Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200563
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu ALEKO agency, s.r.o.,
Levočská 4, Prešov, IČO: 36 720 224, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrašovič &
partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitalská ul. č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
č. AA/2012/03379/06974/OKRVK zo dňa 14.mája 2012 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s

rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. sp. A/2012/08102-3 zo dňa 02.02.2012, ktoré
žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bola mu ako účastníkovi
správneho konania uložená pokuta vo výške 2.000,-- EUR za poručenie ustanovenia § 25 ods. 3
zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
do 31.05.2010, ktorého sa údajne dopustil tým, že neoprávnene vybral poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania od F. K., K. V. a K. V. aj napriek tomu, že nebolo preukázané
prijatie uvedených osôb do sprostredkovaného zamestnania a súčasne § 25 ods. 4 Zákona o službách

zamestnanosti účinného od 01.06.2010, ktorého sa dopustil tým, že neoprávnene vybral poplatok za
služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnanca od L. Q. a I. X. aj napriek, že nebolo preukázané
prijatie týchto osôb do sprostredkovaného zamestnania. Poukázal na právnu argumentáciu správneho
orgánuprvéhostupňastým,žetentoorgánsaobmedzillennavýpočetdôkazov,ktoréboli nímvykonané
a vôbec nevykonal hodnotenie dôkazov a taktiež neuviedol, ktoré skutočnosti má dokazovaním
jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná, preto prvostupňové
rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné.

Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného aj toto rozhodnutie a jeho postup považuje za nesprávne a

nezákonné.

Dôvody nezákonnosti a postupu rozhodnutí správnych orgánov žalobca vidí v tom, že žalovaný
na viacerých miestach uvádza nepravdivú informáciu, podľa ktorej žalobca ako účastník konanianenavrhol žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení a taktiež nenavrhol doplnenie podkladov na
vydanie rozhodnutia, pretože predložil všetku dostupnú dokumentáciu, ktorá súvisí s prijatím klientov
do zamestnania, pričom títo klienti na pracovnú pozíciu sprostredkovanú žalobcom svojvoľne odmietli

nastúpiť. Uviedol, že poukazuje na existujúce právne vákuum a tiež na tú skutočnosť, že z ustanovenia
§ 25 ods. 4, ani z ďalších ustanovení Zákona o službách zamestnanosti, ani z vykonávacieho právneho
predpisu k tomuto zákonu nie je zrejmá presná definícia, čo sa rozumie pod pojmom prijatie do
sprostredkovaného zamestnania. Vzhľadom na uvedené, žalobca a klienti ako záujemcovia sa v
písomnejdohodeosprostredkovanízamestnaniadohodli,žemomentomsprostredkovaniazamestnania

sa rozumie prijatie záujemcu do sprostredkovaného zamestnania, t.j. záujemca podpíše pracovnú
zmluvu alebo dokument Job offer, resp. Letter of confirmation. Takáto špecifikácia momentu prijatia do
sprostredkovaného zamestnania predstavuje v súlade s článkom 11 ods. 8 dohody o sprostredkovaní
zamestnania slobodnú a vážnu vôľu záujemcov, pričom klienti prejavili vôľu byť dohodou viazaní,
a teda vyjadrili aj vôľu byť viazaní definíciou pojmu prijatia do sprostredkovaného zamestnania, a
preto tieto podklady treba považovať za hodnoverné doklady preukazujúce prijatie uvedených osôb

do sprostredkovaného zamestnania. Žalobca tiež namietal, že úrad pri predchádzajúcich kontrolách
žalobcu vyjadril svojim konaním s definíciou pojmu prijatia do sprostredkovaného zamestnania súhlas
a nevzniesol voči uvedenej formulácii žiadnu námietku, pochybnosť, resp. upozornenie.

Ak prvostupňový správny orgán žalobcovi vytýkal, že nepredložil pracovné zmluvy uzatvorené medzi
sprostredkovaným zamestnávateľom a F. K., K. V., L. Q., K. V. a I. X., poukazuje na to, že Zákon

o službách zamestnanosti, resp. vyhláška neustanovuje sprostredkovateľom zamestnania za úhradu
povinnosť evidovať pracovné zmluvy uzatvorené klientmi a sprostredkovanými zamestnávateľmi s
poukazomnaustanovenie§28Zákonaoslužbáchzamestnanosti,ktoréžalobcacitoval.Pretovzhľadom
na toto ustanovenie nie je jeho zákonnou povinnosťou archivovať pracovné zmluvy uzatvorené medzi
klientmi a sprostredkovanými zamestnávateľmi, t.j. archivovať právny úkon uzatvorený medzi klientom

žalobcu a treťou osobou ako zamestnávateľom.

Vzhľadom na uvedené argumenty preto neobstojí názor prvostupňového správneho orgánu, že
nepredložením požadovaných pracovných zmlúv a predložením len čestných vyhlásení skúmaných
osôb nedošlo k prijatiu do zamestnania. Poukázal na to, že úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa
30.03.2011 predložil hodnoverné potvrdenie sprostredkovaného zamestnávateľa o tom, že menovaní

klientiboliprijatídozamestnaniaatopredloženímdokumentovJoboffer,Letterofconfirmation, ktoréboli
vystavené spoločnosťou ICL ako osobou splnomocnenou a oprávnenou konať za Staffline Recruitment
Ltd. pri prijímaní zamestnancov, pričom o oprávnení a splnomocnení spoločnosti ICL konať za Staffline
Recruitment Ltd. pri prijímaní zamestnancov svedčí aj skutočnosť, že Staffline Recruitment Ltd. do
dnešného dňa neodvolala plnomocenstvo a ani neoznámila žiadnej tretej osobe, že ICL nie je oprávnená

konať v mene Staffline Recruitment Ltd. pri prijímaní zamestnancov. Žalobca zdôraznil, že správny
orgán prvého stupňa bez akéhokoľvek právneho základu spája moment prijatia menovaných klientov
žalobcu do sprostredkovaného zamestnania s momentom nástupu do zamestnania týchto klientov,
pričom podľa jeho názoru ide o dva nezlučiteľné momenty. Poukázal na to, že plnomocenstvo medzi
zahraničnými spoločnosťami Staffline Recruitment Ltd. a ICL Contracts Ltd. sa nespravuje slovenským

právnymporiadkom,atedajehorelevanciujemožnéhodnotiťpodľapríslušnéhozahraničnéhoprávneho
poriadku, alebo sa v prípadne neistoty informovať priamo u spoločnosti Staffline Recruitment Ltd..

