Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/171/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213306
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1208213306.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

Geis SK s.r.o., Zvolenská cesta 175 Banská Bystrica, IČO: 31 324 428, zastúpeného advokátom JUDr.
Gabrielou Matuškovou, PhD., GABE - BB, s.r.o., ul. Prof. Sáru 44 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936
proti žalovanému: Edenred Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, P.O. BOX 21 Bratislava, IČO: 31 328 695,
zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Špitálska 25 Bratislava,
IČO: 47 235 616 o zaplatenie istiny 39.741,75 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu o zaplatenie
istiny 7.532,43 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 7.532,43 eura istiny so 14,25%-ným ročným úrokom

z omeškania od 10.5.2008 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 8.032,96 eura titulom náhrady trov konania
pozostávajúcich zo súdneho poplatku za vzájomný návrh v sume 451,50 eura a z trov právneho
zastúpenia v sume 7.581,46 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2008 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 1.197.260,- Sk (39.741,75 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v
sadzbe 14,25% ročne z titulu zasielateľskej zmluvy.

Žalovaný nároky uplatnené v žalobe neuznal a v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2008,

podanom na súd dňa 28.10.2008, namietal skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatňovaných nárokov,
v dôsledku čoho žalovaný navrhol zamietnutie žaloby v celom rozsahu a súčasne vzájomným návrhom
doplneným písomným podaním zo dňa 22.12.2008, podaným na súd dňa 23.12.2008, uplatnil voči
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 226.922,- Sk (7.532,43 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z
omeškania v sadzbe 14,25% ročne od 10.5.2008 do zaplatenia z titulu kúpnej zmluvy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím konateľa žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu a
právnej zástupkyne žalobcu, splnomocnenej zástupkyne žalovaného a právneho zástupcu žalovaného,
svedka C. A.B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a s obsahom vyšetrovacieho

spisu vedeného pod č. Č.H.: O.-XXXX/OVK-R.-XXXX a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový
stav nasledovným spôsobom.Medzi žalobcom ako zasielateľom a žalovaným ako príkazcom bola dňa 29.6.2000 uzavretá v písomnej
forme zasielateľská zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému, že mu vlastným menom a na jeho
účet obstará prepravu všetkých zásielok zo sídla príkazcu v Bratislave do pobočiek príkazcu a klientom

príkazcu na Slovensku a tiež z pobočiek príkazcu na Slovensku do sídla v Bratislave. Preprava sa mala
uskutočniť v zmysle platných podmienok zasielateľa a dodaciu lehotu mal určiť príkazca. Žalovaný ako
príkazca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako zasielateľovi po riadnom plnení zmluvy vypočítané prepravné
(podľa jednotlivých PL) každých 7 dní formou faktúry so 7 dňovou splatnosťou po jej doručení.

V článku III. predmetnej zasielateľskej zmluvy sa žalobca zaviazal, že pri splnení svojho zmluvného
záväzku bude postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a že bude všestranne chrániť záujmy

žalovaného, pokiaľ ide o ochranu prepravovaných zásielok proti škodám, ktoré by mohli vzniknúť
pri preprave. Žalobca sa zaviazal prevziať do prepravy zásielky riadne zabalené, zabezpečené proti
rozkrádaniu tak, aby pri násilnom vniknutí bolo zjavné, že bola porušená firemná páska alebo porušená
plomba a pod.. Žalovaný sa zaviazal stanovovať presné hmotnosti a objemy jednotlivých zásielok,
pričom žalobca zodpovedal za množstvo prevzatých a následne dodaných kusov podľa toho, ako sú

uvedené v prepravnom liste. Žalovaný ako príkazca sa zaviazal, že do prepravy denne nedá viac ako
3.000.000,- Sk celkovej hodnoty zásielok z Bratislavy alebo od jeho klientov do Bratislavy.

Článok IV. predmetnej zasielateľskej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o cene zasielateľských
služieb, ktorá sa jednak odvíjala od hmotnosti prepravovaných zásielok a jednak od hodnoty zásielok.

Podľa článku V. predmetnej zasielateľskej zmluvy zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke

vzniknutej pri obstarávaní prepravy v plnom rozsahu. Zasielateľ za škodu nezodpovedá, ak bola
spôsobená príkazcom, ak bola spôsobená prirodzenou povahou prepravovaného tovaru alebo jeho
vadou, ak ju zasielateľ nemohol odvrátiť ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti. Pri strate,
resp. poškodení zásielky zavinenej zasielateľom, zasielateľ uhradí vzniknutú škodu najneskôr do 7 dní
príkazcovi. Pre určenie výšky škody rozhoduje hodnota zásielky podľa prepravného listu.

Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. K predmetnej zmluve bolo postupne uzavretých
viacero dodatkov v písomnej forme, a to predovšetkým vo vzťahu k cene zasielateľských služieb.
Dodatkom č. 6 bola jednak s účinnosťou od 1.1.2006 zmenená dohoda zmluvných strán o cene
zasielateľských služieb a jednak s účinnosťou od 27.12.2005 bol zmenený článok I, t.j. "Predmet
plnenia", pričom zmena sa týkala len doby vyzdvihovania zásielok.

Faktúrou č. 3801000 vyhotovenou dňa 17.1.2008 a splatnou dňa 24.1.2008 žalobca vyúčtoval
žalovanému sumu 580.104,50 Sk, z ktorej žalovaný dňa 7.2.2008 uhradil sumu 18.184,- Sk.
Jednostranným oznámením o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 21.5.2008 žalobca
oznámil žalovanému, že započítal vzájomné pohľadávky a záväzky v sume 226.922,- Sk s tým, že
pohľadávka je započítaná čiastočne faktúra č. 3801000 a záväzok je započítaná faktúra č. 370618.

V dôsledku čiastočnej úhrady a vzájomného započítania žalobca zo sumy fakturovanej faktúrou č.
3801000 uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie sumy 334.998,50 Sk. Žalobca k žalobe súčasne
pripojil faktúru č. 370618 vyhotovenú dňa 28.4.2008 a splatnú dňa 9.5.2008, ktorou žalovaný vyúčtoval
žalobcovi sumu 226.922,- Sk za dodané poukážky "Ticket Restaurant". V ďalšom konaní žalobca
ako prílohu podania právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 21.4.2010, doručeného súdu dňa 23.4.2010,

predložil súdu potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica o tom, že zásielku, ktorá mala
obsahovať predmetné jednostranné započítanie zo dňa 21.5.2008, žalovaný prevzal dňa 9.6.2008.

