, nemožno už z tohto
samého dôvodu žiadať o „zrušenie zmluvy“, ale možno sa len domáhať riadneho plnenia alebo jeho
peňažného ekvivalentu.

Podľa R 6/1982 (analogicky): Zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je zaopatrovacia zmluva,
nemôže štátne notárstvo registrovať (teraz katastrálny úrad povoliť vklad) po smrti účastníka, ktorý
previedol na nadobúdateľov svoju nehnuteľnosť s tým, že oni ho budú zaopatrovať.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená,
že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,

prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne
a dobrovoľne ( t.j. bez toho aby na to mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za
poskytnutýdarnedostávažiadnumajetkovúprotihodnotu.Pojmovýmznakomdarovacejzmluvypredmet
darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienka bezodplatnosti znamená že obdarovaný nemá

právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať protiplnenie,
ktoré by malo majetkovú hodnotu); darovacia zmluva má preto povahu jednostranne zaväzujúcej zmluvy
(je teda neprípustná darovacia zmluva ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od
obdarovaného - donatio remuneratoria).

Zásada zmluvnej autonómie znamená že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj

zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise
- ide o nepomenovanú zmluvu (contractus innominatus); jej existencia a prípustnosť je prejavom
občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je
rozhodujúciobsahzmluvy(zmluvnéhodojednania),tedaakosúdefinovanévzájomnéprávaapovinnosti
zmluvných strán.

Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo
zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny
úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr.

pre vady vôle alebo jej prejavu.

Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o
obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné aby prejav vôle bol zrozumiteľný, aby s
ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri výklade právneho úkonu je
najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade pochybností sa právny úkon

má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat actus quam pereat).

Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom následkom právneho
úkonuktorýnespĺňauvedenépredpokladyjejeho(absolútna)neplatnosť.Právnyúkonjeurobenývážne,
ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa ktorá nie je vážna nemôže byť základom
právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny úkon.Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady že ostatná časť
právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod
neplatnostivzťahujeibanačasťprávnehoúkonu,pričomideovaduprávnehoúkonuktorúmožnooddeliť

od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu (po oddelení neplatnej časti musí
zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti).

Zrušenie uzavretej zmluvy možno (okrem prípadu dohody zmluvných strán) dosiahnuť len vo
výnimočných prípadoch, len za podmienok uvedených v zákone, a to v prípade spotrebiteľských zmlúv,
omeškania dlžníka s plnením dlhu, zmarenia voľby spôsobu splnenia záväzku, kúpnej zmluvy, zmluvy

o dielo, nájomnej zmluvy, zmluvy o nájme bytu, zmluvy o obstaraní veci, zmluvy o obstaraní zájazdu,
zmluvy o ubytovaní a poistnej zmluvy.

Smrťou dlžníka povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu spravidla nezaniká - zanikajú však
tie povinnosti, ktorých predmetom bolo plnenie ktoré mal osobne vykonať samotný dlžník (osobnú
viazanosť môžu ustanoviť účastníci záväzkového vzťahu a môže vyplývať tiež z povahy alebo účelu
záväzku); smrťou povinnej osoby zaniká napr. jej povinnosť poskytovať výživné.

Spodná časť formulára

Spodná časť formulára

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Dňa 1.8.2001 (v znení dodatku zo dňa 13.2.2002) uzavrela navrhovateľka darovaciu zmluvu ktorou
darovala polovicu ňou vlastneného podielu, t.j. 1/4-nu vzhľadom k celku každému z obdarovaných

(Ing. O. - otcovi odporcu v 1. rade a svokrovi odporkyne v 2. rade a Ing. M.), na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H. v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX vedeným Správou katastra
H.akopozemokparc.č.XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere870m2astavba-rodinnýdomsúp.č.
XXX postavený na pozemku parc.č. 45. Podľa názoru súdu sa bezpochyby v tomto prípade jednalo
o darovaciu zmluvu, čo jednak vyplýva z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“, „darkyňa“ a

obdarovaný/í“ sa uvádza v jej označení, v záhlaví, v článku II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a X. zmluvy),
ale aj z prejavenej vôle a správania sa jej účastníkov; o tom že by sa jednalo o darovanie niet teda
žiadnych pochýb. Názor navrhovateľky prezentovaný v návrhu (nie však už v jej samotnej výpovedi!) že
sa malo jednať o zmluvu opatrovaciu, resp. kombinovanú, resp. inú zmluvu súd považuje za účelové
tvrdenie, vykonštruované až v súvislosti s podaním návrhu a pre účely jeho zdôvodnenia. O správnosti

tejto úvahy súdu svedčí tiež skutočnosť, že od augusta 2001 do októbra 2011 (t.j. viac ako desať rokov)
uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili. Súd preto
dospel k záveru že medzi navrhovateľkou a Ing. O. bola uzavretá riadna darovaciu zmluva, ktorá mala
všetkypotrebnénáležitosti,bolaplatnáaúčinná,najejzákladepríslušnýorgánvykonalzápisdokatastra
nehnuteľností (a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti so zmenami vlastníctva).