Namietal, že pri predchádzajúcich kontrolách sa správny orgán v minulosti vyjadril, že žalobca podniká
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri poslednej kontrole rovnaký stav posúdil
ako protiprávny, pričom nedošlo k relevantnej zmene legislatívy vzhľadom na § 9 ods. 2 Zákona o

kontrole. Podľa § 11 Zákona o kontrole majú pracovníci kontroly povinnosť, nie právo, upozorniť na
nedostatky a príčiny ich vzniku. V prípade, že bol rovnaký stav posúdený v zmysle rovnakých ustanovení
odlišne, muselo buď v minulosti dôjsť k zanedbaniu povinnosti orgánu kontroly alebo v súčasnosti k
nezákonnému rozhodnutiu vo veci udelenia pokuty. Jedinou odlišnosťou medzi kontrolou vykonanou
v minulosti a medzi predmetnou kontrolou, pri ktorej bola uložená pokuta, je predloženie čestných

vyhlásení klientov žalobcu.Žalobca namietal, že v súvislosti so žiadosťou žalovaného o vyjadrenie sa ku komunikácii žalovaného so
spoločnosťou Staffline Recruitment Ltd., v zmysle ktorej sa spoločnosť Staffline Recruitment Ltd. mala
údajnevyjadriťkdopytužalovanéhonasledovne:„Osoby,zaktorébolaspoločnosťALEKOagency,s.r.o.,

pokutovaná zo strany Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Prešov, nemá na svojich zoznamoch. Ďalej
spoločnosť potvrdila, že so spoločnosťou ALEKO agency, s.r.o. nespolupracuje a ani ju nemá v zozname
schválených agentúr“, namieta, že žalovaný žalobcovi nezaslal spolu so žiadosťou o vyjadrenie žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval komunikáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Staffline Recruitment Ltd.
a napriek tomu žiadal, aby sa žalobca vyjadril k tejto komunikácii. V súvislosti s uvedeným došlo zo

strany žalovaného k protizákonnému konaniu žalovaného a to s čl. 6 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie
iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré
zaručuje právo účastníkom všetkých typov konaní pred súdmi, ale aj ostatnými orgánmi verejnej moci v
Slovenskej republike, v ktorých sa rozhoduje na základe predložených dôkazov: „Každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a by sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom...“.

Žalobca ďalej namietal, že pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru vo
vzťahukvykonávaniudokazovaniatrebarozumieť,žeúčastníkovikonaniamusíbyťposkytnutámožnosť
podieľať sa zákonom stanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť
prítomný na vykonaní dokazovania, vrátane práva klásť otázky svedkom a účastníkom a k navrhovaným

a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať, s poukazom na nález Ústavného súdu IV.ÚS 130/03. Podľa
názoru žalobcu tento judikát ustanovuje, že ak sa orgán konajúci vo veci rozhodne vykonať navrhnutý
dôkaz, má povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa k dôkazu vyjadrili, hoci zo základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR pre všeobecný súd nevyplýva aj povinnosť vykonať dôkazy, ktoré označil
účastník konania v prípade, že si súd vyžiadal a aj zadovážil dôkaz, z ktorého pri svojom rozhodovaní

o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vychádzal, bolo jeho povinnosťou vykonať ho tak, aby sa k
nemu žalobca mohol vyjadriť, s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS 75/96.

V súvislosti s nálezmi Ústavného súdu I.ÚS 75/96, I.ÚS 49/2001 žalobca poukázal na to, že právo
účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zodpovedá podľa ústavného súdu
ústavná povinnosť súdu umožniť účastníkom, aby sa vyjadrili ku každému dôkazu, ktorý súd vykonal, a

ktorý môže obsahovať zistenie významné pre rozhodnutie súdu.

Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie Zákona o správnom konaní a to § 3 ods. 2, 4, podľa ktorých
správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne
orgány poskytnúť pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Poukázal na to, že Zákon o správnom konaní v § 37 ods. 1, 2 upravuje, že správny orgán môže

uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju
predložil. Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť
vypočutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

Žalobca argumentoval tiež tým, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Szd 7/2009 z 23.03.2010,
z ktorého citoval, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia

je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom
správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi
administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

V tejto súvislosti žalobca namietal, že komunikácia medzi žalovaným a zamestnávateľom Staffline

Recruitment Ltd., ku ktorému klienti žalobcu nenastúpili do práce, prebehla v anglickom jazyku, t.j. vinom ako štátnom jazyku Slovenskej republiky. Žalobcovi bol obsah danej komunikácie sprostredkovaný
žalovanýmlenvoľnoureprodukciouatobezpredloženiapísomnéhodôkazuopredmetnejkomunikácii,a
tedažalobcadodňapodaniažalobynemalkdispozíciidokoncaanilenknahliadnutiuoriginálpredmetnej

komunikácie a jej úradný preklad.

Žalobca v tejto súvislosti považuje uvedený postup žalovaného za nezákonný, pretože mu nezaslal
spolu so žiadosťou o vyjadrenie žiaden doklad - dôkaz a to aj bez úradného prekladu do slovenského
jazyka, ktorý by preukazoval komunikáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Staffline Recruitment Ltd.,
odoprel mu teda prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na

rozhodnutie, čo má za následok porušenie práv na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného žalobca namietal, že podľa názoru druhostupňového
správneho orgánu čestné vyhlásenia jeho klientov neboli predložené v priebehu správneho konania vo
veciuloženiapokutypodľa§68aods.1písm.a/Zákonaoslužbáchzamestnanostialevpriebehuvýkonu
kontroly v súlade so zákonom 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, a
preto sa na tieto čestné vyhlásenia nevzťahuje ustanovenie §39 Správneho poriadku.

Žalobca citoval ustanovenie § 39 ods. 1, 2, 3 Zákona o správnom konaní s tým, že z dikcie zákona
vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len a len účastník konania a nie je prípustné zo strany iných
subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní, s poukazom na § 32 Zákona o správnom konaní a to ods.
1, podľa ktorého Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecnej známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, rozsah a spôsob zisťovania podkladu pre rozhodnutie určuje
správny orgán. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam

pre konanie a rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia sa žalobca nestotožňuje s názorom žalovaného, že
čestné vyhlásenia klientov žalobcu boli predložené v priebehu výkonu kontroly v súlade so zákonom
č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, a preto by sa na predmetné
čestné vyhlásenie nemalo aplikovať ustanovenie §39 Zákona o správnom konaní. V súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami Správneho poriadku podľa názoru žalobcu čestné vyhlásenia záujemcov
o sprostredkovanie zamestnania sú takmer výlučným podkladom pre rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného, a preto podľa jeho názoru oba správne orgány porušili
zákon, pretože pri svojom rozhodovaní vychádzali v rozpore s ustanovením § 39 Zákona o správnom
konaní z čestných vyhlásení klientov žalobcu, t.j. vychádzali z čestných vyhlásení osôb, ktoré neboli

účastníkmi konania a pripustenie takýchto čestných vyhlásení neúčastníka konania nie je prípustné a
je v rozpore so zákonom.

V závere žaloby vyššie popísané námietky nezákonnosti zhrnul tak, že rozhodnutiami správnych
orgánov došlo k porušeniu zákona, lebo

1. bol mu odopretý prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil

na rozhodnutie a z toho vyplývajúce porušenie jeho práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

2. porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a odopretie práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom,

3. porušenie čl. 6 Ústavy SR a odopretie práva na komunikáciu v slovenskom jazyku

4. porušenie zákona, pretože pri svojom rozhodovaní vychádzali v rozpore s ustanovením § 39

Správneho poriadku takmer výlučne z čestných vyhlásení jeho klientov, t.j. vychádzali z čestných
vyhlásení osôb, ktoré neboli účastníkmi správneho konania.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že kontrolovanie
dodržiavania povinnosti podľa Zákona o službách zamestnanosti určuje ústrediu a úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny § 68 Zákona o službách zamestnanosti a vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola

povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2 tohto zákona, medzi
ktorých podľa § 2 písm. m/ patrí právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa
tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania. Ďalej žalovaný poukázal na to, že výkon kontroly
sprostredkovateľa zamestnania za úhradu ALEKO agency, s.r.o. bol v rámci spolupráce a povinnosti
poskytnúť súčinnosť iniciovaný žiadosťou Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - sever pre

výkon skráteného vyšetrovania vo veci prečinu - podvodu podľa § 221 Trestného zákona a podnetu
občana I. X., ktorá sa cítila činnosťou sprostredkovateľa zamestnania za úhradu ALEKO agency, s.r.o.
poškodená a žiadala o prešetrenie činnosti uvedenej spoločnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny SR.