Faktúrou č. 3702418 vyhotovenou dňa 3.12.2007 a splatnou dňa 10.12.2007 žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu zasielateľských služieb v sume 371.725,50 Sk, od ktorej žalobca odpočítal sumu 619,-
Sk dobropisovanú dobropisom č. 4700359 vyhotoveným dňa 7.1.2008, v dôsledku čoho žalobca titulom

faktúry č. 3702418 uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie sumy 371.106,50 Sk.Faktúrou č. 3704212 vyhotovenou dňa 17.12.2007 a splatnou dňa 24.12.2007 žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu zasielateľských služieb v sume 491.155,- Sk.

V danom konaní žalobca uplatnil s poukazom na vyššie uvedené nárok na zaplatenie istiny v celkovej

výške 1.197.260,- Sk (39.741,75 eura) spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 14,25% ročne.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2008, podanom na súd dňa
28.10.2008, uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.6.2000 v Bratislave zasielateľskú zmluvu, na
základe ktorej žalobca ako zasielateľ zabezpečoval pre žalovaného ako príkazcu prepravu zásielok. Dňa
30.11.2007 došlo počas prepravy zabezpečovanej žalobcom k odcudzeniu zásielok žalovaného, pričom
v zmysle čl. V. zasielateľskej zmluvy žalobca ako zasielateľ zodpovedá žalovanému ako príkazcovi

za spôsobenú škodu počas obstarávania prepravy zásielok v celom rozsahu. V zmysle uvedeného
ustanovenia sa výška spôsobenej škody v prípade straty zásielky určí na základe hodnoty zásielky
uvedenej v prepravnom liste. Žalovaný listom zo dňa 18.12.2007 vyzval žalobcu na náhradu škody
spôsobenej stratou zásielok počas prepravy, ktorá bola vyčíslená sumou 1.424.801,- Sk predstavujúcou
celkovú hodnotu odcudzených zásielok. Žalobca však napriek vzniku škody počas obstarávania

prepravy žalobcom, spôsobenú škodu odmietol žalovanému uhradiť. Vzhľadom na odmietanie žalobcu
nahradiť škodu, žalovaný vykonal započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na náhradu vyššie uvedenej škody a pohľadávok žalobcu voči
žalovanému predstavujúce odmenu za prepravu uplatňovaných v tomto konaní. Žalovaný uplatnenie
započítania vzájomných pohľadávok oznámil žalovanému listom zo dňa 31.1.2008. V dôsledku

započítania vzájomných pohľadávok pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody zanikla v
celom rozsahu a pohľadávky žalobcu uplatňované v tomto konaní zanikli v časti sumy 1.424.801,- Sk a
nezanikli v časti sumy 18.184,- Sk. Sumu 18.184,- Sk však žalovaný uhradil žalobcovi bezhotovostným
prevodom v prospech účtu žalobcu, čo potvrdil samotný žalobca. V dôsledku uvedeného započítania
vzájomných pohľadávok a uhradenia sumy 18.184,- Sk, pohľadávky žalobcu na odmenu za prepravu

zásielok v celkovej sume 1.442.985,- Sk uplatňované v tomto konaní zanikli v celom rozsahu splnením.
Žalovaný vystavil a doručil žalobcovi faktúru č. 370618 na úhradu ceny za dodané stravné poukážky
na sumu 226.922,- Sk, pričom faktúra bola splatná dňa 9.5.2008. Žalobca však v lehote splatnosti
dlžnú sumu nezaplatil. Žalovanému bolo doručené žalobcovo oznámenie o započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 370618 a pohľadávky žalobcu voči

žalovanémuzaodmenuzaprepravuzásielok,nazákladektoréhopohľadávkažalovanéhovočižalobcovi
z faktúry č. 370618 mala zaniknúť v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedený zánik pohľadávok
žalobcu voči žalovanému na odmenu za prepravu zásielok v dôsledku vykonaného započítania a úhrady
sumy 18.184,- Sk v celom rozsahu ešte v čase pred žalobcom uplatňovaným započítaním vzájomných
pohľadávok, k započítaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 370618 nemohlo dôjsť,

pretože žalobcom uplatňované pohľadávky voči žalobcovi boli v čase započítania vykonaného žalobcom
zaniknuté v celom rozsahu. Žalovaný upozornil žalobcu na vyššie uvedené skutočnosti a nemožnosť
zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 370618 listom zo dňa 6.6.2008 a žalovaný
súčasne opätovne vyzval žalobcu na úhradu sumy 226.922,- Sk. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a určiť povinnosť žalobcu zaplatiť

žalovanému sumu 226.922,- Sk (7.532,43 eura) s príslušenstvom, t.j. s 14,25%-ným ročným úrokom z
omeškania od 10.5.2008 do zaplatenia.

Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení žalovaný predložil súdu list žalobcu zo dňa 6.12.2007, ktorým
oznámil žalovanému, že dňa 30.11.2007 došlo k odcudzeniu zásielok žalovaného prepravovaných z
pobočiek žalovaného, ktorých súpis mal tvoriť prílohu listu a zároveň žalobca požiadal žalovaného o

súčinnosť pri riešení a minimalizácii škody preukázaním vzniku a výšky škody náležitými dokladmi:
preukázanie obsahu zásielky, výšky škody.

Ďalej žalovaný predložil súdu list žalovaného zo dňa 2.1.2008 adresovaný žalobcovi a nadpísaný ako
"Výzva na úhradu spôsobenej škody", ktorým žalovaný vyzval žalobcu škody vo výške 1.424.801,-
Sk v lehote do 4.1.2008. Žalovaný tiež predložil súdu list žalovaného zo dňa 31.1.2008 adresovaný

žalobcovi, v ktorom sú uvedené čísla odcudzených zásielok a hodnota týchto zásielok v zmysle
prepravnýchlistov,ktorétvoriliprílohupredmetnéholistužalovanéhoaktoréžalovanýtiežpredložilsúdu,pričom z nich súd zistil, že údaje na jednotlivých prepravných listoch zodpovedajú údajom uvádzaným
žalovaným v liste zo dňa 31.1.2008 a je z nich zrejmé, že celková hodnota odcudzených zásielok podľa
prepravných listov predstavuje sumu 1.424.801,- Sk. V liste zo dňa 31.1.2008 žalovaný tiež uviedol,