Je pravdou, že v článku IV. darovacej zmluvy Ing. O. (okrem toho že deklaroval prijatie daru) sa zaviazal
„pod sankciou neplatnosti článku II. zmluvy“ poskytnúť darkyni v prípade jej nevládnosti opatrovacie
služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a dôstojný skon, a pre prípad ak
sám nebude schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať zabezpečí
náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady. V tomto smere bolo úlohou súdu

zistiť či uvedené ustanovenie je platné alebo nie, či prípadne spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy
ako celku, či toto ujednanie mohlo trvať aj po smrti Ing. O. (či teda malo byť zaväzujúce aj pre ďalších
vlastníkov časti nehnuteľnosti ktorú nadobudol Ing. O. od navrhovateľky), a napokon či navrhovateľka
mala na základe tohto ujednania právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa názoru súdu záväzok Ing. O. uvedený v článku IV. darovacej zmluvy nemohol a nemôže byť

platný, nakoľko nie je zrozumiteľný a určitý, nie je vykonateľný (formulácie sú veľmi všeobecné a vágne,
nevyplýva z nich konkretizovateľná právna povinnosť pre Ing. O.), dokonca podľa názoru súdu toto
ujednanie nebolo urobené ani vážne (potvrdila to sama navrhovateľka keď uviedla že „darovaciu zmluvu
považovala len za formálnu, avšak dali do nej klauzulu, že jej syn Ing. O. sa o ňu doživotne postará a
zaopatrí ju“, „úmyslom uvedeným v darovacej zmluve bolo to, že Ing. O.u dochová a pochová, pričomvšak navrhovateľka bola ochotná všetky náklady mu hradiť, mala odložené aj financie na pohreb. Pri
formulovaní darovacej zmluvy a dohody o opatrovaní nemyslela že by mohla nastať situácia, že Ing.
O. zomrel“).

Následne (po tom ako súd dospel k názoru že časť dojednania obsiahnutá v článku IV. darovacej
zmluvy ohľadom „opatrovacieho záväzku“ nie je platná) sa musel súd zaoberať otázkou platnosti
darovacej zmluvy ako celku, a tu dospel k záveru, že článok IV. je oddeliteľnou časťou darovacej zmluvy,
jeho neplatnosť nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nakoľko v právnej praxi sa preferuje riešenie
obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné majú ostávať zmluvy a dohody (resp. ich časti) v

platnosti; nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa navrhovateľky a Ing. O.
(a Ing. M.) bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že niektoré dojednanie je neplatné. V
krátkosti teda zhrnuté - darovacia zmluva je platná, dojednanie o „opatrovateľskom záväzku“ uvedené
v článku IV. zmluvy je neplatné, táto neplatnosť nemá vplyv na platnosť darovacej zmluvy ako celku.

Súd sa (aj napriek uvedenému vyššie) zaoberal tiež charakterom záväzku uzavretého medzi
navrhovateľkou a Ing. O. v darovacej zmluve, t.j. či sa jedná o záväzok osobný (ktorý mohol plniť iba Ing.

O.), alebo o záväzok vecno - právny (ktorý prešiel na právnych nástupcov Ing. O.), a dospel k záveru, že
sa jednalo o osobný záväzok, nakoľko niet žiadnej opory v zákone ani právnej teórii a praxi, na základe
ktorej by sa dalo usudzovať na záväzok vecno právny. Podľa názoru súdu je totiž nemožné, aby Ing. O.
dokázal splniť po svojej smrti opatrovanie navrhovateľky (čo napríklad v prípade jeho náhlej a okamžitej
smrti v prípade úrazu?), je mimo elementárnu logiku a právne princípy aby nadobúdatelia vlastníctva

po Ing. O. boli zaťažení -dokonca pod sankciou straty vlastníctva!!- opatrovaním navrhovateľky (čo
napríklad v prípade prevodu nehnuteľností na úplne cudzie tretie osoby?). Keďže dňa 22.3.2009 Ing.
O. zomrel, záväzok opatrovať navrhovateľku (aj kedy bol platný) zanikol, neprešiel ani na právnych
nástupcov Ing. O., ani na nadobúdateľov jeho spoluvlastníckeho podielu ktorý Ing. O. predtým získal
titulom darovacej zmluvy od navrhovateľky.