Žalovaný uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov postupoval podľa ustanovení § 9
ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov v spojení s

§ 13 ods. 1 písm. t/ a § 68 ods. 1, 2 Zákona o službách zamestnanosti. V kontrolovanom období od
01.07.2009 do 20.07.2011 orgán kontroly úradu vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení §
25 až § 28 Zákona o službách zamestnanosti a §2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 31/2004 Z.z. , ktorou sa vykonáva § 69 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Druhostupňový
správny orgán uviedol, že tieto právne predpisy upravujú práva a povinnosti právnických a fyzických

osôb, ktoré na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu, teda zákona č. 136/2010 Z.z. o službách
na vnútornom trhu a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávajú
sprostredkovanie zamestnania za úhradu a sú pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu povinní
dodržiavať príslušné ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti.

Žalovaný konštatoval, že žalobca na základe vyzvania predložil úradu ku kontrole list, v ktorom

podľa jeho názoru zavádzajúcim spôsobom vykladá vlastnú interpretáciu dikcie § 25 ods. 4 Zákona
o službách zamestnanosti, konkrétne termínu prijatie do sprostredkovaného zamestnania, z čoho
následne vznikla podstata právneho sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný uviedol, že podľa
§ 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby
súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je

uchádzačom o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie žiadosti za úhradu a tento
poplatok sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania. Žalovaný
poukázal na Komentár k Zákonu o službách zamestnanosti, konkrétne k § 25 ods. 4, podľa ktorého
okrem platby podľa odseku 3 môže podľa odseku 4 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá vykonáva
sprostredkovanie zamestnania za úhradu, vyberať v určenej sume poplatok za poskytnuté služby

súvisiace so sprostredkovaním zamestnania od fyzickej osoby (od občana), pre ktorú sprostredkúva
zamestnanie. Výška tohto poplatku je ustanovená vo vyhláške MPSVaR SR č. 31/2004 Z.z., ktorou sa
vykonáva § 69 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 tejto vyhlášky právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so

sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona ako jednorazovú
platbu najviac

a/ 20% z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a
jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šiestich mesiacov,

b/ 30% z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a

jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov.

Tento poplatok zaplatí až po sprostredkovaní zamestnania, resp. po prijatí do zamestnania, napr. z prvej
alebo druhej mzdy, resp. platu alebo v splátkach, ak sa na tom dohodnú obidve strany.

Podľa žalovaného § 25 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti upravuje, že sprostredkovateľ,
ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu osprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje
najmä:

názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti

zahraničného zamestnávateľa,

dĺžku trvania zamestnania,

druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 4.

Podľa § 25 ods. 6 sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie
za úhradu v zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.

Jednoznačnosť presnej identifikácie zamestnávateľa stanovenej Zákonom o službách zamestnanosti
v § 25 ods. 5 písm. a/ podľa žalovaného určuje sprostredkovateľovi povinnosť uviesť do dohody
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu s občanom zamestnávateľa, ktorému sprostredkovateľ

sprostredkúva zamestnanie za úhradu, ku ktorému občan nastúpi na výkon sprostredkovaného
zamestnania. S touto skutočnosťou sa žalovaný vyporiadal aj v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia č. AA/2012/03379/06974/OKRVK zo dňa 14.05.2012 na str. 8, avšak v žalobe žalobca túto
skutočnosť opomenul a vychádza z identickej argumentácie ako v odvolaní proti rozhodnutiu úradu
A/2012/08102-3 zo dňa 02.02.2012. Opakovane argumentuje údajným plnomocenstvom následnej

spoločnosti, ktorá koná v mene uvádzaného zamestnávateľa - spoločnosti v dohode o sprostredkovaní
zamestnania za úhradu s občanom, avšak udelenie plnej moci v priebehu výkonu kontroly ani celého
správneho konania vo veci udelenia pokuty nepreukázal právne relevantným spôsobom.

Na základe výstupov z kontrolných zistení začal úrad správne konanie vo veci uloženia pokuty
vo výške 2.000,- EUR za porušenie § 25 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti účinného do

31.05.2010 a § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti účinného od 01.06.2010. Prvé rozhodnutie
úradu č. A/2011/42834-2 zo dňa 14.09.2011 bolo žalovaným zrušené na základe včas podaného
odvolania žalobcom. Žalovaný z predloženej dokumentácie zistil, že pri podkladoch rozhodovania vo
veci boli použité viaceré dokumenty v inom ako štátnom jazyku, čím správny orgán/úrad porušil Ústavu
Slovenskejrepubliky,ustanoveniečl.6zákonač.460/1992Z.z.Rozhodnutímč.:AA/2011/056072/GROK

zo dňa 24.11.2011 z uvedeného dôvodu vyhovel odvolaniu účastníka konania. Rozhodnutie zrušil a vrátil
na nové prejednanie a doplnenie spisovej dokumentácie o úradné preklady anglických dokumentov, na
ktoré sa úrad a žalobca odvolávajú.

Žalovaný zdôraznil, že dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia úradu nebolo uznanie námietok žalobcu
proti rozhodnutiu úradu č.A/2011/42834-2 zo dňa 14.09.2011. Žalovaný aj v prvom rozhodnutí odmietol

námietky žalobcu, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol hodnotenie dôkazov, z
ktorých vychádzal pri rozhodovaní a nesprávne využil čestné prehlásenia klientov, ktoré zhromaždil
pri výkone kontroly. Po doplnení spisovej dokumentácie o úradné preklady dokumentov, ktoré boli
súčasťou správneho konania proti žalobcovi, vydal úrad druhé rozhodnutie číslo A/2012/08102-3 zo
dňa 02.02.2012 o udelení pokuty žalobcovi vo výške 2.000,-- EUR podľa § 68a ods. 1 písm. a/ Zákona

o službách zamestnanosti za porušenie ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti
účinného do 31.05.2010 a ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti, účinného od
01.06.2010.

Proti vydanému druhému rozhodnutiu úradu číslo A/2012/08102-3 zo dňa 02.02.2012 podal žalobca
v zákonom stanovenej odvolacej lehote odvolanie, v ktorom napadol zákonnosť rozhodnutia úradu o

uložení pokuty, žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu a zastavenie správnehokonania vo veci. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu v súlade s § 59 ods. l Zákona o správnom konaní, posúdil zákonnosť a vecnú správnosť
rozhodnutia. Posúdil (ne)opodstatnenosť dôvodov žalobcu uvedených v odvolaní, posúdil doplnené

listinné dôkazy - úradné preklady dokumentov v anglickom jazyku použitých pri rozhodovaní úradu.
Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení
a predloženého stanoviska správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. Rozhodnutím č.
AA/2012/03379/06974/OKRVK zo dňa 14.05.2012 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie
úradu potvrdil v plnom rozsahu. Žalovaný poskytuje vyjadrenie k dátumu vydania žalovaného

rozhodnutia - ide o chybu v písaní, o čom svedčí priložený obsah spisu č.AA/2012/06974, kde sú podľa
elektronickej evidencie pošty žalovaného chronologicky dátumovo zaradené prijaté záznamy zaradené
do spisu; dátum 15.05.2012 je dátum, kedy sa začalo žalované rozhodnutie písať. Chybou vpísaní
nebol prepísaný na správny dátum k číslu záznamu/rozhodnutia 03379, na dátum 11.06.2012. Uvedená
skutočnosť nemá vplyv na výrok žalovaného rozhodnutia.