že pohľadávka žalovaného na náhradu škody sa stala splatnou dňa 7.12.2007, pričom žalobca za
vykonanúprepravuzásielokdo16.1.2008vyúčtovalžalovanémuprepravnévcelkovejvýške1.442.985,-
Sk, a to faktúrami č. 3702418, č. 3704212 a č. 3801000 a tieto pohľadávky žalobcu voči žalovanému
sú k dátumu 31.1.2008 splatné. Súčasne žalovaný predmetným listom oznámil žalobcovi, že vykonal
započítanie vyššie uvedenej pohľadávky na úhradu prepravného vo výške 1.442.985,- Sk a vyššie

uvedenej pohľadávky na náhradu škody vo výške 1.424.801,- Sk, čím vyššie uvedená pohľadávka
na náhradu škody zanikla celá a vyššie uvedená pohľadávka na úhradu prepravného zanikla v časti
1.424.801,- Sk s tým, že zostávajúcu časť pohľadávky na úhradu prepravného vo výške 18.184,- Sk
žalovaný uhradí na účet žalobcu. Na predmetnom liste žalovaného zo dňa 31.1.2008 sa nachádza
podacia pečiatka žalobcu preukazujúca prevzatie tohto listu žalobcom dňa 4.2.2008.

Ďalej žalovaný predložil súdu faktúru č. 370618 splatnú dňa 9.5.2008, ktorou žalovaný vyúčtoval

žalobcovi sumu 226.922,- Sk a dva listy žalovaného zo dňa 6.6.2008.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2009, doručenom súdu dňa 14.1.2009,
uviedla, že žalobca žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody neuznal v reklamačnom konaní, a
to z dôvodov, že žalovaný nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a v akej výške, pričom žalovaný
vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.10.2008 nešpecifikoval a už vôbec nepreukázal splnenie

troch zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi. Ďalej právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zasielateľská zmluva, z
obsahu ktorej vyplýva, že zmluvné strany nevylúčili možnosť samovstupu zasielateľa. V danom prípade
došlo k odcudzeniu zásielok prepravovaných pre žalovaného v rámci vykonávania prepravy žalobcom,
t.j. v rámci samovstupu žalobcu ako zasielateľa. Prepravu vykonával zamestnanec žalobcu C. A.. S

poukazom na § 624 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný nepreukázal, čo bolo obsahom zásielky a
aká bola cena tejto zásielky, t.j. že obsahom zásielky boli použité stravné lístky v celkovej nominálnej
hodnote, aká bola uvedená žalovaným v objednávke na vykonanie prepravy. Pokiaľ ide o hodnotu,
resp. cenu zásielky, žalovaný sa opiera o údaje o hodnote zásielky uvedené v objednávkach, avšak
žalobca poukazuje na to, že tieto údaje majú len informatívny charakter, žalovaný musí preukázať

výšku škody a teda skutočnú hodnotu obsahu zásielky. Žalobca prepravoval pre žalovaného podľa
jeho vyjadrenia "použité stravné lístky", t.j. stravné lístky, za ktoré boli tretími osobami poskytnuté
služby a ktoré boli v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného "znehodnotené", t.j.
označené prevádzkou, ktorá službu za poukážku poskytla, t.j. nie sú už opakovane použiteľné. Žalovaný
teda len zvážal prijaté použité stravné lístky od poskytovateľov stravy zo svojich prevádzok do svojho

centra v Bratislave prostredníctvom žalobcu. Stratou takýchto použitých stravných lístkov nemohla
žalovanému vzniknúť škoda vo výške ich nominálnej hodnoty. Škodou môžu byť v tomto prípade len
náklady na výrobu nových stravných lístkov, t.j. cena za papier a tlačiarenské služby. Žalovaný by podľa
žalobcu musel preukázať, že došlo k zneužitiu takto stratených použitých stravných lístkov a len vtedy
by mu vznikla skutočná škoda vo výške nominálnej hodnoty zneužitého stravného lístka. Dôsledky

vzniknuté pre žalovaného stratou použitých stravných lístkov sú rovnaké, ako v prípade, keby k ich
strate nedošlo, nakoľko v obidvoch prípadoch žalovaný zaplatí tretím subjektom, t.j. poskytovateľom
stravy, ktorí poskytli za stravný lístok službu v nominálnej hodnote stravného lístku nominálnu hodnotu,
ktorú mal stravný lístok pred jeho znehodnotením poskytovateľom, poníženú o svoju províziu zmluvne
dojednanú. Výnimkou by bol prípad, keby žalovaný preukázal, že došlo k zneužitiu takto stratených

použitých stravných lístkov. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu poukázala na možnosť preukázania
liberačného dôvodu v súvislosti s čím poukázala na uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície
Bratislava 2 č. Č.: O.-XXXX/X/OVK-R.-XXXX Q. N. XX.XX.XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie
vo veci zločinu krádeže a z ktorého vyplýva, že k odcudzeniu zásielok došlo násilným spôsobom bez
zavinenia žalobcu, resp. jeho zamestnanca, nebolo zistené neuzamknuté vozidlo, ani iná skutočnosť,

ktorá by odôvodňovala zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnanca,
príp.spoluzodpovednosťžalobcu.Súčasneprávnazástupkyňažalobcunavrhlavstuppoisťovnežalobcu
ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, a to Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group,
Templová 747 Praha 1, Česká republika, IČO: 47 116 617, ktorá však na výzvu súdu písomným podaním
zo dňa 26.3.2008, doručeným súdu dňa 30.3.2008, oznámila, že nesúhlasí so svojím vstupom do

konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalobcu.V písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2009, doručenom súdu dňa 23.2.2009, právna zástupkyňa žalobcu
k uplatnenému vzájomnému návrhu uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybňuje právny
dôvod vzniku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 7.532,43 eura (226.922,- Sk) fakturovanej

faktúrou č. 370618 splatnou dňa 9.5.2008. Ako však vyplýva aj zo samotného návrhu na začatie konania,
žalobca jednostranným zápočtom zo dňa 21.5.2008 započítal vzájomné pohľadávky a záväzky voči
žalovanému v celkovej výške 7.532,43 eura (226.922,- Sk), ktorým čiastočne započítal svoju faktúru
č. 3801000 splatnú dňa 14.1.2008 s faktúrou žalovaného č. 370618 splatnou dňa 9.5.2008. V zmysle
uvedených skutočností má právna zástupkyňa žalobcu za to, že pohľadávka žalovaného vo výške