V tejto súvislosti súd iba pripomína, že hodnotu daru (podiel Ing. O. zmluvné strany v darovacej zmluve
určili na sumu 332.130,- Sk / 11.024,70 €, avšak už dňa 18.10.2011 žiadala navrhovateľka od odporcov
zaplatenie sumy 15.452,00 €, a ďalej mesačné plnenie vo výške 542,00 (len pre ilustráciu, ku dňu
rozhodnutia súdu by mali odporcovia zaplatiť navrhovateľke sumu 18.070,00 €, čo ďaleko prevyšuje
hodnotu daru) - v prípade ak by takéto plnenie malo byť realizované, by však už nešlo o darovaciu

zmluvu (ktorú účastníci bez akýchkoľvek pochýb chceli uzavrieť), ale o zmluvu odplatnú, v ktorej hodnota
jednotlivých poskytnutých plnení by bola zrejme nevyvážená.

Zhora uvedeným bola vlastne aj vyriešená ďalšia otázka, a to či navrhovateľka mohla platne od zmluvy
odstúpiť, keď súd dospel k záveru že to možné nebolo, nakoľko 1/ ujednanie uvedené v článku IV.
darovacej zmluvy nebolo platné, a 2/ aj ak by bolo platné zaniklo najneskôr smrťou Ing. O. (22.3.2009),

ale navrhovateľka do 6.6.2011 opatovanie nepotrebovala, ani od nikoho nevyžadovala - od uzavretej
darovacej zmluvy teda navrhovateľka platne (s účinkami ktoré by mali za následok zrušenie zmluvy)
odstúpiť nemohla.

S poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda
návrh zamietol.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 v spojení s § 149, ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
tak, že procesne plne úspešným odporcom priznal náhradu trov konania v sume 265,28 €, a to za trovy
právneho zastupovania. Výška trov právneho zastupovania a hodnota za jeden úkon právnej pomoci sa
odvíjala od skutočnosti, že právna zástupkyňa odporcov zastupovala dvoch odporcov (odmena sa preto

znižuje o 50% za každý úkon právnej pomoci pre každého zo zastupovaných odporcov); súd potom
priznal právnej zástupkyni odporcov 4 úkony právnej pomoci vo výške po 58,69 € (t.j. 50% zo sumy
58,69 € x 2) - spolu teda 234,76 €, a 4 x režijný paušál po 7,63 € - spolu teda 30,52 €.

Pri určení výšky trov právneho zastúpenia sa súd nestotožnil s ich vyčíslením právnou zástupkyňou
odporcov, keď za jeden úkon právnej pomoci žiadala odmenu v základnej výške 270,54 € (vychádzajúc

z hodnoty nehnuteľnosti ktorá bola predmetom návrhu), nakoľko sa jednalo o návrh na určenie právaktorého hodnota sa nedá vyjadriť v peniazoch, pričom nie je možné stotožňovať hodnotu nehnuteľnosti
s hodnotou práva, resp. vzťahu, o ktorom bolo súdom rozhodované (mimochodom aj súdny poplatok
bol vyrubený vo výške 99,50 € - ako za konanie ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi) - súd preto

pri určení základnej výšky právneho úkonu ju stanovil na 1/13-nu výpočtového základu, teda na sumu
58,69 €.

Súd vôbec nepriznal odporcom účtované úkony právnej pomoci vo výške po 270,54 € a režijný paušál
za dva úkony - prevzatie zastupovania vrátane prvej porady a písomné stanovisko zo dňa 7.11.2011
vykonané JUDr. H., nakoľko táto právna zástupkyňa odporcov v konaní vôbec nezastupovala, a úkony

boli vykonané pred podaním návrhu na súd, teda nesúvisia priamo so súdnym konaním a jeho trovami
(prevzatie zastupovania JUDr. H. vôbec nie je datované, písomné stanovisko bolo vypracované dňa
7.11.2011, pričom návrh bol na súd podaný dňa 13.2.2012), a nepriznal tiež účtovaný úkon právnej
pomoci vo výške 270,54 € a režijný paušál za právny úkon - vyjadrenie k listu navrhovateľky vykonaný
JUDr. Andreou Čechovičovou, nakoľko úkon bol vykonaný pred podaním návrhu na súd, a teda nesúvisí
priamo so súdnym konaním a jeho trovami (vyjadrenie bolo vypracované dňa 3.2.2012, pričom návrh

bol na súd podaný dňa 13.2.2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.