Žalovaný zdôraznil, že opakovaným preskúmaním dôkazov na základe predloženej dokumentácie

dospel k záveru, že úrad neuložil účastníkovi konania pokutu za to, že jeho klienti nenastúpili
do sprostredkovaného zamestnania, ale vyhodnotil porušenie príslušného právneho predpisu, § 25
Zákona o službách zamestnanosti v tom, že menovaní klienti neboli prijatí do sprostredkovaného
zamestnania k zahraničnému zamestnávateľovi Staffline Recruitment Ltd. 19-20 The Triangle NG2
Business Park, Nottingham NG2 1 AE, UK, ktorý je uvedený ako zahraničný zamestnávateľ v

dohode o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Pri posudzovaní dôkazov z korešpondencie medzi
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Staffline Recruitmnet Ltd 19-20 The Triangle
NG2 Business Park, Nottingham..., ktorá bola úradne preložená, overoval skutočnosť, či dotknuté
osoby: F. K...., K. V...., L. Q...., K. V...., I. X...., boli prijatí do sprostredkovaného zamestnania
zamestnávateľom, ktorý je uvedený v dohode o sprostredkovaní zamestnania medzi žalobcom a

uchádzačom o sprostredkovanie zamestnania za úhradu (konkrétne napr. dokument pod. č. 1 procesu
zopakovania už vykonaných dôkazov v žalovanom rozhodnutí, ktoré vykonal žalovaný: dohoda medzi
sprostredkovateľom (žalobcom) a F. K.).

K časti IV/A žaloby žalovaný opakovane, rovnako ako v odôvodnení žalovaného rozhodnutia,
odmieta zavádzajúce tvrdenia žalobcu o údajnej nejednoznačnosti definície pojmu „prijatie do

sprostredkovaného zamestnania". K argumentácii vlastného výkladu pojmu žalobcom, ku ktorému
malo dôjsť spoločnou dohodou s klientmi, s ktorými podpisoval žalobca dohodu o sprostredkovaní
zamestnania za úhradu, žalovaný uviedol, že nakoľko žalovaný ani úrad neboli a nie sú zmluvnou
stranou dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, výklad žalobcu k pojmom uvedeným v
dohode o sprostredkovaní zamestnania za úhradu napr. s klientom K. nie je pre žalovaného právne

záväzným rovnako, ako nebol záväzný pre úrad, ktorý sa pri výkone kontroly a v správnom konaní riadi
výlučne všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že bolo preukázané, že úrad ani
žalovaný nevstúpil do procesu prípravy dohody medzi žalobcom a F. K. a formulovania jednotlivých jej
ustanovení. Z tohto dôvodu ho formulácia termínu v dohode o sprostredkovaní zamestnania za úhradu
pri vyhodnocovaní dôkazov nezaväzovala a nezaväzuje. Pri rozhodovaní bol a je žalovaný povinný

vychádzať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, konkrétne v danom prípade okrem iných aj z
ustanovení § 25 ods. ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti.

O skutočnosti, že poplatok za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania vybral žalobca napr.
od F. K. pred jeho prijatím do sprostredkovaného zamestnania, čím

došlo k porušeniu dikcie § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti „...tento poplatok

sprostredkovateľ vyberá až po jeho prijatí do sprostredkovaného zamestnania...", svedčí vyjadrenie
samotného žalobcu v žalobe na str. 6 ods. 4, riadok 5...: „Klienti na pracovnú pozíciu sprostredkovanú
žalobcom svojvoľne odmietli nastúpiť“.

So splnomocnením spoločnosti ICL konať za Staffline Recruitment Ltd. sa žalovaný vyporiadal v
riešení námietok žalobcu zhrnutých pod bodom 3 v odôvodnení žalovaného rozhodnutia. Žalovaný

akcentoval, že keďže nebolo preukázané, že spoločnosť Staffline Recruitment Ltd. plnomocenstvopre spoločnosť Incity Contracts Ltd. vystavila, nemohla teda ani žiadne plnomocenstvo odvolať. V
zmysle uvedeného žalovaný uznáva do určitej miery výhradu žalobcu, že sa nemohol oboznámiť
s novozískaným podkladom pre žalované rozhodnutie v plnom znení. Stanovisko v odpovedi na

poskytnutie informácie od Staffline Recruitment malo pre žalovaného charakter doplňujúcej informácie,
potvrdzujúcej alebo vyvracajúcej spoluprácu medzi inštitúciami pri nábore slovenských občanov, na
ktorú sa žalobca opakovane odvolával. V tejto súvislosti uviedol, že v spisovej dokumentácii žalovaného
sa nenachádza žiadna žiadosť žalobcu o nazretie do spisu. Žalovaný trvá na svojom stanovisku, že
žalobca v priebehu procesu kontroly a správneho konania nevyužil právo predložiť relevantné dôkazy

preukazujúce existenciu obchodno-právneho vzťahu medzi Staffline Recruitment Ltd. a Incity Contracts
Ltd. a nepreukázal, aký postoj má sprostredkovaný zamestnávateľ Staffline Recruitment Ltd. k tomu,
že spoločnosť Incity Contracts Ltd. bez akéhokoľvek právneho titulu tvrdí, že je oprávnená zastupovať
ho pri prijímaní jeho zamestnancov do sprostredkovaného zamestnania. Z uvedeného vyvstáva otázka
dôvodu, prečo na dohodách o sprostredkovaní zamestnania za úhradu s klientmi žalobcu nie je
uvádzaná ako zamestnávateľ tá zahraničná spoločnosť, ktorá slovenských zamestnancov prijíma do

sprostredkovaného zamestnania.

Žalovaný opakovane odmietol aj obvinenie žalobcu, že žalovaný aj úrad v procese rozhodovania
vychádzali v rozpore s § 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov z čestných vyhlásení klientov žalobcu, t.j. osôb, ktoré neboli účastníkmi správneho
konania. Dôkazom je žalované rozhodnutie AA/2012/03379/06974/OKRVK. V odôvodnení žalovaného

rozhodnutia na str. 3 sú pod. č. 1 až 5 taxatívne vymenované všetky listinné dôkazy - dokumenty, ktoré
žalovaný posudzoval v procese zopakovania už vykonaných dôkazov, a pod č. 6 na str. 3 a pod č. 7
na str. 10 žalovaného rozhodnutia sú uvedené dokumenty posudzované žalovaným v procese získania
nových dôkazov v súlade s § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní.

Tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný v rozhodovacom procese použil čestné vyhlásenia klientov

žalobcu vyhodnocuje ako zavádzajúce, nepravdivé, s cieľom odviesť pozornosť od rozhodujúcich
dokumentov, ktoré žalovaný prijal ako dôkaz preukazujúci porušenie § 25 ods. 4 a § 25 ods. 5 Zákona
o službách zamestnanosti žalobcom v procese sprostredkovania zamestnania za úhradu do zahraničia.
Dokumenty sú v žalovanom rozhodnutí uvedené pod číslami 1 a 2, ide o:

Dohoduosprostredkovanízamestnaniazodňa28.11.2009uzatvorenúpodľaustanovenia§25Zákonao

službách zamestnanosti medzi zmluvnými stranami sprostredkovateľ ALEKO agency, s.r.o...., záujemca
o sprostredkovanie zamestnania za úhradu F. K.... . Príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2009
vystavený spoločnosťou ALEKO agency potvrdzujúci úhradu faktúry č...., prijatie sumy 220,-- EUR od
K. F.... . Pozn.: obidva dokumenty sú vystavené v ten istý deň (28.11.2009).