7.532,43 eura (226.922,- Sk) uplatňovaná vzájomným návrhom zanikla dňom 9.5.2008, t.j. dňom, kedy
sa pohľadávky započítavané jednostranným zápočtom zo dňa 21.5.2008 stretli.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 8.4.2009, podanom na súd dňa 15.4.2009,
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v dôsledku predmetného odcudzenia zásielok počas
prepravy nevznikla žalovanému škoda, pretože boli "podľa vyjadrenia žalovaného" odcudzené výlučne
použité a znehodnotené stravovacie poukážky. Žalovaný sa nikdy žalobcovi nevyjadril, že obsahom

odcudzených zásielok boli výlučne použité stravovacie poukážky. Rovnako je podľa právneho zástupcu
žalovaného nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal hodnotu odcudzených
zásielok, nakoľko pri preberaní zásielky obsahujúcej stravovacie poukážky na prepravu je písomne
potvrdená hodnota stravovacích poukážok v zásielke, teda hodnota zásielky nie je sporná. Žalovaný
rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca v danom prípade splnil podmienky pre liberáciu jeho

zodpovednosti za spôsobenú škodu, pretože vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Vynaloženie primeranej starostlivosti musí byť totiž podľa právneho zástupcu žalovaného
posudzované aj vzhľadom na hodnotu a povahu prepravovaných zásielok. Žalobca vo svojom vyjadrení
sám uvádza, že vozidlo prepravujúce zásielky nechal voľne stojace bez dohľadu akejkoľvek osoby.
Uvedený spôsob starostlivosti o zásielky v hodnote cca 1.400.000,- Sk počas ich prepravy však určite

nie je vykonávaním prepravy zásielok s vynaložením odbornej starostlivosti, pretože preprava zásielok
s vysokou hodnotou si vyžaduje minimálne zabezpečenie neustáleho dohľadu zásielok počas prepravy,
pričomjepotrebnésiuvedomiť,žestravovaciepoukážkyniesúbežnýmdruhomprepravovanéhotovaru,
pretože stravovacie poukážky majú povahu platidla za tovar a služby v množstve prevádzkarní na území
Slovenskejrepublikyasprihliadnutímnauvedenúpovahustravovacíchpoukážokjeprimeranepotrebné

vhodne zabezpečiť ich prepravu. V prípade, ak by bola vykonávaná preprava hotovosti alebo cenných
papierov v hodnote 1.400.000,- Sk je samozrejmé, že by ich preprava bola vykonávaná s primeranou
ochranou a vozidlo ich prepravujúce by nebolo nechané voľne bez akéhokoľvek dohľadu.

Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.3.2010 ku vzájomnému návrhu uviedol, že k úhrade
škody nedošlo, nakoľko zo strany žalovaného nebola preukázaná skutočná výška škody, aj keď je

nesporné, že ku škodovej udalosti došlo. Obchodné podmienky neboli priamo súčasťou zasielateľskej
zmluvy, ale v prvom období boli uvádzané priamo na rubovej strane prepravných listov, neskôr
tam už uvádzané neboli, nakoľko prax spoločnosti bola taká, že boli už priamo súčasťou nových
zmlúv, čo však nebol prípad žalovaného. Zmena obchodných podmienok bola oznamovaná zmluvným
stranám všeobecne obchodnými zástupcami, ktorí odkazovali na miesta, kde sa možno s aktuálnymi

obchodnými podmienkami oboznámiť, napr. internetová stránka žalobcu. Zrejme tomu tak bolo aj v
prípadežalovaného,čovšakkonateľžalobcunevedelpreukázaťzdôvoduúmrtiaobchodnéhozástupcu.
Na otázku súdu, z akého dôvodu žalobca pri náhrade škody nepostupoval v zmysle dohody zmluvných
strán o určení výšky škody obsiahnutej v článku V. zasielateľskej zmluvy konateľ žalobcu uviedol,
že podľa jeho názoru by sa aj tak mala preukazovať skutočná výška škody v zmysle Obchodného

zákonníka, pričom takúto dohodu v zmluve žalobca považoval len za dohodu o informatívnom určení
hodnoty zásielok, aby žalobca vedel, v akej hodnote zásielky prepravuje, ako má s nimi nakladať,
prípadne bola táto informácia dôležitá vo vzťahu k poisteniu žalobcu.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.3.2010 uviedla, že podľa jej názoru nie je
možné na daný prípad aplikovať článok V. zasielateľskej zmluvy, nakoľko ku škode nedošlo pri obstaraní

prepravy, ale až pri samotnom vykonávaní prepravy, ktorú vykonával takisto žalobca, avšak podľa
názoru právnej zástupkyne žalobcu je už vtedy potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o preprave. Právna zástupkyňa žalobcu tiež poukázala na svoje predchádzajúcepísomné vyjadrenia, v ktorých sa žalobca k uplatneným nárokom žalovaného podrobne vyjadroval,
a to tak vo vzťahu k jednotlivým ustanoveniam Obchodného zákonníka, ako aj vo vzťahu k možnej
liberácii žalobcu. Okrem toho podľa právnej zástupkyne žalobcu žalovanému nárok na náhradu škody

nevznikol aj s poukazom na nedostatok súčinnosti s odkazom na § 376 Obchodného zákonníka. Právna
zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní nevedela vyjadriť, akým spôsobom a kedy bolo žalovanému
doručené oznámenie o započítaní zo dňa 21.5.2008.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného Ing. Katarína Hrnčiarová na pojednávaní konanom dňa
23.3.2010 uviedla, že žalovaný je francúzskou spoločnosťou, pričom vzhľadom na predmet podnikania

má žalovaný veľmi prísne pokyny z materskej centrály vo Francúzsku ohľadom uzatvárania
zasielateľských zmlúv, ktoré znejú tak, že žalovaný nemôže uzatvárať zasielateľské alebo prepravné
zmluvy v prípade, ak zasielateľ alebo dopravca nemôže alebo sa nechce zaviazať v prípade škody
na náhradu škody v plnej hodnote zásielok. Z toho dôvodu bola aj dohoda obsiahnutá v článku V.
zasielateľskej zmluvy v tom znení, ako bola zmluva podpísaná. Súčasne splnomocnená zástupkyňa
žalovaného poukázala na to, že spolupráca medzi účastníkmi konania bola dlhodobá, pričom aj predtým

sa stalo, že došlo k odcudzeniu zásielok a žalobca nikdy nemal problém s aplikáciou ustanovenia
článku V. zasielateľskej zmluvy a vždy žalovanému dobropisoval plnú hodnotu zásielky uvedenú na
prepravných listoch. Boli to vtedy však zásielky menšej hodnoty a žalobca začal mať s aplikáciou tohto
ustanovenia problém až v tomto prípade, kedy išlo o veľkú hodnotu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.3.2010 uviedol, že žalovaný zotrváva