Žalovaný uzavrel, že žalobca rovnako ako v odvolaní, aj v žalobe popiera právnu jednoznačnosť

dikcie § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti, konkrétne termínu prijatie do sprostredkovaného
zamestnania. V žalobe opakuje tvrdenia použité v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu úradu,
bez vyjadrenia sa k odmietnutiu týchto tvrdení v odôvodnení žalovaného rozhodnutia. Konkrétne ide
o opakované tvrdenie o použití čestných prehlásení klientov žalobcu v správnom konaní úradu a
žalovaného,ktorénezodpovedajúskutočnosti.Žalovanýpretoodmietolmožnosťsvojvoľnejinterpretácie

výkladu zákona žalobcom a možnosť jeho nevýhodné znenie vnútiť klientovi pri podpise dohody
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Žalovaný rovnako odmieta možnosť žalobcu vlastnou
interpretáciou dikcie znenia § 25 ods. 5 písm. a/ Zákona o službách zamestnanosti uviesť do dohody o
sprostredkovaní zamestnania za úhradu zahraničného zamestnávateľa iného ako toho, ku ktorému má
klient nastúpiť do sprostredkovaného zamestnania, so zdôvodňovaním existencie údajného oprávnenia,

resp. plnej moci jednať v jeho mene.

Žalovaný zotrval na názore, že skutková a právna podstata porušenia Zákona o službách zamestnanosti
žalobcom v procese sprostredkovania zamestnania za úhradu, bola v procese kontroly dokázaná -
žalobca v rozpore so zákonom vybral od klienta poplatok za služby spojené so sprostredkovaním
zamestnania za úhradu pred prijatím klienta do sprostredkovaného zamestnania, čím sa dopustil

porušenia ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti účinného do 31.05.2010 austanovenia § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti, účinného od 01.06.2010. Žalovaný rovnako
ako úrad je povinný chrániť právo a právom chránené záujmy občanov v procese sprostredkovania
zamestnania za úhradu do zahraničia a sledovať právnu čistotu procesu sprostredkovania zamestnania

za úhradu, služieb poskytovaných neštátnym poskytovateľom služieb zamestnanosti, pre ktorého sú
postupy pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu do zahraničia, určené v zákone o službách
zamestnanosti záväzné.

Žalovaný konštatoval, že preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil
porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia v prvom stupni

konania. Odmieta tvrdenie žalobcu v žalobe, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané nezákonne, resp.
v rozpore so zákonom a právnymi predpismi platnými a účinnými na území Slovenskej republiky.

Uložená pokuta zohľadňuje závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich dôsledkov sledovaných
zákonom, výšku pokuty v zákonom stanovej najnižšej sadzbe považuje za dostatočnú pre naplnenie
represívneho, ako aj preventívneho cieľa.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva tak, ako uvádza žalobca, že Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny rozhodnutím pod Č. sp.: A/2012/08102-3 zo dňa 02.02.2012 ako príslušný na konanie
podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. e/ bod 4 zákona NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 5, § 7 a § 46
zákona č. 71/1967 Zb. uložil podľa § 68a ods. 1 písm. a/ Zákona o službách zamestnanosti právnickej
osobe ALEKO agency, s.r.o.,... pokutu vo výške 2.000,-- EUR za porušenie ustanovenia § 25 ods.

3 Zákona o službách zamestnanosti účinného do 31.05.2010, ktorého sa dopustil účastník konania
tým, že neoprávnene vybral poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania od F. K.,
K. V. a K. V. aj napriek tomu, že nebolo preukázané prijatie uvedených osôb do sprostredkovaného
zamestnania, ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti účinného od 01.06.2010,
ktorého sa účastník konania dopustil tým, že neoprávnene vybral poplatok za služby súvisiace so

sprostredkovaním zamestnania od L. Q. a I. X. aj napriek tomu, že nebolo preukázané prijatie týchto
osôb do sprostredkovaného zamestnania, ktorú pokutu bol povinný uhradiť do 15 dní po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán prvého stupňa na postup v konaní, vykonané dôkazy
vo vzťahu ku klientom žalobcu, na ktoré súd poukazuje a nebude ich opakovať vzhľadom na žalobné

námietky.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 č.
AA/2012/03379/06974/OKRVK ako orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods.6 písm. c/ zákona č.
453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 12 písm. s/ zákona č.

5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Poukázal na to, že v odvolacom konaní posúdil dokumenty a to dohodu o sprostredkovaní zamestnania
zo dňa 28.11.2009 uzatvorenú podľa § 25 Zákona o službách zamestnanosti medzi zmluvnými stranami

sprostredkovateľ ALEKO agency, s.r.o..., záujemca o sprostredkovanie zamestnania za úhradu F. K.,
príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2009 vystavený spoločnosťou ALEKO agency, potvrdzujúci
úhradu faktúry č...., prijatie sumy 220,-- EUR, úradný preklad dokumentu v anglickom jazyku Job Offere,
vystavený ICL Incity Contracts Ltd. - ponuka práce, zmluva medzi konateľom Incity Contracts Ltd. a F. K.,
úradný preklad dokumentu od ICL Contracts Ltd zo dňa 25.01.2010, potvrdenie o p. F. K., úradný preklad

dokumentu ICL Contracts Ltd. bez dátumu pre zainteresovanú osobu, ktorý bol vyhotovený, aby potvrdil,
že Incity Ltd. má oprávnenie konať v mene Staffline Recruitment s ústredím na 19-20 The Triangle
NG2 Business Nottingham, Notts... Spojené kráľovstvo, s ohľadom na nábor slovenských občanov s
prekladateľom Mgr. V. A. a Mgr. P. B..Žalovaný uviedol, že doplnil dokazovanie v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku a
to úradným prekladom korešpondencie medzi Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
a Staffline Recruitment Ltd. 19-20... vyžiadanie informácii o osobách F. K., K. V., L. Q., K. V., I. X. o

spolupráci s právnickou osobou ALEKO agency, s.r.o., ku ktorému dôkazu sa žalovaný vyjadril dňa
31.05.2012. Žalovaný poukázal na to, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že zamestnanci kontroly
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na základe poverenia č. 33/2011 zo dňa 11.02.2011
u účastníka konania vykonali kontrolu dodržiavania ustanovení § 25 až § 28 Zákona o službách
zamestnanosti a podľa § 2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004, ktorou

sa vykonáva § 69 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Druhostupňový správny orgán uviedol,
že uvedené právne predpisy upravujú práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktoré na
základe oprávnenia podľa osobitného zákona, zákona č. 136/2010 Z.z. o službách zamestnanosti na
vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú sprostredkovanie zamestnania
za úhradu a sú pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu povinní dodržiavať príslušné ustanovenia
Zákona o službách zamestnanosti.

Žalovaný uviedol, že na základe kontrolných zistení spracovaných v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe vo forme protokolu zo dňa 04.07.2011 a následne
dodatku č. 1 k protokolu vyplýva, že kontrola bola ukončená dňa 20.07.2011 podpísaním zápisnice o
prerokovaní protokolu o výsledku kontroly v znení jeho dodatku č. 1 a na základe kontrolných zistení
začal správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 2.000,-- EUR za porušenie §

25 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti účinného do 31.05.2010 a § 25 ods. 4 Zákona o službách
zamestnanosti účinného od 01.06.2010.

V súvislosti s odvolacou námietkou porušenia § 39 Zákona o správnom konaní žalovaný v napadnutom
rozhodnutí argumentoval tak, že čestné vyhlásenia F. K., K. V., L. Q., K. V. a I. X. boli predložené v
priebehu kontroly vykonanej na základe zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého je orgán kontroly oprávnený vyžadovať súčinnosť od právnických
a fyzických osôb iných ako kontrolovaný subjekt v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom (§ 11 ods.
1 písm. e/ citovaného Zákona o kontrole v štátnej správe) a uvedený zákon nevylučuje predloženie
čestných vyhlásení. Poukázal na to, že z ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti a
§ 2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za

služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy ako jednorazovú platbu, najviac
do výšky 20% mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej
zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šesť mesiacov a najviac 30% z
mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom,
ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov. Žalovaný akcentoval, že tento

poplatok sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania. Druhostupňový
správny orgán poukázal na to, že v rámci prvostupňového správneho konania žalobca ako účastník
konania v priebehu kontroly neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že poplatok od F. K.,
K. V.... bol vybratý po prijatí týchto osôb do sprostredkovaného zamestnania. Orgán kontroly požiadal
uvedené osoby o poskytnutie informácií a predloženie dokladov a ich prijatí do sprostredkovaného

zamestnania.

Žalovaný konštatoval, že z predloženej spisovej dokumentácie správnym orgánom bolo kontrolou
zistené, že účastník konania vybral poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania
od fyzických osôb F. K., K. V., L. Q., K. V. a I. X. a v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho
poriadku, podľa ktorého ako odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny

orgán, uplatnil svoje právo z vlastného podnetu zopakovať už vykonané dôkazy a vykonať nové
dôkazy pri preukazovaní, či u dotknutých osôb došlo k prijatiu do sprostredkovaného zamestnania.
Argumentoval tým, že podľa § 25 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti sprostredkovateľ, ktorý
sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, má povinnosť uzatvoriť s občanom písomnú dohodu
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu musí

obsahovať najmäa/ názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti
zahraničného zamestnávateľa,

b/ dĺžku trvania zamestnania,

c/ druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

d/ spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

e/ rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

f/ výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Žalovaný uviedol, že zopakoval už vykonané dôkazy a posúdil dohodu o sprostredkovaní zamestnania
zo dňa 28.11.2009 uzatvorenú podľa § 25 Zákona o zamestnanosti medzi zmluvnými stranami

sprostredkovateľ ALEKO agency, s.r.o...., záujemca o sprostredkovanie zamestnania za úhradu F. K....,
príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2009 vystavený spoločnosťou ALEKO agency potvrdzujúci
úhradu faktúry č... potvrdzujúci prijatie sumy 220,-- EUR a na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k prijatiu do sprostredkovaného zamestnania k
zamestnávateľovi Staffline Recruitment Ltd. 19-20 The Trangle NG2 Business Park, Nottingham NG2

1 AE, UK, uvedenému v dohode medzi sprostredkovateľom a F. K.. Poukázal na to, že podľa čl. 6
ods. 11 dohody medzi sprostredkovateľom a F. K. v prípade, že pracovná zmluva nie je uzavretá pri
podpise tejto dohody záujemca je povinný zaslať kópiu pracovnej zmluvy sprostredkovateľovi do piatich
pracovných dní od jej podpisu faxom, emailom, poštou, obidvoma zmluvnými stranami, t.j. záujemcom
ako zamestnancom a treťou osobou ako zamestnávateľom.

Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako účastník konania nevyužil svoje
právo v priebehu procesu kontroly ani v procese odvolacieho konania predložiť písomný dôkaz prijatia
F. K. do sprostredkovaného zamestnania a to pracovnú zmluvu. S ďalšou odvolacou námietkou vo
vzťahu k dohode uzavretou medzi žalobcom a uchádzačom o zamestnanie žalovaný dôvodil tým, že
dohoda o sprostredkovaní zamestnania uzatvorená podľa § 25 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti

je dvojstranným právnym aktom uzatvoreným medzi záujemcom o sprostredkovanie zamestnania a
sprostredkovateľom a tieto zmluvné strany sa pred jej podpisom dohodli na obsahu predmetnej zmluvy,
pričom správny orgán nie je zmluvnou stranou dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu,
preto nie je právne záväzný pre správny orgán, ktorý sa pri výkone kontroly a v správnom konaní
riadi výlučne všeobecne záväznými právnymi predpismi a správny orgán nevstúpil do procesu prípravy

dohody medzi sprostredkovateľom a F. K. a formulovania jednotlivých ustanovení ho pri skúmaní
dôkazov nezaväzuje. Žalovaný zdôraznil, že Zákon o službách zamestnanosti v § 25 určuje obsah
dohody, ktorú je sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, povinný
uzatvoriť s občanom, ktorému sprostredkováva zamestnanie za úhradu a dohoda uzatvorená podľa
§ 25 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti má obsahovať najmä a/ názov a adresu, identifikačné

číslo zahraničného zamestnávateľa, pričom v dohode medzi sprostredkovateľom a F. K. je uvedený
zahraničný zamestnávateľ Staffline Recruitment Ltd.... .

Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca ako účastník konania ani správny orgán nepredložil
listinné a iné dôkazy, ktoré by preukazovali prijatie do sprostredkovaného zamestnania F. K. k
zahraničnému zamestnávateľovi Staffline Recruitment Ltd.... . Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán

podľa§59ods.1Správnehoporiadkuniejeviazanýskutkovýmstavom,ktorýzistilsprávnyorgánprvého
stupňa, a preto vychádzal z procesu zopakovania už vykonaných dôkazov, z predložených dokumentov
a to dokument Job Offer, stavený ICL Incity Contracts Ltd. - ponuka práce, zmluva medzi konateľom
Incity Contracts Ltd. a F. K., dokumentu od ICL Contracts Ltd. zo dňa 25.01.2010 - potvrdenie o p.
F. K.. Uviedol, že dokument Job Offer je zmluvou medzi ICL Incity Contracts Ltd. a F. K., v ponuke

práce sú uvedené podmienky zamestnania pre F. K. u klienta ICL Incity Contracts Ltd., ktorým je
uvedený v predmetnom dokumente Staffline Recruitment Ltd. Pretože tento dokument je podpísaný iba
zmluvnou stranou F. K. a chýba podpis zmluvnej strany ICL Incity Contracts Ltd., žalovaný vyhodnotil
tento dokument ako právne irelevantný a z potvrdenia zo dňa 25.01.2010 mal zistené, že bola potvrdená
iba registrácia F. K. dňa 30.11.2009 v textilnom sklade F.. Kvôli nedostatočnej znalosti anglickéhojazyka mu práca nebola ponúknutá. Predložené dôkazy a to Job Offer F. K. nepovažuje preto odvolací
orgán za hodnoverný doklad, ktorý by preukazoval prijatie F. K. do sprostredkovaného zamestnania k
zahraničnému zamestnávateľovi uvedenú v dohode medzi sprostredkovateľom a F. K..

Žalovaný ako odvolací orgán poukázal na dokument od ICL Contracts Ltd. bez dátumu pre
zainteresovanú osobu, ktorý bol vyhotovený, aby potvrdil, že Incity Ltd. má oprávnenie konať v mene
Staffline Recruitment s ústredím na 19-20 The Triangle NG2 Business Nottingham,... s ohľadom na
nábor slovenských občanov žalovaný uviedol, že v liste spoločnosti Incity Contracts Ltd., že spoločnosť
Incity Ltd. má oprávnenie konať v mene spoločnosti Staffline Recruitment Ltd. s ohľadom na nábor

slovenských občanov, považuje za právne irelevantné, pretože chýba potvrdenie uvedenej kompetencie
zo strany splnomocniteľa, t.j. Staffline Recruitment Ltd.. Druhostupňový správny orgán dôvodil tiež tým,
že z úradne overených prekladov, ktoré predložil správny orgán vyžiadaním od účastníka konania,
obsahujúcich ponuku práce, konkrétne potvrdení, ktoré účastník konania predložil F. K., K. V., L. Q., K.
V. a I. X. pri podpise dohody o sprostredkovaní zamestnania je nesporné, že sú vystavené spoločnosťou
Incity Contracts Ltd. a predstavujú zmluvu uzatvorenú medzi konateľom spoločnosti Incity... a vyššie

uvedenými osobami. Tieto doklady nie sú vystavené a podpísané sprostredkovaným zamestnávateľom
StafflineRecruitmentLtd.aneobsahujúinformácie otom,žeuvedeníklientiúčastníkakonaniaboliprijatí
do sprostredkovaného zamestnania. Predložené kópie týchto dokumentov nie je preto dostačujúce pre
účely preukázania, že účastník konania vybral poplatok v súlade so Zákonom o službách zamestnanosti
a účastník konania v priebehu výkonu kontroly ani po začatí správneho konania nepreukázal iným

spôsobom vybratie poplatku v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom.