na svojich písomných vyjadreniach a na vzájomnom návrhu, pričom s argumentáciou žalobcu žalovaný
nesúhlasí, keďže žalovaný bol v zmluvnom vzťahu jedine so žalobcom z titulu zasielateľskej zmluvy,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu obstarať vykonanie prepravy vo vlastnom mene a na účet
príkazcu, t.j. aj v prípade, ak by reálne vykonával prepravu iný dopravca, v zmluvnom vzťahu s týmto
dopravcom by bol žalobca, a nie žalovaný. Žalobca hodnotu zásielok uvádzaných na prepravných

listoch, resp. neskôr nazývaných ložné listy, plne akceptoval ako skutočnú hodnotu zásielky a z tejto
sumy účtoval žalovanému 3 promile na pripoistenie, čo je zrejmé aj z faktúry č. 3702418, ktorou boli
fakturované prepravy, pri ktorých došlo k predmetnej škodovej udalosti. Súčasne právny zástupca
žalovaného poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že v prípade odcudzených zásielok neboli
prepravy vykonané, žalobca účtoval predmetnou faktúrou odmenu v plnej výške.

Z vyšetrovacieho spisu Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Bratislave II, odbor justičnej
polície - oddelenie všeobecnej kriminality vedeného pod číslom Č.: O.-XXXX/OVK-R.-XXXX súd zistil,
že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 5.3.2008 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ
tým, že v čase od 10.45 hod. do 10.50 hod. na presne nezistenom mieste v Bratislave dňa 30.11.2007

vykonal vlámanie do motorového vozidla zn. V. V., R. W., Y.: R.-XXX V., a to takým spôsobom, že
nezisteným predmetom otvoril autozámok zadných dverí nákladového priestoru vozidla, kde následne
odcudzil modrú prepravku, v ktorej bolo 19 obálok gastrolístkov rôznych nominálnych hodnôt od rôznych
presne nezistených spoločností, čo bolo zistené na parkovisku pred areálom ACCOR, s.r.o., Košická
56 Bratislava, čím týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Ten Expres Slovakia, s.r.o., so

sídlom Zvolenská cesta 175 Banská Bystrica škodu vo výške cca. 2.100.000,- Sk. Dôvodom prerušenia
trestného stíhania bolo, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej
osobe.

C. A. vo svojej svedeckej výpovedi vykonanej dňa 30.11-2007 v rámci trestného konania uviedol, že
pracuje ako kuriér v spoločnosti TEN EXPRES SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava, ul. Na pántoch č. 10.,

pričom dnešného dňa, t.j. 30.11.2007 svedok v čase od 7.00 hod. pripravoval nakládku tovaru zo skladu
v Bratislave, ul. Na pántoch č. 10. Medzi iným sa vo vozidle nachádzala aj modrá prepravka, kde
bolo celkovo 19 obálok pre spoločnosť K., E..A..O.. R., Z.. L. XX. Rozvoz svedok začal o 10.00 hod.
motorovým vozidlom V. V., R. W. s označením loga ich spoločnosti, Y.. Č.. R.-XXX V.. Svedok sa zastavil
na čerpacej stanici Slovnaft v Rači, následne išiel do spoločnosti SODEXO v Bratislave, ul. Priemyselná

č. 10, kde vyložil 3 obálky s gastrolístkami. Po tomto čase svedok v čase asi o 10.45 hod. prišiel na
parkovisko pred objekt spoločnosti AKOR, s.r.o. Bratislava na ulici Košickej č. 56. Z vozidla svedok nič
nevyberal a asi na 5-8 minút vošiel do firmy AKOR, kde si chcel svedok vyzdvihnúť vozík, ktorým by imdoviezolprepravkus19obálkamisgastrolístkami.Popríchodekvozidluasio10.50hod.svedokzistil,že
zadnédverevozidlabolizatvorené,aleodomknuté,pričomzámkasapretáčala.Pootvorenídverísvedok
zistil, že bola odcudzená uvedená prepravka, kde sa nachádzalo 19 obálok s gastrolístkami. Prepravka

bola hneď na začiatku, bola modrej farby bez označenia, bez uzáveru. Uvedené obálky pochádzali od
rôznych firiem, čo však svedok konkrétne uviesť nevedel a nachádzali sa tam niektoré už opečiatkované
gastrolístky rôznych nominálnych hodnôt, svedok predpokladal, že v celkovej hodnote 1.900.000,- Sk,
čo môžu dodatočne upresniť konatelia spoločnosti svedka. Svedok nevedel uviesť presné miesto, kde
došlo ku krádeži, mohlo to byť už na čerpacej stanici, kde nadriadený svedka bol pozrieť kamery, kde

však nič nebolo vidno, vozidlo takmer nezaberali, jednak pred areálom Sodexu, kde kamery asi nie sú
a jednak na parkovisku pred areálom AKOR, kde však svedok nevedel, či boli prekontrolované kamery.
Z uvedeného vyplýva, že nie je možné presne určiť miesto odcudzenia. Svedok po naložení tovaru a aj
po vykládke tovaru v Sodexe vozidlo riadne uzamkol a zámka nebola vtedy poškodená. Svedok nemal
na nikoho podozrenie a ďalej uviedol, že vo firme by sa mal nachádzať zoznam gastrolístkov. O tom, čo
obsahuje nakládka, vie len dispečer, ktorý svedkovi ráno odovzdá zoznam vecí a trasu rozvozu. Rozvoz

svedok vykonáva sám.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je znalecký posudok č.p.: D.-XXXXX/KEU-R.-Y.-XXXX zo dňa
17.12.2007, pričom úlohou znalca bolo kriminalisticko - technické posúdenie zaistenej daktyloskopickej
stopy. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že zaistená stopa č. 2 bola vyhodnotená ako
upotrebiteľná na skúmanie a individuálnu identifikáciu, pričom bola zistená zhodnosť s domácou osobou

a preto bola stopa č. 2 vyradená z ďalšieho skúmania.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj znalecký posudok č.p.: D.-XXXXX/KEÚ-R.-Y.-XXXX zo dňa
19.12.2007, z ktorého vyplýva, že zámková vložka zadných dverí zaistená z motorového vozidla zn.
V. V. Y.: R.-XXXCP nevykazovala na povrchu mechanoskopické stopy násilného zásahu nástrojom.
Ovládanie zámkovej vložky však bolo možné aj pomocou cudzieho predmetu, ktorého tvar umožňoval