Žalovaný dôvodil, že prvostupňový správny orgán, že žalobcovi ako účastníkovi konania neuložil pokutu
za to, že jeho klienti nenastúpili do sprostredkovaného zamestnania, ale za to, že menovaní klienti neboli
prijatí do sprostredkovaného zamestnania k zahraničnému zamestnávateľovi Staffline Recruitment Ltd.,
ktorý je uvedený v dohode o sprostredkovaní zamestnania za úhradu.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaný poukázal na to, že podľa § 34 ods. 3 Zákona
o správnom konaní je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré
sú mu známe. Po preskúmaní predloženej dokumentácie dospel k záveru, že správny orgán prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal možnosť účastníkovi konania,
aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom na vydanie rozhodnutia a spôsobu ich zistenia,

prípadne mal možnosť navrhnúť jeho doplnenie, tento však nenavrhol žiaden dôkaz na podporu svojich
tvrdení a nenavrhol doplnenie podkladov na vydanie rozhodnutia. Ak účastník konania (žalobca) ako
odvolateľ namietal, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, túto námietku žalovaný nepovažoval za
dôvodnú, lebo žalobca ako účastník konania nedokázal preukázať vybratie poplatku od F. K.... v súlade
so všeobecne záväznými predpismi. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že pri preskúmavaní

napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne, nezávislé od zistení, hodnotení a predloženého
stanoviskasprávnehoorgánu,ktorýrozhodovalvprvomstupni.Podľajehonázoruprvostupňovýsprávny
orgán vykonal hodnotenie dôkazov ako myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno
tvrdenie a odmieta iné a hodnotenie vykonaného dokazovania bolo realizované v súlade s ustanovením
§ 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní.

V procese získania nových dôkazov v súlade s § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní odvolací orgán
posúdil dokumenty a to korešpondenciu medzi žalovaným a Staffline Recruitment Ltd. 1920 The Triangle
NG2 Business Park,... vyžiadanie informácií o osobách F. K., K. V., L. Q., K. V., I. X. a spolupráci
s právnickou osobou ALEKO agency, s.r.o.,... zo dňa 10.04.2012 a odpoveď zo dňa 17.05.2012. K
novozískaným podkladom pre rozhodnutie sa účastník konania, na základe výzvy odvolacieho orgánu

zo dňa 23.05.2012 pod č. AA/2012/030080/GROK, v súlade s § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní
vyjadril dňa 31.05.2012. V obsahu dokumentu korešpondencie sa oprávnená osoba spoločnosti Staffline
Recruitment Ltd. 19.20 The Triangle NG2 Business Park... úradník pre zhodu a audit E. J. vyjadrila
k spolupráci so sprostredkovateľom zamestnania zo Slovenskej republiky ALEKO agency, s.r.o.... .
V odpovedi potvrdzuje, že „firma ALEKO sa nenachádza na našom zozname zámorských agentúr

schválených vedením firmy, nie je to teda agentúra, s ktorou by sme spolupracovali pri nábore personálu
zo zahraničia v prípade potreby“.Vo vyjadrení sa k novozískaným podkladom pre rozhodnutie, ktoré bolo prijaté odvolacím orgánom dňa
05.06.2012, zaevidované pod č. AA/2012/032381/06974/OKRVK, účastník konania považuje vyjadrenie
spoločnosti za irelevantné a neopodstatnené. Opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že spolupracuje

pri sprostredkovaní zamestnania so spoločnosťou ICL, ktorá by mala byť osobou splnomocnenou a
oprávnenou konať za Staffline Recruitment Ltd.. Spochybňuje hodnovernosť vyjadrenia spoločnosti
Staffline Recruitment Ltd. s odôvodnením, že ALEKO agency... nemalo možnosť sa oboznámiť s
pôvodným obsahom predmetného vyjadrenia, namieta jazyk, v ktorom je predmetné vyjadrenie urobené
a považuje ho za dôkaz, ktorý bol urobený v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku. Uvedené

námietky účastníka konania k novozískaným podkladom pre rozhodnutie považuje odvolací orgán za
neopodstatnené. Odvolací orgán je oprávnený v súlade s § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní z
vlastného podnetu vykonať nové dôkazy.

Pri posudzovaní dôkazov z korešpondencie medzi žalovaným a Staffline Recruitment Ltd. 19.20 The
Triangle NG2 Business Park..., ktorá bola úradne preložená, overoval skutočnosť, či dotknuté osoby F.
K...., K. V...., L. Q...., K. V...., I. X.... boli prijatí do sprostredkovaného zamestnania zamestnávateľom,

ktorý je uvedený v dohode o sprostredkovaní zamestnania medzi účastníkom konania a uchádzačom
o sprostredkovanie zamestnania za úhradu (konkrétne napr. dokument - dohoda o sprostredkovaní
zamestnania procesu zopakovania už vykonaných dôkazov, ktoré vykonal žalovaný: dohoda medzi
sprostredkovateľom a F. K.). So splnomocnením spoločnosti ICL konať za Staffline Recruitment Ltd. sa
žalovaný vyporiadal v riešení námietok účastníka konania zhrnutých v odôvodnení rozhodnutia.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa
preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí v tom, že procesne pochybil, pretože v konaní bolo

aplikované ustanovenie § 39 Zákona o správnom konaní vo vzťahu k osobám, ktorí neboli účastníkmi
konania a došlo k porušeniu práva žalobcu, pretože sa nemohol vyjadriť k všetkým podkladom pre
vydanie rozhodnutia a správny orgán vec nesprávne právne posúdil.

Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že záver žalovaného o tom, že čestné vyhlásenia
klientov žalobcu boli zabezpečené v procese výkonu kontroly u žalobcu na základe poverenia zo dňa

11.02.2011, zodpovedá obsahu spisu. Zo spisu súd zistil, že dňa 13.07.2011 bol vypracovaný protokol o
výsledku kontroly podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Zb. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších
predpisov, predmetom ktorého bolo dodržiavanie ustanovení § 25 až § 28 zákona č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 69

ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. a kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.07.2009 do 31.01.2011.
Súčasťou kontrolných zistení sú aj žalobcom namietané čestné vyhlásenia, ktoré slúžili ako podklad pre
vypracovanie protokolu o kontrole.