jeho zasunutie do začiatku kľúčového otvoru, pričom stačilo minimálne zasunutie. Po uvedení vložky
do otvorenej polohy bolo možné jej zatlačením v smere osi vložky otvoriť dvere vozidla. Rozobraním
bolo zistené, že päť nastavovačov vložky bolo vplyvom veľkého množstva nečistôt aretovaných vo
vystavenej polohe. Nastavovače vložky boli stále vo vystavenej polohe a valcom bolo možné otočiť
aj pomocou iného predmetu ako bol príslušný kľúč. K znečisteniu vnútorného mechanizmu vložky

a tým aj k jej znefunkčneniu došlo z dôvodu nedovierania prachovej krytky. Nefunkčnosť aretácie
nastavovačov nemusela byť obsluhou vozidla, ktorá používala príslušný kľúč, zistená. Iný predmet
použitý na odomknutie vložky nezanechával mechanoskopické stopy, pretože valcom bolo možné ľahko
otočiť. Vložka zámku bola z hľadiska zatvárania zadných dverí motorového vozidla funkčná, avšak bola
nefunkčná z hľadiska jej bezpečnostnej funkcie, pretože na jej otvorenie sa dal použiť aj iný predmet

ako príslušný kľúč.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2010, doručenom súdu dňa 1.12.2010,
uviedla, že skutočná škoda nemôže vzniknúť skôr, než dôjde k úbytku majetkových hodnôt na strane
poškodeného. Výška škody musí byť preukázaná. Výšku škody preto nie je možné určiť vopred pred
tým, než dôjde k úbytku majetkových hodnôt. Podľa právnej zástupkyne žalobcu je ustanovenie článku

V. zasielateľskej zmluvy absolútne neplatným ustanovením podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
je v rozpore so zákonom (ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka) a taktiež je takéto ustanovenie
v rozpore s dobrými mravmi. Údaj príkazcu o hodnote zásielky uvedený na objednávke na obstaranie
prepravy má len informatívny charakter, nakoľko zasielateľ nekontroluje obsah zásielky a jej hodnotu.
Tento údaj je relevantný pre poistenie zásielky a taktiež pre určenie maximálnej možnej výšky náhrady

škody. Tento údaj limituje predvídateľnú škodu podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka,
neznamená však automaticky výšku vzniknutej škody, ale len výšku predvídateľnej škody. Žalobca
každému zákazníkovi účtoval pripoistenie automaticky podľa hodnoty zásielky, ktorú zákazník uviedol v
objednávke. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie na
strane žalovaného pokiaľ ide o uplatňovanie nároku na náhradu škody vzájomným návrhom, nakoľko

žalovaný doposiaľ nepreukázal vlastnícke právo k zásielke.Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 22.2.2011, podanom na súd dňa 24.2.2011,
okrem iného uviedol, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného sa spravoval ustanoveniami uzavretej
zasielateľskej zmluvy, ktorej súčasťou neboli všeobecné obchodné podmienky žalobcu a zmluva na

všeobecné obchodné podmienky ani neodkazuje. Z uvedeného dôvodu sa všeobecné obchodné
podmienky nemôžu vzťahovať na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného a obzvlášť nie také ustanovenie
všeobecných obchodných podmienok, ktoré je v rozpore s obsahom zmluvy. Žalovaný taktiež poukazuje
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie predmetných všeobecných obchodných podmienok
žalovanému a oboznámenie žalovaného s ich obsahom. Tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti

ustanovenia článku V. zasielateľskej zmluvy je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nesprávne,
nakoľko ustanovenie článku V. zasielateľskej zmluvy je osobitnou úpravou zodpovednosti za škodu pre
zmluvný vzťah založený uvedenou zmluvou. Zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného je obchodnoprávnym
vzťahom, v ktorom je umožnené dohodnúť si vzájomné práva a povinnosti, ako aj zodpovednosť za
škodu odchylne od zákona. Ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka nie je kogentným ustanovením
zákona. Z uvedeného dôvodu dohoda zmluvných strán o pravidlách pre určenie rozsahu náhrady

škody uplatňovaných v ich zmluvnom vzťahu nie je neplatnou len z dôvodu, že je odlišná od
úpravy v § 379 Obchodného zákonníka. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že hodnota zásielky
uvedená v prepravných dokladoch je len hornou hranicou možnej škody, nie však automaticky škodou
vzniknutou v prípade straty či zničenia zásielky. Uvedené tvrdenie žalobcu je však účelové, pretože je
jednoznačne v rozpore s ustanovením článku V. zasielateľskej zmluvy. Žalobca vo svojom vyjadrení

vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalovaného v časti uplatneného vzájomného návrhu
z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva žalovaného k zásielke. Žalobcom vznesená námietka
je však podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nedôvodná. V zmysle výslovného ustanovenia
článku V. zasielateľskej zmluvy je žalobca povinný nahradiť vzniknutú škodu žalovanému. Taktiež
v zmysle príslušnej zákonnej úpravy je žalobca povinný nahradiť škodu žalovanému, pričom nie je

rozhodný vlastnícky vzťah k zásielke. Okrem uvedeného samotný žalobca v konaní uvádza, že obsahom
odcudzených zásielok boli stravovacie poukážky žalovaného, teda vlastnícke právo žalovaného k
odcudzeným zásielkam je nesporné.

Svedok C. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.9.2011 uviedol, že bol v pracovnom
pomere so žalobcom, ale len krátko asi mesiac a práve vtedy došlo k udalosti, pri ktorej svedkovi z auta

zmizli stravné lístky. Stravné lístky boli uložené v zalepených obálkach, ktoré si svedok uložil do bedne.
V ten deň mal svedok niekoľko vykládok, pričom na to, že mu chýbajú stravné lístky, svedok prišiel až
vtedy, keď ich mal vykladať pred sídlom žalovaného. Pri predchádzajúcej vykládke ich svedok vo vozidle
ešte mal. Svedok si nepamätal, kde sa tá predchádzajúca vykládka uskutočňovala, ale podľa svedka k
odcudzeniu mohlo dôjsť práve vtedy, keď pri predchádzajúcej vykládke svedok nechal auto odparkované

a išiel odovzdať zásielku. Svedok ďalej uviedol, že v predmetný deň s ním nebola vo vozidle žiadna iná
osoba a prepravu svedok vykonával sám. Dôvodom skončenia pracovného pomeru svedka u žalobcu
bola tá skutočnosť, že svedok bol v tom čase ešte v skúšobnej dobe. Na otázku súdu svedok uviedol, že
si v ten deň nič nezvyčajné nevšimol a bolo to jediný krát, čo bola svedkovi nejaká zásielka pri preprave
odcudzená. Po zistení odcudzenia predmetnej zásielky svedok telefonoval do firmy žalobcu a potom

na políciu.

Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.11.2012 uviedol, že sa osobne zúčastnil prvého
pojednávania v predmetnej veci a po jeho skončení na chodbe čakali na vyhotovenie zápisnice, pričom
v rámci rozhovoru so zástupkyňou žalovaného B.. T. sa jej svedok spýtal, prečo nechali tento spor zájsť
tak ďaleko, keď obidvaja vedia, že ku žiadnej škode na strane žalovaného nedošlo. Na to zástupkyňa

žalovaného mala konateľovi žalobcu povedať, že to je síce pravda, avšak za tie roky žalovaný žalobcovi
už zaplatil toľko peňazí, že môžu niektoré získať späť. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že sa zaoberá
obdobnou činnosťou aj v Českej republike, kde spolupracujú s obdobnou francúzskou spoločnosťou
zaoberajúcou sa tiež stravnými lístkami a preto konateľ žalobcu podľa svojho vyjadrenia vie, že ku
žiadnej škode na strane žalovaného dôjsť nemohlo, keďže sa prepravovali znehodnotené stravné lístky

medzi pobočkami žalovaného a jeho centrálou. Konateľ žalobcu svoju výpoveď doplnil v tom smere,
že nikdy by žiadneho klienta nenútili, aby podpisoval zmluvy, v ktorých by nebola daná zodpovednosť
žalobcu za predmetné prepravy, pričom v tejto súvislosti má žalobca uzatvorené aj kvalitné poistenie,
avšak v prípade vzniku škody je podmienkou tak žalobcu, ako aj poisťovne jej preukázanie.Splnomocnená zástupkyňa žalovaného B.. L. T. na pojednávaní konanom dňa 20.11.2012 uviedla,
že je pravdou, že po pojednávaní hovorili spolu s konateľom žalobcu na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou, avšak nie je pravdou, že by potvrdila, že žalovanému žiadna škoda nevznikla. Nie je

pravdou ani tvrdenie, že boli prepravované bezcenné zásielky, nakoľko splnomocnená zástupkyňa
žalovaného nevidí dôvod, aby dávali na prepravu žalobcovi a platili za tie roky za prepravy tak vysoké
sumy, keby prepravovali bezcenné zásielky. Súčasťou predmetných zásielok boli tak nepoužité stravné
lístky, ktoré sťahovali z pobočiek, ako aj stravné lístky použité, ktoré im boli zasielané od ich zmluvných
partnerovnapreplatenie,t.j.predmetnézásielkymalisvojuhodnotuarozhodnenebolibezcenné.Viných

prípadoch, keď došlo ku strate zásielky, žalobca nemal problém vzniknutú škodu uhradiť, má problém
len v tomto prípade. Ustanovenie v zmluve, podľa ktorého žalobca zodpovedá za stratu zásielky počas
prepravy, bolo pre žalovaného tak kľúčové, že bez existencie tohto ustanovenia v zmluve by žalovaný so
žalobcom nikdy zmluvu nepodpísal, keďže sa za predmetné prepravy platili veľmi vysoké sumy. Medzi
sporovými stranami sa uskutočnilo len jedno mimosúdne rokovanie v sídle žalobcu v Banskej Bystrici,
kde žalovanému právna zástupkyňa žalobcu povedala, že zmluvy sa síce uzatvárali, ale skutočnosť je

iná a následne bol zo strany žalobcu iniciovaný predmetný spor. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného
doplnila svoju výpoveď v tom smere, že hodnota každého prepravného balíka je uvedená v prepravnom
liste, pričom nominálna hodnota je rovnaká v prípade použitých, ako i nepoužitých stravných lístkov a
na základe tejto uvedenej hodnoty na prepravnom doklade sa vypočítavala cena, ktorú žalovaný za
prepravu žalobcovi hradil.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.11.2012 uviedla, že na jednom
mimosúdnom stretnutí účastníkov konania v Banskej Bystrici bolo prezentované zo strany žalovaného
len to, že mu žiadna škoda nevznikla a preto žalobca k úhrade škody nepristúpil. Nárok uplatnený
žalovaným vo forme vzájomného návrhu medzi účastníkmi konania sporný nie je, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný v danom konaní nepreukázal vznik škody, ktorú použil na započítanie voči

pohľadávkam žalobcu, právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
zamietol vzájomný návrh žalovaného.

Zo znenia § 601 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že zasielateľskou zmluvou
sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého
miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský
príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

Podľa § 602 ods. 1 OZ v rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je
povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu
potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však

povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú
zasielateľovi známe.

Podľa § 603 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej
starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu,
ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju
nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

Podľa § 604 OZ príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho
povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a zodpovedá za

škodu, ktorú zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.Podľa § 605 ods. 1, ods. 2 OZ ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do
začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.

Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom,

akoby prepravu obstaral sám.

Podľa § 606 ods. 1 OZ Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo
ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto
povinnosť nesplnil.

Podľa § 607 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho

má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom
splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil
pri plnení svojho záväzku.

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku
zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.

Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po
tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne
medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

Podľa § 272 ods. 1, ods. 2 OZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby

sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán
v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 273 ods. 1, ods. 2 OZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Odchylnédojednaniavzmluvemajúprednosťpredznenímobchodnýchpodmienokuvedenýchvodseku
1.

Podľa § 373 OZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s
plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto
účinky spojené.

Podľa § 375 OZ ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná

strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď
je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola
zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Podľa § 376 OZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej
strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola
poškodená strana povinná.

Podľa § 378 OZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza
sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný
dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na

skutočnosti,ktorévuvedenomčasepovinnástranapoznalaalebomalapoznaťpriobvyklejstarostlivosti.

Podľa § 386 ods. 1, ods. 2 OZ nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti,
z ktorého môže škoda vzniknúť.

Náhradu škody nemôže súd znížiť.

Podľa § 263 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zasielateľskej zmluvy strany sa môžu

odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení
§ 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308,
§ 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a,
444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592,
597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743.