Z predloženého administratívneho spisu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že oznámením
zo dňa 09.08.2011 pod č. A/2011/42834-1 žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania

vo vzťahu k porušeniu § 25 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti účinného do 31.05.2010 s
tým, že spoločnosti ALEKO agency, s.r.o. neoprávnene vybrala poplatok za služby súvisiace so
sprostredkovaním zamestnania od F. K., K. V., K. V. aj napriek tomu, že nebolo preukázané prijatieuvedených osôb do sprostredkovaného zamestnania, ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o službách
zamestnanosti účinného od 01.06.2010 tým, že spoločnosť ALEKO agency, s.r.o., neoprávnene vybrala
poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania od L. Q. a I. X. aj napriek tomu, že

nebolo preukázané prijatie týchto osôb do sprostredkovaného zamestnania. Toto oznámenie súčasne
obsahuje aj poučenie v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého žalobca
sa môže do piatich dní od prevzatia tohto oznámenia vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie ešte pred vydaním rozhodnutia. Zo spisu súd
nezistil, že by žalobca v zmysle poučenia sa vyjadril k podkladom. Následne dňa 14.09.2011 bolo vydané

prvostupňové rozhodnutie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov pod č.sp. A/2011/42834-2.

Zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1
upravuje, že kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonávajú

a/ Úrad vlády Slovenskej republiky,

b/ iné orgány štátnej správy podľa § 6.

Iné orgány štátnej správy sú v ustanovení § 6 ods. 1 až 3 definované tak, že iné orgány štátnej správy

podľa tohto zákona sú

a/ ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

b/ orgány miestnej štátnej správy,

c/ ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných subjektoch

podľa osobitných predpisov. Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi nie je týmto
zákonom dotknutá.

Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ - pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v
nevyhnutnomrozsahuvyžadovaťsúčinnosťkontrolovanéhosubjektu,jehozamestnancov,akoajďalších
štátnych orgánov potrebnú pre vykonanie kontroly. Od právnických osôb a od fyzických osôb možno

vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom... .

Ak teda zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, poverení výkonom kontroly,
využili inštitút čestných vyhlásení klientov žalobcu, postupovali v súlade s vyššie citovaným ustanovením
zákona č. 10/1996 Z.z.. Ak žalobca namieta, že nemal možnosť pred štátnym orgánom konať v štátnom
jazyku, a že mu nebol poskytnutý originál komunikácie medzi orgánom štátnej správy a inštitúciou na

území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, treba poukázať na tú skutočnosť, že
zákon č. 71/1967 Zb. v žiadnom z ustanovení neupravuje, taký extenzívny výklad ustanovenia § 33 ods.
2 Zákona o správnom konaní, ako ho žalobca prezentuje v žalobe.

Podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní - správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Ak teda správny orgán reprodukoval obsah odkladu, ktorý získal a uvedeným spôsobom vyzýval
žalobcu, aby sa k nemu vyjadril, podľa názoru súdu nepostupoval v rozpore s vyššie citovaným
ustanovením Zákona o správnom konaní. Vo vzťahu k námietkam porušujúcim procesné práva žalobcu
súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné.Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení
§ 11 ods. 1 upravuje, že služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov
podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri a) hľadaní zamestnania... . Podľa ods. 2 písm. c/ -

služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú právnická osoba a fyzická osoba, ktoré
vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

V predmetnej veci je nesporné, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva sprostredkovanie
zamestnania za úhradu.

Podľa§13ods.1písm.f/-dopôsobnostiúradupatríkontrolovaťdodržiavanietohtozákonaavšeobecne
záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe... .

Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.05.2010 v ustanovení §
25 ods. 1 upravoval, že sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba
alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť povolenie
vydané ústredím (ďalej len „sprostredkovateľ“). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - výšku úhrady za
sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanie.

Podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona - sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom
o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu; tento poplatok
sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania.

Odsek 4 tohto ustanovenia upravoval, že sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu
v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o
sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä

a/ názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti
zahraničného zamestnávateľa,

b/ dĺžku trvania zamestnania,

c/ druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

d/ spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

e/ rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

f/ výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 3.

Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2010 v § 25 ods. 4 a ods. 5 upravuje podmienky rovnako
ako v znení účinnom do 31.05.2010.

Podľanázorusúdunámietkažalobcu,žeustanovenie§25ods.3,resp.25ods.4vytváraprávnevákuum
a nie je z neho zrejmé, že poplatok môže vybrať až po prijatí do sprostredkovaného zamestnania,
nezodpovedá reálnemu zneniu. Jednoduchý gramatický výklad totižto je nesporný, že od fyzickej osoby,

ktorej žalobca sprostredkuje zamestnanie, môže vybrať poplatok až po jej prijatí do sprostredkovaného
zamestnania. Súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobcom predložené listinné dôkazy
a to „Job Offer“, resp. „Letter Of Confirmation“ sú fakticky listinami o ponuke práce, resp. potvrdením
listu, nie však o prijatí do zamestnania. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že na takýchto podmienkach
sa dohodol s fyzickými osobami, ktorým sprostredkoval zamestnanie, pretože z vyššie citovaného

ustanovenia zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je bez akýchkoľvek pochybností, že
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je oprávnený kontrolovať dodržiavanie Zákona o zamestnanosti.Tak, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, nie je preto viazaný obsahom dohody uzavretej medzi žalobcom
a jeho klientom.

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 69

ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení rovnakom do 31.05.2010 a po 01.06.2010 v ustanovení § 2 upravuje, že právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu,môže vyberať poplatok
za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3
zákona ako jednorazovú platbu, najviac

a/ 20% z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a

jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šesť mesiacov,

b/ 30% z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a
jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov.

Ajzcitovanéhoustanoveniavyhláškyjenesporné,žeprávnickáosoba,ktorávykonávasprostredkovanie
zamestnania, môže vybrať úhradu, keď je jej známa výška prvej mesačnej mzdy alebo prvého

mesačného platu, pričom z listinných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že predložené listiny
tzv. Job Offer, resp. Letter Of Confirmation nestanovujú presne týždenný pracovný čas, resp. presnú
výšku platu alebo mzdy.

Tak napríklad v Job Offer (Ponuka práce) vo vzťahu k K. V. sa uvádza bod 3 „plat: od 5,80 libier v hrubom
za hodinu po 38,5 hodiny za týždeň 8,70 libier v hrubom za hodinu, bod 4: pracovný čas: priemerne 36 -

40 hodín týždenne s možnosťou nadčasov (negarantujem), 5: deň nástupu do zamestnania 26.11.2009
- 05.12.2009.

Ak teda takto presne stanovená suma neexistuje, nie je možné ani ustáliť, akú sumu predstavuje 20%,
resp. 30%, čo je dôkazom o tom, že žalobca v rozpore so zákonom vyberal úhradu od fyzických osôb
ako jednorazovú platbu predtým, než jeho klienti boli prijatí do zamestnania. Ak by platil výklad, ako ho

uvádza žalobca, potom by muselo byť stanovené rozpätie percent od - do.

Aj podľa názoru súdu v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcom došlo k porušeniu
ustanovenia § 25 ods. 3, resp. § 25 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 2 vyhlášky
č. 31/2004 Z.z..

Zákon č. 5/2004 Z.z. v ustanovení § 68a ods. 1 upravuje, že ústredie a úrad uložia pokutu písm. a/

zamestnávateľovi za porušenie povinnosti podľa tohto zákona do výšky 33.193,91 EUR. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia - ústredie a úrad pri ukladaní pokutu podľa ods. 1 prihliadajú na závažnosť zistených
nedostatkov a na závažnosť ich následkov.

Žalobcovi bola uložená pokuta na dolnej hranici a podľa ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. - pri rozhodnutí,
ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava

súd, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.Chyby v písaní a počítaní je možné opraviť kedykoľvek podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a to
vo vzťahu k dátumu vydania rozhodnutia žalovaným. Po preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych
orgánov súd dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového

stavu veci, procesné právo žalobcu neboli porušené a rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo
odôvodnené.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so
zákonom, preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona
nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.