Zo znenia § 409 ods. 1, ods. 2 OZ vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je

kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 365 OZ je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia
riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní,
pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv) ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.Podľa § 358 OZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 OZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako
zasielateľom a žalovaným ako príkazcom bola uzavretá v písomnej forme platná zasielateľská zmluva,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou neboli všeobecné obchodné podmienky, ale len v článku I. zmluva
odkazovala na platné obchodné podmienky zasielateľa vo vzťahu k uskutočneniu prepravy, ale zo
zmluvy nie je zrejmé, že by tieto obchodné podmienky boli k zmluve priložené alebo by v čase

uzatvárania zmluvy boli žalovanému známe. V každom prípade však prednosť pred akýmkoľvek znením
obchodných podmienok má uzavretá zasielateľská zmluva zo dňa 29.6.2000 v znení jej písomných
dodatkov. V priebehu konania nebola sporná výška, skutkový základ a právny titul nárokov uplatnených
žalobcom a rovnako nebola sporná výška, skutkový základ a právny titul nároku uplatneného žalovaným
vzájomným návrhom z titulu faktúry č. 370618, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi cenu za dodané

stravné poukážky. Sporné bolo medzi účastníkmi konania uplatňovanie nároku na náhradu škody a
následne započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov. Dohoda zmluvných strán o zodpovednosti
za škodu je obsiahnutá v článku V. zasielateľskej zmluvy, pričom súd sa nestotožnil s právnym názorom
právnej zástupkyne žalobcu o absolútnej neplatnosti tohto ustanovenia zmluvy, nakoľko zo znenia §
263 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zasielateľskej zmluvy, je

zrejmé, že žiadne z ustanovení zákona upravujúcich zasielateľskú zmluvu a náhradu škody, s výnimkou
ustanovenia § 376, nebolo kogentným ustanovením zákona. Súčasne je potrebné tiež konštatovať,
že ustanovenie článku V. zasielateľskej zmluvy nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jeho
obsah bol výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, pričom jednoznačne predmetná zasielateľská
zmluva zakladala medzi účastníkmi konania dlhodobý obchodnoprávny vzťah s často sa opakujúcimi

plneniami vo veľkom finančnom i objemovom rozsahu. Z vykonaného dokazovania je tiež nesporné, že
dňa 30.11.2007 došlo k odcudzeniu zásielok, pričom žalovaný jednoznačne preukázal celkovú hodnotu
odcudzených zásielok podľa prepravných dokladov, ktorá je rozhodná pre určenie výšky škody v zmysle
ustanovenia článku V. predmetnej zasielateľskej zmluvy. Tvrdenie žalobcu o tom, že táto formulácia
článku V. mala mať len informatívny charakter nie je ničím podložené, naopak samotný žalobca údaje

o hodnote zásielok uvádzané na prepravných dokladoch pokladal za relevantné údaje pri určení výšky
poistného. Rovnako je podľa názoru súdu skutkovo i právne irelevantná argumentácia žalobcu o tom,
že žalobca zodpovedá len za škodu vzniknutú pri obstarávaní prepravy, a nie pri samotnej preprave,
ktorú však v danom prípade nadôvažok vykonával samotný žalobca, pričom Obchodný zákonník takéto
konanie zasielateľa umožňuje, avšak zákon už neupravuje, že v takom prípade sa má zmluvný vzťah

už posudzovať podľa ustanovení zákona upravujúcich zmluvu o preprave, z čoho vyplýva, že po
celý čas plnenia predmetu zmluvy ide o zasielateľskú zmluvu. Za obstaranie a následné samotné
vykonanie prepravy s odbornou starostlivosťou rozhodne nie je možné považovať prepravu zásielok s
tak vysokou a žalobcovi známou hodnotou jednou osobou a s nedostatočne zabezpečeným vozidlom,
keďže zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že zadný zámok vozidla nespĺňal bezpečnostnú

funkciu a z trestného konania tiež vyplynulo, že po istý čas bolo vozidlo so zásielkami ponechané
bez akéhokoľvek dohľadu. Podľa názoru súdu je irelevantné, či obsahom zásielok boli použité alebo
nepoužité stravné lístky, nakoľko nepoužité stravné lístky jednoznačne slúžia ako platidlo a použité -
znehodnotené stravné lístky sú zase podkladom pre plnenie žalovaného vo vzťahu k jeho zmluvným
partnerom, a to vo všetkých prípadoch vo výške odvíjajúcej sa od nominálnej hodnoty stravného lístku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného došlo ku
vzniku škody vo výške 1.424.801,- Sk, a to v dôsledku zavinenia žalobcu ako zasielateľa a súčasne
dopravcu. Žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy vznikla povinnosť uhradiť žalovanému vzniknutú škodu
v lehote 7 dní. Žalovaný jednostranným prejavom vôle smerujúcim k započítaniu zo dňa 31.1.2008,ktorý bol žalobcovi doručený dňa 4.2.2008, platne započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody
voči svojim záväzkom z titulu faktúr predstavujúcich predmet daného sporu a nezapočítanú časť svojho
záväzkuvočižalobcovižalovanýžalobcoviuhradilbezhotovostnýmprevodom.Vzhľadomnatentoplatný

jednostranný právny úkon žalovaného bolo už následné započítavanie zo strany žalobcu skutkovo i
právne irelevantné, pričom žalovaný je i naďalej veriteľom žalobcu z titulu neuhradenej faktúry č. 370618
za dodané stravné poukážky v sume 7.532,43 eura (226.922,- Sk) splatnej dňa 9.5.2008, vo vzťahu
ku ktorej súd nevykonával podrobnejšie dokazovanie, keďže jej výška, skutkový a právny základ neboli
medzi účastníkmi konania sporné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. súd žalobu zamietol a v celom
rozsahu vyhovel vzájomnému návrhu.

Plný úspech vo veci mal žalovaný a z toho dôvodu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 8.032,96 eura pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za vzájomný návrh v sume 451,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 7.581,46

eura za tri úkony právnej pomoci po 15.650,- Sk, t.j. spolu suma 46.950,- Sk = 1.558,45 eura, z
ktorej právny zástupca žalovaného v písomnom vyčíslení trov konania uplatnil len sumu 1.558,- eur
(prevzatie a príprava veci dňa 21.10.2008, písomné podania vo veci samej zo dňa 27.10.2008 a zo dňa
22.12.2008), trikrát režijný paušál po 190,- Sk, t.j. spolu suma 570,- Sk = 18,92 eura, deväť úkonov
právnej pomoci po 519,49 eura (písomné podania zo dňa 8.4.2009, zo dňa 2.9.2009, zo dňa 10.12.2009,

zo dňa 22.2.2011 a zo dňa 14.2.2012, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 23.3.2010,
11.5.2011, 28.9.2011 a 20.11.2012), trikrát režijný paušál po 6,95 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,21
eura, trikrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát režijný paušál po 7,63 eura a daň z pridanej hodnoty v
sadzbe 20% zo sumy 6.317,88 eura v celkovej výške 1.263,58 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.